Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-16-2023.pdf
PDF · 155.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/X, XXX XX D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. D. E. XXXX/X, XXX XX D., 3/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/X, XXX XX D., žalobkyne zastúpené Viktória Hellenbart advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica M. Rázusa č. 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Viktória Hellenbart, proti žalovaným: 1/ H. I. B., neznámy vlastník, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ H. I. B., neznámy vlastník, zastúpený Lesy Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 3/ J. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. H. K. M. N. M. XXX, XX XXX-XXX F. - E., O. P. L., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva o odvolaní žalobkýň 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/48/2020-173 zo 14.septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ až 3/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobu o určenie, že nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území K. Q. J. na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, v katastrálnom území F. na LV č. XXX, na LV č. XXX a na LV č. XXX patria do dedičstva po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom Lučenec, E. H. J. zamietol a žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal. 1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyne s poukazom na ustanovenia § 509, § 559, § 565 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka, § 312, § 323, § 334 zákona č. 142/1950 Sb. Občianskeho súdneho poriadku, § 5 zákona č. 139/1947 Sb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení zemědělské půdy sa podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) domáhali ako právne nástupkyne po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX (po ktorom bolo konanie o prejednanie dedičstva vedené na Štátnom notárstve v Lučenci pod sp. zn. D 186/87 zastavené pre nemajetnosť) určenia, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX (ďalej aj „poručiteľ“). Tvrdili, že poručiteľ I. B. dedil po svojom otcovi H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Q. J. XX nehnuteľnosti v katastrálnom území K. Q. J. zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pod B1 a v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pod B1, v katastrálnom území F. zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XX pod B13, v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX pod B2 a v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX pod B213, ktoré v súčasnosti zodpovedajú nehnuteľnostiam evidovaným v katastrálnom území K. Q. J. na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX a v katastrálnom území F. na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX. Prechod nehnuteľností z H. I. B., zomrelého XX.XX.XXXX
na poručiteľa I. B., zomrelého XX.XX.XXXX nebol zaevidovaný v katastri nehnuteľností z dôvodu, že rozhodnutie o prejednaní dedičstva po H. I. B. sp. zn. D 8/57 neobsahuje doložku právoplatnosti. Dedičské rozhodnutie sp. zn. D 8/57 s vyznačenou doložkou právoplatnosti sa nenašlo ani v štátnych archívoch ani na dedičskom oddelení Okresného súdu Lučenec, ktorý odmietol požiadavku žalobkýň vykonať rekonštrukciu dedičského spisu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe odôvodňovali žalobkyne tým, že bez rozhodnutia súdu o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi nemôžu podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po svojom predkovi I. B., zomrelom XX.XX.XXXX ohľadne nehnuteľností, ktoré tento zdedil po H. I. B., zomrelom XX.XX.XXXX a stal sa ich vlastníkom ku dňu svojej smrti. Zákonným dedičom po poručiteľovi I. B. je aj žalovaný 3/, čím podľa názoru žalobkýň bol určený správne okruh strán sporu v súlade s § 78 ods. 1 C. s. p. (nútené spoločenstvo). 1.2 Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného 1/ (podľa žaloby neznámeho vlastníka) upozorňoval v konaní, že žalovaný 1/ H. I. B., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom (ďalej aj „SPF“) a žalovaný 2/ H. I. B., zastúpený ako neznámy vlastník Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica je jedna a tá istá osoba, ktorej vlastnícke právo žalobkyne nespochybňujú. Ide o ich právneho predchodcu, ktorý nie je neznámym vlastníkom, ale dohľadateľnou osobou. Ak vlastnícke právo H. I. B. k nehnuteľnostiam, ktorých sa žaloba týka spochybnené nie je, neexistuje naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza zo zásady ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva a okrem iného predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a tento postup nie je možné nahradiť určovacím výrokom súdneho rozhodnutia podľa § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Skutočnosť, že žalobkyne majú k dispozícii iba neprávoplatnú fotokópiu uznesenia o prejednaní dedičstva sp. zn. D 8/57 nič nemení na tom, že žalobkyne majú možnosť využiť postup podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a získať ich dedičskou postupnosťou po prejednaní dedičstva. 1.3 Lesy Slovenskej republiky ako zástupca žalovaného 2/ navrhol nahliadnutím do príslušného dedičského spisu overiť tvrdenia žalobkýň, vyznačiť doložku právoplatnosti na dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 8/57, prípadne vykonať rekonštrukciu spisu sp. zn. D 8/57 a v závislosti od zistenia rozhodnúť o žalobe. 1.4 V bode 10 odôvodnenia popisuje súd prvej inštancie vykonané dôkazy, z ktorých zistil skutkový stav, popísaný v bode 11 odôvodnenia zhodne s tvrdeniami žalobkýň v žalobe, kto, po kom, čo dedil a prečo nie je možné pokračovať v konaní sp. zn. D 8/57 (pre chýbajúcu doložku právoplatnosti). 