Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/134/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. J. XXX, XXX XX O. J., právne zastúpenej JUDr. Michalou Dománkovou, advokátkou, so sídlom X. Q. XX, XXX XX S. K. Q., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 911 09 Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -242 zo dňa 29. júna 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanej p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Z. B., obec: Z. B., okres: S. K. Q., v spoluvlastníckom podiele 1/5-iny k celku, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Z. B., obec: Z. B., okres: S. K. Q., v spoluvlastníckom podiele 1/2-ice k celku a 1/10-iny k celku a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Z. B., obec: Z. B., okres: S. K. Q., v spoluvlastníckom podiele 9/13047-iny k celku, nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 090/2007-ŠTM zo dňa 27.07.2007 uzatvorenej medzi žalovaným a Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. B. XX v zastúpení advokátom Q.. I. S. na základe plnomocenstva obsiahnutého v Zmluve o úvere č. 5840136 zo dňa 18.12.2006, ktorého vklad bol povolený Správou katastra Kysucké Nové Mesto dňa 05.10.2007 pod č. V 1046/07. Výrokom II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval vzťah právneho predchodcu žalobkyne a žalovaného, keď žalovaný v konaní namietal posudzovanie predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere, na základe ktorej boli právnej predchodkyni žalobkyne poskytnuté peňažné prostriedky má v názve, že je uzatvorená podľa a nasl. . Z obsahu zmluvy mu vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, keď na strane druhej sa jedná o veriteľa, ktorý poskytoval úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, tzn. žalovaný mal charakter dodávateľa v zmysle (v čase uzatvorenia zmluvy). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 18.12.2006 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Dôvodom pre posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej potom nie sú skutočnosti uvádzané žalovaným v podaní na č. l. 202 rub spisu (doručené súdu 19.07.2021), keď žalovaný uvádza, že skutočnosť,

že zmluva má povahu formulárovej (adhéznej) zmluvy ešte samo o sebe nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. 5840136 (č.l. 16 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru zo strany žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 10.000,- Sk (331,94 Eur). Predmetnou úverovou zmluvou sa zároveň právna predchodkyňa žalobcu zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 9.680,- Sk (321,32 Eur), teda sumu celkom 19.680,- Sk (653,26 Eur) v 12 mesačných splátkach vo výške 1.640,- Sk (54,44 Eur) počnúc dňom 20.01.2007. Uvedené skutočnosti boli nesporné, keď žalobca tieto skutočnosti v žalobe tvrdil a žalovaný uvedené skutočnosti nerozporoval. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že súčasťou predmetnej úverovej zmluvy bolo aj plnomocenstvo udelené advokátovi Q.. I. S., konateľovi spol. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, zapísanej v OR OS Bratislava I. Odd. Sro, vl.č. 41220/B, okrem iného, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598, ako záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzatvoril v mene právnej predchodkyne žalobkyne záložnú zmluvu podľa v platnom znení. Uvedené plnomocenstvo je v rámci textu Úverovej zmluvy ohraničené v samostatnej časti zmluvy. Súčasťou úverovej zmluvy bolo ďalej plnomocenstvo udelené žalovanému na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka, ktoré plnomocenstvo bolo rovnako v rámci textu úverovej zmluvy ohraničené v samostatnej časti zmluvy. Z obsahu predmetných častí úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o samostatné právne úkony uskutočnené právnou predchodkyňou žalobcu. Táto skutočnosť je podporená aj nutnosťou samostatného podpisu plnomocenstva vo vzťahu k plnomocenstvu na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka, ktoré plnomocenstvo bolo ako samostatný právny úkon nachádzajúci sa na jednej listine aj samostatne (vo vzťahu k tomuto úkonu), právnou predchodkyňou žalobkyne podpísané. Súd vyslovuje záver, že právne úkony uvedené v zmluvne o úvere (udelenie dvoch plných mocí dvom odlišným splnomocnencom) musia byť pre ich platnosť riadne podpísané splnomocniteľom, pričom zo súdu predloženej zmluvy vyplýva, že došlo k podpisu a teda udeleniu iba jedného plnomocenstva a to žalovanému pre zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka. Súd má za to, že oddelením jednotlivých úkonov v zmluve o úvere žalovaný pri uzatvorení zmluvy sám deklaroval a uvedomoval si, že sa jedná o rôzne právne úkony, ktoré musia riadne podpísané, pričom udelenie plnej moci musí byť riadne preukázané. Súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú keď ustálil, že záložná zmluva je v zmysle absolútne neplatným právnym úkonom. Konštatoval, že v danom prípade z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že právny predchodca žalobcu neudelil advokátovi Q.. I. S. plnomocenstvo na podpis záložnej zmluvy, pretože jeho podpis v závere úverovej zmluvy nemožno považovať za podpis plnomocenstva, na to ani žalobca nemohol usudzovať, pretože pred podpisom je vždy uvedené “podpis dlžníka” (nie splnomocniteľa). Každopádne, kým plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu je žalobcom osobitne podpísané, v prípade plnomocenstva (aj) na uzavretie záložnej zmluvy tomu tak nie je. V súlade s , pri aplikácii a súd uvádza, že pokiaľ nemožno prijať spoľahlivý záver, že žalobca plnomocenstvo podpísal, chýba písomná forma plnomocenstva, ktorá je potrebná pre splnenie zákonnej požiadavky na písomnú formu záložnej zmluvy. V konaní teda nebolo preukázané, že by záložnú zmluvu podpísala právna predchodkyňa žalobcu a vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam neprejavila ani vôľu, aby akákoľvek iná osoba bola oprávnená s týmito nehnuteľnosťami nakladať a zriadiť k nim záložné právo. Súd prvej inštancie ďalej mal za to, že aj v prípade ak by bolo možné vychádzať zo skutočností, že žalobca plnomocenstvo podpísal, ktoré plnomocenstvo teda bolo udelené v písomnej forme (s čím sa ale súd nestotožňuje), tak plnomocenstvo je neplatné s poukazom na , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade mal byť zástupcom žalobcu advokát Q.. I. S.. Súdu prvej inštancie bolo známe z jeho rozhodovacej činnosti, a to najmä v exekučnej agende, že uvedený advokát vystupoval v minulosti ako právny zástupca žalovaného. Hájil teda záujmy žalovaného, čo spôsobuje priamy rozpor so záujmami žalobcu, pretože nie je možné, aby advokát zastupoval strany, ktorých záujmy sú protichodné. Podľa názoru súdu ide o situáciu, kedy je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb ( o advokácii) a nie ako tomu bolo v prejednávanej veci, že zmluva o úvere jeho klienta, resp. bývalého klienta (žalovaného) priamo obsahuje takúto nevyžiadanú právnu službu. Neplatnosť plnomocenstva s

