Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/52/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. -116 zo dňa 04.08.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -116 zo dňa 04.08.2023 p o t v r d z u j e .

Súd p r i z n á v a odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Uznesením Mestského súdu Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. -116 zo dňa 04.08.2023 (ďalej aj ako ,,uznesenie súdu prvej inštancie“ alebo aj ako ,,napadnuté uznesenie“), súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467 (ďalej len ako „navrhovateľ“), proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 (ďalej len ako „odporca“), na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 07.07.2023 ktoré navrhoval vydať v tomto znení: „Odporca je povinný odoberať od navrhovateľa elektrickú energiu v zmysle Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 26. januára 2021 (ďalej len ako „Zmluva“), a to až do 31.12.2023 za cenu 307,89 eura za každý 1MW odobratej elektrickej energie s tým, že minimálny ročný odber elektrickej energie pre rok 2023 je daný v objeme 40 800 MWh a že spolu s cenou za dodávku elektrickej energie budú žalovanému fakturované aj i) cena za distribučné služby v cenách príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ii) platby za systémové služby, iii) platby za prevádzkovanie systému, výlučne však v rozsahu schválenom pre obdobie dodávky Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a iv) odvod do národného jadrového fondu určený osobitným predpisom, v) spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania.“ 2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že napriek existujúcemu zmluvnému vzťahu medzi stranami sporu založenému Zmluvou o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26.01.2021 (ďalej aj ako „Zmluva o združenej dodávke elektriny“ alebo aj ako ,,zmluva“), ktorá je uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2023, odporca uzatvoril dňa 06.04.2023 novú Zmluvu o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb č. 3102242023 (ďalej aj ako ,,nová