1.5 Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia vysvetlil, že ex offo povinnosťou súdu je aj bez námietky strán sporu skúmať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu v spore, pretože nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie strán sporu vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil v bode 15 slovami: „Aktuálny žalobný návrh je však vystavaný na skutočnostiach, ktoré nielen že nepotvrdzujú záver o pasívnej vecnej legitimácii žalovaných, ale dokonca preukazujú presný opak, totiž že žalovaným 1/ a 2/ taká legitimácia nemôže nijako svedčať, keďže ide o právnych predchodcov žalobkýň, čo preukázali listinnými dôkazmi doručenými súdu prvej inštancie spolu so žalobou. Súd súčasne poukazuje aj na ustanovenie § 78 CSP podľa ktorého nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak v nej nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov v odseku 1. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalobu žalobkýň zamietol, keď zistil, že pasívne vecne legitimované nie sú. Všetky subjekty, ktoré tvoria procesné spoločenstvo podľa údajov v listoch vlastníctva, ktoré žalobkyne pripojili k žalobe. Súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú žalovaní 1/ a 2/ pasívne vecne legitimovaní, súčasne nie sú žalovanými ďalšie pasívne vecne legitimované subjekty (§ 78 CSP) a žalobu pre tento nedostatok zamietol. Súd preto nevykonal ďalšie dôkazy a neskúmal vecnú oprávnenosť žaloby a žalobného návrhu.“ 1.6 O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2 C. s. p. tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ až 3/ nepriznal s odôvodnením, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ žiadne trovy konania nevznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobkyne odôvodňujúc ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyniam, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli podľa § 388 C. s. p. zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2.1 V odvolaní žalobkyne zopakovali, že sú dedičkami po svojom starom otcovi a svokrovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a po ktorom bolo dedičské konanie vedené na Štátnom notárstve v Lučenci pod sp. zn. D 186/87 zastavené pre nemajetnosť, hoci tento ich právny predchodca ako dedič po svojom otcovi H. I. B., zomrelom XX.XX.XXXX v dedičskom konaní sp. zn. D 8/57 pred Štátnym notárstvom v Lučenci zdedil nehnuteľnosti uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Keďže na základe dedičského rozhodnutia D 8/57 nebolo zapísané vlastnícke právo v prospech dediča I. B., zomrelého XX.XX.XXXX (otca právneho predchodcu žalobkýň – manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkýň 2/ a 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX) na listoch vlastníctva stále figuruje ako vlastník zosnulý I. B. identifikovaný manželkou R., L. O. a dátumom úmrtia XX.XX.XXXX, hoci na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 8/57 mal byť ako vlastník už zapísaný I. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a tento majetok mal byť po ňom predmetom dedenia vo veci sp. zn. D 186/87. Žalobkyne požadovali od súdu, aby prejudiciálne posúdil otázku, či dedičské konanie sp. zn. D 8/57 prebehlo a či má účinky právoplatného dedičského rozhodnutia. Výrok rozsudku o určení, že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi by umožnil pokračovať v prerušenom dodatočnom dedičskom konaní po ňom. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň s poukazom na ustanovenie § 78 C. s. p., avšak svoje úvahy nevyjadril pre žalobkyne pochopiteľným spôsobom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobkýň vnútorne logicky rozporné a úplne nezrozumiteľné. Takýto rozsudok porušuje práva žalobkýň na spravodlivý proces, ktorého obsahom je aj právo na riadne odôvodnenie rozsudku. 2.2 Žalobkyne sú toho názoru, že skutkový stav, ktorý bolo potrebné posúdiť v konaní je pomerne jednoduchý. Zložitejšia bola voľba správneho, ale najmä efektívneho prostriedku, ktorý poskytne ohrozenému dedičskému právu žalobkýň ochranu. Žalobkyne iniciovali dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi I. B., zomrelom XX.XX.XXXX, kde novoobjaveným majetkom mali byť nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, avšak v konaní o prejednaní novoobjaveného majetku vedeného na Notárskom úrade JUDr. Jany Rovnej pod sp. zn. 14D 749/2018 pokračovať nemohli z dôvodu chýbajúcej doložky právoplatnosti na dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 8/57. Zápis rozhodnutí do katastra nehnuteľností v roku 1957 mal zabezpečiť súd. Prečo sa tak nestalo nie je možné v súčasnosti zistiť. Bolo však možné z registrov súdu, do ktorého sa zapisovali všetky dedičské konania zistiť, či vec sp. zn. D 8/57 bola právoplatne skončená. Zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. XX katastrálneho územia K. Q. J. o vymáhaní pohľadávky voči dedičovi I. B. vedie k záveru, že sa muselo jednať o právoplatné rozhodnutie, nakoľko podmienkou exekučného vymáhania pohľadávky je právoplatnosť exekučného titulu. Žalobkyne nemali inú možnosť než podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, keď prekážkou prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľovi u notárky JUDr. Jany Rovnej mala byť absencia doložky právoplatnosti na originálnom rozhodnutí sp. zn. D 8/57. Žalobkyne posúdili, že žalobou o uloženie povinnosti súdu vyznačiť právoplatnosť na rozhodnutí D 8/57 sledovaný cieľ nedosiahnu. Pri určení okruhu subjektov konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi žalobkyne rešpektujúc ustanovenie § 78 C. s. p. za strany sporu označili seba ako právnych nástupcov F. B., jedného už nežijúceho syna poručiteľa I. B. a za tretieho žalovaného aj ďalšieho syna poručiteľa J. K. B. žijúceho v cudzine, pretože nikoho nemožno nútiť, aby vystupoval v súdnom spore na strane žalobcu. Žalovaný 3/, ktorému by svedčila aktívna vecná legitimácia v spore neprejavil záujem o podanie žaloby, z tohto dôvodu ho žalobkyne za stranu sporu označili na strane žalovanej. Ak žalobkyne žiadali určiť, že do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľnosti v celosti alebo spoluvlastnícke podiely zapísané na príslušných listoch vlastníctva ako vlastníctvo H. I. B., za ďalšieho žalovaného označili H. I. B., v prospech ktorého svedčí zápis vlastníckeho práva na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ ako neznámeho vlastníka zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi Slovenskej republiky je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. To, že neznámy vlastník zapísaný na liste vlastníctva ako B. I. (manželka R., L. O., zomrel XX.XX.XXXX) je totožný s I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, po ktorom bolo dedičské konanie ukončené vydaním rozhodnutia D 8/57 o prechode celého nehnuteľného majetku na poručiteľa I. B., ktorý je právnym predchodcom žalobkýň, malo vyplynúť až z vykonaného dokazovania. Ak by súd k takému záveru z vykonaných dôkazov dospel, mal žalobe o určenie, že majetok prejednaný vo veci sp. zn. D 8/57 patriť do dedičstva po poručiteľovi vyhovieť. Tento výrok rozhodnutia by potom žalobkyniam poskytol možnosť domáhať sa pokračovania v dedičskom konaní po poručiteľovi I. B..
2.3 Súd prvej inštancie zamietol žalobu podľa § 78 ods. 2 C. s. p. pre nesplnenie podmienky účasti všetkých subjektov núteného spoločenstva. Keďže sa súd môže rozchádzať so sporovými stranami v právnom posúdení toho, či medzi subjektmi nútené spoločenstvo je alebo či je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, je súd povinný po zrozumiteľnom oboznámení predbežného právneho názoru dať priestor procesnej strane, aby na vyslovený názor zareagovala procesným úkonom a to aj tej strane, ktorá je zastúpená advokátom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia evokuje dojem, že súd prvej inštancie, hoci sa jedná o spor z dedičského hmotného práva, okruh subjektov konania, ktorým podľa hmotného práva svedčí nútené procesné spoločenstvo, posudzoval podľa § 139 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Predmetom žaloby boli nehnuteľnosti zapísané na šiestich listoch vlastníctva. Z nich na štyroch (v katastrálnom území K. Q. J. na LV č. XXXX a LV č. XXXX, v katastrálnom území F. na LV č. XXX a LV č. XXX) je neznámy vlastník B. I. zapísaný ako vlastník v celosti. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam s odôvodnením, že žalovanými nie sú ďalšie pasívne vecne legitimované subjekty. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Čo sa týka zvyšných dvoch listov vlastníctva v katastrálnom území K. Q. J. LV č. XXX, kde má neznámy vlastník podiel 1/4 a v katastrálnom území F. LV č. XXX, kde má neznámy vlastník podiel 10800/1900800, ani tu nie je správny právny názor súdu prvej inštancie o nútenom spoločenstve žalobcov a žalovaného 3/ s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. Žalobkyne nežiadajú určiť nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi titulom právneho úkonu ani titulom vydržania vlastníckeho práva, ale žiadajú podľa § 137c Civilného sporového poriadku určiť, či tu dedičské právo poručiteľa je alebo nie je s ohľadom na absenciu pôvodného dedičského spisu. V prípade nadobudnutia ideálneho spoluvlastníckeho podielu k spoločnej veci dedením sa nejedná o právne úkony zo spoločnej veci, kde sú povinní a oprávnení všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, preto v takomto prípade nie je dané nútené procesné spoločenstvo podielových spoluvlastníkov podľa § 78 ods. 1 C. s. p. Ani v prípade dedičského konania po poručiteľovi, keď predmetom dedenia je ideálny spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, nie sú účastníkmi dedičského konania ostatní spoluvlastníci nehnuteľností, ale len dedičia. 2.4 Nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku spôsobuje aj konštatovanie súdu, že „v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 78 C. s. p.) súd žalobu žalobkýň zamietol, keď zistil, že pasívne vecne legitimované nie sú“. Keby sa súd neodvolal na § 78 C. s. p., mohlo by sa v prípade tejto vety jednať o pisársku chybu, nakoľko u žalobcov súd vždy skúma aktívnu a nie pasívnu vecnú legitimáciu. Ani ďalší text odôvodnenia, kde súd prvej inštancie konštatuje, že „súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že v súčasnosti nie sú žalovaní 1/ a 2/ pasívne vecne legitimovaní, súčasne nie sú žalovanými ďalšie pasívne legitimované subjekty“ nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie úvah súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalobkýň, ak nie je splnená podmienka, že všetci, ktorí sú v nútenom procesnom spoločenstve sú účastní sporu, neznamená to, že tí, ktorí inak do okruhu osôb v nútenom spoločenstve patria, nemajú vecnú legitimáciu či už aktívnu alebo pasívnu. Možno tým však súd myslel to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného neznámeho vlastníka nie je daná preto, lebo tento je právnym predchodcom žalobkýň, ergo nie je neznámy, čo je však podľa názoru žalobkýň dôvodom na to, aby súd žalobe vyhovel a nie ju zamietol práve preto, že neznámy vlastník je stále zapísaný na liste vlastníctva, hoci tam zapísaný byť nemá.
3. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaného 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň opätovne poukázal na to, že H. I. B. vystupujúci na žalovanej strane ako žalovaný 1/ a žalovaný 2/ je tá istá osoba a tretíkrát vystupuje v spore na strane žalobcov, keďže žalobkyne 1/ až 3/ sú jeho právnymi nástupcami. Námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyne iba zastierajú nesprávne určený okruh strán sporu od počiatku. Žalovaný I. B., zomrelý XX.XX.XXXX (manželka R., L. O.) nie je osobou neznámou, nakoľko pri jej mene je v listoch vlastníctva uvedený dátum jeho úmrtia a tiež identifikačný údaj o jeho manželke. Z listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisu je nesporné, že žalobkyne sú právnymi nástupcami žalovaného 1/ a 2/. Slovenský pozemkový fond preto nie je zákonným zástupcom I. B., zomrelého XX.XX.XXXX. 3.1 Žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva je žalobou o určenie vlastníckeho práva, z tohto dôvodu musia byť stranou sporu všetky subjekty, ktoré tvoria procesné spoločenstvo podľa údajov v listoch vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu. Slovenský pozemkový fond sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý žalobu podľa § 78 ods. 2 C. s. p. zamietol. Je rovnakého názoru, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov alebo ich právnymi nástupcami, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k stranám sporu. Tieto
osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/173/2006 z 1. marca 2012. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú pasívne vecne legitimovaní v spore a súčasne nie sú žalovanými ďalšie pasívne vecne legitimované subjekty podľa § 78 C. s. p. Za žalovaného 1/ navrhuje, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené.
4. Lesy Slovenskej republiky ako zástupca žalovaného 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. V replike na vyjadrenie žalovaného 1/ zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom žalobkyne uvítali názor zástupcu neznámeho vlastníka SPF, že neznámy vlastník zapísaný na liste vlastníctva je totožný s právnym predchodcom žalobkýň uvedeným v rozhodnutí štátneho notárstva sp. zn. D 8/57 a opakovali, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po I. B. musela smerovať proti osobe, ktorej na liste vlastníctva svedčí zápis vlastníckeho práva. Právny predchodca žalobkýň I. B., zomrelý v roku 1987 zdedil po H. I. B. všetky nehnuteľnosti uvedené v dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 8/57. Žalobkyne nesúhlasia s právnym názorom žalovaného 1/, že ak je predmetom dedenia ideálny spoluvlastnícky podiel, stranou sporu v konaní o určenie, že tento ideálny podiel patrí do dedičstva, musia byť všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Zástupca žalovaného 1/ opomenul, že zo šiestich listov vlastníctva len na dvoch je podiel neznámeho vlastníka spoluvlastníctvom s inými osobami a na štyroch listoch vlastníctva je neznámy vlastník zapísaný ako výlučný. Preto zamietnutie žaloby z dôvodu podľa § 78 C. s. p. neprichádzalo do úvahy ohľadne celého predmetu sporu.
6. V písomnom podaní z 10. januára 2023 zástupca žalovaného 1/ odkazuje na svoju predchádzajúci argumentáciu, opätovne popiera dôvody odvolania žalobkýň a zdôrazňuje, že žalovaný 1/ nie je osobou neznámou, ktorú by mal zastupovať Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 180/1995 Z. z.
7. Funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalobkýň podľa § 34 ods. 1 C. s. p. je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie žalobkýň smeruje proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, čím je podľa § 79 C. s. p. vymedzený rozsah, v akom odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný aj odvolacími dôvodmi. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi vymedzenými v § 365 ods. 1 písm. a) až h) Civilného sporového poriadku. Odôvodnenie odvolania zákonnými odvolacími dôvodmi neznamená citáciu odvolacích dôvodov v odvolaní, ale zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré sú podriaditeľné pod niektorý zo zákonných odvolacích dôvodov. Žalobkyne v odvolaní uviedli, že svoje odvolanie opierajú o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h), ale podľa obsahu odvolania vytýkajú súdu prvej inštancie iba porušenie ich práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozhodnutia a nesúhlasia s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie podľa § 78 ods. 2 C. s. p. a zamietnutím žaloby pre nesprávne určený okruh strán sporu. Odvolací súd v súlade s § 380 ods. 1 C. s. p. vyhodnotí správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) Civilného sporového poriadku a konštatuje, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a g) neboli uplatnené zákonným spôsobom. Tento názor a svoj postup opiera odvolací súd o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019, podľa ktorého iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Ak žalobkyne vidia porušenie práva na spravodlivý proces iba v nezrozumiteľnom a protirečivom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie a nesprávnom právnom posúdení veci, nebolo potrebné, aby za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobkýň nariadil odvolací súd odvolacie pojednávanie, ktoré podľa § 385 ods. 1 C. s. p. musí nariaďovať, len ak sa mieni odchýliť od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a za tým účelom je povinný zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Keď zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania splnené neboli, prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Ustanovenie § 387 ods. 1 C. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je vo výroku vecne správne, avšak sa nestotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkýň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je tak zrozumiteľne odôvodnené, že by na prvé čítanie každý, aj mimo sporu stojaca osoba, pochopila, aké úvahy viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu napadnutým rozsudkom, avšak spolu s predbežným právnym posúdením veci predneseným na pojednávaní dňa
14.09.2022, ktorého sa právna zástupkyňa žalobkýň osobne zúčastnila a prečítaním odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 15 bez pisárskej chyby (spočívajúcej v tom, že veta „v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalobu žalobkýň zamietol, keď zistil, že pasívne vecne legitimované nie sú“ je nesprávne ukončená bodkou za slovným spojením „pasívne vecne legitimované nie sú“ a správne mala táto veta znieť „v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalobu žalobkýň zamietol, keď zistil, že pasívne vecne legitimované nie sú všetky subjekty, ktoré tvoria procesné spoločenstvo podľa údajov v listoch vlastníctva, ktoré žalobkyne pripojili k žalobe“) je možné pochopiť, prečo súd prvej inštancie žalobu zamietol. Prvým dôvodom bolo, že žalovaného 1/ a 2/ H. I. B. nepovažoval za pasívne vecne legitimovaného v spore práve z dôvodu splynutia tejto osoby so žalobkyňami, ktoré sú jeho právnymi nástupcami a druhým dôvodom bolo, že stranami sporu sa nestali všetci podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX katastrálne územie K. Q. J., kde je B. I. (manželka R., L. O., zomrel XX.XX.XXXX) zapísaný len ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v 1/4 a podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX katastrálne územie F., podľa ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelného čísla XXXX osoby v počte 224. Na pojednávaní dňa 14.09.2022 sudkyňa výslovne uviedla, že žalovanými mali byť aj podieloví spoluvlastníci z LV č. XXX katastrálne územie K. Q. J. a všetci podieloví spoluvlastníci z LV č. XXX katastrálne územie F.. Žalobkyniam vytkol prvoinštančný súd aj nesprávne označenie nehnuteľností, keď na LV č. XXX katastrálne územie F. nie je evidovaná EKN parcela č. XXXX, ale CKN parcela č. XXXX a že EKN parcela č. XXXX na LV č. XXX katastrálne územie F. vôbec evidovaná nie je, zapísaná je na LV č. XXX a v tomto smere je petit žaloby nepresný. Ak sú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie pochopiteľné, o čom svedčí aj odvolanie žalobkýň a vyjadrenie zástupcu žalovaného 1/, nedosahuje (ne)kvalita odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie takú intenzitu, že by z tohto dôvodu musel odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, keď pochybenie súdu prvej inštancie môže odvolací súd napraviť podľa § 387 ods. 3 C. s. p. tým, že sa vyporiada so všetkými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Zo zdôvodnenia žalobného návrhu vyplýva cieľ sledovaný týmto súdnym konaním. Žalobkyne ako právne nástupkyne poručiteľa I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX (svokor žalobkyne 1/ a starý otec žalobkýň 2/ a 3/) prostredníctvom žalovanej 2/ iniciovali dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Q. J. XX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Vec