Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-210-2011.pdf
PDF · 142.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/210/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond so sídlom Bratislava, Búdková 36, proti odporcovi: Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom v Nitre, Kupecká 18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. mája 2011 č. k. 18C/41/2008-219, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a v sume 643,78 eura z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Svorada Petrušku v K. K., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 27.03.2008 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že vlastníkom parciel KN „C“ parc. č. 1324 o výmere 4,5722 ha zastavaná plocha, parc. č. 1325 o výmere 0,0034 ha zastavaná plocha, parc. č. 1326 o výmere 0,0092 ha zastavaná plocha, parc. č. 1327 o výmere 0,0897 ha zastavaná plocha, parc. č. 1328 o výmere 0,1629 zastavaná plocha, parc. č. 1329 o výmere 0,1296 zastavaná plocha, parc. č. 1330 o výmere 0,0200 zastavaná plocha a parc. č. 1331 o výmere 0,0024 zastavaná plocha, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. M. E., okres H. je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. Aktívnu legitimáciu odôvodnil navrhovateľ podľa § 34 ods. 14 zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V návrhu uviedol, že kúpnopredajnou zmluvou zaknihovanou pod Čd. 7989/41, podpísanou v Nitre 27. mája 1941 odkúpilo Opatrovníctvo Náboženských Základnin (zrejme Základin - pozn. odvolacieho súdu) Sídelnej Kapituly v Nitre od predávajúcich Dr. A. U. a Dr. G. U. pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 612 katastrálneho územia H., na ktorej boli, okrem iných, zapísané i pozemky parc. č. 4995 o výmere 15,4347 ha, parc. č. 4997 o výmere 3,4384 ha, parc. č. 4998 o výmere 1,2520 ha a parc. č. 4999 o výmere 2,4349 ha. Výmerom Jednotného národného výboru v Nitre č. 25.470/1949 zo dňa 8. februára 1950 boli pozemky vo vlastníctve Opatrovníctva Náboženských Základin Sídelnej Kapituly v Nitre zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 612 vykúpené v prospech Československého štátu, a to na základe zákona č. 46/1984 Zb. (zrejme zák. č. 46/1948 Sb. - pozn. odvolacieho súdu) o novej pozemkovej reforme. Konečným prídelovým plánom výkupového pôdohospodárskeho majetku v roku 1950 zo dňa 22. novembra 1957 boli tieto pozemky pridelené v prospech „Československé štátne majetky n.p. Nitra, Stalinova 6“. V súlade s § 17 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme pridelená pôda prechádza dňom prevzatia pôdy do vlastníctva prídelcu. Na základe tohto ustanovenia vo väzbe na § 114 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník a na nariadenie vlády č. 81/1958 Zb. o
správe národného majetku prešli pozemky vedené v pozemnoknižnej vložke č. 612 pre k. ú. H. a medzi nimi i pozemky parc. č. 4995 o výmere 15,4347 ha, parc. č. 4997 o výmere 3,4384 ha, parc. č. 4998 o výmere 1,2520 ha a parc. č. 4999 o výmere 2,4349 ha do vlastníctva štátu, toho času Slovenskej republiky. Geometrickým plánom č. 165/2002, vypracovaným P.. Z. D., overeným Správou katastra Nitra pod č. 1341/02 boli z týchto pozemkov, resp. z ich častí vytvorené pozemky: parc. č. 1324 o výmere 4,5722 ha zastavaná plocha, parc. č. 1325 o výmere 0,0034 ha zastavaná plocha, parc. č. 1326 o výmere 0,0092 ha zastavaná plocha, parc. č. 1327 o výmere 0,0897 ha zastavaná plocha, parc. č. 1328 o výmere 0,1329 zastavaná plocha, parc. č. 1329 o výmere 0,1296 zastavaná plocha, parc. č. 1330 o výmere 0,0200 zastavaná plocha a parc. č. 1331 o výmere 0,0024 zastavaná plocha. Tieto pozemky boli na základe návrhu Biskupského úradu v Nitre zo dňa 24.09.2002 protiprávne zapísané do vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelnej kapituly Nitra, Hradné námestie 7, a to na LV č. XXXX, vedený pre k. ú. M. E., obec H.. Protiprávnosť zápisu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom spočíva v tom, že podľa Oznámenia Správy katastra Nitra zo dňa 05.09.2003 bol tento zápis vykonaný záznamom podľa § 59 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, t. j. na základe opravy chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra Nitra pritom vedela, že predmetné pozemky boli pridelené v rámci konečného prídelového plánu, t. j. že vlastníctvo cirkvi k predmetným pozemkom bolo odňaté a prešlo na inú osobu, a to na základe právnych predpisov. Správa katastra Nitra pritom musela vedieť, že jediným postupom, ktorým možno odňatý majetok vrátiť cirkvi je postup podľa zákona NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, čo sa v tomto prípade nestalo. Ak by si aj žalovaný uplatnil reštitučný nárok k predmetným pozemkom podľa citovaného zákona č. 282/1993 Z. z., neboli by mu tieto vydané, nakoľko ide o pozemky zastavané, čo je prekážkou vydania. Neobstojí ani prípadná námietka, že k zápisu vlastníckeho práva predmetných pozemkov v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelnej kapituly Nitra na LV č. XXXX vedený pre k. ú. M. E., obec H., prišlo na základe toho, že prechod pozemkov, z ktorých boli vytvorené, do vlastníctva štátu nebol zapísaný v pozemkovej knihe, a to preto, že po 01.01.1951, t. j. po účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník mali zápisy v pozemkovej knihe iba deklaratórny charakter a nezakladali vznik vlastníckeho práva.