zmluva o dodávke elektriny“) s obchodnou spoločnosťou Pow-en, a. s., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 43 860 125 (ďalej aj ako ,,Pow-en, a. s.“ alebo aj ako ,,nový dodávateľ“), ktorou sa zaviazal od nej odoberať elektrinu počas roka 2023 v tých istých odberných miestach, v ktorých sa zaviazal odoberať elektrinu na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny od navrhovateľa. Uviedol, že proces odoberania elektriny je nastavený tak, že elektrickú energiu nakupoval na ten ktorý kalendárny rok vždy vopred v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku a zároveň v objeme podľa spotreby z predchádzajúceho kalendárneho roka. Dôvodil, že dodávateľom elektrickej energie do 31.12.2023 pre odporcu je stále, ten však danú skutočnosť nerešpektuje a našiel si iného dodávateľa a to obchodnú spoločnosť Pow-en, a. s. Podľa názoru navrhovateľa dôvodom pre túto zmenu je, že odporca môže takto elektrickú energiu nakúpiť lacnejšie. Navrhovateľ namietal, že odberateľ môže postupovať výlučne zákonom predpísaným spôsobom a to tak, aby nedošlo k porušeniu platného zmluvného vzťahu uzatvoreného s ním ako dodávateľom a argumentoval, že odporca nemôže konať akoby zmluva nebola uzatvorená, resp. akoby neexistovala a neplynuli mu z nej nijaké záväzky. Taktiež namietal, že odporca je viazaný Zmluvou o združenej dodávke elektriny až do 31.12.2023, teda je povinný odobrať také množstvo elektrickej energie, ktoré si objednal, a ktoré preňho riadne nakúpil, a je povinný zaplatiť mu zaň dohodnutú cenu. Dôvodil, že odporcovi oznámil listom zo dňa 09.12.2022, že elektrickú energiu nakúpil aj na rok 2023 s tým, že jej výsledná predajná cena pre tento rok bude v sume vo výške 307,89 eura za 1MWh, pričom odporca cenu elektriny nenamietal. Poukázal na to, že pre odporcu nakúpil elektrickú energiu na rok 2023 na základe kontraktu uzatvoreného s výrobcom elektriny, pričom celkový objem nakúpenej elektriny bol 81 468 MWh a jeho cena predstavuje sumu vo výške 23 192, 061 eura bez DPH. Väčšie množstvo elektriny bolo zabezpečené z dôvodu tvorby rezerv. Zdôraznil, že zlom v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nastal v roku 2022, keď nepredvídateľne vzrástla nákupná cena elektrickej energie na svetových trhoch pri dlhodobých kontraktoch a v roku 2023 poklesla jej nákupná cena na spotovom trhu. Taktiež uviedol, že odporca argumentoval, že Zmluva o združenej dodávke elektriny síce bola uzatvorená na obdobie 3 rokov, avšak na nákup elektriny mal vyčlenený určitý finančný limit, ktorý sa vyčerpal a ktorý mal znamenať zánik zmluvy. Navrhovateľ taktiež namietal, že odporca uzatvoril zmluvu s obchodnou spoločnosťou Pow-en, a. s. priamym zadaním, teda bez verejného obstarávania, čo je v hrubom rozpore so o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“). Uviedol, že v súvislosti s nezákonným postupom zo strany odporcu, preto vyčíslil predpokladanú čistú stratu a ktorá k 30.04.2023 predstavovala sumu vo výške 3 290 372 eur a ku dňu 01.07.2023 približne sumu vo výške 4 100 000 eur, pričom v tejto sume nie je zohľadnený ušlý zisk. Poukázal na čl. II bod 2 Zmluvy o združenej dodávke elektriny s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že predpokladané množstvo odberu elektriny počas zmluvného obdobia nie je záväzné, má informatívny charakter. V danom prípade odberateľ (odporca) sa zaviazal odobrať od dodávateľa (navrhovateľa) dohodnuté predpokladané množstvo elektrickej energie v rozsahu podľa prílohy č. 3 a v rámci flexibilného pásma +- 20 %. Záväzné (minimálne) množstvo elektrickej energie na rok 2023 (v tolerancii -20%) predstavuje 40 800 MWh, z ktorej ku dňu 31.05.2023 odporca odobral v objeme 21 735,786 MWh, a teda zostávajúci objem činí 19 064,214 MWh. Navrhovateľ zastával názor, že Zmluva o združenej dodávke elektriny je platná, pretože ju odporca žiadnym zmluvne dohodnutým spôsobom neukončil (čl. VI. bod 2) a poukázal na to, že na Zmluvu o združenej dodávke elektriny sa vzťahuje o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o energetike“). Podľa citovaného zákona, ak bola zmluva uzatvorená na dobu určitú a zároveň v nej bolo dohodnuté množstvo elektriny, ktoré má byť dodané a odobraté, sú tieto skutočnosti pre dodávateľa aj pre odberateľa záväznými.

Navrhovateľ tiež argumentoval, že zmenu dodávateľa elektriny v evidencii prevádzkovateľa distribučnej sústavy upravuje zákona o energetike a podľa ods. 9 aj pravidlá trhu t. j. vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, obsahové náležitosti prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a rozsah obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy (ďalej aj ako ,,“). Proces zmeny dodávateľa na odbernom mieste u prevádzkovateľa distribučnej sústavy detailne upravuje citovanej vyhlášky v zmysle ktorého, proces zmeny dodávateľa nie je možné zavŕšiť bez ukončenia zmluvy s predchádzajúcim dodávateľom elektriny najneskôr ku dňu vykonania zmeny. Zdôraznil, že napriek existencii platnej Zmluvy o združenej dodávke elektriny, odporca uzatvoril novú zmluvu na dodávku elektriny a to s obchodnou spoločnosťou Pow-en, a. s. s tým istým predmetom a časom plnenia.

Zastával názor, že túto novú zmluvu nie je možné naplniť bez vykonania procesu zmeny dodávateľa na odberných miestach elektriny u ZSD.