je na Okresnom súde Lučenec vedená pod sp. zn. 14D 749/2018. Z dôvodu, že na pôvodnom dedičskom rozhodnutí Štátneho notárstva Lučenec sp. zn. D 8/57 nie je vyznačená právoplatnosť a bez vyznačenia právoplatnosti nedosiahli zápis vlastníckeho práva k dedeným nehnuteľnostiam synom poručiteľa H. I. B. vedené v čase prejednania dedičstva v roku 1958 v pozemnoknižnej vložke č. XX A. 89 katastrálneho územia K. Q. J. a v pozemnoknižných zápisniciach č. XX, XXX A. XXX v katastrálnom území F. podali túto žalobu. Dedič uvedený v uznesení sp. zn. D 8/57 I. B. (žena S. L.) je poručiteľ I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, po ktorom bolo konanie o prejednaní dedičstva na Štátnom notárstve v Lučenci pod sp. zn. D 186/87 zastavené pre nemajetnosť, hoci podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 8/57 bol vlastníkom nehnuteľností. Právne nástupníctvo po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení sp. zn. D 186/87, kde vyslúchaný bol syn poručiteľa F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal súrodenca, ďalšieho syna poručiteľa J. K. B. (žalovaný 3/) a jeho manželka, s ktorou bol v čase smrti rozvedený sa volala S. L.. E. F. B., zomrelého XX.XX.XXXX F. B., manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkýň 2/ a 3/ zomrel XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Martou Jurinovou, notárkou so sídlom v Lučenci sp. zn. 5D 80/2013, ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine do úvahy prichádzali A. B., manželka, D. B., nar. XX.XX.XXXX, dcéra a F. T., nar. XX.XX.XXXX, dcéra. Žalobkyne žiadali určiť, že do dedičstva po poručiteľovi I. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX katastrálne územie K. Q. J. v podiele 1/4, pretože v takomto podiele je B. I. (manželka R., L. O., zomrelý XX.XX.XXXX) evidovaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností na tomto liste vlastníctva. Na LV č. XXXX katastrálne územie K. Q. J. je B. I. (manželka R., L. O., zom. XX.XX.XXXX) evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností. Výlučným vlastníkom nehnuteľností je I. B. (manželka R., L. O., zomrelý XX.XX.XXXX) aj podľa LV č. XXXX katastrálne územie K. Q. J.. Na LV č. XXX katastrálne územie F. je ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaný B. H. I. (manželka R., L. O., nebohá), rovnako svedčí zápis I. H. B. (manželka R., L. O.) v celosti aj podľa LV č. XXX katastrálne územie F.. Podľa LV č. XXX katastrálne územie F. je H. I. B. (manželka R., L. O., nebohá) pod B160 zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 10800/1900800. Právne nástupníctvo po H. I. B. podľa uznesenia D 8/57 až po žalobkyne je odvoditeľné aj na základe uznesenia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 269/56 o prejednaní dedičstva po R. B., L. O., ktorá zomrela XX.XX.XXXX (manželka žalovaného 1/ a 2/), po
ktorej bol ustálený rovnaký okruh zákonných dedičov ako po H. I. B. vo veci D 8/57, v oboch sú za dedičov označené deti S. H., L. B., T. B., U. R., L. B., S. L., L. B. a I. B. (ženatý s S. L.). 8.1 Podľa rozhodnutia sp. zn. N. X/XX I. B. ženatý s S. L. dedil po H. I. B. nehnuteľnosti v katastrálnom území K. Q. J. evidované v pozemnoknižnej vložke č. XX a XX a v katastrálnom území F. v pozemnoknižných zápisniciach č. XX, XXX A. XXX. Všetky nehnuteľnosti po poručiteľovi prevzal jeden dedič I. B., ktorému bola uložená povinnosť vyplatiť odstupujúcim spoludedičom S. H., L. B., T. B., U. R., L. B., S. L., L. B. na vyporiadanie dedičského podielu sumu 4 280,- Kčs v prípade, keby boli zdedené nehnuteľnosti vylúčené z bezplatného užívania JRD. V uznesení sp. zn. D 8/57 je uvedené, že sa knihovné zápisy podľa tohto uznesenia a dohody o rozdelení dedičstva vykonajú na osobitný návrh dedičov. Žalobkyne tvrdia, že knihovné zápisy neboli vykonané z dôvodu pochybenia štátnych orgánov, keď na rozhodnutí D 8/57 nebola vyznačená právoplatnosť a tento nedostatok nebolo možné zhojiť ani dodatočne vzhľadom na to, že sa spis v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Lučenec nenachádza, ale v registri „D“ rok 1957 je zapísané: „sp. zn. D 8/1957, H. I. B., Veľká nad Ipľom, dátum úmrtia X. XXXXXXXX XXXX“. Okresný súd Lučenec na žiadosť žalobkýň odmietol vykonať rekonštrukciu spisu D 8/57 z dôvodu chýbajúcej kompetencie na tento úkon, keď Okresný súd Lučenec prevzal od Štátneho notárstva Lučenec len tie spisy v konaní o dedičstve, ktoré neboli právoplatne skončené do nadobudnutia účinnosti zákona č. 263/1992 Zb., t. j. do 01.01.1993 a v archíve Okresného súdu Lučenec sa žiadne záznamy v súdnych registroch o pôvodnom konaní sp. zn. D 8/1957 nenachádzajú. 8.2 Na č. l. 11 a 12 spisu je dvakrát žurnalizovaný úmrtný list H. I. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX s dňom úmrtia XX.XX.XXXX vo Veľkej nad Ipľom. Úmrtný list bol vystavený obcou Veľká nad Ipľom 05.10.2018. 8.3 Na č. l. 19 sa nachádza kópia pozemnoknižnej vložky č. XX katastrálne územie K. Q. J., v ktorej boli ako podieloví spoluvlastníci pozemkov označených v časti A.I zapísaní v 1/4 E. D. a v 3/4 jeho manželka R., L. O.. Zo zápisu v tejto pozemnoknižnej vložke vzťahujúcej sa k podielu poručiteľa I. B. (manželka R., L. O.) je uvedené: „na 1/2 I. B. B.I, ktorá pripadne dedičstvom I. B. s výhradou § 74 pozemnokniž. por. podľa uznesenia E1013/60 vkladá sa exekučné záložné právo za pohľadávku čsl. štátu – finančnej správy osemstodeväťdesiattri Kčs, šesťdesiat hal. istiny, čo dedičského poplatku C 73/59“ ... K podielu manželky R. B., L. O. je vyznačená zmena podľa D 1285/91.