Písomným podaním zo dňa 28.10.2008 navrhovateľ upresnil petit žalobného návrhu a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým určí, že vlastníkom parciel KN „C“ parc. č. 1324/1 o výmere 1492 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1324/2 o výmere 12464 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1324/3 o výmere 8728 trvalé trávne porasty, parc. č. 1324/4 o výmere 23038 m2 trvalé trávne porasty, parc. č. 1325 o výmere 34 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1326 o výmere 92 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1327 o výmere 897 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1328 o výmere 1329 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1329 o výmere 1296 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1330 o výmere 200 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1331 o výmere 24 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. M. E., okres H. je Slovenská republika
- v správe Slovenského pozemkového fondu.
Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 26. mája 2011 č. k. 18C/41/2008-219 určil, že vlastníkom parciel KN „C“ parc. č. 1324/1 o výmere 1492 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1324/2 o výmere 12464 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1324/3 o výmere 8728 trvalé trávne porasty, parc. č. 1324/4 o výmere 23038 m2 trvalé trávne porasty, parc. č. 1325 o výmere 34 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1326 o výmere 92 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1327 o výmere 897 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1328 o výmere 1329 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1329 o výmere 1296 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1330 o výmere 200 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1331 o výmere 24 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. M. E., okres H. je Slovenská republika - v správe Slovenského pozemkového fondu. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania majúc za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľa. Poukázal na to, že na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn. 9C/57/2005 o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a rozsudkom zo dňa 14.09.2006 č. k. 9C 57/2005-336 bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené, bola preukázaná dôvodnosť návrhu, keď odporca nepreukázal právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, nepreukázal nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľností, a to po Opatrovníctve náboženských základnin (zrejme základin - pozn. odvolacieho súdu). Otázka právneho nástupníctva bola vyriešená v inom konaní vedenom na Správe katastra Nitra, v ktorom sa síce domáhal zápisu vlastníckeho práva síce k iným nehnuteľnostiam, ale aj tie boli predmetom
tej istej kúpnopredajnej zmluvy. Zo stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra a rozhodnutia Katastrálneho úradu Nitra zo dňa 06.11.1998 číslo 98/00051 jednoznačne vyplývala tá skutočnosť, že odporca nie je právnym nástupcom po Opatrovníctve Náboženských Základin Sídelnej kapitule Nitra. Voči rozhodnutiu Okresného súdu Nitra č. k. 9C 57/2005-336 bolo podané odvolanie a odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil z dôvodu, že SR - Slovenský pozemkový fond, tak ako bol označený, nie je zákonným zástupcom štátu, ide o neodstrániteľnú vadu konania, pretože za Slovenskú republiku by musel konať štátny orgán, ktorého sa vec týka. Prvostupňový súd ďalej citujúc ustanovenia § 10 ods. 1 a 3 prvá veta zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme sa zaoberal tým, či výmer zo dňa 08.02.1950, ktorý bol vydaný Jednotným národným výborom v Nitre, na základe ktorého došlo k výkupu, je platný. Konštatoval, že výmer, ktorým došlo k výkupu pôdy, bol vydaný orgánom Jednotným národným výborom, teda orgánom na to oprávneným a to s poukazom na § 1 zák. č. 142/1949 Zb. o výkone ľudovej správy v sídlach krajov, z ktorého vyplýva, že Jednotný