Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/225/2010

Potvrdené rozhodnutím 9Co/277/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., X. XX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, IČO: 30 416 094, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. júla 2012, č. k. 10C/225/2010-239, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľky: H., právne zastúpená: JUDr. Helena Kontrová, advokátka, AK Semerovo 414, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom v spojení s upresňujúcim návrhom domáhala voči odporcovi náhrady škody nesprávnym úradným postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom tak, aby jej súd priznal nárok na náhradu prevodom vlastníckeho práva k pozemku v katastrálnom území Mesta Nové Zámky do vlastníctva navrhovateľky o výmere 961 m2, keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých štát mal vyvlastniť jej právnej predchodkyni T. Y. (ďalej aj Y.), rodenej W. časť pozemku v katastrálnom území Nové Zámky o výmere 961 m2 v čase, keď už uvedená právna predchodkyňa žiť nemala a pritom s dedičmi vôbec jednané byť nemalo. Vyvlastňovacia náhrada v skutočnosti vyplatená byť nemala. Sama mala nadobudnúť poznatky o vyvlastnení až v roku 2008, kedy sa jej podarilo získať príslušné vyvlastňovacie rozhodnutie a tým pádom návrh podaný na tunajšom súde dňa 27.9.2010 považovala za podaný včas.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Vyvlastňovací proces považoval za zákonný. Namietal ďalej, že navrhovateľke v skutočnosti nevznikla žiadna škoda a neposlednom rade vzniesol aj námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením pripojených správ a dokladov, rozhodnutia Mestského národného výboru Nové Zámky (MsNV), odbor výstavby, odpovede, oznámenia, odstúpenia žiadosti, návrhu na predbežné prerokovanie návrhu, oznámenia navrhovateľky, listu Vodohospodárskej výstavby, Inžiniersky podnik Bratislava a jeho prílohy, zoznamu pozemnoknižných vlastníkov, listu, žiadosti, zápisnice, výkazu úhrady, žiadosti o zavedenie vyvlastňovacieho konania, vyhlášky, oznámení Správy katastra Nové Zámky, identifikácie parciel, doručeniek, výpisu zo štatistického registra organizácií, rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky, rozhodnutia Katastrálneho úradu Nitra, platobného výmeru, potvrdenia o podaní daňového priznania dani k nehnuteľností, príjmového pokladničného dokladu, žiadosti o uzatvorenie nájomnej zmluvy, zmluvy o nájme

poľnohospodárskych pozemkov, žiadosti o vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, doručeniek, oznámenia Katastrálneho úradu v Nitre, žiadosti, pripojených spisov Štátneho notárstva Nové Zámky D 5/56, , a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

T., rodená W., zomrela dňa XX.XX.XXXX. Uznesením Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 5/1956 bolo potvrdené, že dedičstvo po T. Y., rodenej W., nadobudli ako dedičia zo zákona jej deti Y. Y., B. Z., B. L. XX, T., Národného povstania 15 a W. J., B. Z. a to každý rovným dielom ?. Zároveň bola schválená dohoda pred štátnym orgánom tak, že dedičstvo v celosti ako roľnícky podnik prevezme T. J., rodená Y., keď náhrada pre spoludedičov predstavuje u každého z nich 10.600,- Kčs. Na základe toho T. J., rodená Y. nadobudla dedením nehnuteľnosti v katastrálnom území Nové Zámky, pozemnoknižná vložka č. 785, parcely č. 4748/3, 4750/3 v ?, v pozemnoknižnej vložke č. 893, parcela č. 3383, 4354 