poukazom na má za následok to, že advokát Q. I. S. nemohol v mene žalobkyne uzavrieť (podpísať) záložnú zmluvu a nedošlo tak k jej platnému uzavretiu. Ako ďalší, v poradí tretí eventuálny dôvod neplatnosti záložnej zmluvy je určenie neplatnosti plnomocenstva v zmluve o úvere (pre prípad, že by bolo ustálené, že predmetné plnomocenstvo bolo zo strany dlžníčky, právnej predchodkyne žalobkyne podpísané, keď s uvedeným sa však súd nestotožňuje) ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle , keď je zrejmé, že zmluva o úvere predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná (potvrdil samotný žalovaný na č. l. 202 rub spisu). Žalovaný v zmluve o úvere predložil právnej predchodkyni žalobkyni na podpis splnomocnenie, ktoré mala udeliť osobe, ktorú jej vopred vybral žalovaný. Takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle účinné v čase uzatvorenia zmluvy sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Splnomocnenie bolo obsiahnuté priamo vo vopred predformulovanom texte úverovej zmluvy, ktorý text neumožňoval dlžníčke výber akéhokoľvek iného zástupcu, ani priestor pre potvrdenie, či vylúčenie splnomocnenia. Podpisom úverovej zmluvy, ktorá odrážala záujem dlžníčky o získanie finančných prostriedkov, by tak dlžníčka „nútene“ potvrdzovala aj iné nesúvisiace zmluvné ustanovenia. Slobodná vôľa dlžníčky bola vylúčená z povahy veci, keď splnomocnenie predstavovalo do textu úverovej zmluvy včlenené slovné vyjadrenia bez možnosti poznania obsahu tohto záväzku, osoba zástupcu bola „vnútená“ dlžníkovi priamo v zmluve tým, že zástupca bol uvedený v predtlači úverovej zmluvy. Takto „vnútený“ zástupca Q.. S., pritom opakovane zastupoval veriteľa - žalovaného vo veciach vymáhania pohľadávok voči dlžníkom z úverových zmlúv. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná ako celok, preto záložné právo nemohlo vzniknúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona voči každému, a súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Takýto záver o neplatnosti právnych úkonov plynúcich z konania žalovaného a Q.. I. S., ktorí sa v snahe získania nehnuteľností, či spísania notárskych zápisníc o uznaní dlhu, opakovane a dlhodobo snažili vnútiť zastupovanie dlžníkom z úverových zmlúv, prijal v obdobných právnych veciach aj Ústavný súd SR (napr. sp. zn. , sp .zn. ), ako aj Najvyšší súd SR (porovnaj sp. zn. ). Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného rozhodol na základe žaloby žalobkyne vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, na ktorých bolo zapísané záložné právo na základe neplatnej záložnej zmluvy, z dôvodu preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie záložného práva vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, na ktorých viazne záložné právo na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy, keď je nutné zdôrazniť , podľa ktorého výrok právoplatnosti rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je stanovené inak. Právne vec odôvodnil , , , , , , , , , , . O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobkyni ako plne úspešnej účastníčke súdneho konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, navrhla napadnutý v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil podľa a . Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že žalobca uzatvoril s p. Q. W. dňa 18.12.2006 zmluvu o úvere č. 5840136 na základe ktorej bol klientovi poskytnutý úver vo výške 331,94 Eur. Na základe Zmluvy 5840136 a zmluvy o zriadení záložného práva bolo na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom/ spoluvlastníkom je žalobkyňa. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že neeviduje uhradenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy. Z dôvodu, že klient porušil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch a v určenej výške, bol žalovaný nútený postupovať vo vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky. Z dôvodu, že klient porušil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch a v určenej výške, bola naša spoločnosť nútená postupovať vo vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky. Dňa 18.12.2006 podpísala osobne p. W. Zmluvu o úvere v rámci ktorej bolo pripojené aj plnomocenstvo. Žalovaná uviedla, že plnomocenstvo je riadne overené. Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom, napokon tak je definovaný aj zákonom. Žalovaný vyslovil názor, že p. W. nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom. Tento druh zmluvy, nemal charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení , ani o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v