národný výbor vykonáva na území celého okresu pôsobnosť Okresného národného výboru a na území mesta svojho sídla tiež pôsobnosť Miestneho národného výboru. Skutočnosť, že predmetný výmer je právoplatný, bola preukázaná aj uznesením zo dňa 13.04.1950, z ktorého vyplýva, že pôda bola vykúpená JNV v Nitre právoplatným výmerom pre Československý štát. Súd poukázal i na listinu Okresného archívu Nitra - Inventár, Jednotný národný výbor Nitra 1949-1954, z ktorého vyplýva, že pôsobnosť Jednotného národného výboru na území okresu bola taká istá ako okresného národného výboru. Z týchto dôvodov súd považoval výmer o výkupe za platný. Zaoberal sa tiež tým, či odporca je právnym nástupcom Opatrovníctva Náboženských Základin a poukazujúc na vykonané dokazovanie v konaní pod sp. zn. 9C 57/2005, v rámci ktorého bolo preukázané, že predmetná otázka právneho nástupníctva bola vyriešená v inom konaní vedenom na Správe katastra Nitra ako i s poukazom na Stanovisko Geodézie, kartografie a katastra ako i z rozhodnutia Katastrálneho úradu Nitra zo dňa 06.11.1998 číslo 98/00051, z ktorého jednoznačne vyplývala tá skutočnosť, že odporca nie je právnym nástupcom po Opatrovníctve Náboženských Základin Sídelnej kapitule v Nitre, pretože tento subjekt patril medzi verejné základiny, ktoré boli zrušené zákonom č. 29/1951 Zb. a vlastníctvo verejných základin zaniknutých prešlo na štát zo zákona. Súd sa opätovne pokúsil zabezpečiť smernicu, ktorá mala túto skutočnosť potvrdzovať, napriek tomu, že príslušnú smernicu sa nepodarilo zabezpečiť, súd pri predmetnom závere vychádzal z rozhodnutí Katastrálneho úradu Nitra ako aj z usmernenia MP SR, ktoré v nej uviedlo, že zistené verejné základniny, medzi ktoré patrili aj univerzitné, školské a náboženské základiny, zanikli na základe zákona č. 29/1951. Odporca preukazoval, že je právnym nástupcom náboženských základin na základe listu zo dňa 11.12.1953, ako aj na základe výmazného povolenia zo dňa 26.04.1971, avšak súd mal za to, že predmetné dôkazy jednoznačne nepreukazujú a nie sú relevantným dokladom na preukázanie, že odporca je nástupcom Opatrovníctva Náboženských Základin, preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Právne vec odôvodnil podľa § 126 ods. 1 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 1 a 3 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby Krajský súd v Nitre v súlade s § 220 OSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, alternatívne v súlade s § 221 OSP rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu odvodzuje svoje vlastnícke právo z výmeru Jednotného národného výboru v Nitre z 08.02.1950 č. 25.470 z roku 1949, z ktorého vyplýva, že Jednotný národný výbor v Nitre rozhodol v súlade so zákonom č. 46/1948 Zb. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 56/2003, ktorý bol publikovaný pod číslom 48/2004 v časopise ZSP, je uvedená skutočnosť, že „po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. a nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. výmery o vlastníctve pôdy; okresné národné výbory podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. vydávali prídelové listiny (s tými istými účinkami). Z uvedeného je zrejmé, že výmery o vlastníctve pôdy (ako typ rozhodnutia) vydávalo jedine Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a právomoc vydať výmer o vlastníctve pôdy mohol len ten orgán, pričom oprávnenie vydávať výmery na iný štátny orgán nikdy neprešlo, hoci okrem povereníctva pôdohospodárstva bol o pridelení pôdy oprávnený rozhodovať taktiež ďalší štátny orgán - okresný národný výbor, ale len vo forme prídelovej