v celosti, v pozemnoknižná vložka č. 894, parcela č. 1864/2, 1865 v polovici a v pozemnoknižnej vložke č. 5318, parcely č. 5164/6 v 5/28. V označenom uznesení je pri pozemnoknižnej vložke č. 893 uvedená popri parcela č. 4354 aj parcela č. 3383 a to aj napriek tomu, že súčasťou spisu Štátneho notárstva v Nových Zámkoch je výpis z pozemnoknižnej vložky č. 893 k. ú. Nové Zámky, kde sú ako parcely uvedené parcely č. 4354 a 3388, ktorých vlastníčkou bola T., rodená W. v celosti (spis Štátneho notárstva Nové Zámky D 5/1956). Rozhodnutím MsNV, odbor výstavby, č: Výst.5556/1/75 zo dňa 26.12.1975 , na základe návrhu Vodohospodárskej výstavby Bratislava, ktorá zastupovala investora stavby Povodie Váhu Piešťany, bolo žiadosti vyhovené a zároveň bolo nariadené vyvlastnenie, v prospech Československého štátu v správe Povodie Váhu, Podnik pre správu tokov Piešťany, nehnuteľnosti od bližšie označených vlastníkov pod bodmi 1 až 83. Pod bodom 15 označeného rozhodnutia je uvedené T. Y., rodená W., keď rozhodnutie obsahuje ďalej poznámku, že menovaná zomrela a dedičia sú neznámi, pričom sa jej vyvlastňovala z nehnuteľnosti vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 893, k. ú. Nové Zámky, parcela č. 3388, ktorej vlastníčkou mala byť v celosti výmera 961 m2 a náhrada mala predstavovať 384,40 Kčs. Štátny archív v Nitre - pobočka Nové Zámky na požiadavku súdu predložil nasledovné listiny súvisiace s vyvlastňovacím konaním MsNV Nové Zámky, odbor výstavby spisová značka Výst. č. 5566/1/75. List Vodohospodárskej výstavby, Inžiniersky podnik Bratislava zo dňa 10.10.1975 adresovaný MsNV Nové Zámky, odbor výstavby, ktorým bolo oznámené, že Vodohospodárska výstavba, Inžiniersky podnik Bratislava vyzval doporučenými listami pozemnoknižných vlastníkov, prípadne i dedičov zomrelých, ak sú známi, aby predali potrebné plochy nehnuteľností za cenu stanovenú vyhláškou č. Výzvy neboli zaslané iba tým vlastníkom, ktorí sú neznámi, prípadne na neznámom mieste. Zo súkromnými vlastníkmi však k dohode nedošlo a preto bol MsNV Nové Zámky, odbor výstavby požiadaný, aby sa zaviedlo vyvlastňovacie konanie a po jeho skončení, aby bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie. Vlastníkom zdržujúcich sa na neznámom mieste, prípadne neznámym dedičom po zomrelých dedičoch bolo navrhnuté ustanovenie opatrovníka podľa Správneho priadku. Ďalšou predloženou listinou je zoznam podzemnoknižných vlastníkov pozemkov v k. ú. Nové Zámky zabratých pre stavby: úprava Nitry - Žitavy II etapa, ktorí zomreli a ich dedičia nie sú známi. Celkovo sú uvedené osoby po radovými číslami 1 až 27, pričom pod číslom 10 je uvedená T. Y., rodená W.. Zoznam bol vyhotovený 3.9.1975 a skutočnosť, že označení vlastníci zomreli a ich dedičia nie sú známi potvrdil MsNV Nové Zámky, odbor organizačných a vnútorných vecí. Štátny archív Nitra - pobočka Nové Zámky ďalej predložil list Vodohospodárskej výstavby, Investorský podnik Bratislava zo dňa 5.8.1976 adresovaný Povodiu Váhu, Podnik pre správu tokov Piešťany, ktorý sa však netýkal spornej parcely, ďalej list MsNV Nové Zámky, odbor výstavby zo dňa 9.1.1975 adresovaný Vodohospodárskej výstavbe, Inžiniersky podnik Bratislava, ktorý sa však netýkal spornej parcely ani T., rodenej W.. Vodohospodárska výstavby, Inžiniersky podnik Bratislava listom zo dňa 16.2.1975 vyzval Povodie Váhu, Podnik pre správu tokov Piešťany, aby za vyvlastnené nehnuteľnosti bola v 30 dňovej lehote