znení platnom v čase jej uzatvorenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené. Preto nie je možné považovať zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú. Žalovaný uviedol, že s p. W. bola uzatvorená zmluva riadiaca sa a nasl. v znení neskorších predpisov. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a v zmluve p. Q. zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom Zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Na základe všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu č. 18 v zmysle. sa všetky právne vzťahy budú spravovať . Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (), Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa , sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako . Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich 5/5 ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa , aplikácia , či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že konajúci prvostupňový súd z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci. Žalovaná v rámci súdneho konania nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, pojednávania konaného dňa 29.06.2023 sa nezúčastnil. Jeho prostriedky procesného útoku a obrany boli v zásade len jeho tvrdenia uvádzané v jeho replike, pričom v tejto sa žalovaná zameriavala na právne posúdenie veci a nerozporovala žiadne z tvrdení žalobkyne a k neplatnosti splnomocnenia udeleného pánovi S. na uzavretie Záložnej zmluvy sa de facto ani nevyjadrila. Žalovaná vo všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach, vrátane jeho odvolania, uvádza skutočnosti, ktoré s právnou vecou vôbec nesúvisia (žaloba o určenie, že žalovaný nemá právo sa domáhať výkonu záložného práva, , pán Q., atď.). Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že plnomocenstvo bolo pani W. podpísané a jej podpis overený. Ako vyplýva z listinného dôkazu - Zmluva o úvere zo dňa 18.12.2006, ktorý nebol zo strany žalovaného na súde prvého stupňa nijakým spôsobom rozporovaný, plnomocenstvo udelené Q.. I. S., od zvyšku textu oddelené orámovaním, nebolo pani W. podpísané vôbec. Podpis v závere Zmluvy o úvere nemožno považovať za podpis plnomocenstva a pani W. o tom nemohla ani usudzovať, pretože pred podpisom bolo uvedené „podpis dlžníka“ (nie splnomocniteľa). Okrem toho, na rozdiel od podpisu pani W., podpis pána S., ktorým deklaruje, že plnomocenstvo prijíma, sa nachádza v orámovanej časti zmluvy o úvere nazvanej Plnomocenstvo, čo len potvrdzuje fakt, že pani W. plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy nepodpísala. Uvedenému nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti, a to že v ďalšej orámovanej časti zmluvy o úvere nazvanej plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu, ktorá nasleduje po orámovanej časti nazvanej plnomocenstvo, sa už podpisy pani W. nachádzajú. Žalobkyňa si však dovoľuje dodať, že chýbajúci podpis pani W. na plnomocenstve bol len jeden z dôvodov jeho neplatnosti, čo viedlo k neplatnosti záložnej zmluvy. Čo sa týka zvyšnej argumentácie žalovaného, a teda že pani W. nebola pri podpise Zmluvy o úvere spotrebiteľom, k tejto existuje už pomerne rozsiahla judikatúra, konajúcemu súdu určite známa z jeho činnosti, v zmysle ktorej záväzkový vzťah medzi žalovanou a pani W. ako právnym predchodcom žalobkyne je spotrebiteľského charakteru. Záverom žalobkyňa uviedla, že aj v prípade, ak by sa mal záväzkový vzťah medzi žalovanou a pani W. založený zmluvou o úvere spravovať , s tým že ide o absolútny obchod, na právny úkon plnomocenstva a tiež na právny úkon zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam by sa nutne aplikoval , ako lex generalis voči , ako lex specialis, nakoľko sa jedná o inštitúty, ktoré sú upravené výlučne v , o čom má žalovaná nepochybne