listiny“ a nie vo forme „výmeru“. Jednotný národný výbor nebol oprávneným orgánom na vydanie výmeru, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo. Okrem skutočnosti, že predmetný výmer bol vydaný orgánom, ktorý na to nebol oprávnený, tento Výmer JNV zo dňa 08.02.1950 jednoznačne nespĺňa ani ďalšie požadované náležitosti, pretože mu chýba odtlačok pečiatky orgánu, ktorý výmer vydal a taktiež neurčoval prídelovú cenu, preto tento výmer nie je možné považovať za platnú listinu, na základe ktorej by prešlo na navrhovateľa vlastníctvo sporných nehnuteľností. Predmetný výmer taktiež prideľoval väčšiu výmeru ako bola zákonom prípustná, teda viac ako 2 ha, čo priamo odporovalo zákonu, konkrétne § 6 ods. 2 nar. vl. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia vlády č. 64/1946 Sb.n. SNR. Keďže v tomto prípade sa jedná o obdobie roku 1950, kedy na území ČSR platilo uhorské obyčajové právo a s ním intabulačný princíp a taktiež s ohľadom na samotný § 10 ods. 2 zák. č. 46/48, kde je priamo uložená povinnosť ONV požiadať knihovnou žiadosťou knihovný súd o poznamenanie výkupu a v predmetnom prípade toto splnené nebolo, aj s ohľadom na túto skutočnosť je potrebné konštatovať, že nedošlo k platnému odňatiu vlastníckeho práva vtedajšiemu vlastníkovi. Súd prvého stupňa sa zaoberal právnym nástupníctvom odporcu po „Opatrovníctve náboženských základin“ a poukazoval na dokazovanie vykonané v konaní 9C 57/2005, v rámci ktorého bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že odporca nie je právnym nástupcom po Opatrovníctve náboženských základin, pretože tento subjekt patril medzi verejné základiny, ktoré boli zrušené zákonom č. 29/1951 Zb. a vlastníctvo verejných základin prešlo na štát zo zákona. Pri svojom závere súd poukázal na konanie vedené na Správe katastra Nitra ako aj na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra a na rozhodnutie Katastrálneho úradu Nitra zo dňa 06.11.1998 č. 98/00051, hoci všetky tieto rozhodnutia vychádzali z neexistujúceho usmernenia MP SR, ktoré nezadovážil do spisu ani súd pri rozhodovaní v konaní 9C 57/2005 a ani okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Je zarážajúce, že rozhodnutie súdu v tak závažnej otázke sa opiera o neexistujúci dokument, ktorý sa síce objavuje v podobe odkazu vo viacerých rozhodnutiach, ale orgán, ktorý ho mal vydať, takýto dokument vo svojom archíve neeviduje a na základe vyjadrenia takúto smernicu ani nikdy nevydal. Odporca vyčítal súdu, že sa nevysporiadal s rozhodnutím Okresného súdu Nitra 12C 110/95, v ktorom súd svojím právoplatným rozhodnutím určil nástupníctvo RKC Sídelnej kapituly v Nitre po Opatrovníctve náboženských základin Sídelnej kapituly v Nitre, kde sa konštatuje, že Opatrovníctvo náboženských základin Sídelnej kapituly v Nitre bolo zložkou rímskokatolíckej cirkvi, ktoré vykonávalo do 31.12.1954 spravovanie majetku Sídelnej kapituly v Nitre a zaniklo (opatrovníctvo) rozhodnutím slovenského úradu pre veci cirkevné 9.113/1953-ÚU z 11.12.1953, kedy hospodárenie kapitúl bolo včlenené do hospodárenia biskupských úradov. Takisto bol zo strany odporcu súdu prvého stupňa na pojednávaní predložený rozsudok NS SR z 30.11.2010 sp. zn. 2 Cdo 201/2009, kde je podrobne rozobraté právne nástupníctvo rímskokatolíckej cirkvi po fondoch (základinách), študijných fondoch a náboženských fondoch, pričom v predmetnom rozsudku je konštatované, že pri určení právneho nástupníctva je potrebné skúmať, aký bol pôvod (majetkový základ, účel a ciele a zároveň stav, že ukončením jeho činnosti sa zmaril účel a ciele fondu bezprostredne zviazané s rímskokatolíckou cirkvou. Napriek týmto skutočnostiam, teda rozhodnutiam súdov, okresného i najvyššieho súdu, si prvostupňový súd vyriešil otázku právneho nástupníctva tak, že namiesto spomenutých rozhodnutí zobral pre svoje rozhodnutie podklad v neexistujúcom dokumente smernici MP SR ako aj v rozhodnutí katastrálnych orgánov zo spomenutej neexistujúcej smernice vychádzajúcich. Odporca poukázal na to, že pri určovacej žalobe je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý musí preukázať vlastnícke právo k predmetu sporu a v tejto súvislosti súd vôbec nemusí a ani nemá vykonávať dokazovanie týkajúce sa vlastníckeho práva žalovaného. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný predmet sporu drží viac ako 10 rokov, a teda popri vyššie uvedených tvrdeniach aj možnosťou vzniku vlastníckeho práva žalovaného iným spôsobom, a to vydržaním.
