Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-52-2012.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: Miroslav Mindek, s miestom podnikania 024 01 Kysucké Nové Mesto, Dubie 115, IČO: 34 766 685, právne zastúpeného Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Belanského 2725, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463, v konaní o zaplatenie 1.450,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 60/2011-50 zo dňa 18.11.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 60/2011-50 zo dňa 18.11.2011 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 94,80 Eur za trovy právneho zastúpenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Belanského 2725, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 436 640.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.450,45 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02.10.2010 až do zaplatenia a trovy konania 368,56 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného s poukazom na § 101 ods. 2 OSP. Žalovaný predvolanie na pojednávanie nariadené na 18.11.2011 riadne prevzal spolu s poučeniami v zmysle č.l. 34 a 35 spisu. Faxovým podaním doručeným okresnému súdu 16.11.2011 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal o odročenie pojednávania, z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty konateľa žalovaného, Ing. Františka Hradňanského. Okresný súd konštatoval, že žalovaný vo faxovom podaní zo dňa 16.11.2011, ktorým ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo možné pojednávanie odročiť. Zahraničná pracovná cesta konateľa žalovaného, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Žalovaný mohol v zmysle procesných poučení, ktoré mu boli dané, ako vyplývalo z č.l. 34 a 35 spisu, zabezpečiť svoju účasť na pojednávaní prostredníctvom zvoleného zástupcu, advokáta, splnomocneného zástupcu, prípadne prostredníctvom konania osôb oprávnených na konanie za žalovaného, ktorý je právnickou osobou. Tieto procesné možnosti žalovaný nevyužil, okresnému súdu neoznámil a nepreukázal existenciu akejkoľvek prekážky, ktorá by mu bránila v účasti na pojednávaní.
V odôvodnení okresný súd ďalej poukázal na právu úpravu v § 536 ods. 1, 2, § 554 ods. 1 veta prvá, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 132, § 120 ods. 1, 3 OSP. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 2010/113 a k nej pripojenými záznamami o
prevádzke stroja podľa č.l. 7-9 spisu. Z konania vedeného pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 19Cb 58/2011 okresný súd zistil, že existuje písomná objednávka žalovaného z 31.12.2009 pod číslom 311209/ES/JK02, adresovaná žalobcovi, na realizáciu strojných a prepravných služieb podľa potreby na rok 2010, a táto je súčasťou prílohovej obálky v spise Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 58/2011. Z listinných dôkazov na č.l. 7, 8, 9 spisu vyplývala realizácia plnenia žalobcu, zodpovedajúca faktúre č. 2010/113, s uvedením hodinovej a kilometrovej sadzby pre práce strojov Catterpiler 434 Ľ a vozidla s evidenčným číslom KM 922 AE. Faktúra č. 2010/113 sa týkala stavby Hrad v Žiline, kde boli vykonané práce strojom Catterpiler 434 Ľ a následne bola realizovaná manipulácia so zeminou za pomoci Tatrovky, za použitia obsypového materiálu v množstve vyjadrenom v mernej jednotke tony, tak ako je uvedené vo faktúre č. 2010/113. Jednotkové ceny v hodinovej, alebo v kilometrovej sadzbe, ceny za 1 tonu obsypového materiálu, žalobca dojednal ústne s konateľom žalovaného, p. Hradňanským, prípadne s jeho zástupcom, p. V.. Pri tomto dojednaní vychádzali z jednotkových cien, tak ako boli dohodnuté v predchádzajúcich obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré boli medzi účastníkmi realizované. Záznamy o činnosti stroja Tatra obsahujú údaj, týkajúci sa ubehnutých kilometrov; označenie lomového kameňa, ktorý bol dodaný na č.l. 7 spisu zodpovedá označeniu 0-4, na č.l. 8 spisu označeniu 0-63. Údaj o druhu nákladu, ktorý bol prepravovaný, uvedený v kolónke 16, preukazuje, že obsypový materiál bol žalovanému dodaný. Oba doklady na č.l. 7 a 8 spisu sú potvrdené príjemcom a sú opatrené podpisom p. Q., ktorý pracoval pre žalobcu na živnosť. To isté