Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-72-2023.pdf
PDF · 107.11 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/72/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
9
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, so sídlom Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarsko, reg. Č. CHE-496.825.067, zastúpený: AGM partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bazová 6/A, Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: A. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. C. XXX/X, D., o zaplatenie 133,85 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
2
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
2
1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (následne postúpenou Okresnému súdu Nitra) ako súdu upomínaciemu dňa 12.01.2023 požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 133,85 eura s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvách. Spoločnosť 02 Slovakia, s.r.o. poskytovala žalovanému služby/zariadenia, za ktoré mu boli vystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. Spoločnosť 02 Slovakia, s.r.o. predmetnú pohľadávku vo výške 133,85 eura postúpila na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ku ktorej však k uhradeniu zo strany žalovaného ku dňu podania žaloby neprišlo.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 34Up/133/2023 z 27.01.2023, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk ani po vykonaných šetreniach. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 1, 3 zákona č. 307/2016 Z. z. Platobný rozkaz sa tým zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.) ako mieste príslušnému.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP nevyjadril. Súd vykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného, avšak napriek tejto skutočnosti sa pobyt žalovaného nepodarilo zistiť. 4. Súd výzvou zo dňa 09.06.2023 vyzval žalobcu, aby preukázal, že výzva jeho právneho predchodcu zo dňa 04.11.2021, ktorej súčasťou bola aj kvalifikovaná výzva podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. sa mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že doručovanie bolo upravované v bode 17.1 písm a) a 17.2 VOP. Výzva bola doručovaná obyčajnou formou v súlade s postupom uvedeným vo VOP a predložil súdu Oznámenie o postuúpení pohľadávky spolu s dokumentom preukazujúcim jeho doručenie žalovanému.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednávanie vykonal v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP, pretože na takýto postup mal splnené procesné podmienky. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, z adresy Registra obyvateľov, rovnako na adrese, ktorá bola súdu známa prevzal predvolanie, pričom svoju neúčasť neospravednil, nežiadal o odročenie pojednávania.
6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, súd zistil, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., uzavrela so žalovaným dňa 11.06.2020 zmluvu, ktorou sa zaviazala vykonať aktiváciu SIM karty do 30 dní a poskytovať mu elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviaza platiť za služby ceny v zmysle platného cenníka.
8. Spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o vystavila žalovanému faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX z 28.07.2020 so splatnosťou dňa 12.08.2020, znejúcu na sumu 43,00 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX z 31.08.2020 so splatnosťou dňa 14.09.2020, znejúcu na sumu 100,48 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX z 28.09.2020 so splatnosťou dňa 12.10.2020, znejúcu na sumu 149,85 eura.
9. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. listom zo dňa 04.01.2022 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 5299 z 23.11.2021 na žalobcu a zároveň mu oznámila, že celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia je 133,85 eur.
10. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. listom nazvaným ako pokus o zmier zo dňa 19.09.2020 vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu sumy 100,48 eura. V prípade neuhradenia uvedenej sumy ho upozornila, že pristúpi bez ďalšieho upozornenia k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.
11. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., zo dňa 18.11.2020 rezultovalo, že ku dňu jej vyhotovenia evidovala voči žalovanému nedoplatok vo výške 149,85 eura, zároveň ho požiadala o úhradu na bankový účet špecifikovaný v upomienke.
12. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. listom nazvaným ako Upomienka za neuhradené faktúry zo dňa 24.08.2020 vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu sumy 43 eura.
13. Výzvou na úhradu zo dňa 04.11.2021 spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., vyzvala žalovaného, aby uhradil dlžnú sumu 149,85 eura, pretože doba jeho omeškania s plnením peňažného záväzku presiahla 90 dní. Zároveň ho upozornila na možnosť postúpenia pohľadávky v súlade s § 43 ods. 13 zákona č, 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách inej osobe aj bez jej súhlasu.
14. Výzvou na úhradu dlhu zo dňa 29.09.2022 oznámil právny zástupca žalobcu prevzatie právneho zastúpenia súčasného žalobcu a oznámil žalovanému, že z titulu neuhradených faktúr vo výške 133,85
eur, úroku z omeškania vo výške 13,65 eur spolu s trovami právneho zastúpenia vo výške 67,75 eur, t.j. celková dlžná suma vo výške 215,25 eura, ktorú mal uhradiť najneskôr do troch dní od doručenia výzvy.
15. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 351/2011 Z. z.) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
16. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
17. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasú účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť , ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na korého základe vznikla postúpená pohľadávka.
18. Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, konania začaté a právoplatne neskončené pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona; ustanovenie § 125 ods. 3 sa použije aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
21. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastnící môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobine upravená, nesmie však odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
26. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaný uzavreli dňa 11.06.2020 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd považoval za zmluvu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v čase jej uzavretia) s tým, že s poukazom na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu, ide súčasne aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. (ako právny predchodca žalobcu) vystupovala ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neuhradil žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi úhradu za telekomuničné služby.