K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že Jednotný národný výbor bol orgánom oprávneným na vydanie výmeru o výkupe nehnuteľností č. 25.470/1949 zo dňa 08.02.1950. Z predložených archívnych podkladov, ako aj z ust. § 1 zák. č. 142/1949 Zb. o výkone ľudovej správy v sídlach krajov vyplýva, že Jednotný národný výbor vykonáva na území celého okresu pôsobnosť Okresného národného výboru a na území mesta svojho sídla pôsobnosť Miestneho národného výboru. V konaní bolo preukázané, že predmetný výmer je právoplatný, právne perfektný, je podpísaný a obsahuje odtlačok pečiatky orgánu, ktorý výmer vydal. Určenie ceny nebolo obligatórnou náležitosťou výmeru a nakoľko cena nemusela byť určená a ani nebola vyplatená, táto všeobecne známa skutočnosť viedla zákonodarcu k tomu, aby prechod vlastníctva pôvodných vlastníkov na štát na základe zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme stanovil ako
jeden z reštitučných titulov (§ 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam). Predmetný výmer je potrebné charakterizovať ako správny akt, ktorý bol vydaný orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci, je právoplatný a vykonateľný, považuje sa preto za právne perfektný a jeho vecná správnosť nemôže byť v súčasnosti preskúmavaná všeobecným súdom. U predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť, pokiaľ sa nepreukáže, že bolo vymedzeným postupom opravené alebo zrušené. S poukazom na ust. § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nakoľko príslušný orgán už v tejto otázke vydal rozhodnutie, súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať a nemá možnosť skúmať jeho platnosť či zákonnosť. Nehnuteľnosti boli vykúpené v prospech Československého štátu na základe zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme a konečným prídelovým plánom výkupového pôdohospodárskeho majetku v roku 1950 zo dňa 22.11.1954 boli pridelené v prospech Československé štátne majetky, n.p. Nitra, Stalinova 6. V zmysle § 17 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme pridelená pôda prechádza dňom prevzatia pôdy do vlastníctva prídelcu. Nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez ohľadu na to, či došlo k jeho zápisu do pozemkovej knihy, pretože po roku 1950 mali zápisy v pozemkovej knihe iba deklaratórny charakter. Pokiaľ ide o otázku právneho nástupníctva, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca nie je právnym nástupcom po Opatrovníctve náboženských základín. Tento subjekt patril medzi verejné základiny, ktoré boli zrušené zákonom č. 29/1951 Zb. a vlastníctvo zaniknutých verejných základín prešlo na štát zo zákona. Aj z tohto titulu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí štátu. Odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani vydržaním, pretože nesplnil zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom. Odporca nehnuteľnosti nedržal dobromyseľne a nepretržite po zákonom stanovenú vydržaciu dobu, teda nebol oprávneným držiteľom. Oprávnenosť držby sa hodnotí vždy objektívne, nie podľa subjektívnych predstáv držiteľa. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP rozhodol o odvolaní podľa § 212 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1), preto napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP pre nesprávne právne posúdenie veci zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
O určovaciu žalobu ide iba tam, kde má súd deklarovať existenciu (neexistenciu) práva či právneho vzťahu.
Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (R 86/2001).
Slovenský pozemkový fond je právnická osoba, ktorá bola zriadená ustanovením § 34 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. a podľa odseku 2 tohto ustanovenia svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme. Slovenský pozemkový fond okrem iných činností vyplývajúcich z osobitných zákonov podľa § 34 ods. 14 citovaného zákona za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné.
Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva v danej veci treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho
práva, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
Podľa § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej vyvodzuje zo skutkových zistení právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
V predmetnej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde) vlastnícke pomery k pôde (odsek 7) sa upravujú tak, aby pôda, slúžiaca poľnohospodárskej výrobe, patrila, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, výkonným poľnohospodárom podľa zásady, že pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú.
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na pozemkové vlastníctvo výkonného poľnohospodára, pokiaľ výmera jeho pôdy, označená v odseku 7, vrátane pôdy jeho rodinných príslušníkov (§ 4), presahuje 50 ha. Pôdu (odsek 7) prevyšujúcu túto výmeru, ako aj zastavané plochy, nádvoria a súkromné ??cesty, ak slúžia poľnohospodárskej výrobe a nie sú potrebné k riadnemu hospodáreniu v doterajšom podniku, vykúpi štát za náhradu (§ 9, ods. 1) a pridelí ju oprávneným uchádzačom za podmienok uvedených v § 16 (ods. 2).