sa týka záznamu o prevádzke vozidla na č.l. 9 spisu. Práce strojom Catterpiler sú podpísané strojníkom, ktorý vykonával tieto práce pre žalobcu na základe jeho vlastnej živnosti, p. S.. Žalobca potvrdil, že dodal žalovanému v súvislosti s predmetnými zemnými prácami obsypový materiál v rozsahu 9 ton a 14,6 ton tak, ako to vyplývalo z faktúry č. 2010/113. O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že k rozhodnutiu súdu prvého stupňa postačili iba tvrdenia žalobcu, ktoré si okresný súd v celom rozsahu osvojil a nepotreboval ich konfrontovať so žalovaným ako účastníkom konania. Je neakceptovateľný postup prvostupňového súdu, ktorým ako účastníkovi konania bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom tým, že na uvedené pojednávanie nebol riadne predvolaný. Nebol vypočutý k predmetu sporu, a nebola mu poskytnutá možnosť brániť sa, čím boli porušené jeho základné procesné práva. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú argumenty a právne zdôvodnenie postupu prvostupňového súdu. Poukázal na § 18 OSP, podľa ktorého účastníci majú v súdnom konaní rovnaké postavenie, majú právo konať pred súdom vo svojej materčine. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že pre všetkých, ktorí vystupujú ako účastníci súdneho konania, platí zásada rovnosti, t.j. že majú rovnaké postavenie a rovnaké práva. Prvostupňový súd termín pojednávania neodročil a napriek jeho neúčasti vec prejednal. Porušil práva žalovaného byť prítomný, keď sa jeho záležitosť prerokúva a znemožnil mu tak oboznámiť okresný súd so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mu umožnili čo najspoľahlivejšie skutkové zistenie veci. Právna úprava rovnosti účastníkov súdneho konania bola v jeho prípade porušená napriek tomu, že vychádzala z čl. 1 a čl. 37 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a zásady zakotvenej v čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podstata rovnosti právnych subjektov pred zákonom a súdom spočíva v tom, že pokiaľ majú postavenie účastníkov civilného procesu, treba im dať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (hmotnoprávnych i procesných). V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že žalovaný do termínu pojednávania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, pričom dôkazy mal predložiť tak, aby okresný súd bol uzrozumený so skutočnosťou, že takéto dôkazy existujú. Prvostupňový súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, procesne pochybil, výsledkom čoho bolo nesprávne rozhodnutie, ktoré trpí podstatnou procesnou vadou. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť, ako vecne správne. Poukázal na to, že odvolanie žalovaného je založené na vykonštruovaných účelových tvrdeniach, ktoré nemajú oporu v skutočnosti. Spisový materiál svedčí o správaní sa žalovaného, ktorý sa obmedzuje na podávanie obštrukčných podaní, ktorými sa snaží oddialiť možnosť a termín zaplatenia svojho záväzku. Počas vymáhania žalobou uplatnenej pohľadávky, ale aj iných pohľadávok, žalovaný účelovo previedol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti na osobu žijúcu na Floride, pričom nový spoločník a osoba, ktorá má vykonávať funkciu konateľa, majú na Floride takú istú adresu ako ďalšie spoločnosti a osoby vykonávajúce konateľa v iných spoločnostiach, ktoré sa správajú obdobne (Real - Stav, spol. s r.o., Družstevná 1052, Kysucké
Nové Mesto IČO: 36 405 141). Z odvolania je nesporné, že je to len účelový prostriedok na oddialenie konečného rozhodnutia. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/52/2012-68 zo dňa 11.04.2012 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke krajského súdu i písomnosťou krajského súdu zo dňa 11.04.2012 na č. l. 69 spisu. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a to tých odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na vytýkaný postup okresného súdu v prvostupňovom konaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci podľa § 213 ods. 1 OSP, krajský súd konštatoval, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, z ktorého záveru došlo k potvrdeniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1450,45 Eur s príslušenstvom podľa § 219 ods. 1 OSP.