vedomosť, keďže samotné znenie Záložnej zmluvy, vypracovanej žalovanou o ktorej existencii ani pani W. nemala vedomosť, hneď v úvode uvádza, že táto zmluva je uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení . Zákonné požiadavky pre platnosť týchto právnych úkonov teda špecifikuje

4. Žalovaná odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa , (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a vzhľadom na skutočnosť, že vznesené odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedené rozhodnutie s poukazom na ust. a potvrdil.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že nedošlo k platnému uzavretiu plnej moci na zriadenie záložného práva, nakoľko v úverovej zmluve v orámovanej časti označenej ako Plnomocenstvo chýba podpis právnej predchodkyne žalobkyne, pričom s ohľadom na všetky okolnosti zmluvy je zrejmé, že ide o samostatný právny úkon. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť posúdil ako neplatnú zmluvu o zriadení záložného práva pre nedostatok formy, nakoľko chýbal podpis právnej predchodkyne žalobkyne na splnomocnení.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote určenej zákonom na podanie tohto oprávneného prostriedku. Žalovaný svoje odvolacie námietky zameral na skutočnosť, že neeviduje uhradenú pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 5840136 zo dňa 18.12.2006 uzavretej s pani Q. W., v rámci ktorej bolo pripojené plnomocenstvo, ktoré bolo riadne overené a je jednostranným právnym úkonom. Pani Q. W. nebola pri uzavieraní Zmluvy o úvere spotrebiteľom a plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené a preto nie je možné považovať Zmluvu o zriadení záložného práva za neplatnú. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským, nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobkyňa ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa , sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto na ňu nie je možné aplikovať iné predpisy, ako .

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní vo veci samej vzal súd prvej inštancie do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že súčasťou úverovej zmluvy bolo plnomocenstvo udelené žalovanému na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka, ktoré plnomocenstvo bolo rovnako v rámci textu úverovej zmluvy ohraničené v samostatnej časti zmluvy. Rovnako záver, že z obsahu predmetných častí úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o samostatné právne úkony uskutočnené právnou predchodkyňou žalobcu. Táto skutočnosť je podporená aj nutnosťou samostatného podpisu plnomocenstva vo vzťahu k plnomocenstvu na zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka, ktoré plnomocenstvo bolo ako samostatný právny úkon nachádzajúci sa na jednej listine aj samostatne (vo vzťahu k tomuto úkonu), právnou predchodkyňou žalobkyne podpísané. Následne aj záver súdu prvej inštancie, že právne úkony uvedené v zmluvne o úvere (udelenie dvoch plných mocí dvom odlišným splnomocnencom) musia byť pre ich platnosť riadne podpísané splnomocniteľom, pričom zo súdu predloženej zmluvy vyplýva, že došlo k podpisu a teda udeleniu iba jedného plnomocenstva, a to žalovanému pre zadanie prevodného príkazu na úhradu peňažných prostriedkov z bankového účtu dlžníka. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že oddelením jednotlivých

