Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/250/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machynika,

v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. F. B., bývajúceho v R. a 2/ Ing. Ľ. B., bývajúceho v R.,

v dovolacom konaní zastúpených JUDr. E. K., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky,

Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde

Košice - okolie pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 10. júna 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou sa ţalobcovia domáhali, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť nahradiť im

škodu [ţalobcovi 1/ v sume 2 706 038,-- Sk (89 824 €) a ţalobcovi 2/ v sume 541 392,-- Sk

(17 970,9 €)] spôsobenú nesprávnym úradným postupom správcu dane pri vyhľadávaní,

zabezpečovaní, vykonávaní a pri hodnotení dôkazov v daňovom konaní.

Okresný súd Košice - okolie (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. októbra 2009

č.k.15 C 27/2008-138 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ 89 824 € a ţalobcovi 2/

17 970 € „s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky

2

Slovenska SR platnej v deň zaplatenia uvedenej sumy“. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol

a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal

z toho, ţe postup správcu dane v daňovom konaní bol v rozpore so zákonom, pretoţe správca

dane neodstránil rozpory v zisteniach o spôsoboch dodávky tovarov, ani rozpory

vo výpovediach účastníkov daňového konania a svedkov vypočutých v tomto konaní. Úsilie

ţalobcov o dosiahnutie nápravy a zrušenie rozhodnutí (dodatočných daňových výmerov)

zostalo bezvýsledné. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, ţe sú splnené všetky

predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

Krajský súd v Košiciach (dovolací súd) rozsudkom z 10. júna 2010 sp.zn.

, konajúci o odvolaní ţalovanej proti tej časti rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorou bolo ţalobe vyhovené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil

tak, ţe ţalobu zamietol a vo výroku o trovách konania zmenil tak, ţe ţalobcom uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 135,96 €. Náhradu trov

odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k záveru, ţe ţaloba o náhradu škody štátom nie je dôvodná, pretoţe nesprávny postup správcu

dane nemal za následok vznik škody. Výsledkom činnosti správcu dane boli rozhodnutia

o dodatočnom vyrubení daní, ktoré neboli príslušným orgánom zrušené.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobcovia podali dovolanie. Navrhli napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, ţe ţalovanej sa uloţí povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ 89 824 €

a ţalobcovi 2/ 17 970 €, obidvom spolu s úrokom z omeškania a s náhradou trov konania.

Dovolanie odôvodnili tým, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Podľa ţalobcov bol prístup odvolacieho súdu k posúdeniu veci čisto formálny a teda

„v rozpore s materiálnou koncepciou právneho štátu“. Z ustanovenia „ “

predsa vyplýva, ţe v súvislosti so zákonnosťou rozhodnutia správneho orgánu je potrebné

skúmať aj zákonnosť jeho postupu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádza. Ţalobcovia

v dovolaní potom zopakovali dôvody, z ktorých majú za to, ţe postup správcu dane bol

v konaní nesprávny a nedôsledný. Tvrdia, ţe ak by k nesprávnemu úradnému postupu správcu

dane nedošlo, bol by výrok jeho rozhodnutia odlišný. „Daňová kontrola vykonaná

nezákonným spôsobom nemôţe zakladať ţiadne zákonné práva a nie je moţné ukončiť ju

zákonným rozhodnutím.“ Podľa ţalobcov naostatok „medzi nesprávnym úradným postupom

3

v priebehu daňovej kontroly a škodou je priama, bezprostredná, neprerušená, vecná, nie

sprostredkovaná, príčinná súvislosť. Nebyť nesprávneho úradného postupu, ako uvádza

okresný súd, ku škode by nedošlo.“ Zo napokon explicitne nevyplýva,

ţe ak výsledkom činnosti nejakého orgánu je vydanie rozhodnutia, potom súd nemôţe skúmať

splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. „Ak rozhodnutie, ktoré v dôsledku uplynutia lehôt nie je moţné zrušiť

a takému rozhodnutiu evidentne predchádzal nesprávny úradný postup, potom reálne

uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle SR je moţné zabezpečiť len

uplatnením práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.“

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcov „odmietnuť“.

