Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-277-2012.pdf
PDF · 108.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/277/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., X. XX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, IČO: 30 416 094, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. júla 2012, č. k. 10C/225/2010-239, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb. Domáhala sa priznania nároku na náhradu prevodov vlastníckeho práva k pozemku v kat. úz. B. Z. do jej vlastníctva o výmere 961 m2. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 a § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ako aj ust. § 18 ods. 1, 2, § 20 a § 22 ods. 1 a 3 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že náhradu škody nesprávnym úradným postupom si navrhovateľka uplatňuje v súvislosti s vyvlastňovacím konaním v roku 1975, a preto je potrebné danú vec posudzovať podľa zák. č. 58/1969 Zb. Navrhovateľka namietala nesprávnosť úradného postupu v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, a preto je súd toho názoru, že štátnym orgánom, ktorý má vystupovať v mene Slovenskej republiky je správne označené Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v Bratislave. Súd posudzoval rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby č. Výst.5556/1/75 zo dňa 26. 12. 1975 len z hľadiska, či voči právnej predchodkyni navrhovateľky T. Y. bolo spôsobilé vyvolať účinky. To, že T. Y. je právnou predchodkyňou navrhovateľky (stará matka) bolo bezpečne preukázané uznesením Štátneho notárstva v Nových Zámkoch D 5/1956 zo dňa 07. 02. 1956, v ktorom dedičskom konaní spornú nehnuteľnosť v celosti a v pôvodnej výmere 15.941 m2 nadobudla ďalšia právna predchodkyňa navrhovateľky T. J. (matka navrhovateľky), čo potvrdzuje právoplatné rozhodnutie Štátneho notárstva v Nových Zámkoch 1D 69/90-8 zo dňa 09. 02. 1990. Aktívna legitimácia navrhovateľky je týmto v konaní daná. T. Y. zomrela ešte dňa 12. 12. 1955, vyššie citované rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby bolo vydané dňa 26. 12. 1975. Súd neskúmal účinky vyvlastnenia vo vzťahu k ostatným osobám, ktorých sa vyvlastnenie dotýkalo, ale len voči T. Y. a to preto, lebo ostatné osoby alebo ich právni nástupcovia nie sú účastníkmi konania. V roku 1975 T. Y. už nežila 20 rokov, vyvlastňovacie rozhodnutie MsNV Nové Zámky, odbor výstavby bolo vydané priamo voči nej, a nie voči dedičke T. J., prípadne ďalším osobám prichádzajúcim do úvahy v rámci okruhu dedičov.
Konštatovanie v označenom vyvlastňovacom rozhodnutí, že dedičia po T. Y. sú neznámi, nemôže obstáť, pretože sa stačilo obrátiť na Štátne notárstvo v Nových Zámkoch a zistiť príslušný okruh dedičov. V tomto postupe MsNV Nové Zámky, odbor výstavby súd vzhliadol nesprávny úradný postup, ktorý viedol k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie vôbec nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, pretože v čase jeho vydania T. Y. už nežila, a teda nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti, ktoré stratila smrťou. To znamená, že voči T. Y. označené vyvlastňovacie rozhodnutie nevyvolalo ani nevyvoláva žiadne právne účinky a tým je splnený predpoklad - zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup štátneho orgánu. Napriek existencii vyvlastňovacieho rozhodnutia navrhovateľka v dedičskom konaní po svojej matke T. J., vedenom na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod sp. zn. 1D 69/90, zdedila spornú parcelu č. 3388, pkn. vl. č. 893, kat. úz. B. Z. v pôvodnej celkovej výmere 15.941 m2. Jediným vysvetlením je to, že štát prostredníctvom svojho štátneho orgánu vyvlastnenie v katastri nehnuteľností nepodchytil. Situácia sa zmenila až v roku 2005 v súvislosti s procesom Registra obnovenej evidencii pozemkov (ROEP), keď až vtedy bola zistená Správou katastra Nové Zámky existencia vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV Nové Zámky, odbor výstavby z 26. 12. 2005 voči právnej predchodkyni navrhovateľky T. Y.. Správa katastra reagovala vydaním rozhodnutia č. j. O-47/2005/ROEP zo dňa 23. 05. 2005 a následne na odvolanie navrhovateľky Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím č. CO2/2005-2/KR zo dňa 28. 06. 2005, ktorých výsledkom je zmenšenie výmery pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 3388 v pkn. vložke č. 893, kat. úz. B. Z. z pôvodnej výmery 15.941 m2 o 961 m2 na výsledných 14.980 m2. Znamená to, že výmera nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky bola na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré voči navrhovateľke a jej právnej predchodkyni nevyvoláva žiadne právne účinky, znížená o 961 m2. Možno konštatovať, že navrhovateľke vznikla škoda predstavujúca hodnotu označenej nehnuteľnosti v rozsahu výmery 961 m2.