Navrhovateľ mal za to, že odporca má v úmysle vykonať zmenu dodávateľa na odberných miestach, do ktorých on dodáva elektrinu na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny, čím by mu vznikla značná škoda, keďže by nemohol realizovať dodávku elektriny do predmetných odberných miest elektriny v súlade s predmetnou zmluvou. Uviedol, že v prípade, ak by odporca dosiahol, že ZSD vykoná vo svojej evidencii zmenu dodávateľa elektriny pre jeho odberné miesta, navrhovateľ nebude môcť fakturovať spotrebu elektriny nameranú na odberných miestach, nakoľko nebude evidovaný ako dodávateľ elektriny a bude nútený zaplatiť Vodohospodárskej výstavbe, š. p. dodanú do prenosovej/distribučnej sústavy nakúpenú elektrinu pre odporcu a súčasne túto elektrinu odpredávať na spotovom trhu za cenu výrazne nižšiu. Mal za to, že nakoľko uzavretím zmluvy so spoločnosťou Pow-en, a.s. odporca preukázal, že má zjavne v úmysle odoberať elektrinu od tejto spoločnosti, a to v rozpore so Zmluvou o združenej dodávke elektriny, je zjavne osvedčená a nevyhnutná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu spôsobom, ktorý zaistí zníženie rizika vzniku škody na jeho strane, vyplývajúceho z prípadnej zmeny registrácie dodávateľa elektrickej energie do odberných miest odporcu u ZSD. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že predpokladaná výška čistej straty navrhovateľa v dôsledku prepadu cien elektriny na spotových trhoch ku dňu 01.07.2023 predstavuje sumu približne 4 100 000 eur a teda osvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov. Navrhovateľ tvrdil, že odporca nebude nariadením neodkladného opatrenia zásadne dotknutý, pretože Zmluva o združenej dodávke elektriny je stále platná, elektrická energia pre odporcu bola nakúpená podľa pravidiel, ktoré si určil a nepožaduje celého nakúpeného množstva elektrickej energie, ale len minimálne množstvo, ktoré určuje zmluva. Mal za to, že odporca má povinnosť nakúpenú elektrickú energiu odobrať a zaplatiť za ňu cenu s tým, že môže požiadať o kompenzáciu ceny elektriny zo strany štátu. Podľa navrhovateľa navrhovaným neodkladným opatrením možno zabezpečiť trvalý výkon práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny, pričom je zároveň potrebné prihliadať aj na platnosť tejto zmluvy, ktorá je platná do 31.12.2023, a preto nie je potrebné ukladať povinnosť podať žalobu vo veci samej.

Navrhovateľ požadoval nariadenie neodkladného opatrenia len na dobu korešpondujúcu s dohodnutým trvaním Zmluvy o združenej dodávke elektriny, teda do 31.12.2023.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril odporca, podľa ktorého neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na článok X bod 10.3 Rámcovej dohody č. O 362/2020 zo dňa 21.12.2020 (ďalej len ako „rámcová dohoda“) v súvislosti s ktorou, bola uzatvorená Zmluva o združenej dodávke elektriny a z ktorého vyplýva doba uzatvorenia rámcovej dohody na 36 mesiacov alebo do doby vyčerpania finančného limitu, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Mal za to, že podľa čl. VIII bod 1 uvedenej zmluvy, ustanovenia rámcovej dohody majú v prípade rozporu prednosť pred jej ustanoveniami. Odporca zároveň predložil listy navrhovateľa adresované hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava, ktoré je jeho jediným akcionárom a z ktorých vyplýva, že navrhovateľ predpokladá ukončenie rámcovej dohody z dôvodu vyčerpania finančného limitu v priebehu prvého polroka roku 2023.

4. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ustanovenia a , a , , , , , a , , (ďalej len ako „CSP“), d ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona o energetike tak, že napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol v zmysle , podľa ktorého by odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, mal nárok na náhradu trov konania. Keďže odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súdu súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Poukázal na to, že strany nepovažovali za sporné, že uzatvorili Zmluvu o združenej dodávke elektriny, že odporca uzatvoril novú zmluvu o dodávke elektrickej energie s novým dodávateľom a že zmena dodávateľa elektrickej energie sa týka odberných miest, pre ktoré bola uzatvorená Zmluva o združenej dodávke elektriny.