27. Súd v prvom rade rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u korého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“
28. Súd sa v predmetnom konaní primárne zaoberal tým, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, to znamená či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky, pretože zákon č. 351/2011 Z.z. nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidla pri postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorých v splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného – spoločnosti 02 Slovakia, s.r.o. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysly § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z.z. , pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, čo odôvodňuje nasledovne. V konaní síce bola preukázaná existencia písomnej výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciach (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá je súčasťou listiny nazvanej ako „výzva na úhradu“ zo dňa 04.11.2021, avšak nebolo preukázané, že žalovanému sa dostala takáto výzva do dispozičnej sféry a teda sa s ňou mohol oboznámiť. Pretože žalobca nepredložil k uvedenej výzve doručenku, resp. jej odoslanie na poštovú prepravu, súd ho vyzval, aby predložil doklad preukazujúci doručenie takejto výzvy, respektíve doklad, že sa výzva mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že predmetná výzva bola odoslaná obyčajnou formou v súlade s bodom 17.1 a 17.2 VOP, tvrdiac, že toto tvrdenie je nesporné.
30. Súd ku skutkovému tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého odoslanie výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách (teraz § 86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách), sa považuje za nesporné skutkové tvrdenie uvádza nasledovné. V danom prípade nie je možné vychádzať z toho, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, a preto ostali nesporné a preto by mal súd žalobe automaticky vyhovieť. Aj napriek tomu, že platnosť postúpenia pohľadávky nebola žalovaným namietaná v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle § 295 CSP, pričom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýmto dôkazom, ktorý si
súd vyžiadal od žalobcu, bol dôkaz o tom, že sa výzva podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z. z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá bola súčasťou listiny nazvanej ako „výzva na úhradu“ zo dňa 04.11.2021 mohla dostať do sféry dispozície žalovaného. Ani pri pasivite žalovaného nie je možné vychádzať z nepopretia skutkového tvrdenia, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu spotrebiteľa prihliadať ex offo. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/124/2017-194 zo dňa 30.04.2018, v obdobnej veci ako je tu prejednávaná, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou slabšej strany sporu v zmysle ustanovení § 290 a nasl. CSP, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP). Zároveň v takýchto sporoch v zmysle ustanovenia § 300 CSP platí, že na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. Znamená to, že na tzv. spotrebiteľské spory sa ustanovenia o konaní použijú len „primerane.“ Ustanovením o konaní je i § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa zásadne v „bežnom“ sporovom konaní stranou nepopreté skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Toto ustanovenie (§ 151 ods. 1 CSP) však na spotrebiteľské spory aplikovať nemožno, pretože jeho použitie, vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov, v ktorých sa vo zvýšenej miere uplatňuje protektívna ingerencia súdu, nemožno považovať za primerané. V spotrebiteľských sporoch nemožno vychádzať z toho, že stačí, ak žalovaný - spotrebiteľ skutkové tvrdenia žalobcu - dodávateľa výslovne nepoprel, čím sú tvrdenia žalobcu preukázané, nakoľko v týchto sporoch je súd v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu takéhoto spotrebiteľa prihliadať ex offo. Okrem toho, súd je vždy z úradnej povinnosti povinný skúmať vecnú legitimáciu, a to aj napriek tomu, ak to žiadna zo sporových strán nenamieta.
31. Vzhľadom na uvedené, súd následne vyhodnocoval, či doručovanie takejto výzvy podľa VOP neodporuje zákonu. V bode 17.1 a 17.2 VOP, ktoré žalobca predložil je upravené doručovanie písomností účastníkovi. V zmysle bodu 17.1 písm. a) poskytovateľ je oprávnený oznamovať skutočnosti, zasielať výzvy, záväzné pokyny a činiť ďalšie úkony doručením písomnosti osobne alebo prostredníctvom subjektu povereného doručovaním (napr. pošta), b) doručením prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov podľa čl. 17.5. V zmysle bodu 17.2 sa za doručenie prostredníctvom subjektu povereného doručovaním považuje obyčajné doručenie písomnosti, doporučené doručenie písomnosti alebo doporučené doručenie písomnosti s doručenkou. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď Účastník alebo iná dospelá osoba bývajúca v tom istom byte, alebo v tom istom dome, alebo zamestnaná na tom istom pracovisku písomnosť prevezme. Ak nemožno písomnosť doručiť takýmto spôsobom, uloží sa u subjektu povereného doručovaním a Účastník sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa Účastník o uložení nedozvedel. Podľa názoru súdu, v prvom rade je potrebné poznamenať, že takto dojednaná fikcia doručenia obsiahnutá v bode 17.2 je v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené.
32. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je naplnené aj odoslaním takejto výzvy podľa bodu 17.1 a 17.2 VOP, súd sa s takýmtom názorom nestotožňuje. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa
adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020).
33. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky podnikom (ktorú skutočnosť ani žalobca nepreukázal) na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.
34. Zo všetkých, vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože neboli kumulatívne splnené podmienky podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, a síce nebolo preukázané, žeby sa výzva podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciach dostala do sféry dispozície žalovaného, pretože žalobca nepreukázal (takúto skutočnosť nepreukázal ani po výzve súdu, keď nepredložil žiadnu doručenku, respektíve poštový podací hárok.).
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy konania preukázateľne nezvnikli. Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
2
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.