Splnený bol aj ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Práve existencia nesprávneho úradného postupu mala za následok v roku 2005 vznik škody navrhovateľke znížením výmery spornej parc. č. 3388 kat. úz. B. Z. o 961 m2. Ak by MsNV Nové Zámky, odbor výstavby postupoval zákonným spôsobom a voči T. Y. by nevydal vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré skutočnosti voči nej, ako aj voči navrhovateľke nevyvoláva žiadne účinky, nedošlo by v roku 2005 pri procese ROEP k vzniku škody u navrhovateľky. Náhrada, ktorá mala byť zložená do notárskej úschovy nebola preukázaná ani archívom súdu prvého stupňa, ani Štátnym archívom v Nitre, ktorý o existencii tejto konkrétnej notárskej úschovy vedomosť nemá, čo však nemôže byť hodnotené na ťarchu navrhovateľky. Dôležité je však to, že vyvlastňovacie rozhodnutie voči neb. T. ako aj voči navrhovateľke, nevyvolal žiadne právne účinky, a preto je prípadná otázka náhrady za vyvlastnenie bezpredmetná a bez akéhokoľvek právneho významu.
Súd sa v konaní musel vyporiadať ďalšou otázkou a to námietkou premlčania, ktorú vzniesol v konaní odporca. Medzi účastníkmi totiž zostalo sporné, či nárok bol alebo nebol na súde uplatnený včas. Z hľadiska premlčania nároku navrhovateľka bola toho názoru, že premlčacia doba jej začala plynúť až okamihom, kedy sa jej podarilo zabezpečiť kópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV Nové Zámky, odbor výstavby zo dňa 26. 12. 1975, čo podľa jej vyjadrenia malo byť až v roku 2008. Naproti tomu odporca zastával názor, že premlčacia doba mala začať plynúť už v roku 2005. Pri riešení tejto zásadnej otázky dospel súd k záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom je dôvodná. Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení sp. zn. 25Cdo 4151/2007 zo dňa 16. 12. 2009 sa zaoberal otázkou nadobudnutia vedomosti navrhovateľa - poškodeného vzniku škody spočívajúcej v tom, že mal stratiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom Najvyšší súd ČR uzatvoril, že tento okamih nastal v momente, kedy navrhovateľ zistil, že príslušným Katastrálnym úradom bol zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vymazaný, pretože získal týmto okamihom vedomosť, že mu týmto postupom vznikla škoda, a kto tento úkon vykonal (viď napr. aj uznesenie NS SR 25Cdo 754/2003 zo dňa 22. 04. 2004). Pre plynutie premlčacej doby nie je významné, či a kedy sa poškodený dozvedel o tom, že išlo o nesprávny postup, príp. v čom nesprávnosť spočívala; záver o nesprávnosti úradného postupu v konečnom dôsledku s definitívnou platnosťou môže učiniť iba súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody proti štátu v rámci skúmania podmienok jeho zodpovednosti. U zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to 3-ročná subjektívna premlčacia doba, podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, a teda, kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Pre plynutie premlčacej doby nie je vôbec podstatné, či a kedy sa poškodený dozvedel, že išlo o nesprávny úradný postup a predovšetkým v
prípade straty vlastníckeho práva, čo i len časti nehnuteľnosti, subjektívna premlčacia doba začína plynúť v momente, že tento stav bol podchytený príslušným katastrálnym úradom, resp. Správou katastra.