Súd prvej inštancie vyjadril názor, že odporca vo svojom podaní zo dňa 25.07.2023 dostatočne argumentačne spochybnil platnosť Zmluvy o združenej dodávke elektriny, čo bola skutočnosť, ktorá má podstatný význam pre preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

Konštatoval, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená rámcová dohoda a to na dobu 36 mesiacov alebo do doby vyčerpania finančného limitu, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Z čl. VIII bodu 1 tejto zmluvy je zrejmé, že ustanovenia rámcovej dohody majú v prípade rozporu prednosť pred ustanoveniami uvedenej zmluvy. Z listov navrhovateľa datovaných dňom 05.12.2022 a 08.02.2023 adresovaných hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava, ako jedinému akcionárovi odporcu vyplýva, že samotný navrhovateľ predpokladal vyčerpanie dohodnutého finančného limitu v prvom polroku roka 2023 a tým aj ukončenie rámcovej dohody a Zmluvy o združenej dodávke elektriny.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodný.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa , , a .

Navrhovateľ namietal arbitrárnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne skutkové zistenia.

Podľa navrhovateľa jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nenariadil je ten, že odporca v podaní zo dňa 25.07.2023 dostatočne argumentačne spochybnil platnosť Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 26.01.2021, skutočnosť, ktorá má podstatný význam pre preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

K konštatovaniu súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že sporové strany uzatvorili rámcovú dohodu medzi zmluvnými (sporovými) stranami na dobu 36 mesiacov alebo do doby vyčerpania finančného limitu podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, namietal, že uvedená konštatácia súdu prvej inštancie je zavádzajúca, pretože odporca vo svojom podaní zo dňa 25.07.2023 vôbec neargumentoval existenciou rámcovej dohody, ktorej predmetom je stanovenie podmienok zadávania zákaziek (ako aj základných zmluvných podmienok) v súvislosti s realizáciou dodávok elektriny dodávateľom a ktorá by mala mať prednosť pred Zmluvou o združenej dodávke elektriny.

Namietal, že odporca vo svojom vyjadrení len odkazuje na svoje iné podanie v ďalšom civilnom sporovom konaní (vedenom medzi DPB a ZSD na Mestskom súde Bratislava III, pod č. k. v ktorom (inom) podaní sa čiastočne zmieňuje aj o rámcovej dohode. Súd prvej inštancie teda nevychádzal z podania odporcu zo dňa 25.07 2023, ale „iniciatívne“ a sám si dohľadával argumentáciu odporcu z iného podania a to z konania , čo navrhovateľ považuje za zjavné porušenie princípu rovnosti zbraní. V kontexte rámcovej dohody navrhovateľ ďalej namietal, že namiesto toho, aby sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal s argumentáciou navrhovateľa a ním predloženými dôkazmi v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, súd sa oprel len o jednostrannú deklaráciu odporcu o údajnej prednosti rámcovej dohody pred Zmluvou o združenej dodávke elektriny, ktoré tvrdenie v skutočnosti vôbec nezodpovedá právnemu stavu a je navyše právne neprípustné, aby súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia (teda pri rozhodovaní o procesnej otázke) skúmal aj otázku práv a povinností z rámcovej dohody a Zmluvy združenej dodávke elektriny, pretože danú otázku môže riešiť súd výlučne v konaní vo veci samej. Dané pochybenie súdu prvej inštancie je zároveň o to závažnejšie v prípade, keď text rámcovej dohody sa v spise ani len nenachádza, súd prvej inštancie dohľadával argumentáciu odporcu z iných dôkazov, čím zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Zároveň namietal ohľadom otázky platnosti (trvania) rámcovej dohody, že táto okrem bodu 10.3. (kde je uvedená doba 36 mesiacov alebo vyčerpanie finančného limitu), obsahuje aj ďalšie ustanovenie a to ustanovenie bodu 10.9. 10.13.4.) z ktorého je zrejmé, že rámcová dohoda pri vyčerpaní finančného limitu nezaniká automaticky, ale je to len jedna z možností jej ukončenia, avšak len za predpokladu, že sa tak zmluvné strany dohodnú. Nie je teda pravda, že rámcová dohoda by mala zaniknúť bez ďalšieho, a to len pri vyčerpaní finančného limitu a bez ohľadu na platnosť Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Zmluva