poukázaná náhrada za vyvlastnené pozemky v sume 126.420,60 Kčs a to 72.388,60 Kčs priamo bývalým vlastníkom a 54.032,- Kčs do notárskej úschovy Štátneho notárstva v Nových Zámkoch. MsNV Nové Zámky, odbor výstavby, dňa 26.11.1975 spísal zápisnicu č. Výst. 5556/1/75 v súvislosti s vyvlastňovacím konaním a v súvislosti s vyhláškou zo dňa 27.9.1975. Zápisnica obsahuje pod číslami 1 až 28 mená fyzických osôb, medzi ktorými však T. Y., rodená W., prípadne jej rodičia nefigurujú. Štátny archív Nitra - pobočka Nové Zámky v súvislosti s vyvlastňovacím konaním predložil aj výkaz úhrady bývalým vlastníkom na adresy a v čiastkach uvedených v tomto rozdelení náhrad. Výkaz obsahuje fyzické osoby pod číslami 1 až 74 a pri každej z nich suma, ktorá mala byť vyplatená. Medzi týmito osobami nie je uvedená T. Y., rodená W., prípadne jej dedičia. Súd si zadovážil aj zoznam vlastníkov zabratých pozemkov s uvedením mien a adries zabratých pozemkov, výmeru a nároku náhrady, ktorý obsahuje pod číslami 1 až 83 zoznam vlastníkov, označenie pozemnoknižnej vložky, označenie parcely, spoluvlastníckeho podielu, vyvlastňovacej výmery a náhrady

v Kčs. Pod radovým číslom 15. figuruje T. Y., rodená W., zomrelá, dedičia neznámy, ďalej jej pri nej uvedená pozemnoknižná vložka č. 893, parcela č. 3388, vyvlastňovacia výmere 961 m2 a náhrada 384,40 Kčs. K zoznamu sú pripojené aj fotokópie doručeniek, ktoré však neobsahujú meno T.j, rodenej W., prípadnej jej dedičov. Rozhodnutie obsahuje poučenie, že sa proti nemu účastníci môžu podať odvolania do 15 dní od jeho doručenia, pričom včas podané odvolanie má odkladný účinok podľa o správnom konaní (Správneho poriadku). Rozhodnutie obsahuje aj úpravu, že o ňom sa upovedomujú osoby, tak právnické, ako aj fyzické, ktoré sú označené pod bodmi 1 až 73, pričom T. Y., rodená W., prípadne jej dedičia v tomto zozname nefigurujú. Vydaniu označeného rozhodnutia MsNV Nové Zámky, odbor výstavby prechádzalo vydanie vyhlášky MsNV Nové Zámky, odbor výstavy, č. Výst.5556/1/75 zo dňa 28.10.1975, ktorou bolo zahájené vyvlastňovacie konanie na nehnuteľnosti bližšie špecifikované vo vyhláške, pričom medzi nimi je označená aj pozemnoknižná vložka č. 893, parcela č. 3388 o výmere 15926 m2, z ktorej sa má zabrať časť výmery 961 m2 vlastníčky T. Y., rodenej W., ktorá je uvedená ako výlučná vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti (rozhodnutie a vyhláška). Listom zo dňa 16.9.2011 správa katastra Nové Zámky oznámila, že v ich archíve sa nenachádza právna listina, na základe ktorej bola vyvlastnená časť parcely o výmere 961 m2 z pozemnoknižnej parcely č. 3388 k. ú. Nové Zámky v prospech bývalého Československého štátu, Povodie Váhu Piešťany, Podnik pre správu tokov Piešťany. Správa katastra Nové Zámky však predložila fotokópiu zo súvisiacej časti Výkazu plôch ku GO plánu 761-061/1-3508-71 a vyvlastňovacieho súpisu a práv zo dňa 30.4.1972, na základe ktorého bola časť o výmere 961 m2 z pozemnoknižnej parcely č. 3388 začlenená do parciel č. 3286/1, 3286/2, 3286/3 - v súčasnosti parcely registra CKN č. 9194 a č. 9196 (oznámenie Správy katastra Nové Zámky zo dňa 16.9.2011, identifikácia parciel zo dňa 16.9.2011, Výkaz plôch ku geometrickému plánu). Správa katastra Nové Zámky okrem toho predložila výpis z pozemnoknižnej vložky č. 893 k. ú. Nové Zámky, parcely č. 3388 a 4354, v ktorom ako výlučná vlastníčka je uvedená T. Y., rodená W. v celosti. Dedička po T. Y., rodenej