Štát vykúpi (§ 9 ods. 1) na ten istý účel bez zreteľa na výmeru (odsek 2) pôdu (odsek 7), na ktorej vlastníci trvale sami nepracujú alebo ktorá je vo vlastníctve právnických osôb s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 2. Vlastníkovi sa ponechá na jeho žiadosť pôda (odsek 7) vo výmere 1 ha; ak požiada o ponechanie zastavanej plochy, započítava sa jej výmera do uvedenej výmery 1 ha. Pôda ponechaná vlastníkovi bude vykúpená, ak vlastník alebo jeho právny nástupca do 10 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, alebo ak ju neskôr nadobudne, do 10 rokov po jej nadobudnutí, na nej nebude hospodáriť alebo ju nezastavia. Ak ide o pôdu špekulačnú, vykoná sa výkup všetkej pôdy. Špekulačnou pôdou podľa predchádzajúcej vety sa rozumie pôda presahujúca výmeru 1 ha, ktorú vlastník - nepoľnohospodár - nadobudol kúpou a od nadobudnutia na nej nepracuje. So súhlasom miestnych roľníckych komisií možno ponechať pôdu, ktorej výnos slúži na vydržiavanie duchovných štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností, spravujúcich nižšie cirkevné úrady (imanie obročné, miestnych zborov, miestnych náboženských obcí a pod.), a to najviac do výmery 30 hektárov (ods. 3).
Podľa § 10 ods. 1 miestne roľnícka komisia v súčinnosti s miestnym združením príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov sa pokúsi v každom jednotlivom prípade o dohodu s vlastníkom (§ 1 ods. 2 až 6) o tom, či a ktoré z jeho pozemkov sa vykúpi. Dohoda o tom dohodnutá podlieha schváleniu miestneho národného výboru, ktorý ju predloží okresnému národnému výboru na vydanie výmeru o výkupe a na vykonanie konania podľa odseku 2. Ak nedôjde k dohode alebo ak ju neschváli miestny národný výbor, predloží miestny národný výbor spisy okresnému národnému výboru na rozhodnutie o výkupe a poprípade na vykonanie konania podľa odseku 2. Okresný národný výbor predloží v oboch prípadoch odpis právoplatného rozhodnutia o výkupe ministerstvu poľnohospodárstva alebo orgánu ním poverenému.
Okresný národný výbor požiada knihovnou žiadosťou knihovný súd, aby poznamenal vykonanie výkupu podľa tohto zákona v pozemkovej knihe, a začne konanie o náhrade, ktoré vykoná za súčinnosti miestnej roľníckej komisie a miestneho združenia príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov (ods. 2).
Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. poznámka prevedenie výkupu (odsek 2) v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát. Ak nie je pôda zapísaná v pozemkových knihách na území republiky Československej, alebo ak nie je súlad medzi skutočným a knižničným stavom, vyhlási sa výkup vyhláškou okresného národného výboru na jeho úradnej tabuli, ktorá má účinok prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde podľa predchádzajúcej vety. Vyhláška sa vyvesí aj na úradnej tabuli v príslušnej obci. Československý štát sa zaznamenáva v pozemkovom katastri ako držiteľ vykúpené pôdy s účinnosťou odo dňa poznámky prevedení výkupu v pozemkovej knihe, po prípade odo dňa vyhlásenia vyhlášky na úradnej tabuli okresného národného výboru.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 142/1949 Zb. o výkone ľudovej správy v sídlach krajov územie mesta, ktoré je sídlom krajského národného výboru, a územie okresu so sídlom okresného národného výboru v krajskom meste tvorí jeden okres, v ktorom ľudovú správu vykonáva jednotný národný výbor so 48 členmi so sídlom v krajskom meste. Jednotný národný výbor vykonáva na území celého okresu pôsobnosť okresného národného výboru a na území mesta svojho sídla tiež pôsobnosť miestneho národného výboru.
V prejednávanom prípade ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a sú vedené na LV č. XXXX kat. úz. M. E.. Ak mal byť navrhovateľ v spore úspešný, potom sa mal súd prvého stupňa zaoberať tým, či navrhovateľ preukázal, že na základe výmeru o výkupe pôdy zo dňa 8. februára 1950 sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a či tento stav trvá do rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva.