Jediným a nosným odvolacím dôvodom bola námietka odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom, a to postupom okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci dňa 18.11.2011 v neprítomnosti žalovaného. Vzhľadom na tento odvolací dôvod, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 17.12.2010. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 03.02.2011 (č.l. 14 rub spisu) spolu s vydaným platobným rozkazom. Od tejto doby, t.j. od 03.02.2011 až do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo ukončené dokazovanie vo veci na pojednávaní dňa 18.11.2011, mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu v rovine poskytnutia tvrdení a označenia alebo predloženia dôkazov na ich preukázanie, teda v zmysle povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zaťažujúcej každého účastníka súdneho konania, v danom prípade v rámci obrany žalovaného, v zmysle právnej úpravy v § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP. Žalovaný sa primárne bránil v písomne podanom odpore zo dňa 17.02.2011 na č.l. 16 spisu, a tvrdil, že žalobca nepredložil doklad osvedčujúci vznik právneho vzťahu, ani vznik práva fakturovať, teda základ uplatnenej pohľadávky, ani výšku uplatnenej pohľadávky, a „ Žaloba nie je doložená dokladom potvrdzujúcim prevzatie plnenia zo strany žalovaného.“ Z ďalšieho priebehu prvostupňového konania bolo zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k tejto obrane, poskytnutým námietkam v odpore proti platobnému rozkazu, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Na pojednávanie nariadené na deň 18.11.2011 sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil v podaní zo dňa 16.11.2011 (č.l. 42 spisu) z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty konateľa spoločnosti, Ing. Františka Hradňanského, a žiadal o odročenie pojednávania, aby sa konateľ žalovaného, Ing. František Hradňanský, mohol pojednávania osobne zúčastniť a vyjadriť na pojednávaní. Na pojednávanie bol predvolaný podľa doručenky na č.l. 33 rub spisu dňa 20.10.2011. Pojednávanie podľa obsahu zápisnice o pojednávaní z 18.11.2011 (č.l. 43 - 46 spisu) začalo o 13.50 hod a skončilo o 14.10 hod.
Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z ust. § 115 ods. 2 OSP, spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom konania pojednávania. Uvedená podmienka na strane žalovaného bola splnená, ako vyplýva i z vyššie uvedeného odôvodnenia krajského súdu. Ďalšou podmienkou je, aby riadne predvolaný účastník nepožiadal súd o odročenie pojednávania. V danom prípade bolo vykonané ospravedlnenie neúčasti žalovaného spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré na okresný súd došlo
pred začiatkom pojednávania vo veci v podaní žalovaného na č.l. 42 spisu. V zmysle konštantnej judikatúry súdov nestačí však na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré obsahuje len ospravedlnenie neúčasti účastníka na pojednávaní. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka bude akceptovateľné ako zákonný a opodstatnený dôvod pre odročenie nariadeného súdneho pojednávania, len ak účastník súčasne požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Aj keď v danom prípade išlo o ospravedlnenie a výslovnú žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 18.11.2011 na Okresnom súde Žilina, z obsahu písomného podania žalovaného nebolo možné konštatovať, že k žiadosti o odročenie došlo z dôležitého dôvodu. Len dôležitý, t.j. vážny a nevyhnutný dôvod, pre ktorý účastník o odročenie žiada, môže byť za aplikácie § 101 ods. 2 OSP dôvodom pre odročenie riadne nariadeného pojednávania v občianskom súdnom konaní. Posúdenie toho, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je vecou súdu. Aby bolo možné posúdiť, čo je dôležitým dôvodom v danej konkrétnej sporovej veci, v danom prípade, bolo potrebné zo strany žalovaného upresniť, špecifikovať tvrdenie o zahraničnej pracovnej ceste konateľa spoločnosti a z toho dôvodu nemožnosti zúčastniť sa vytýčeného termínu pojednávania. Žalovaným nebola upresnená zahraničná pracovná cesta, s ktorou mala byť táto prekážka spojená. Tvrdenie o zahraničnej pracovnej ceste rovnako nebolo ani doložené, a to buď pri písomnom ospravedlnení, alebo dodatočne, v rámci podaného odvolania. Odvolací súd, tak ako okresný súd, v širšom kontexte zvažoval i skutočnosť právneho charakteru žalovaného ako právnickej osoby, obchodnej spoločnosti, ktorá, aj keď primárne koná štatutárnym zástupcom, konateľom, v danom prípade ku dňu nariadeného pojednávania 18.11.2011 jediným zapísaným konateľom Ing. Františkom Hradňanským (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo 12575/L, ku dňu 18.11.2011), avšak je tu vždy možnosť dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť buď v rámci práva na právnu pomoc advokátom alebo inou spôsobilou osobou zastupovať účastníka konania. Pokiaľ teda žalovaný mal záujem zúčastniť sa súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu, alebo zamestnanca k tomu poverenému. Je to však len právo, nie povinnosť na strane účastníka konania.