W., jej dcéra T. J., rodená Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, s posledným bydliskom B. Z., X. XX a dedičské konanie po nej pôvodne prebehlo na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod spisovou značkou a dodatočné dedičské konanie pod spisovou značkou . Rozhodnutím Štátneho notárstva Nové Zámky -8 zo dňa 9.3.1990 bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej z poľnohospodárskych nehnuteľnosti v katastrálnom územní Nové Zámky zapísaných v bývalej pozemkovej knihe, vo vložke č. 785, parcela č. 4748/3, 4750/3 v pomere 18/35, vo vložke č. 893, parcela č. 3388 a 4354 v celosti , vložke č. 5318, parcela č. 5164/6 v pomere 145/560 nadobudla v celosti dcéra H. G., nar. XX.X.XXXX, B. Z., X. XX, teda navrhovateľka. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.1990. Z oznámenia o úmrtí T. J., rodenej Y. bolo ďalej zistené, že jej rodičmi boli nebohý N. Y. a nebohá T. Y., rodená W. (spis Štátneho notárstva Nové Zámky ). Dodatočné dedičské konanie po nebohej T. J., rodenej Y. bolo vedené na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod spisovou značkou . Rozhodnutím Štátneho notárstva v Nových Zámkoch -8 zo dňa 23.4.1991, právoplatné 23.4.1991 bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej poľnohospodárske nehnuteľnosti v k. ú. Nové Zámky v pozemnoknižnej vložke č. 895, parcela č. 4749/2, 4750/7, 5164/2 v pomere ? nadobudli T., nar. 5.6.1930, bytom B., C. T. v pomere ?, H. J., nar. X.X.XXXX, bytom B. Z., X. B. v pomere ? a N.. T. X., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX v pomere ? (spis Štátneho notárstva Nové Zámky ). Navrhovateľka pred súdnom uviedla, že v dedičskom konaní po svojej matke T. J., rodenej Y., nadobudla dedením aj spornú parcelu v celej výmere. V dôsledku toho následne uzatvorila s nájomcom zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorá bola súdu aj predložená. Navrhovateľka podľa vlastného vyjadrenia až v roku 2005 začala mať obavy ohľadom výmery spornej parcely č. 3388 k. ú. Nové Zámky a to potom, čo v roku 2005 obdržala jednak rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky a následne ako aj rozhodnutie Katastrálneho úradu Nitra, ktorým bola výmera pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 3388 zmenšená o 961 m2. Navrhovateľke nebolo jasné, prečo sa takýmto postupom postupovala, pričom až v roku 2008 sa jej podarilo získať vyvlastňovacie rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby zo dňa 26.12.1975. Tomu predchádzali jej písomné žiadosti zo dňa 14.4.2008, 22.9.2008 adresované Správe katastra Nové Zámky, Štátnemu archívu v Nitre, Novozámocká 273, Ivanka pri Nitre a Štátnemu archívu v Nitre, pobočka Nové Zámky (žiadosti o vydaní rozhodnutia o vyvlastnení). Správa katastra Nové Zámky listom zo dňa 6.6.2008 navrhovateľke oznámila, že požadované rozhodnutie k dispozícii nemá. Následne právna zástupkyňa navrhovateľky sa písomne obrátila na Štátny archív Nitra, pobočka Nové Zámky, ako aj na Okresný súd Nové Zámky so žiadosťou zo dňa 6.3.2009 a 2.10.2009 o vydanie rozhodnutia súdu, ktorým mal byť vo vyvlastňovacom konaní T. Y., rodenej W. ustanovený opatrovník, o vyhľadanie rozhodnutia, ktorým bola vyvlastňovacia náhrada vložená do úschovy. Štátny archív Nitra, pobočka Nové Zámky listom zo dňa 19.10.2009 oznámil, že požadované doklady sa u nich nenachádzajú a rovnakú odpoveď zaslal Okresný súd Nové Zámky listom zo dňa 12.3.2009.

Rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky Č.J. O-47/2005/ROEP zo dňa 23.5.2005 Správa katastra Nové Zámky nevyhovela námietke navrhovateľky H. proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencii pozemkov v k. ú. Nové Zámky. Rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky sa týkalo pôvodnej výmery parcely č. 3388. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je ďalej zrejmé, že rozhodnutím MsNV Nové Zámky Výst. 5566/1/75 bola časť uvedenej parcely o výmere 961 m2 vyvlastnená od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky T. Y., rodenej W. a uvedená výmera je momentálne začlenená do parciel C-KN č. 9194 a č. 9196 k. ú. Nové Zámky, na LV č. XXX vo vlastníctve SR - U. vodohospodársky podnik. Tým sa celková výmera pôvodnej parcely č. 3388 v rozsahu 15.926 m2 znížila na 14.965 m2. Odvolanie navrhovateľky bolo rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre č. CO 2/2005-2/Kr zo dňa 28.6.2005 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky O-47/2005/ROEP zo dňa 23.5.2005 bolo potvrdené. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre obsahovalo poučenie, podľa ktorého odvolanie voči nemu prípustné nie je, no bola možnosť preskúmať ho súdom po nadobudnutí právoplatnosti. Navrhovateľka však týmto postupom nepostupovala a teda nevyužila možnosť napadnutia citovaného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre súdom v správnom súdnictve. Tým pádom tak prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky, ako aj druhostupňové rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2005. Z pripojených doručeniek, ale aj z výpovede navrhovateľky je totiž nepochybné, že rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky bolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk dňa 25.5.2005 a následné rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre bolo navrhovateľke doručené do vlastných rúk dňa 4.7.2005. Na LV č. XXX k. ú. Nové Zámky sú okrem iných aj uvedené parcely registra C-KN č. 9194 vodné plochy 14.366 m2, a parcela č. 9196 ostatné plochy 14.334 m2. Výlučným vlastníkom aj týchto parciel je uvedená SR - Slovenský vodohospodárky podnik, štátny podnik, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina. Navrhovateľka predložila súdu platobný výmer č. 2044 Mesta Nové Zámky adresovaný daňovníkovi - navrhovateľke na daň z nehnuteľností za rok 2009 zo dňa 25.3.2009, v ktorom je uvedená výmera pozemkov 15.941 m2 a výsledná daň 75,15 eur, ktorá bola aj riadne zaplatená 29.4.2009 (príjmový pokladničný doklad č. 5003/09). Okrem toho navrhovateľka predložila aj potvrdenie o podaní daňového priznania dani z nehnuteľností na rok 2009, pri ktorom je vyčíslená daň 75,15 eur. Potvrdenie bolo vystavené Mestom Nové Zámky dňa 2.2.2009. Listom zo dňa 19.9.2011 navrhovateľka vyzvala obchodnú spoločnosť Poľno Sme, s.r.o., Remeselnícka 2, Palárikovo na uzatvorenie nájomnej zmluvy na parcelu č. 3388. Následne dňa 6.12.2011 bola medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou Poľno Sme, s.r.o., Remeselnícka 2, Palárikovo ako nájomcom uzatvorená zmluva č. 2830/11 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorej predmetom je parcela číslo 3388 k. ú. Nové Zámky o výmere 1,4965 m2, ktorej výlučnou vlastníčkou je navrhovateľka (článok 2 k článku 8 zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov). Dňa 27.3.2009 navrhovateľka odoslala Ministerstvu vnútra SR návrh na predbežné prerokovanie návrhu ústredným orgánom štátnej správy podľa zákona č. 58/69 Zb. v znení neskorších predpisov s tým, že k škode malo prísť nesprávnym postupom v konaní pred bývalým MsNV Nové Zámky Výst. 5566/1/75 a kedy malo byť vyvlastnené v prospech Československého štátu z parcely 3388 pozemnoknižná vložka č. 893 z pôvodnej výmery 15.941 m2 celkovo 961 m2 za vyvlastňovaciu náhrady 384,40 Kčs, keď v rozhodnutí je uvedená ako vlastníčka T. rodená Kozlíková, zomrelá a dedičia neznámy. Navrhovateľka namietala , že T. Y. bola jej starou matkou, no v roku 1975 nežila, lebo zomrela v roku 1956, dedičské dokanie po nej riadne prebehlo a sporný pozemok po nej zdedila T. Divinecová a po jej smrti v dedičskom konaní mala spornú parcelu v celej výmere 15.941 m2zdediť navrhovateľka. O údajnom vyvlastnení výmery 961 m2 mala navrhovateľka získať vedomosť až v roku 2005. Až v roku 2008 sa jej malo podariť zadovážiť si kópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia. Vyvlastňovacie konanie bolo vedené voči mŕtvej osobe, ktorej nemal byť ustanovený opatrovník a nemala byť vložená náhrada do súdnej úschovy, čo malo byť zistené na tunajšom súde. Žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 6.4.2009 odstúpilo Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré listom zo dňa 26.5.2009 oznámilo navrhovateľke, že s jej návrhom na náhradu škody nesúhlasí a zároveň vznieslo námietku premlčania. Dňa 8.10.2009 bolo Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR doručené oznámenie navrhovateľky, ktorým reagovala na odpoveď zo dňa 26.5.2009 tak, že so spôsobom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nesúhlasí a neuznáva námietku premlčania. Listom zo dňa 3.3.2010 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR oznámilo navrhovateľke, že nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup a vyvodzovať zodpovednosť štátu, pričom zotrvalo aj na vznesenej námietke premlčania. Odporca je rozpočtovou organizáciou, jeho sídlom je Námestie Slobody 6, Bratislava a mám pridelené IČO: 30 416 094 (výpis zo štatistického registra organizácií).