Z výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a z obsahu spisu vyplýva, že Výmer zo dňa 8. februára 1950 číslo 25.470/1949, ktorý vydal Jednotný národný výbor v Nitre, obsahuje označenie vydávajúceho orgánu, označenie pozemnoknižnej vložky č. 612, v ktorej označené parcely celkovej výmery 93 ha 80 á 11 m2 sa z pôdohospodárskeho majetku Kapitulského opatrovníctva náboženských základin v Nitre v kat. úz. mesta H., obce M.. E. a C. podľa § 1 ods. 1 a 3 zák. č. 46/1948 Sb. z. a n. vykupuje Československý štát všetku túto pôdu, zapísanú v pzkn. vložke č. 612 výmery 63 ha 88 á 47 m2 v kat. úz. mesta H., v pzkn. vložke výmery 16 ha 52 á 59 m2 v kat. úz. M.. E., v pzkn. vložke výmery 12 ha 78 á 52 m2 v kat. úz. X. C.; výmer obsahuje úradný odtlačok pečiatky a podpis konajúcej osoby. Odporca uvádza, že Jednotný národný výbor nebol oprávneným orgánom na vydanie výmeru, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo a namietal, že výmer neobsahoval prídelovú cenu a presahoval výkupný limit 2 ha. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil, pretože Jednotný národný výbor mohol vydávať výmery o výkupe pôdy podľa § 1 ods. 1 zák. č. 46/1948 Zb., keďže vykonával pôsobnosť Okresného národného výboru, čo vyplývalo z ust. § 1 ods. 1 zák. č. 142/1949 Zb. Prídelová cena sa uvádzala v prídelových listinách, ktoré mohli byť vydané až po vykúpení pôdy na základe vydaného právoplatného výmeru. Výkupný limit 2 ha sa nevzťahoval na výkup pôdy v prospech štátu podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb.
Z ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. vyplýva, že poznámka o prevedení výkupu v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde. Z pozemnoknižnej vložky č. 612 nevyplýva, že by Československý štát bol zapísaný ako držiteľ resp. vlastník vykúpených pozemkov. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. dňom 1. januára 1950 zrušil tento intabulačný princíp tým, že vlastníctvo k nehnuteľným veciam sa nadobúdalo už samotnou zmluvou (§ 111 ods. 1) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter (§ 112).
Z ustanovenia § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Zb. vyplýva, že Okresný národný výbor požiada knihovnou žiadosťou knihovný súd, aby poznamenal vykonanie výkupu podľa tohto zákona v pozemkovej knihe
na československý štát a začne konanie o náhrade, ktoré vykoná za súčinnosti miestnej roľníckej komisie a miestneho združenia príslušného Jednotného zväzu poľnohospodárov. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia poznámka vykonania výkupu v pozemkovej knihe má účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde na československý štát.
Z uvedeného vyplýva, že zákon bez ohľadu na zásady účinkov nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe sám formuloval podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva k vykúpeným nehnuteľnostiam československým štátom tak, že ide o prechod vlastníctva po zápise poznámky v pozemkovej knihe o vykonaní výkupu.
Podľa vtedajšej judikatúry pred poznámkou vykonania výkupu podľa § 10 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme musí predchádzať právoplatné rozhodnutie okresného národného výboru o výkupe. Pozemnoknižný súd rozhodujúci o žiadosti o túto poznámku má skúmať, či rozhodnutie okresného národného výboru o výkupe je právoplatné (Rc 13 OK 198/52).
Vzhľadom k tomu, že v pozemnoknižnej vložke č. 612 pre kat. úz. H. nie je uvedená poznámka vykonania výkupu, ktorá mala účinky prechodu vlastníctva k vykúpenej pôde a v čase vydania výmeru zo dňa 8. februára 1950 navyše platil intabulačný princíp, odvolací súd dospel k záveru, že podľa formálnoprávnych podmienok československý štát vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol, preto ani navrhovateľ - Slovenská republika ako jeho právny nástupca sa nemohol s úspechom domáhať určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané v prospech odporcu ako vlastníka, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Konečný prídelový plán nie je verejnou listinou a nepodliehal zápisu v pozemkovej knihe a ani v súčasnosti nepodlieha zápisu v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o navrhovateľovu námietku, že odporca nie je právnym nástupcom po Opatrovníctve náboženských základín Sídelnej kapituly v Nitre odvolací súd poznamenáva, že v tomto konaní bola uplatnená určovacia žaloba, v ktorej sa neriešila otázka odporcu ako oprávnenej osoby (ktorá mohla uplatniť reštitučný nárok u povinnej osoby podľa reštitučných zákonov), ale otázka, či navrhovateľ preukázal, že v minulosti nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a toto vlastnícke právo v súčasnosti trvá.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
Podľa § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V tomto súdnom konaní mal odporca plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov konania. Právny zástupca odporcu s poukazom na ustanovenia § 137 OSP, zák.