9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Konanie o určenie, že určité nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľovi je konaním o určení dedičského práva, žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, prípustnosť ktorej je podmienená existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Súd prvej inštancie sa osobitne k existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na tejto žalobe nevyjadroval, nespochybnil však žalobkyňami osvedčovaný naliehavý právny záujem tvrdený podľa bodu 3 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tým, že bez rozhodnutia súdu o tom, či nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi nemôžu podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po svojom predkovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX ohľadne nehnuteľností, ktoré tento dedil po H. I. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX z dôvodu, že tomu bráni formálny nedostatok uznesenia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 8/57 – absencia doložky právoplatnosti na ňom, čo preukazovali neúspechom žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí D 8/57 a žiadosti o rekonštrukciu tohto spisu, ktorý v štátnych archívoch dohľadateľný nie je a prerušením konania o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi H. I. B. pod sp. zn. 14D 749/2018, v ktorom bol vyslovený názor, že ak určité nehnuteľnosti boli predmetom základného dedičského konania sp. zn. D 8/57, nemôžu byť predmetom dodatočného dedičského konania z dôvodu existencie prekážky res iudicata (prekážky veci rozhodnutej), ale bez doložky právoplatnosti nemôže byť táto listina ani zapísaná do katastra nehnuteľností, aby sa prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré dedil syn H. I. B. boli zapísané ako jeho vlastníctvo. 10.1 Odvolací súd považuje naliehavý právny záujem žalobkýň na žalobe o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia pred Štátnym notárstvom v Lučenci pod sp. zn. D 8/57 patria do dedičstva po poručiteľovi I. B., zomrelom XX.XX.XXXX za preukázaný z dôvodu, že v prebiehajúcom súdnom konaní mohol súd prejudiciálne na základe priamych a nepriamych dôkazov posúdiť, či sa poručiteľ I. B., zomrelý XX.XX.XXXX stal vlastníkom nehnuteľností prejednaných po H. I. B. vo veci sp. zn. D 8/57.
11. Odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že H. I. B., B. H. I., B. I. (manželka R., L. O.), E. D. je jedna a tá istá osoba označovaná v rozhodnutiach štátneho notárstva, súdu, na listoch
vlastníctva a pozemnoknižných vložkách rôznym spôsobom. V úmrtnom liste vystavenom obcou Veľká nad Ipľom, matričný úrad dňa 05.10.2018 je táto osoba označená ako H. I. B., L. B., nar. XX.XX.XXXX s dňom úmrtia XX.XX.XXXX. Žalobkyne označili za žalovaného 1/ a 2/ osobu B. H. I. tvrdiac, že ide o neznámeho vlastníka. Zástupca žalovaného 1/ Slovenský pozemkový fond správne uvádzal, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ (figurujúci ako vlastník a podielový vlastník na listoch vlastníctva, na ktorých sú evidované nehnuteľnosti, ohľadom ktorých sa domáhajú žalobkyne určenia, že patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi) nie je neznámym vlastníkom, keď je známy jeho dátum narodenia, identifikovaný je manželkou a dátumom úmrtia a jeho právnymi nástupcami sú aj žalobkyne 1/ a 3/, preto označení žalovaní 1/ a 2/ nemôžu byť pasívne legitimovaní v spore, že nehnuteľnosti prejednané po tejto osobe vo veci sp. zn. D 8/57 patria do dedičstva po jeho synovi I. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.
12. Podľa uznesenia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 8/57 z 03.09.1958 nemal H. I. B. iba jedného dediča I. B. ženatého s S. L., ale ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy jeho piati potomkovia S. H., T. B., U. R., S. L. a I. B.. Žiaden z nich dedičstvo neodmietol a každý z nich po poručiteľovi dedil. Nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide, síce prevzal v celosti I. B., ale s povinnosťou vyplatiť spoludedičov konkrétne určenou sumou pod podmienkou vylúčenia nehnuteľností z bezplatného užívania v JRD.
13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2000 sp. zn. 3Cdo/131/99 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 65/2003 pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 O. s. p.) treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p. a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní tak, že ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali. Toto rozhodnutie je aplikovateľné aj na prejednávanú vec.
14. Na tento judikát nadväzujú ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa totožne rieši otázka nerozlučného spoločenstva účastníkov podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (podľa § 78 ods. 1 C. s. p. tzv. nútené spoločenstvo), napríklad sp. zn. 1Cdo/183/2009, 3Cdo/197/2010, 9Cdo/173/2020 a v nich citované rozhodnutia. Najvyšší súd je jednotný v názore, že ak ide o nútené procesné spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy aj o spoločenstvo nerozlučné. Otázka nerozlučného procesného spoločenstva tak ako bolo definované v predošlej právnej úprave civilného procesu, bola prevzatá obsahovo i do ustanovení Civilného sporového poriadku, konkrétne do § 78 C. s. p. V konaní o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva sa v občianskom súdnom konaní rieši predbežná otázka významná pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve, preto toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve. Ak sa takého konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené a to pre nedostatok vecnej legitimácie.
15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu podľa § 78 ods. 2 C. s. p. práve pre nesplnenie podmienky účasti všetkých subjektov, ktorí tvoria nútené spoločenstvo. Nedostatok vecnej legitimácie vzťahoval súd prvej inštancie jednak k osobe označeného žalovaného 1/ a 2/ H. I. B. (jedna a tá istá osoba právny predchodca žalobkýň), ale aj k ostatným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie K. Q. J. a LV č. XXX katastrálne územie F.. Správny je len čiastkový názor súdu prvej inštancie vzťahujúci sa k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej ako núteného spoločenstva všetkých dedičov poručiteľov, nie však názor, že stranami sporu mali byť aj podieloví spoluvlastníci evidovaní na LV č. XXX katastrálne územie K. Q. J. a LV č. XXX katastrálne územie F., čo však nebránilo odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správne.