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkonu verejnej moci v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje

a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkonu verejnej moci v znení neskorších predpisov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobnú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom( ďalej aj citovaného zákona ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú vrámci plnenia úloh štátnych orgánov uvedený v , nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa §18 ods.2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa citovaného zákona pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa § 22 ods. 1, 3, citovaného zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za 10 rokov odo dňa keď poškodenému bolo doručené nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne podľa § 9 ods. 1, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však po dobu 6 mesiacov neplynie.

Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú: 1. existencia škody 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3. príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Citovaný zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. ). Citovaný zákon neobsahuje ani pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. 10. 2011, sp. zn. ). Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide teda vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V veta prvá citovaného zákona je

upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje . Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie - rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.5.2002, spisová značka ) a to z toho dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát podľa a citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.4.2004). U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.8.2006 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.4.2008). Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa nevyžaduje pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V prvom rade sa bolo potrebné zaoberať otázkou, podľa ktorého zákona je potrebné nárok na náhradu škody posudzovať a zároveň, ktorý štátny orgán je tým štátnym orgánom, ktorý má v konaní za štát konať. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom upravuje jednak , ktorý však s účinnosťou od 1.7.2004 bol zrušený o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkonu verejnej moci v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov však v ustanovení ustanovuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Zo skutkového stavu podrobne rozvedeného v predchádzajúcej časti odôvodnenia je zrejmé, že náhradu škody nesprávnym úradným postupom si navrhovateľka uplatňuje v súvislosti s vyvlastňovacím konaním v roku 1975 a preto je súdenú vec potrebné posudzovať podľa . Otázku, ktorý štátny orgán má vystupovať v mene štátu rieši , k , citovaného zákona, teda ústredný orgán do pôsobnosti, ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorej mal byť nesprávny úradný postup. Navrhovateľka namieta nesprávnosť úradného postupu v súvislosti s vyvlastňovacím konaní a preto je súd toho názoru, že štátnym orgánom, ktorý má vystupovať v mene Slovenskej republiky je správne označené Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie Slobody 6, Bratislava. Predpoklady nesprávneho úradného postupu sú vymedzené vyššie, súd len v stručnosti uvádza, že sa jedná o existenciu škody, nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a príčinnú súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Okrem toho je potrebné uviesť, že súd v tomto konaní nemôže posudzovať vecnú správnosť rozhodnutie iného štátneho orgánu, napr. aj orgánu miestnej štátnej správy pokiaľ rozhodnutie je vydané vrámci právomoci štátneho orgánu, prípadne pokiaľ nejde o rozhodnutie nulitné. Na účely tohto konania súd preto posudzoval rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby Výst. 5556/1/75 zo dňa 26.12.1975 len z hľadiska, či voči právnej predchodkyni navrhovateľky T. Y. bolo spôsobilé vyvolať účinky. To, že T. Y. je právnou predchodkyňou navrhovateľky (starou matkou) je bezpečne preukázané uznesením Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 5/1956 zo dňa 7.2.1956, v ktorom dedičskom konaní spornú nehnuteľnosť v celosti a v pôvodnej výmere 15.941 m2 