o združenej dodávke elektriny totiž výslovne určuje, že je uzatvorená na dobu určitú (do 31.12.2023), a to bez viazanosti na akýkoľvek finančný limit. Zároveň navrhovateľ dodal, že text rámcovej dohody síce nepredkladá v rámci tohto odvolania ako dôkaz (keďže odvolací súd vychádza z dôkazov predložených súdu prvého stupňa), no rozhodne považoval za potrebné niektoré súvislosti vysvetliť podrobnejšie, keďže súd pristúpil len k jednostrannému osvojeniu si argumentácie odporcu bez toho, aby žalovaný svoje tvrdenia riadne preukázal. Navrhovateľ ďalej poukázal na článok VI. bod 2 Zmluvy o združenej dodávke elektriny, podľa ktorého je možné zmluvu ukončiť pred 31.12.2023 len v taxatívne vymedzených prípadoch, do ktorých však prekročenie množstva čerpanej elektriny nespadá.

Navrhovateľ mal za to, že ustanovenia rámcovej dohody sa nedostávajú do nijakého rozporu s ustanoveniami Zmluvy o združenej dodávke elektriny, práve naopak citované ustanovenia sú vzájomne právne konformné. Finančný limit môže byť preto záväzný len pre rámcovú dohodu, a to z toho pohľadu koľko zmlúv na dodávku elektriny by mohol odporca uzatvoriť. Pokiaľ by teda aj rámcová dohoda mala zaniknúť v dôsledku vyčerpania finančného limitu, nebude to mať nijaký vplyv na trvanie zmluvy samotnej, pretože tá na nijaký finančný limit viazaná nie je. Rámcová dohoda totiž v žiadnom ustanovení neurčuje, že v prípade jej zániku by mala zaniknúť aj Zmluva o združenej dodávke elektriny.

Ďalej navrhovateľ poukázal, že podľa § 26 ods. 9 súčasného znenia zákona o energetike, ako aj podľa znenia predmetného zákona v čase uzatvorenia Zmluvy o združenej dodávke elektriny platí, že touto zmluvou sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať koncovému odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a koncový odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby. Uvedené ustanovenie je kogentné z hľadiska povinností dodávateľa v nadväznosti na obsahové náležitosti zmluvy o združenej dodávke elektriny, a to tak pokiaľ ide o množstvo dodanej elektriny ako aj o časový priebeh výkonu. A ak bola Zmluva o združenej dodávke elektriny uzatvorená na dobu určitú a zároveň v nej bolo dohodnuté záväzné množstvo elektriny (ktorá má byť dodaná ale aj odobratá) sú tieto skutočnosti pre dodávateľa (ale aj pre odberateľa) záväznými aj zmysle , ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom ako aj podľa súčasných Platných pravidiel trhu), je náležitosťou zmluvy predpokladaný odber elektriny. Táto skutočnosť je významná o to viac pri zmluvách, kde sa elektrina nakupuje vopred, čo je aj tento prípad. Uvedenú skutočnosť však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil.

K otázke korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 05.09.2022 a 08.02.2023 navrhovateľ uviedol, že tieto listy nie sú vo vyjadrení odporcu zo dňa 25.07.2023 nijako citované a odporca ich ani bližšie nekomentoval. Uviedol, že obidva listy boli pre riaditeľa sekcie B2B pripravované len technikom, a bez súčinnosti s právnym oddelením SSE, pričom navrhovateľ podaním zo dňa 22.03.2023 vysvetlil odporcovi interpretáciu obidvoch listov, v ktorých je uvedený len nejaký predpoklad (hypotéza) týkajúca sa finančného limitu, ktorej naplnenie DPB nijako nepreukázal.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu.

6. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie ods. l zaslal odporcovi na vyjadrenie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie a odvolanie navrhovateľa.