V konaní bolo bezpečne preukázané a to jednak doručenkami, podpísanými navrhovateľkou, a jednak výpoveďou samotnej navrhovateľky, že vedomosť o zmenšení výmery pozemno-knižnej parcely č. 3388 kat. úz. B. Z. o 961 m2 zistila z uvedených rozhodnutí jednak Správy katastra Nové Zámky, ako aj z Katastrálneho úradu v Nitre, ktoré jej boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 25. 05. 2005, resp. 04. 07. 2005. Subjektívna premlčacia doba je 3-ročná. Konanie v tejto veci bolo začaté až dňa 27. 09. 2010, kedy bol návrh doručený súdu prvého stupňa, preto je potrebné konštatovať, že návrh navrhovateľky je premlčaný a tým pádom je vznesená námietka premlčania odporcu dôvodná. Výsledkom dôvodnej námietky premlčania bolo, že súdu neostalo nič iné, ako návrh zamietnuť.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny a vyhovenia návrhu, ako aj priznania náhrady trov konania. Mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Dôvodila tým, že v danom prípade možno aplikovať ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. O škode sa dozvedela 13. 10. 2008, kedy jej archív doručil rozhodnutie o vyvlastnení a následne zistila nesprávny úradný postup vo vyvlastňovacom konaní. Premlčacia lehota začala plynúť od 13. 10. 2008. Skutočnú majetkovú ujmu mala spôsobenú až v roku 2010, keďže si v roku 1991 prevzala pozemok v pôvodnej výmere do užívania a v tejto výmere s ním aj nakladala. V roku 2010 uzatvorila na pozemok nájomnú zmluvu a až vtedy sa nájomná zmluva uzavrela na výmeru zníženú o vyvlastnenú plochu 961 m2. Nesprávny úradný postup bol v konaní o vyvlastnení, kde bol podkladom geometrický plán a po právoplatnosti rozhodnutia a uzavretia kúpnych zmlúv na podiely, ktoré neboli vyvlastnené síce vznikol nový pozemok podľa geometrického plánu, ale vtedy Stredisko geodézie neznížilo výmeru pozemkov, ktoré boli GP dotknuté, vo vložkách nevyznačil poznámku o nejakom konaní. Štát nesprávne postupoval aj v konaní pred vtedy ešte Štátnym notárstvom. V roku 1990 pre účely dedičského konania Stredisko geodézie vyhotovilo identifikáciu parciel s nezníženou výmerou. Nesprávny úradný postup bol v konaní pred vtedajším užívateľom Štátny majetok Palárikovo, keď Stredisko geodézie vyhotovilo identifikáciu parciel s nezníženou výmerou. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že došlo k naplneniu troch podmienok úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody a podrobne popisuje, na základe akých konkrétnych dôkazov k tomu dospel, zároveň však uvádza, že musel uznať námietku premlčania, keď sa navrhovateľka dozvedela o škode už v roku 2005 v konaní o ROEP-e a žaloba bola podaná v roku 2010. Nesúhlasí s právnym záverom súdu o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. V rámci konania o ROEP-e orgán štátnej správy len konštatoval, že prišlo k vyvlastneniu, citoval síce číslo rozhodnutia, uviedol meno vlastníčky T. Y. (Y.), ktorej majetok mal byť vyvlastnený. Neuviedol však, kedy k vyvlastneniu prišlo, či bola a komu vyplatená náhrada. Navrhovateľke správny orgán ani nevedel vyhotoviť kópiu vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré z katastra žiadala písomne. Kataster jej písomne oznámil, že takéto rozhodnutie nemá k dispozícii. Nesúhlasí preto s námietkou premlčania v zmysle § 22 zák. č. 58/69, pretože svoje právo odvodzuje a dobu počíta odo dňa, kedy sa dozvedela o škode, ako konkrétnej majetkovej ujmy. K vzniku škody prišlo nielen z vyvlastňovacieho rozhodnutia, ale aj zo skutočnosti, že nebola vyplatená vyvlastňovacia náhrada. V čase vyvlastňovania podľa vtedy platného stavebného poriadku nebolo možné konať proti mŕtvemu. Štátny orgán mal zistiť dedičov a v konaní pokračovať s nimi. Pokiaľ dedičov nezistil, mal im ustanoviť opatrovníka na hájenie ich záujmu v konaní pred bývalým MsNV, odborom výstavby v Nových Zámkoch č. Výst.5556/1/75. Nebol ustanovený opatrovník vlastníčke T. Y., rod. Kozlíkovej, ani jej dedičom nebola zložená vyvlastňovacia náhrada v konaní bývalého MsNV, odbor výstavby za T. Y. do úschovy. Až prevzatím a oboznámením sa s vyvlastňovacím rozhodnutím zistila, že pozemok vyvlastnili nebohej osobe, jej právnych nástupcov nezistili a nevyplatili vyvlastňovaciu náhradu. Má za to, že návrh je dôvodný, bol použitý nesprávny úradný postup a týmto jej bola spôsobená škoda, pričom k premlčaniu nároku neprišlo.
K podanému odvolaniu právnou zástupkyňou navrhovateľky sa vyjadrila aj samotná navrhovateľka, ktorá dôvodila tým, že žalobu nemohla podať skôr, lebo nemala dôkaz o vyvlastnení bez náhrady. Potvrdila, že z rozhodnutia krajského úradu sa dozvedela, že vyvlastnenie bolo vykonané vo verejnom záujme pre uskutočnenie výstavby „Úprava Nitry a Žitava II. etapa“. Aj na Mestskom úrade Nové Zámky, aj na Správe katastra Nové Zámky jej tvrdili, že na vyvlastnenie boli vyčlenené peniaze a vyvlastnenie
bolo vykonané na základe rozhodnutia č. Výst.5556/1/75 za úhradu. Bola presvedčená, že jej matke T. J. ako dedičke nebola poskytnutá náhrada, len to nevedela dokázať. Z tohto dôvodu sa obracala na archívy a až 13. 10. 2008 sa jej podarilo získať vyvlastňovacie rozhodnutie, kde získala dôkaz o tom, že vyvlastnenie bolo vykonané bez náhrady. Na vlastné oči sa presvedčila, že kolónka prevzatia peňazí u babičky T. Y. bola prázdna, bez podpisu, čo znamená, že náhradu za vyvlastnenie nik neprevzal. Utrpela majetkovú ujmu pre zlyhanie úradníkov.
K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na vznesenej námietke premlčania a mal za to, že právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky a táto subjektívna lehota začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Navrhovateľka odvodzuje plynutie premlčacej doby odo dňa, kedy jej bolo doručené rozhodnutie o vyvlastnení zo Štátneho archívu, lebo až vtedy sa podľa jej názoru dozvedela o škode. Je toho názoru, že navrhovateľka sa o spôsobenej škode dozvedela už oveľa skôr, a to z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky č. O-47/2005/ROEP zo dňa 23. 05. 2005 (navrhovateľke doručené dňa 25. 05. 2005) a tiež z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre č. CO2/2005 zo dňa 28. 06. 2005 (navrhovateľke doručené dňa 04. 07. 2005). Má za to, že minimálne od 25. 05. 2005 navrhovateľka z rozhodnutia príslušnej Správy katastra vedela, že došlo k zmenšeniu výmery parcely o 961 m2, teda, že došlo na jej strane k vzniku škody. Faktické doručenie rozhodnutia o vyvlastnení je pre plynutie premlčacej doby irelevantné. Z tohto dôvodu považuje nárok navrhovateľky za premlčaný a navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 OSP (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pri splnení si povinnosti v zmysle § 156 ods. 3 OSP (miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, pretože jeho rozhodnutie bolo potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľky uplatnený na súde prvého stupňa dňa 27. 09. 2010 v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľka tvrdila, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo v konaní pred bývalým MsNV v Nových Zámkoch, č. Výst.5556/1/75, v ktorom konaní štát vyvlastnil v prospech vtedy Čsl. štátu v správe - Povodie Váhu podnik pre správu tokov Piešťany nehnuteľnosti vedené pre kat. úz. B. Z. vo vložke 893 z parc. č. 3388 výmeru 961 m2 z pôvodnej výmery parc. č. 15.941 m2. Vyvlastnená nehnuteľnosť bola vo vlastníctve T. Y., rod. W., ktorá zomrela v roku XXXX a v dedičskom konaní po nej zdedila predmetnú nehnuteľnosť matka navrhovateľky T. J.. Po jej smrti predmetnú nehnuteľnosť zdedila v konaní 1D 69/90 navrhovateľka v celej výmere. Navrhovateľka v podanej žalobe tvrdila, že v roku 2005 Správa katastra Nové Zámky v rámci ROEP-u zistila, že výmera parc. č. 3388 sa znížila o výmeru 961 m2, keď malo prísť k jej vyvlastneniu. Navrhovateľke sa až v roku 2008 podarilo zabezpečiť príslušné vyvlastňovacie rozhodnutie, z ktorého následne zistila nesprávny úradný postup pri vyvlastňovacom konaní. Navrhovateľka tvrdila, že o vyvlastňovacom rozhodnutí sa dozvedela dňa 13. 10. 2008 a vtedy začala plynúť premlčacia lehota. Odporca v konaní považoval vyvlastňovací proces za zákonný a zároveň vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec právne i posúdil podľa príslušných ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a v neposlednom rade sa správne vyporiadal i so vznesenou námietkou premlčania odporcom. Súd prvého stupňa sa pri vyporiadaní so vznesenou námietkou premlčania zaoberal i z pohľadu judikatúry, na ktorú poukázal vo svojom rozhodnutí, ako aj vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Dospel k záveru, že pre plynutie premlčacej doby nie je významné, či a kedy sa poškodený dozvedel o tom, že išlo o nesprávny postup; záver o nesprávnosti úradného postupu v konečnom dôsledku môže učiniť iba súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody proti štátu v rámci skúmania podmienok jeho zodpovednosti. Vychádzajúc z ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. mal za to, že u zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to 3-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistil skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. V konaní mal za bezpečne preukázané - a to nielen doručenkami podpísanými navrhovateľkou, ale aj jej výpoveďou, že vedomosť o zmenšení výmery z pkn. parc. č. 3388 kat. úz. B. Z. o 961 m2 zistila z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky, ako aj Katastrálneho úradu v Nitre, ktoré boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 25. 05. 2005, resp. 04. 07. 2005. Subjektívna 3-ročná premlčacia doba je 3-ročná a konanie v danej veci bolo začaté dňa 27. 09. 2010. Konštatoval, že návrh navrhovateľky je preto premlčaný a vznesená námietka premlčania odporcu je dôvodná.
Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodu podaného odvolania navrhovateľkou v rozsahu § 212 ods. 1 OSP dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, správne sa vyporiadal i so vznesenou námietkou premlčania odporcom. Svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, a preto odvolací súd nepovažuje za nutné v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
V súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a na jeho dôvody poukazuje ako na svoje vlastné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že danú vec bolo potrebné posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd prvého stupňa sa správne v súlade s ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. správne zaoberal vznesenou námietkou premlčania odporcom. Súd prvého stupňa správne aplikoval na premlčanie práva na náhradu škody ust. § 22 ods. 1, podľa ktorého právo na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Rozdiel oproti úprave premlčania v Občianskom zákonníku vyplýva z toho, že subjekt zodpovedný podľa zák. č. 58/1969 Zb. je vždy štát. Poškodený sa o škode dozvie v okamžiku, kedy zistí skutkové okolnosti, z nich môže odvodiť vznik škody a orientačne i rozsah, pričom nie je potrebné, aby poznal rozsah, resp. výšku škody presne. Zákon č. 58/1969 Zb. teda obsahuje zvláštnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu a dotýka sa i premlčania (§ 22, § 23) a to, pokiaľ ide o počiatok a dĺžku lehôt. Ustanovenie § 22 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb. neuvádza ako predpoklad počiatku behu premlčania lehoty vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, resp. ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka - rozsudok NS ČR zo dňa 16. 05. 2002, sp. zn. 25Cdo 1100/2002) a to z dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa tohto zákona je vždy štát. Pre počiatok plynutia premlčacej doby nie je významné ani to, či a kedy sa poškodený dozvedel výsledok šetrenia o jeho sťažnosti na nesprávny úradný postup. Výsledok konania o takejto sťažnosti nie je ani podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody a nemá vplyv na vedomosť poškodeného o tom, že škoda vznikla. (Uznesenie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 754/2003 zo dňa 22. apríla 2004).
V konaní bolo nesporne preukázané, že rozhodnutím bývalého MsNV Odboru výstavby v Nových Zámkoch zo dňa 26. 10. 1975 bola právnej predchodkyni starej matky navrhovateľky T. Y. vyvlastnená nehnuteľnosť vedená v pkn. vl. č. 893 parc. č. 3388 o výmere 15.926 m2, z ktorej mala byť zabraná časť výmery 961 m2 a to v prospech Čsl. štátu v správe - Povodie Váhu. Navrhovateľka v samotnom návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu konania potvrdila, že v roku 2005 Správa katastra Nové Zámky v rámci ROEP-u zistila, že výmera parc. č. 3388 sa znížila o výmeru 961 m2, keď malo prísť k vyvlastneniu. Dedičkou po T. Y. bola jej dcéra T. J., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Rozhodnutím Štátneho notárstva Nové Zámky 1D 69/90-8 zo dňa 09. 03. 1990 bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej z poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. úz. B. Z., okrem iných i parc. č. 3388 a č. 4354, v celosti nadobudla navrhovateľka (dcéra T. J.). V konaní bolo ďalej nesporne preukázané, a nepoprela to ani samotná navrhovateľka, že dňa 04. 07. 2005 jej bolo doručené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre pod č. CO2/2005-2/Kr, ktorým bolo rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania účastníčky konania H. G. a zároveň došlo k potvrdeniu rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky č. O-407/2005/ROEP zo dňa 23. 05. 2005. Z uvedeného rozhodnutia
sa navrhovateľka nesporne dozvedela, že výsledná výmera pôvodnej parcely č. 3388 má byť 14.965 m2, t. j. ako výmera evidovaná v parcelnom protokole zmenšená o vyvlastnenú časť o veľkosti 961 m2. Z uvedeného bolo potrebné dospieť k rovnakému právnemu záveru, ako aj súd prvého stupňa, že navrhovateľka sa rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 25. 05. 2007, resp. rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 04. 07. 2005, bezpochyby dozvedela o zmenšení výmery pkn. parc. č. 3388 o výmeru 961 m2 na základe vyvlastňovacieho konania. Najneskôr dátum 04. 07. 2005 je preto potrebné považovať za rozhodujúci okamžik, kedy sa dozvedela, že jej bola spôsobená ujma a to zmenšením výmery vlastníckeho práva k spornej parcele a to nesprávnym úradným postupom, na ktorý v konaní poukazovala. Keďže 3-ročná subjektívna premlčacia doba sa začína odvíjať od vedomosti poškodeného o tom, že mu vznikla škoda a že za ňu štát zodpovedá, od tohto okamihu je potrebné počítať 3-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá skončila plynúť najneskôr dňa 04. 07. 2008. Pokiaľ navrhovateľka podala návrh na súd až dňa 27. 09. 2010, bolo potrebné dospieť k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nárok navrhovateľky je premlčaný z dôvodu vznesenej námietky premlčania odporcom. Námietky navrhovateľky v tom smere, že až dňa 13. 10. 2008 jej bolo doručené z archívu rozhodnutie o vyvlastnení a až následne zistila nesprávny úradný postup vo vyvlastňovacom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné považovať za právne irelevantné.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.