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v zmysle § 151 ods. 1 OSP vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 6.424,32 eura, ktoré žiadal uhradiť na jeho účet v K. K., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 10 ods. 2, kde sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, teda cena predmetu sporu, ktorým sú nehnuteľnosti uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, bola určená na základe Prílohy k zákonu č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 99.547,461 eura (96259,68 m2 x 5,31 €/m2 = 96.259,68 € - hodnota m2 zastavaných plôch a nádvorí) + (31766 m2 x 0,1035 € = 3.287,781 - hodnota m2 trvalých trávnych porastov E. II) pre obec, ktorá je sídlom kraja. Táto suma pozostáva a/ z trov právneho zastúpenia za 10 meritórnych úkonov (prevzatie, príprava zastúpenia dňa 03.11.2007, pojednávanie vo veci v dňoch 14.05.2009, 11.06.2009, 19.01.2010, 20.05.2010, 21.09.2010, 03.02.2011, 05.05.2011, 27.06.2012 a spísanie vyjadrenia vo veci dňa 05.05.2011 a z 1 nemeritórneho úkonu (1-ina) dňa 03.02.2009 v sume 154,77 € - § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), pričom zo sumy 99.547,461 € predstavuje hodnota jedného úkonu sumu 619,09 € a b/ z režijného paušálu v celkovej výške 78,65 € (1 úkon v roku 2008 v sume 6,31 €, 3 úkony právnej služby v roku 2009 (1 úkon za 6,95 €, 20,85 €), za 3 úkony právnej služby v roku 2010 (1 úkon za 7,21 eura, 21,63 €), za 3 úkony právnej služby v roku 2011 (1 úkon za 7,41 €, 22,23 €) a 1 úkon v roku 2012 v sume 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu odporcu ohľadne výpočtu trov právneho zastúpenia, ktorý vychádzal z tarifnej hodnoty - ceny nehnuteľností, ktorých sa právna služba týka - v hodnote 99.547,461 eura, pričom túto hodnotu veci vypočítal na základe Prílohy č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z. z.
Pri vyrubení súdneho poplatku za návrh v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zákonná úprava upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov […] percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, a počnúc od 01.07.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení pred a po novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 Z. z.). Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci, teda podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Výpočet trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrad jeho hotových výdavkov sa spravuje vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá sama však otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nerieši. Vyhláška č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (tzv. stará advokátska vyhláška) túto otázku výslovne upravovala vo svojom ustanovení § 13 ods. 7, podľa ktorého vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Ustanovenie § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z. z. však nemožno aplikovať na výpočet odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., platnej a účinnej v čase celého konania vo veci, ktoré bolo začaté dňa 27. marca 2008. V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. R. postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška
sa odvíja od hodnoty sporu. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípadoch sporov o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. V režime vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo všeobecnosti platí, že odmena advokáta za zastupovanie v konaní podľa § 80 písm. c/ O. s. p. sa určuje podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože hodnotu takejto veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo
8/2009 z 29.07.2010, prípadne rozhodnutia 3Cdo/11/2009, 1Cdo/222/2009).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov konania v celkovej sume 743,28 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 643,78 eura. V zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva za tieto úkony právnej služby: za 1./ úkon - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03.11.2008 patrí odmena 48,62 eura (1.465,- Sk) + režijný paušál 6,31 eura), za 2./ úkon - konanie pred okresným súdom dňa 14.05.2009 je odmena 53,49 eura + režijný paušál 6,95 eura, za 3./ úkon - konanie pred súdom dňa 11.06.2009 je odmena 53,49 eura + režijný paušál 6,95 eura, za 4./ úkon - konanie pred súdom dňa 19.01.2010 je odmena 55,49 eura + režijný paušál 7,21 eura, za 5./ úkon - konanie pred súdom dňa 20.05.2010 je odmena 55,49 eura + režijný paušál 7,21 eura, za 6./ úkon - konanie pred súdom 21.09.2010 je odmena 55,49 eura + režijný paušál 7,21 eura, za 7./ úkon - konanie pred súdom dňa 03.02.2011 je odmena 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, za 8./ úkon
- písomné vyjadrenie vo veci dňa 05.05.2011 je odmena 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, za 9./ úkon - konanie pred súdom dňa 05.05.2011 je odmena 57 eur + režijný paušál 7,41 eura, za 10./ úkon - konanie pred odvolacím súdom dňa 27.06.2012 je odmena 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura a za 11./ úkon zastupovanie na pojednávaní dňa 03.02.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci je odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. 13,37 eura + režijný paušál 6,95 eura. Prisúdenú náhradu trov konania zaplatí navrhovateľ na účet právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 veta pred bodkočiarkou OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.