Súčasne je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný mal predvolanie na súdne pojednávanie doručené v dostatočnom časovom predstihu a za rešpektovania ust. § 115 ods. 2 OSP (predvolanie spolu s doručenkou jeho prevzatia do vlastných rúk, č.l. 33 rub spisu). Preto relevantné bolo posúdenie splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP pre možnosť vykonať pojednávanie a vo veci rozhodnúť i v neprítomnosti žalovaného za okolností tvrdenia prekážok na strane žalovaného. Ak však žalovaný v rámci poskytnutých tvrdení o zahraničnej pracovnej ceste žalovaného tieto dôvody neúčasti nešpecifikoval, ani ich žiadnym spôsobom nedoložil a až v odvolaní uvádzal, že žalovaný nemohol obhájiť tvrdenia uvedené v odpore, tak nebolo možné bez konkretizácie zahraničnej pracovnej cesty konateľa spoločnosti vyhodnotiť tieto dôvody ako dôležité pre odročenie pojednávania.
Podľa krajského súdu zo strany okresného súdu bol vytvorený dostatočný časový priestor pre uplatňovanie a zachovanie práva žalovaného účasti pred súdom v rámci práva na spravodlivý proces garantovaného Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na existenciu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 publikovaného pod č. 11/1999 v Zbierke Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1999, podľa ktorého prvej právnej vety „obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania“. Z uvedeného, v postupe okresného súdu vykonaním pojednávania a rozhodnutia vo veci 18.11.2011 v neprítomnosti žalovaného, nebolo možné vyhodnotiť taký procesný postup, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom v rámci ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu, prístup k súdu, ako vyplývajú z článkov 46 ods. 1, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s premietnutím do Občianskeho súdneho poriadku primárne cez ustanovenia prvej hlavy prvej časti OSP.
Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 125 OSP výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka
konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 OSP, a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.
K ďalšej námietke žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti bola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese, sa uvádza, že táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti“ sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v ust. § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej ust. § 18 OSP, krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania.
Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu začatia súdneho konania doručením žaloby na Okresný súd Žilina dňa 17.12.2010 a doručenia žaloby žalobcu a platobného rozkazu žalovanému dňa 03.02.2011, mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiada, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania žalobca aj žalovaný môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu, a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že pred okresným súdom nebol porušený čl. 1 a čl. 37 ods. 3 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., na ktorý poukazoval žalovaný v odvolaní, keďže ústavou vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.
Vo vecno-právnej rovine sa krajský súd stotožňuje so závermi okresného súdu, pre ktorú skutočnosť poukazuje na jeho odôvodnenie za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP, ako aj ust. § 212 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mohol krajský súd ako odvolací súd preskúmavať závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov, ktorými žalovaný vzniesol len námietku odňatia možnosti konať pred súdom, iný odvolací dôvod neuviedol, ktorý by sa týkal veci samej z hmotnoprávneho hľadiska.
Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.
Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej bol potvrdený ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a vyčíslil ich v podaní zo dňa 10.02.2012. Priznaná náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších právnych predpisov - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.02.2012 á 71,37 Eur + 1 x režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH 15,80 Eur; celkové dôvodné trovy odvolacieho konania 94,80 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.