nadobudla ďalšia právna predchodkyňa navrhovateľky T. J. (matka navrhovateľky), čo potvrdzuje právoplatné rozhodnutie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch -8 zo dňa 9.2.1990. Aktívna legitimácia navrhovateľky v konaní je tým pádom daná. T. Y. zomrela ešte dňa XX.XX.XXXX, vyššie citované rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby bolo vydané dňa 26.12.1975. Súd neskúmal účinky vyvlastnenia vo vzťahu ostatným osobám, ktorých sa vyvlastnenie dotýkalo, ale len voči T. Y. a to preto, lebo ostatné osoby alebo ich právni nástupcovia nie sú účastníkmi konania. V roku 1975 T. Y. už nežila 20 rokov, vyvlastňovacie rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby bolo vydané priamo voči nej a nie voči dedičke T. J., prípadne ďalším osobám prichádzajúcim do úvahy vrámci okruhu dedičov. Konštatovanie v označenom vyvlastňovacom

rozhodnutí, že dedičia po T. Y. sú neznámi nemôže obstáť, pretože stačilo sa obrátiť na Štátne notárstvo v Nových Zámkoch a zistiť si príslušný okruh dedičov a voči ktorému okruhu dedičov v konečnom dôsledku vyvlastňovacie rozhodnutie malo smerovať. V tomto postupe MsNV Nové Zámky, odbor výstavby súd vzhliadol nesprávny úradný postup, ktorý viedol k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie vôbec nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť, pretože v čase jeho vydania T. Y. už nežila a teda nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti, ktoré stratila smrťou. Znamená to, že voči T. označené vyvlastňovacie rozhodnutie nevyvolalo a ani nevyvoláva žiadne právne účinky. Tým je splnený predpoklad uvedený v bode 2 zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup orgánu štátu. Napriek existencii vyvlastňovacieho rozhodnutia navrhovateľka v dedičskom konaní po svojej matky T. J. vedenom na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod spisovou značkou zdedila spornú parcelu č. 3388 pozemnoknižná vložka č. 893 k. ú. Nové Zámky v pôvodnej celkovej výmere 15.941 m2. Je logické, že o existencii vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohla mať žiadne vedomosti. Jediným vysvetlením je to, že štát prostredníctvom svojho štátneho orgánu vyvlastnenie v katastri nehnuteľností nepodchytil. Situácia sa radikálne zmenila až v roku 2005 v súvislosti s procesom registra obnovenej evidencii pozemkov (ROEP). Až vtedy bola zistené Správou katastra Nové Zámky existencia vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV Nové Zámky, odbor výstavby z 26.12.2005 voči právnej predchodkyni navrhovateľky T.. Správa katastra reagovala vydaním rozhodnutia Č.J. O-47/2005/ROEP zo dňa 23.5.2005 a následne na odvolanie navrhovateľky Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím číslo CO 2/2005-2/Kr zo dňa 28.6.2005, ktorých výsledkom je zmenšenie výmery pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 3388 v pozemnoknižnej vložke č. 893 k. ú. Nové Zámky z pôvodnej výmery 15.941 m2 o 961 m2 na výsledných 14.980 m2. Znamená to, že výmera nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky bola na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré voči navrhovateľke a jej právnej predchodkyni T. Y. nevyvoláva žiadne právne účinky, bola znížená o 961 m2, čím možno konštatovať, že navrhovateľke vznikla škoda predstavujúca hodnotu označenej nehnuteľnosti v rozsahu výmery 961 m2. Teda ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodenej navrhovateľky, jeho objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, aj, no nie len peňažného. Tým je splnený predpoklad uvedený v bode 1. Napokon súd zastáva názor, že je splnený aj 3. predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom, kde je príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. B. úradný postup voči navrhovateľke a jej právnej predchodkyni T. Y. je opísaný a rozvedený vyššie. Práve existencia nesprávneho úradného postupu mala za následok v roku 2005 vznik škody navrhovateľke znížením výmery spornej parcely č. 3388 k. ú. Nové Zámky o 961 m2. Ak by MsNV Nové Zámky, odbor výstavby postupoval zákonným spôsobom a voči T. Y. by nevydal vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré v skutočnosti voči nej, ako aj voči navrhovateľke nevyvoláva žiadne účinky, nedošlo by v roku 2005 pri procese ROEP k vzniku škody u navrhovateľky. V konaní bolo otázne, či priznaná náhrada T. za vyvlastnenie bola