Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoEk/12/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikvej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. -23 zo dňa 08.04.2013, takto

rozhodol:

I. Návrhy na prerušenie konania sa zamietajú.

II. Potvrdzuje sa uznesenie.

III. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 10.06.2003 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa osvedčeného odpisu notárskej zápisnice zo dňa 16.11.2003 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený zástupca C. A. D., ktorý konal za advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na základe plnej moci udelenej v úverovej zmluve. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej súčasne vyhlásil, že dlh vrátane úroku z omeškania splatí v lehote do 24.11.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa konštatoval, že advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastúpeného. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby za neho uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať, čím sa vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá predtlač. V čase uzavretia zmluvy o úvere a splnomocnenia neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška. Súd preto považoval takéto plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na . Na základe toho notárska zápisnica je neúčinná a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom pre porušenie práva na kontradiktórne konanie. Taktiež v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie,

hoci mu táto povinnosť vyplývala zo zákona. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Oprávnený sa postupom súdu cíti diskriminovaný, pretože je s ním odlišne zaobchádzané, čo nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením obchodnej spoločnosti) a nebola dodržaná zásada kontradiktórnosti. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Namietal, že plnomocenstvo udelené povinným, na základe ktorého došlo k spísaniu notárskej zápisnice nie je neprijateľnou podmienkou, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať ust. . Povinný mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo je dostatočne určité a zrozumiteľné, povinný sa ním vopred nevzdal svojho práva a mohol ho kedykoľvek odvolať. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy. Povinný udelil zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, pričom to si vyžaduje aj určenie, kedy bude dlh splatený. Tvrdenie súdu, že splnomocnený zástupca zjavne nehájil záujmy povinného podľa názoru oprávneného nevyplýva z vykonaného dokazovania a je len domnienkou súdu. Notárska zápisnica nemusí byť podpísaná oprávneným. Súd poverenie na vykonanie exekúcie už vydal a ak uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. V prípade, ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsiahnutou v odvolaní, navrhol v súlade s ust. prerušiť konanie a predložiť Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR.

5. Oprávnený zároveň navrhol s poukazom na ust. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: 1, Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? A potom v znení: Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, e posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad, vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania a predloženie Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR odvolací súd uvádza:

8. Podľa súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

9. Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

10. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

11. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá . Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen , ale tiež v spojení s Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR č. z 29.9.2011).

12. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s , neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom podľa prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.

13. Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

14. Odvolací súd sa so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

16. Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

17. Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom ( ). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly ( ).

18. Za tohto stavu odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. a , teraz a , zamietol.

19. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť, aby notárska zápisnica, ktorá je v predmetnej veci exekučným titulom a ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, bola exekučným titulom a na základe ktorej by sa mala viesť exekúcia proti povinnej. Takejto notárskej zápisnici ako exekučnému titulu chýba totiž dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.

20. K odvolacím dôvodom oprávneného, že exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho už raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.

21. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.

22. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12. 2010, sp.zn. -15.

23. Dotknutá notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

24. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp.zn. : „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

25. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej ( ). Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. ). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

26. K odvolacej námietke oprávneného, že povinný mohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, odvolací súd poznamenáva, že táto je nedôvodná, keďže plnomocenstvo je neplatné. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

27. Vo vzťahu k tvrdeniu oprávneného, že súd prvého stupňa bol povinný postupovať v zmysle Exekučného poriadku účinného od 09.08.2012 odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie bolo s účinnosťou od 01.01.2013 z Exekučného poriadku vypustené (novelizácia Exekučného poriadku uskutočnená ). V čase rozhodovania súdu prvého stupňa (08.04.2013) teda

ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku už nebolo účinné, a preto ho nebolo možné na danú vec aplikovať.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok E. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok B. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

29. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. , ako vecne správne potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).