16. Žalobkyni predloženým osvedčením o dedičstve vydaným JUDr. Martou Jurinovou, notárkou so sídlom v Lučenci sp. zn. 5D 80/2013 preukázali, že sú dedičkami po poručiteľovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Okrem nich iní dedičia do úvahy neprichádzali.
16.1 F. B., nar. XX.XX.XXXX spolu so žalovaným 3/ J. K. B., nar. XX.XX.XXXX žijúcim v O. boli dedičmi po I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, čo je preukázané zápisnicou o predbežnom vyšetrení sp. zn. D 186/87 na str. 6 a 7 spisu. Správne bol za žalovaného v tejto veci označený aj druhý dedič z konania D 186/87 J. K. B.. Keďže však podľa listov vlastníctva predložených žalobkyňami sa ako vlastník nehnuteľností, o ktoré v konaní ide, stále eviduje H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a žalobkyne chceli dosiahnuť, aby tieto nehnuteľnosti tak ako to bolo deklarované v uznesení Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 8/57 sa posúdili ako vlastnícke právo I. B., ženatého s S. L., bolo nevyhnutné, aby stranami sporu boli aj ďalší dedičia z konania sp. zn. D 8/57, prípadne ich právni nástupcovia, teda S. H., L. B., T. B., U. R., L. B., S. L., L. B. alebo ich dedičia. Je tomu tak z dôvodu, že žalobkyne popierajú vlastnícke právo ostatných dedičov H. I. B., nie vlastnícke právo svojho právneho predchodcu I. B. ženatého s S. L. a prechod nehnuteľností dedičskou postupnosťou z H. I. B. na I. B. syna poručiteľa vo veci sp. zn. D 8/57 nie je preukázaný z dôvodu neexistencie právoplatného rozhodnutia o prejednaní dedičstva po H. I. B.. Ak žalobkyne za strany sporu neoznačili všetky subjekty, ktoré tvoria nútené spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 C. s. p., správne súd prvej inštancie žalobu podľa § 78 ods. 2 C. s. p. zamietol.
17. Žalobkyne dôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že pre nedostatok vecnej legitimácie – neoznačenie ostatných podielových spoluvlastníkov z LV č. XXX katastrálne územie K. Q. J. a LV č. XXX katastrálne územie F. nebol dôvod zamietnuť žalobu. Kto je pasívne legitimovaným v spore o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľností, vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/51/2009 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 30/2011 s právnou vetou: „V konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľností, je pasívne vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera“. Toto rozhodnutie bolo vydané v skutkovo a právne identickej veci v konaní o určenie, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Najvyšší súd vysvetlil, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti návrhu na určenie, či tu právo je alebo nie je aj skutočnosť, že účastníci sú vecne legitimovaní. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Nehnuteľnosť môže patriť jedinému vlastníkovi alebo byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 136 a § 137 OZ), ideálny podiel na spoluvlastníctve môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože má charakter samostatnej veci. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva ku konkrétnemu spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiadny vplyv. Rozsudok sa v takomto prípade nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, účastníkom konania o takomto návrhu nemusia byť všetci spoluvlastníci sporných nehnuteľností. Za situácie, keď navrhovateľka len proti jednému zo spoluvlastníkov podala návrh na určenie, že poručiteľka bola v čase smrti spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností len v určitom podiele, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako predmet spoluvlastníctva toho, proti komu návrh smeruje, dospel odvolací súd k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
18. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/173/2006 z 1. marca 2012, podľa ktorého konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o skutkovo rozdielnu vec posúdenú najvyšším súdom, pretože predmetom konania posudzovaného najvyšším súdom pod sp. zn. 4Cdo/173/2006 bolo určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti ako celku, nielen k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, teda žalobcovia popierali vlastnícke právo všetkých na liste vlastníctva zapísaných podielových spoluvlastníkov.
19. Nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky názor zástupcu žalovaného 1/ prednesený na pojednávaní dňa 14.09.2022, že v tomto spore mal súd skúmať aj to, či (ak sa aj I. B., zomrelý 20.01.1987 stal vlastníkom nehnuteľností podľa uznesenia sp. zn. D 8/57) počas života nescudzil dedené nehnuteľnosti, teda či neprešli na inú osobu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo 16.12.2010 (R 32/2011) v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
20. Súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal napriek ich úspechu v spore s odôvodnením, že im žiadne trovy konania nevznikli. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR publikovanými v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018), podľa ktorého, ak strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Žalovaní 1/, 2/ (ich zástupcovia) a žalovaný 3/ nenamietali proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie, preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
21. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ nevznikli ani trovy odvolacieho konania. Rovnako v súlade s uznesením NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 odvolací súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 C. s. p.).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s § 436 ods. 1 C. s. p.).