7. Podaním doručením odvolaciemu súdu dňa 04.10.2023 sa odporca vyjadril s tým, že uzatvoreniu Zmluvy o združenej dodávke elektriny medzi navrhovateľom a odporcom predchádzalo uzatvorenie rámcovej dohody a že jej prílohou bola Zmluva o združenej dodávke elektriny, ktorá jasne ustanovovala prednosť rámcovej dohody pred ustanoveniami zmluvy (viď čl. VIII bod 1 zmluvy). Primárne rozhodujúcim pre trvanie zmluvy je preto čl. X bod 10.3 rámcovej dohody, podľa ktorého, sa „rámcová dohoda uzatvára na dobu 36 mesiacov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti alebo do doby vyčerpania finančného limitu, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr“. Medzi odporcom a navrhovateľom nebolo sporné, že k vyčerpaniu finančného limitu (a teda zániku rámcovej dohody) došlo ešte začiatkom apríla 2023.

Odporca uviedol, že navrhovateľ však účelovo tvrdí, že vyčerpaním finančného limitu a zánikom rámcovej dohody nedošlo aj k automatickému zániku Zmluvy o združenej dodávke elektriny, aj keď bola jej prílohou a stanovovala prednosť rámcovej dohody.

Mal za to, že zámerom strán bolo, aby dodávka elektriny skončila buď uplynutím času alebo vyčerpaním finančného limitu t. j. podľa toho, čo nastane skôr. Potvrdzuje to konanie samotného navrhovateľa, ktorý v liste zo dňa 08.02.2023 uviedol, že presný termín vyčerpania finančného limitu nie je možné stanoviť vopred, avšak v momente, keď táto skutočnosť nastane, rámcová dohoda zanikne ako aj Zmluva o združenej dodávke elektriny a tým aj fyzická dodávka elektriny do príslušných odberných miest.

Odporca poukázal na list navrhovateľa zo dňa 05.12.2022, v zmysle ktorého je žiadúce zosúladiť termíny ukončenia aktuálne platných rámcových dohôd, a to jednotne k 31.03.2023. Trval na tom, že zmluvný vzťah na dodávku elektriny medzi navrhovateľom a odporcom preto zanikol vyčerpaním finančného limitu.

V zmysle príslušných súťažných podkladov a podmienok verejného obstarávania bol stanovený maximálny finančný objem, ktorý bol pre zákazku určený. Presiahnutie tohto finančného limitu by predstavovalo porušenie pravidiel verejného obstarávania. Odporca uviedol, že opakovane informoval navrhovateľa, že prípadné pokračovanie zmluvného vzťahu by bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, o čom svedčí odporcom predložený list zo dňa 04.04.2023. Uviedol, že z hľadiska základného interpretačného pravidla podľa (ďalej len ako ,,“) je potrebné zmluvu interpretovať „podľa úmyslu konajúcej osoby“. Úmyslom oboch strán bolo ukončenie zmluvy automaticky spolu s ukončením rámcovej dohody, t. j. v momente vyčerpania finančného limitu. Okrem toho zmluva je tzv. závislou zmluvou, ktorá musela zaniknúť automaticky zánikom rámcovej dohody v režime a .

V súvislosti s vyššie uvedeným, odporca poukázal na uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -116 zo dňa 04.08.2023.

Podľa odporcu navrhovateľ neosvedčil, že by zmluva naďalej trvala, čo by malo byť úplne základnou a nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo jeho návrhu vyhovené.

Ďalej odporca uviedol, že je koncovým odberateľom elektriny a prípadnou zmenou dodávateľa by iba zrealizoval svoje zákonné právo na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré mu je garantované v § 17d ods. 1 zákona o energetike.

Poznamenal, že s účinnosťou od 01.10.2022 došlo k podstatnej zmene zákona o energetike, ktorou sa posilnilo právo odberateľa na zmenu dodávateľa elektriny. V minulosti zmena dodávateľa elektriny podliehala súhlasnému postoju pôvodného dodávateľa, pričom ak by sa neskôr ukázalo, že pôvodný dodávateľ blokoval zmenu neoprávnene, zodpovedal by za spôsobenú škodu (viď § 17 ods. 9 a ods. 11 zákona o energetike v znení účinnom do 30.09.2022), avšak s účinnosťou od 01.10.2022 sa tento režim otočil. Zmena dodávateľa elektriny už viac nie je podmienená ukončením predchádzajúcej zmluvy o dodávke a ani súhlasným postojom pôvodného dodávateľa. Pôvodný dodávateľ už viac nemá právo vzniesť námietku alebo inak blokovať požadovanú zmenu dodávateľa. Je tým otočená aj otázka zodpovednosti.