alebo nebola daná do notárskej úschovy. K tomu súd udáva, že ani archív tunajšieho súdu a ani Štátny archív Nitra o existencii tejto konkrétnej notárskej úschovy vedomosť nemá, čo nemôže byť hodnotené na ťarchu navrhovateľky. V konečnom dôsledku vedomosť o tom nemá ani odporca. Dôležité však je ale to, že vyvlastňovacie rozhodnutie voči nebohej T. Jakšitsovej, ako aj voči navrhovateľky nevyvoláva žiadne právne účinky a preto aj prípadná otázka náhrady za vyvlastnenie je bezpredmetná a bez akéhokoľvek právneho významu. Za tohto skutkového stavu by sa mohlo konštatovať, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd sa však, ale v konaní musel vysporiadať s ďalšou otázkou a to námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol odporca. Medzi účastníkmi totiž zostalo sporné, či nárok bol alebo nebol na súde uplatnený včas. Keďže ide o nárok na náhradu škodu nesprávnym úradným postupom nevyžaduje sa jeho predbežné prejednanie jeho nároku na náhradu škody, hoci navrhovateľka požiadala o predbežné prejednanie nároku na Ministerstve vnútra SR, ktorý jej žiadosť odstúpil na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý nárok neuznával z dôvodov podrobne opísaných v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Z hľadiska premlčania nároku navrhovateľka bola toho názoru, že premlčacia doba jej začala plynúť až okamihom, kedy sa jej podarilo zabezpečiť fotokópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV Nové Zámky, odbor výstavby zo dňa 26.12.1975, čo podľa jej vyjadrenia malo byť až v roku 2008. Naproti tomu odporca zostával názor, že premlčacia doma mala začať plynúť už v roku 2005. Pri riešení tejto zásadnej otázky súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom je dôvodná. Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení zo dňa 16.12.2009 sa zaoberal otázkou nadobudnutia vedomosti navrhovateľa - poškodeného o vzniku škody spočívajúcej v tom, že mal stratiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom Najvyšší súd ČR uzatvoril, že tento okamih nastal v momente, kedy navrhovateľ zistil, že príslušným katastrálnym úradom bol zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vymazaný, pretože získal

týmto okamihom vedomosť, že mu týmto postupom vznikla škoda a kto tento úkon vykonal (viď napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.4.2004). Pre plynutie premlčacej doby nie je významné, či a kedy sa poškodený dozvedel o tom, že išlo o nesprávny postup, prípadne v čom nesprávnosť spočívala; záver o nesprávnosti úradného postupu v konečnom dôsledku s definitívnou platnosťou môže učiniť iba súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody proti štátu vrámci skúmania podmienok jeho zodpovednosti. Súd v plnom rozsahu poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, ktorá je uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia a na jej závery poukazuje ako na svoje vlastné. Len v stručnosti sa udáva, že u zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to trojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačnej aj jej rozsah. Pre plynutie premlčacej doby nie je vôbec podstatné, či a kedy sa poškodený dozvedel, že išlo o nesprávny úradný postup a predovšetkým v prípade straty vlastníckeho práva, čo i len k časti nehnuteľnosti subjektívna premlčacia doba začína plynúť v momente, že tento stav bol podchytený príslušným katastrálnym úradom, resp. správou katastra. V konaní bolo bezpečne preukázané a to, jednak doručenkami podpísanými navrhovateľkou a jednak výpoveďou samotnej navrhovateľky, že vedomosť o zmenšení výmery pozemnoknižnej parcely č. 3388 k. ú. Nové Zámky o 961 m2 zistila z vyššie citovaných rozhodnutí jednak Správy katastra Nové Zámky, ako aj Katastrálneho úradu v Nitre, ktorého jej boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 25.5.2005, resp. 4.7.2005. Subjektívna premlčacia doba je trojročná. Konanie v tejto veci bolo začaté až dňa 27.9.2010, keby bol návrh doručený tunajšiemu súdu a preto je potrebné konštatovať, že návrh navrhovateľky je premlčaný a tým pádom je vznesená námietka premlčania odporcu dôvodná. Výsledkom dôvodnej námietky premlčania bolo, že súdu nezostávalo nič iné, ako návrh zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1

, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( ), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.