úkonov v zmluve o úvere žalovaný pri uzatvorení zmluvy sám deklaroval a uvedomoval si, že sa jedná o rôzne právne úkony, ktoré musia riadne podpísané, pričom udelenie plnej moci musí byť riadne preukázané. Odvolací súd na zvýraznenie správnosti tohto záveru uvádza, že na zmluve sú štyri podpisy právnej predchodkyne žalobkyne, avšak len jedna osvedčovacia doložka. Odvolací súd dopĺňa, že splnomocnenie na zriadenie záložného práva je tak zásadný právny úkon, že postačuje osvedčenie len jedného podpisu (na zmluve), ale je nevyhnutné, aby takéto plnomocenstvo bolo samostatne podpísané a podpis v súlade s právnymi predpismi osvedčený. Ak sa tak nestalo, a súd prvej inštancie posúdil záložnú zmluvu v zmysle ako absolútne neplatný právny úkon, tak postupoval jednoznačne správne. Správny bol aj jeho záver, že v danom prípade z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že právny predchodca žalobcu neudelil advokátovi Q.. I. S. plnomocenstvo na podpis záložnej zmluvy, pretože jeho podpis v závere úverovej zmluvy nemožno považovať za podpis plnomocenstva, a na to ani žalobca nemohol usudzovať, pretože pred podpisom je vždy uvedené “podpis dlžníka” (nie splnomocniteľa). Naproti tomu plnomocenstvo na zadanie prevodného príkazu je právnym predchodcom žalobkyne osobitne podpísané, pričom v prípade plnomocenstva (aj) na uzavretie záložnej zmluvy tomu tak nie je. Všetky uvedené skutočnosti a následné závery súdu prvej inštancie, že v súlade s , pri aplikácii a nemožno prijať spoľahlivý záver o podpise plnomocenstva právnym predchodcom žalobkyne bola správna. Záver, že chýba písomná forma plnomocenstva, ktorá je potrebná pre splnenie zákonnej požiadavky na písomnú formu záložnej zmluvy bola v konaní jednoznačne preukázaná, nakoľko v konaní teda nebolo preukázané, že by záložnú zmluvu podpísala právna predchodkyňa žalobcu a vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam neprejavila ani vôľu, aby akákoľvek iná osoba bola oprávnená s týmito nehnuteľnosťami nakladať a zriadiť k nim záložné právo. Uvedený skutkový a právny názor súdu prvej inštancie bol správny a odvolací súd sa s ním plne stotožňuje. Vo svetle uvedených skutočností odvolacie námietky žalovaného o podpísaní plnomocenstva právnym predchodcom žalobkyne a udelení plnej moci v súlade so zákonom, nie sú dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie jednoznačne a správne vysvetlil svoje závery o neplatnosti udelenej plnej moci pre chýbajúci podpis zo strany právnej predchodkyne žalobkyne.

10. Odvolací súd k námietke žalovaného, že medzi ním a právnym predchodcom žalobcu nešlo o spotrebiteľský vzťah, nie je pre posúdenie veci podstatné, nakoľko ak existuje nedostatok písomnej formy plnomocenstva, hoc aj v nespotrebiteľskom vzťahu, tak uvedená skutočnosť zakladá neplatnosť následného úkonu v podobe zmluvy o zriadení záložného práva. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzal eventuálne dôvody neplatnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na vyhovenie žalobe, ak by dospel k záveru, že podpis na zmluve možno posúdiť aj ako podpis plnomocenstva. Uvedené však v konaní nenastalo a súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na dôvodoch uvedených v ods. 6 tohto rozhodnutia, a preto ak námietky žalovaného smerujú voči možnému druhému (neprípustnosť zastúpenia pre rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu) a tretiemu dôvodu (neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve), podľa ktorého by mohlo byť vyhovené žalobe, tak tieto sú nedôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie na nich nie je založené. Odhliadnuc od uvedeného má odvolací súd za to, že pri uzavretej zmluve o úvere išlo o spotrebiteľský vzťah podľa v súlade s ustálenou súdnou praxou v obdobných prípadoch, ktorá jednoznačne dospela k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na to, že ide o zmluvu uzavretú 30.12.2006 podľa ustanovení . Odvolací súd ďalej k námietke žalovaného, že úver do súčasnosti nie je splatený uvádza, že táto je nedôvodná, nakoľko v tomto konaní sa neprejednáva zaplatenie pohľadávky, ale rieši sa otázka, či na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne viazne záložné právo v prospech žalovaného alebo nie. Otázka výšky pohľadávky pri nesplnení základných podmienok (písomná forma plnomocenstva) pre vznik záložného práva, nemá vplyv na posúdenie rozhodných skutočností, a preto je táto námietka nedôvodná. Záverom k aplikácii použitých právnych predpisov odvolací súd konštatuje, že tieto v časti posúdenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva boli správne, nakoľko tak ako žalobkyňa správne konštatovala vo vyjadrení, hoc zmluva o úvere je absolútny obchod, na právny úkon plnomocenstva (jeho platnosť) a tiež na právny úkon zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa musí aplikovať , ako lex generalis voči , ako lex specialis, nakoľko sa jedná o inštitúty, ktoré sú upravené pre účely prejednávanej veci v .

11. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovaného posúdené ako neopodstatnené.

12. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Nad rámec uvedeného nemožno nespomenúť, že odvolanie žalovaného (pre relevantné nenamietanie rozhodujúcich a určujúcich záverov okresného súdu) nebolo spôsobilé privodiť v preskúmavanej časti zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).