Uviedol, že ak sa neskôr ukáže, že odberateľ (odporca) uskutočnil zmenu dodávateľa neoprávnene, zodpovedá za škodu odberateľ. Registráciu odberného miesta koncového odberateľa elektriny na dodávateľa elektriny bezodplatne vykoná prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je odberné miesto koncového odberateľa elektriny pripojené. Koncový odberateľ elektriny môže požiadať o registráciu odberného miesta na dodávateľa elektriny priamo alebo prostredníctvom svojho nového dodávateľa elektriny. Žiadosť o registráciu odberného miesta na dodávateľa elektriny sa podáva prevádzkovateľovi siete. Uplatnením práva na zmenu dodávateľa elektriny nezaniká právo pôvodného dodávateľa elektriny na náhradu škody, ak koncový odberateľ elektriny uplatnil právo na zmenu dodávateľa elektriny napriek tomu, že najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa elektriny neukončil zmluvný vzťah zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným dodávateľom elektriny alebo tento zmluvný vzťah nezanikol z iného dôvodu. Túto legislatívnu zmenu jednoznačne potvrdzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj ako ,,ÚRSO“), ktorý v súvislosti s novelizáciou zákona o energetike od 01.10.2022 konštatuje,

že: „Medzi základné podmienky zmeny dodávateľa elektriny alebo plynu patrí už len uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu do odberného miesta a registrácia odberného miesta na dodávateľa. Doteraz mali dodávatelia možnosť vzniesť námietku proti zmene dodávateľa elektriny alebo plynu. Po novom sa táto možnosť zo zákona vypúšťa. Práve z tohto dôvodu však môže v praxi nastať situácia, kedy odberateľ uzatvorí zmluvu o dodávke elektriny alebo plynu s novým dodávateľom a k registrácii dôjde skôr ako skončí platnosť pôvodnej zmluvy. V takom prípade však musí odberateľ počítať s tým, že pôvodný dodávateľ má právo na náhradu škody.“

Odporca záverom skonštatoval, že navrhovateľ svojim konaním blokuje žiadosti o registráciu zmeny dodávateľa, nakoľko ZSD odmietla zrealizovať zmenu registrácie odberných miest z navrhovateľa na nového dodávateľa, a to práve z dôvodu uplatnenej námietky zo strany navrhovateľa. Tento postup ZSD fakticky znamená zakonzervovanie súčasného stavu, a to aj bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Bez registrácie zmeny dodávateľa u ZSD nemôže dôjsť k tomu, aby odporca reálne mohol začať odoberať elektrinu od nového dodávateľa.

S poukazom na uvedené odporca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala..

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľa v kontexte predložených dôkazov i vyššie uvedených zákonných ustanovení a konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda nesplnil podmienky pre jeho nariadenie.

20. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať teda rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

23. V konaní bolo nesporné, že medzi sporovými stranami bola dňa 21.12.2020 uzatvorená rámcová dohoda, ktorá bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov alebo do doby vyčerpania finančného limitu, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr (čl. X bod 10.3.). Podľa čl. X bod 10.13.4 rámcovú dohodu možno ukončiť pred uplynutím dohodnutej doby platnosti realizáciou hodnoty tejto rámcovej dohody, ktorá je určená výškou predpokladanej hodnoty zákazky vo verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je táto rámcová dohoda, t. j. 20 529 174,84 eura bez DPH. V zmysle čl. X bod 10.16 neoddeliteľnou súčasťou tejto rámcovej dohody je Príloha č. 3 - Znenie zmluvy o združenej dodávke elektriny. Podľa čl. VIII bodu 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že právny vzťah založený touto zmluvou sa riadi aj podmienkami dohodnutými v rámcovej dohode a v prípade rozporu majú ustanovenia rámcovej dohody prednosť pred ustanoveniami zmluvy. Ustanovenie rámcovej dohody čl. X bod 10.3 umožňuje ukončenie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami aj vyčerpaním určeného finančného limitu a má prednosť pred ustanovením zmluvy čl. VI. bod 1, podľa ktorého je zmluva uzatvorená na dobu určitú a to do 31.12.2023.

24. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, domáhal uloženia povinnosti odporcovi odoberať od navrhovateľa elektrickú energiu v zmysle Zmluvy o združenej dodávke elektriny s časovým obmedzením (do 31.12.2023) za stanovenú cenu (307,89 eura za každý 1MW odobratej elektrickej energie s tým, že minimálny ročný odber elektrickej energie pre rok 2023 je daný v objeme 40 800 MWh) a že spolu s cenou za dodávku elektrickej energie budú odporcovi fakturované - cena za distribučné služby v cenách príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, platby za systémové služby a za prevádzkovanie systému, výlučne však v rozsahu schválenom pre obdobie dodávky Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, za odvod do národného jadrového fondu určený osobitným predpisom a spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči odporcovi regulácie faktického stavu v zmysle uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny, avšak sa nedomáhal žiadneho nároku voči odporcovi na základe tohto zmluvného vzťahu. 26. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje uložiť takú povinnosť odporcovi, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu ani nepreukázal t.j., že je ju povinný ešte plniť na základe uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny do 31.12.2023 a ktorej práve trvanie doby platnosti je sporné a mali by byť predmetom dokazovania vo veci samej. V danom prípade však navrhovateľ nepodal žalobu v tejto veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť jeho dôvodnosť. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľ ako dodávateľ elektriny odporcovi ako odberateľovi v konaní neosvedčil žiadnym relevantným dôkazom, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď odporca uzatvoril novú zmluvu o dodávke elektriny dňa 06.04.2023 s iným (novým) dodávateľom a to obchodnou spoločnosťou Pow- en, a. s., ktorou sa zaviazal od tejto spoločnosti odoberať elektrinu počas roka 2023 v tých istých odberných miestach, v ktorých sa zaviazal ju odoberať na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny od navrhovateľa, tak ani táto skutočnosť ešte neosvedčuje bezodkladnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia voči odporcovi. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemôže zohľadňovať len samotné subjektívne obavy navrhovateľa o možnom vzniku škody. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné neisté postavenie navrhovateľa nemôže byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa. 27. Na základe uvedeného, odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil zásah do jeho práv odporcom a ani to, že odporca koná na jeho úkor. V nadväznosti na uvedené odvolací súd odkazuje aj na argumentáciu uvedenú v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 21.09.2023 týkajúceho sa právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaní, ktorým bolo potvrdené uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -66 zo dňa 24.07.2023 o zamietnutí neodkladného opatrenia a ktoré sa týka rovnakej Zmluvy o združenej dodávke elektriny ako v tomto konaní a z ktorého vyplýva, že odporca stále odoberá elektrinu od navrhovateľa ako aj, že nebola zrealizovaná zmena registrácie odberných miest z navrhovateľa na nového dodávateľa u ZSD. Odvolací súd dodáva, že uvedenú skutočnosť potvrdil navrhovateľ v tomto konaní a to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež aj odporca vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.10.2023, kde uviedol, že ZSD odmietla zrealizovať zmenu registrácie odberných miest z navrhovateľa na nového dodávateľa (č. l. 165 - 171 s. sp.). 28. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovaným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu práv a povinností medzi obomi stranami duplicitným uložením povinností odporcovi vyplývajúcimi aj zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny ako aj vzhľadom na to, že regulácia faktických pomerov je z povahy veci ako takej vylúčená. 29. Z uvedených dôvodov, odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľa voči napadnutému uzneseniu ako nedôvodné a stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia aj keď z iných dôvodov ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie. Z návrhu ani priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za dostatočne preukázané základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 30. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. , zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované). 31. Účasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré

majú pre vec podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (, ). 32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).