Dovolací súd konajúci o dovolaní ţalobcov, po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas

( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné ( ),

v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Ţalobcovia vady konania v zmysle nenamietali a v dovolacom konaní

ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, keď na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobcovia v dovolaní uplatňujú,

vrátane jeho obsahového vymedzenia. Dospel k záveru, ţe obsah ich dovolania nie je

spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska

dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Vzhľadom na čas vzniku ţalobcami tvrdenej škody, bolo potrebné danú vec v zmysle

ustanovenia § 27 ods. 2 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2004) zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, posúdiť podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej aj ako

„zákon“), tak ako to súdy niţších stupňov správne aj urobili.

Podľa , prvá veta štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym

notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej

v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo

orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Podľa § 1 ods. 2 zákona zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemoţno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody

nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,

pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci

o náhrade škody viazaný. Podľa § 4 ods. 2 zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1

moţno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným

bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku

(§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 18 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym

úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 18 ods. 2 zákona zodpovednosti

podľa odseku 1 sa nemoţno zbaviť.

teda rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými

orgánmi. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím podľa § 1-17 zákona (špecifickou súčasťou je zodpovednosť za škodu

nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej

veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak

o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa ustanovenia § 4 zákona je

nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu

na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik

zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej časti zákona č teda predpokladá

zistenie, ţe rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia,

lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho

zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav.

Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd

rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods. 1 zákona), a tento súd musí vychádzať

zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa drţať jeho výroku, ţe napadnuté

rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôţe sám otázku

jeho nezákonnosti v ţiadnom smere preskúmavať ( ).

Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 18-19 zákona) je spojená

s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi

normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý

6

s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným

v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, ţe úkony

tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,

bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom

súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia,

prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa

uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, ţe poškodenému vznikla škoda, ktorá je

v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu

so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ ale orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za

tým účelom zhromaţďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne

posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné

nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve

v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môţu byť hodnotené len podľa

– 17 Za nesprávny úradný postup v zmysle uvedeného zákona

teda nie je moţné povaţovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, ţe štátny orgán

pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a ţe v dôsledku toho

je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne ţe malo byť vydané

v inej podobe či za iných okolností.

Činnosť správcu dane pri vyhľadávaní, zabezpečovaní, vykonávaní a pri hodnotení

dôkazov v daňovom konaní po vykonaní opakovanej daňovej kontroly, správnosť ktorej

ţalobcovia spochybňujú, priamo smerovala k vydaniu rozhodnutí – dodatočných platobných

výmerov. Prípadný nedostatok pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa teda potom

prejavil práve v obsahu týchto rozhodnutí a z hľadiska zodpovednosti štátu mohol byť

hodnotený len podľa – 17 o zodpovednosti za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, a nie podľa § 18-19 tohto zákona o zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V posudzovanej veci však ţaloba k uplatneniu tejto formy zodpovednosti štátu za

škodu nesmeruje, ţalobcovia nárok predbeţne neprejednali v zmysle § 9 zákona a dodatočné

platobné výmery neboli orgánom najbliţšie nadriadeným správcovi dane ani súdom v konaní

o ţalobách proti nim zrušené; Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkami z 28. februára

2002 sp.n. , , z 28. februára 2002 sp.zn. a z 28. februára

2002 sp.zn. ţaloby ţalobcov zamietol.

Keďţe odvolací súd na daný skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj

správne vyloţil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze pouţitého právneho predpisu, je

jeho rozsudok z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu ( )

správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou

uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, dovolací súd dovolanie ţalobcov podľa

rozsudkom zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s ). Dovolací

súd ale ţalovanej nepriznal náhradu trov, pretoţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová