Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-31Cbi/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: S. T., nar. XX. júna XXXX, bytom F. XXXX-XA, XXX XX U., zastúpeného advokátskou kanceláriou BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zastúpenému advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P, 4GD, Londýn, Veľká Británia, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou z 13. októbra 2022 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 4578 vo výške 49.999,27 eur sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými reštrukturalizačným správcom žalovaného v popieracom prejave, keď zastáva názor, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu opodstatnená. Skutočnosť, že žalobcom investované finančné prostriedky do akcií boli poskytnuté žalovanému, vyplýva zo štatútu Q. J. J. a R. 3. Správca a administrátor Podfondu 3 rozhodol dňa 30. apríla 2021 o pozastavení vydávania a odkupovania investičných akcii spoločnosti Q. J. J., a to až do 3. mája 2023. Z tohto dôvodu si investori - majitelia akcií R. X nemôžu uplatniť svoje pohľadávky priamo voči spoločnosti Q. J. J.. Žalobca poukázal na to, že predsedom správnej rady spoločnosti Q. J. J. bol v čase od 20. januára 2016 do 1. januára 2021 pán Z.. N. T., ktorý je zároveň predsedom predstavenstva žalovaného. Po právnej stránke síce ide o dva rozličné subjekty, ale za obidva subjekty bola v rozhodnom čase oprávnená konať tá istá osoba. 2.1. Žalobca zároveň poukázal na to, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 29. septembra 2022, pričom samotné oznámenie o popreté pohľadávky je z 21. septembra 2022. Podľa žalobcu mu popretie pohľadávky nebolo bezodkladne oznámené, ako to stanovuje zákon, a preto spochybňuje, či je popretie prihlásenej pohľadávky účinné.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 24. marca 2023 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

4. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku žalobcu riadne a včas, dňa 12. septembra 2022. Žalobca nesprávne vyvodzuje účinnosť popieracieho prejavu správcu z písomného oznámenia veriteľovi o popretí jeho pohľadávky. 4.1. K dôvodu popretia pohľadávky reštrukturalizačným správcom žalovaný uviedol, že s ním v plnom rozsahu súhlasí, keď informácie obsiahnuté v prihláške pohľadávky žalobcu nedefinujú žiaden záväzok žalovaného, a to ani pre prípad nesplnenia povinnosti spoločnosťou Q. J. J.. Žalovaný nebol a ani v budúcnosti nebude dlžníkom, resp. poddlžníkom žalobcu, keď dlžníkom žalobcu je a výlučne bude spoločnosť Q. J. J.. Keďže žiadne dokumenty nepreukazujú vznik záväzku žalovaného, je potrebné považovať pohľadávku žalobcu za neexistentnú. 4.2. K tvrdeniu žalobcu, že Z.. N. T. v relevantnom čase zastával funkciu riadiaceho manažmentu v spoločnosti NOVA Money J. a v spoločnosti žalovaného, žalovaný uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že osobná previazanosť dlžníka s inou právnickou osobou cez predsedu predstavenstva by mala mať za následok vznik záväzku (alebo ručenia) na strane takto prepojenej právnickej osoby.

5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 17. októbra 2023 o 11:00 hod. (po uskutočnení skoršieho pojednávania vo veci dňa 28. septembra 2023), na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.

6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného ako podmienenú pohľadávku vo výške 49.999,27 eur s tvrdením, že je majiteľom 49149 ks investičných akcií podfondu Q. J. J. - R. X vydaných spoločnosťou Q. J. J.. Finančné prostriedky investorov boli podľa štatútu Q. J. J. a R. X a podľa kľúčových informácií poskytnuté ako pôžičky žalovanému. Žalovaný je v postavení poddlžníka žalobcu ako majiteľa akcií Podfondu 3. Správca a administrátor R. X rozhodol dňa 30. apríla 2021 o pozastavení vydávania a odkupovania investičných akcií spoločnosti Q. J. J. až do 3. mája 2023. Žalobca si preto uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému v postavení poddlžníka. Reštrukturalizačný správca žalovaného oznámením z 21. septembra 2022 oznámil žalobcovi, že dňa 12. septembra 2022 poprel jeho pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod číslom 4578 vo výške 49.999,27 eur v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. V popieracom prejave reštrukturalizačný správca žalovaného uviedol, že zo žiadnej skutočnosti uvedenej v prihláške a ani z dokumentov priložených žalobcom k prihláške nevyplýva, že by finančné prostriedky investované žalobcom do nákupu investičných akcií vydaných spoločnosťou Q. J. J. boli poskytnuté dlžníkovi. Zo skutočnosti, že žalobca nebol oprávnený požiadať spoločnosť NOVA J. J. o odkup ním vlastnených investičných akcií, nevyplýva, že by mu vznikla alebo vznikne akákoľvek pohľadávka voči žalovanému. Prihlásenú pohľadávku považoval reštrukturalizačný správca žalovaného za neexistentnú, keďže žalobca neuviedol žiadny právny dôvod, na základe ktorého by mu mala vzniknúť pohľadávka voči žalovanému.

7. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 7.1. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú

aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 2). 7.2. Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok (ods. 3). 7.3. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (ods. 4). 7.4. Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať (ods. 5). 7.5. Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať (ods. 6). 7.6. Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa (ods. 7).

8. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania z 26. septembra 2023, súd uvádza, že žalobca navrhoval prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723/2021-B-836. Žalobca poukázal na to, že uznesením z 27. júla 2023 vydaným v označenom konaní bol zamietnutý reorganizačný plán predložený žalovaným v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike, keď právoplatné uznesenie o zamietnutí reorganizačného plánu by znamenalo nemožnosť plnenia reštrukturalizačného plánu, čo by v konečnom dôsledku viedlo k zastaveniu konania o určenie popretej pohľadávky. 8.1. Podľa názoru súdu nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa ustanovenia , keďže v konaní vedenom na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723/2021-B-836 sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie o podanej incidenčnej žalobe, keďže Mestský súd v Prahe neposudzuje vo svojom konaní žiadnu otázku, ktorá by mala charakter predbežnej otázky pre rozhodovaný spor. Samotné aj právoplatné zamietnutie reorganizačného plánu v Českej republike by nepredstavovalo automaticky dôvod pre zastavenie konania podľa , keďže takýto následok by malo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného na území Slovenskej republiky ako vedľajšieho insolvenčného konania. Navyše, ak by bolo uznesenie Mestského súdu v Prahe zmenené, by bolo predmetné incidenčné konanie bez existencie vážneho dôvodu prerušené až do právoplatného skončenia hlavného insolvenčného konania vedeného v Českej republike. Navyše súd dáva do pozornosti, že v ustanovení je upravené fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že súd môže, ale zároveň nemusí konanie prerušiť, ak sa v inom súdnom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v spore. 8.2. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

9. Úvodom súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom. 9.1. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 7. júla 2022, sp. zn. zverejneným v OV č. XXX/XXXX dňa XX. júla 2022. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením dňa 15. júla 2022 a nasledujúci deň, t. j. 16. júla 2022 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa ), ktorej koniec pripadol na 15. august 2022. 9.2. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, t. j. 16. augusta 2022 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok podľa ustanovenia , ktorá uplynula uplynutím dňa 16. septembra 2022, keďže 30. deň lehoty (15. september 2022) pripadol na sviatok, a preto je podľa posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (t. j. 16. september 2022).

9.3. Dňa 17. septembra 2022 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením , ktorej posledný deň pripadol na 17. októbra 2022. Keďže žaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 14. októbra, bola podaná včas.

10. Ak žalobca spochybňoval účinnosť popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu, keď podľa jeho názoru mu popretie pohľadávky neoznámil bez zbytočného odkladu, takéto spochybňovanie zo strany žalobcu nie je relevantné. 10.1. Súd uvádza, že rozhodným pre posúdenie včasnosti popretia pohľadávky je dátum popretia pohľadávky uvedený pri popieracom prejave správcu v zozname pohľadávok a nie dátum, kedy bolo vypracované písomné oznámenie o popretí pohľadávky adresované veriteľovi. Reštrukturalizačný správca žalovaného poprel pohľadávku žalobcu dňa 12. septembra 2022, čiže počas lehoty na popieranie pohľadávok (t. j. popretie pohľadávky bolo včasné). 10.2. Navyše súd dáva do pozornosti, že reštrukturalizačný správca žalovaného vypracoval písomné oznámenie o popretí pohľadávky žalobcovi dňa 21. septembra 2022, čo je piaty deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, resp. tretí pracovný deň po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok (prvé dva dni po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, 17. a 18. septembra 2022, pripadli na sobotu a nedeľu), čo je mimo akýchkoľvek rozumných pochybností uskutočnené bez zbytočného odkladu, keďže tento pojem definuje judikatúra ako lehotu 8 dní [k tomu viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 29. apríla 2008, sp. zn. ]. 10.3. Pokiaľ žalobca argumentoval dátumom, kedy si oznámenie o popretí pohľadávky prevzal, takáto argumentačná línia je nesprávna. Reštrukturalizačný správca žalovaného nemôže ovplyvniť, kedy si žalobca (subjektívne) prevezme oznámenie o popretí pohľadávky, určujúce je, kedy sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Do dispozičnej sféry žalobcu sa pritom oznámenie o popretí pohľadávky dostalo počas plynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby, a preto mal žalobca vytvorenú objektívnu možnosť podať incidenčnú žalobu v rámci prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom na jej podanie.

11. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom: 11.1. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy [k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 11. septembra 2014, sp. zn. ]. 11.2. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 30. januára 2017, sp. zn. , ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017]. 11.3. Citované právne závery sa síce týkajú preskúmavania súdu v incidenčnom spore v prípade popretia pohľadávky v konkurznom konaní, avšak vzhľadom na totožnosť právnej úpravy sú plne aplikovateľné aj na incidenčné spory, v ktorej sa rozhoduje o žalobe popretého veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá v reštrukturalizačnom konaní.

12. Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že predmetom rozhodovania súdu v incidenčnom spore nie je rozhodovanie o prihlásenej pohľadávke v celej jej šírke, čo znamená, že postup súdu v incidenčnom spore nie je totožný, ako je to v konaní súdu rozhodujúcom o žalobe na plnenie (o zaplatenie peňažnej pohľadávky). Rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave reštrukturalizačného správcu zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. 12.1. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu. Naopak súd nemôže v incidenčnom spore posudzovať, či má žalobca voči žalovanému pohľadávku z iného dôvodu, než bol vymedzený v prihláške, a ktorý bol správcom v popieracom prejave spochybnený.

13. Reštrukturalizačný správca žalovaného prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu, že pohľadávka je neexistentná, keďže zo žiadnej skutočnosti uvedenej v prihláške a ani z dokumentov priložených žalobcom k prihláške nevyplýva, že by finančné prostriedky investované žalobcom do nákupu investičných akcií vydaných spoločnosťou NOVA Money J. boli poskytnuté dlžníkovi. 13.1. Podľa názoru súdu poprel reštrukturalizačný správca žalovaného prihlásenú pohľadávku žalobcu správne, k čomu uvádza v podrobnostiach nasledovné:

14. Z obsahu prihlášky pohľadávky žalobcu nevyplýva, že by žalobca disponoval akoukoľvek pohľadávkou voči žalovanému, pričom ani zo žiadnej z listín predložených žalobcom (kľúčové informácie pre investorov spoločnosti NOVA Money J., pokyn na obstaranie kúpy alebo predaja finančných nástrojov, štatút spoločnosti NOVA J. Market) nevyplýva existencia akéhokoľvek záväzku žalovaného voči žalobcovi. 14.1. Obstáť v tomto smere nemôže odkaz žalobcu na štatút spoločnosti Q. J. J. (konkrétne na článok 11. bod 11.1. štatútu), že Podfond 3 poskytuje účelové krátkodobé a strednodobé peňažné pôžičky poskytnuté na projekty realizované v rámci investičnej skupiny Arca Capital, keďže investičnú skupinu Arca Capital nemožno stotožňovať so žalovaným (spoločnosťou Arca Investments, a.s.), a to ani vtedy, ak je žalovaný materskou spoločnosťou v rámci tejto investičnej skupiny.

15. Súd poukazuje na to, že žalobca v prihláške pohľadávky - nie že nepreukázal - ale ani jednoznačne nešpecifikoval, akú pohľadávku a z akého právneho titulu má mať voči svojmu dlžníkovi (voči spoločnosti NOVA Money Market), keď v rámci textu prihlášky žalobca iba uviedol, že je majiteľom 49149 kusov akcií spoločnosti NOVA J. J., ktoré nadobudol za sumu 49.999,27 eur, avšak žiadnym spôsobom neuviedol, na základe čoho mu mala vzniknúť voči spoločnosti NOVA Money Market pohľadávka vo výške 49.999,27 eur, hoci to bolo jeho povinnosťou. V tomto smere je podľa názoru súdu nedostatočné iba predloženie listín, z ktorých môže prípadný vznik pohľadávky vyplývať (právo na odkup akcií a podobne - pozn. súdu). 15.1. O to viac preto platí, že žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky v prihlásenej sume 49.999,27 eur voči žalovanému.

16. V rámci svojho rozhodovania nemohol súd priznať úspech tvrdeniu žalobcu, že si uplatnil nárok voči žalovanému ako poddlžníkovi, a jeho odkazu na znenie ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. 16.1. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku voči poddlžníkovi, súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku platí, že ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Pre uplatnenie nároku voči poddlžníkovi musia byť splnené predmetné zákonom kumulatívne vymedzené predpoklady.

17. Vo vzťahu k uplatneniu nároku voči poddlžníkovi súd odkazuje aj na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že 17.1. Poddĺžníckou žalobou možno za splnenia zákonných predpokladov uplatňovať len istinu s príslušenstvom a to v rozsahu, v akom bola špecifikovaná v príkaze na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle § 64 v spojení s § 94 a nasl. Exekučného poriadku. Dovolací súd toho právneho názoru, že v rámci tohoto špecifického procesnoprávneho vzťahu navrhovateľa ako oprávneného a odporcu (ako peňažného ústavu - banky), ktorý si neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z Exekučného poriadku, nie je možné riešiť ďalší vzťah navrhovateľ (oprávneného z exekučného

titulu) a peňažného ústavu (banky), ako dlžníka povinného, ktorý sa so svojim plnením dostal do omeškania. Tu je potrebné opakovane uviesť, že predmetom poddlžníckej žaloby môže byť pohľadávka oprávneného s príslušenstvom len v rozsahu nariadenej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle § 95 a nasl. Exekučného poriadku (k tomu viď aj rozsudok najvyššieho súdu z 25. februára 2014, sp. zn. ). 17.2. Poddlžnícka žaloba je žalobou výsostne procesnou, pretože vzniká iba na základe procesného vzťahu založeného týmto konaním medzi súdom, oprávneným, povinným a dlžníkom povinného. Z neho vyplývajú tieto dôležité dôsledky: nastáva tu predovšetkým štiepenie vecnej aktívnej legitimácie medzi oprávneným, ktorého procesný zákon splnomocňuje, aby sa vo svojom mene domáhal na dlžníkovi povinného (poddlžníkovi) práva, ktoré patrí povinnému, a povinného, ktorému v plnej miere ponecháva iba vecnúaktívnu legitimáciu materiálnu, kým na oprávneného tým prenáša aktívnu vecnú legitimáciu formálnu (tzv. cessio iudiciaria). Preto oprávnený na základe tejto svojej formálnej vecnej aktívnej legitimácie nemôže na úkor povinného uzavrieť s jeho dlžníkom, pokiaľ ide o pohľadávku zasiahnutú exekúciou, ani zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Ani dlžník povinného nemôže z tohto dôvodu na úkor prikázanej pohľadávky uplatniť svoje nároky voči oprávnenému, ako napr. navrhnúť započítanie svojej pohľadávky voči oprávnenému a pod. (§ 109 ods. 1 Exekučného poriadku). Na druhej strane oprávnený zasa musí včas uplatniť pohľadávku, t. j. nepripustiť jej premlčanie, lebo inak podľa procesných predpisov zodpovedá objektívne za škodu, ktorú by tým spôsobil povinnému (§ 109 ods. 2 Exekučného poriadku). Oprávnený tak neuplatňuje poddlžníckou žalobou svoju hmotnoprávnu pohľadávku voči poddlžníkovi, ale len svoje exekučné právo na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, čo je však možné iba po dobu trvania exekúcie. Ak je exekúcia právoplatne zastavená, toto exekučné právo oprávneného zaniká. Súd na to musí prihliadať z úradnej povinnosti a poddlžnícku žalobu zamietnuť (k tomu aj uznesenie ústavného súdu z 8. júna 2016, sp. zn. ). 17.3. Ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, má oprávnený možnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet túto pohľadávku vymáhať, teda využiť tzv. poddlžnícku žalobu. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby získava oprávnený doručením exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného, pokiaľ k vyplateniu nedošlo, resp. v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr. Oprávnenému tak vzniká procesné oprávnenie na prijatie plnenia od poddlžníka na uspokojenie vlastnej pohľadávky. Povinný pritom naďalej zostáva veriteľom tejto pohľadávky, avšak právo ju žalovať prechádza na oprávneného (k tomu viď aj nálezy ústavného súdu z 13. januára 2016, sp. zn. , z 28. júna 2016, a z 27. októbra 2016, sp. zn. ). 17.4. Nesplnenie zákonom stanovených povinností tretej osoby v exekučnom konaní je v stanovených prípadoch sankcionovateľné formou tzv. poddlžníckej žaloby zo strany oprávneného. Hoci to zákon výslovne ustanovuje len pri niektorých spôsoboch vykonania exekúcie, súčasťou arestatória je okrem povinnosti tretej osoby blokovať určitý majetok povinného aj strata práva povinného na dispozíciu s daným majetkom (strata práva na vyplatenie exekúcii podliehajúcej časti mzdy, exekúcii podliehajúcich prostriedkov na účte povinného, exekúcii podliehajúcej inej peňažnej pohľadávky, strata práva na vyplatenie vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, pozastavenie práva nakladať s cenným papierom atď.). V štádiu zabezpečenia majetku povinného je arestatórium v oboch jeho podobách potrebné považovať za dočasné obmedzenie povinného (pričom je treba znovu zdôrazniť, že ide o obmedzenie len do výšky predmetu exekučného konania (k tomu viď aj nález ústavného súdu z 23. marca 2021, sp. zn. ).

18. Zohľadňujúc relevantnú právnu úpravu a aj vyššie citované judikatórne závery súd konštatuje, že žalovaný nemôže mať v danom prípade postavenie poddlžníka žalobcu. 18.1. Nárok veriteľa proti poddlžníkovi je výlučne nárokom procesnoprávnym, ktorý má základ v procesnom práve (v Exekučnom poriadku), a nie nárokom hmotnoprávnym. Pre uplatnenie tohto nároku je nevyhnutné naplnenie podmienok stanovených Exekučným poriadkom. 18.2. Žalobca ako veriteľ si mohol uplatniť voči žalovanému ako poddlžníkovi nárok vo forme poddlžníckej žaloby podľa ustanovenia Exekučného poriadku (resp. prihláškou do reštrukturalizácie doručenou správcovi podľa ustanovenia ), jedine za splnenia nasledujúcich kumulatívnych podmienok: I. Existencia judikovanej pohľadávky voči dlžníkovi, II. Vedenie exekučného konania voči dlžníkovi ako povinnému, III. Uloženie povinnosti žalovanému ako dlžníkovi povinného v exekučnom príkaze vyplatiť pohľadávku súdnemu exekútorovi, IV. Porušenie povinnosti žalovaného ako dlžníka povinného uloženej súdnym exekútorom v exekučnom príkaze.

Pokiaľ predmetné podmienky splnené nie sú splnené súčasne, nárok žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako poddlžníkovi (tvrdenému dlžníkovi dlžníka žalobcu) podľa Exekučného poriadku nevznikol, a rovnako tok nevznikla tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného voči žalobcovi. 18.3. Žalobca však v prihláške pohľadávky (a ani v incidenčnom spore) - nie že nepreukázal - ale ani len netvrdil, že by disponoval judikovanou pohľadávkou voči svojmu dlžníkovi (voči spoločnosti NOVA Money Market), ktorú by si uplatňoval v exekučnom konaní, v ktorom by žalovaný mal porušiť povinnosť uloženú mu v exekučnom príkaze súdnym exekútorom. Žalobcovi pre absenciu vedenia exekučného konania voči spoločnosti Q. J. J. ako povinnému (ako nevyhnutnej podmienky pre vznik nároku voči poddlžníkovi) nevznikol Exekučným poriadkom predpokladaný procesnoprávny nárok voči žalovanému a žalovaný tak nemôže mať vo vzťahu k žalobcovi postavenie poddlžníka. Bez existencie prebiehajúceho exekučného konania voči dlžníkovi nemožno hovoriť o nároku žalobca ako veriteľa voči poddlžníkovi. Reštrukturalizačný správca žalovaného preto dôvodne v popieracom prejave uviedol, že prihlásená pohľadávka žalobcu je vo vzťahu k žalovanému neexistentná. 18.4. Len pre úplnosť súd uzatvára, že žalobca si nemôže bez existencie zákonného podkladu uplatňovať nároky priamo voči domnelému poddlžníkovi bez toho, aby si najprv exekučne uplatňoval nárok voči svojmu dlžníkovi. Na predmetnom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že žalobca ako veriteľ vychádzal zo subjektívneho presvedčenia, že si nemohol v rozhodnom období uplatniť nárok voči svojmu dlžníkovi (voči spoločnosti NOVA Money Market).

19. Záverom súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, že Ing. Rastislav Velič bol v rozhodnom období členom štatutárneho orgánu žalovaného a aj spoločnosti NOVA J. J., nemá pre rozhodnutie o podanej žalobe žiadnu právnu relevanciu. Zo skutočnosti, že určitá osoba pôsobí vo viacerých spoločnostiach ako štatutárny zástupca, ešte neznamená, že by jedna z týchto spoločnosti zodpovedala za záväzok inej personálne prepojenej spoločnosti voči jej veriteľom. Navyše žalobca v prihláške pohľadávky a ani v súdnom konaní netvrdil, že by vo vzťahu k žalobcovi vystupoval Z. ako štatutárny zástupca žalovaného, čo by mohlo v žalobcovi vyvolať omyl v tom, komu poskytuje plnenie, a kto je jeho dlžníkom (či žalovaný, alebo spoločnosť NOVA Money Market), čo preukazuje aj skutočnosť, že žalobca v prihláške pohľadávky a ani v súdnom konaní netvrdil existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným.

20. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

21. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.). 21.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).