Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-65-2011.pdf
PDF · 104.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/65/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s., Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „ v konkurze", Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi N. F., E.. L. XX, XXX XX F., zastúpený opatrovníčkou R. F., E.. L. XX, XXX XX F.E. , o zaplatenie 176,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania a odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 1.9.2010 podaným na súde dňa 23.11.2010 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 176,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 55,63 € od 18.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 63,78 € od 18.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 56,93 € od 18.6.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že odporca uzavrel s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s, so sídlom Karadžičova 10, 825 16 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ktorej prílohou, ktorú odporca ako účastník pri podpise prevzal a zaviazal sa dodržiavať boli Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa podľa tvrdenia navrhovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby/elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka - odporcu platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Tvrdil, že poskytovateľ cenu za poskytnuté
-2- 6C/65/2011
služby v súlade so zmluvou vyúčtovával odporcovi v mesačných intervaloch, pričom odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania s platením záväzkov vyúčtovaných faktúrami č. 8885558944 vo výške 55,63 € splatnou dňa 17.4.2008, č. 6886689467 vo výške 63,78 € splatnou dňa 17.5.2008 a č. 7887820578 vo výške 56,93 € splatnou dňa 17.6.2008. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol postúpením na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok. K sadzbe požadovaného úroku z omeškania uviedol, že ide o sadzbu dohodnutú zmluvne, v súlade s § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, (Časť IV odsek 6 Všeobecných obchodných podmienok) nakoľko sa vzájomný vzťah účastníkov riadil režimom obchodného práva.
V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 10.2.2011 č.k. 1Ro 83/2010-51, ktorý bol následne zrušený uznesením zo dňa 7.3.2011 č.k. 1Ro 83/2010-54 pre nedoručenie platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk.
Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 23.4.2012 sa nedostavil navrhovateľ, jeho právny zástupca ani opatrovník odporcu, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo doručené riadne a včas, opatrovníkovi odporcu použitím fikcie doručenia v zmysle § 46 odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručeného súdu dňa 18.4.2012 svoju ospravedlnil svoju neprítomnosť i neprítomnosť navrhovateľa a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a opatrovníka odporcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 176,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 55,63 € od 18.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 63,78 € od 18.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 56,93 € od 18.6.2008 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností odporcu zo zmluvy o pripojení.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania zo dňa 1.9.2010 vrátane k nemu pripojených listinných dôkazov, s podaním navrhovateľa zo dňa 12.4.2011 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Odporca podľa tvrdení navrhovateľa uzavrel Zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej predmetom bolo zriadenie verejnej telekomunikačnej služby. Odporca ako účastník uzatvoril dňa 3.1.2008 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Námestie slobody č.6, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako poskytovateľom Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie odporcovi telekomunikačných služieb v rámci volacieho programu Biznis Standard. Neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku boli Všeobecné podmienky Slovak Telekom, a.s., ktoré sa odporca zaviazal dodržiavať. Odporca uzavrel Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytnutie elektronickej komunikačnej služby Magio v programe Magio Klasik a poskytnutie príslušnej zľavy na program pri zachovaní 24 mesačnej viazanosti. Touto zmluvou sa odporca zaviazal platiť odplatu za poskytnuté služby a dodržiavať zmluvnú dobu viazanosti 24 mesiacov. Odporca nepredložil súdu uvedené zmluvy o pripojení s argumentáciou, že tieto mohli byť uzavreté aj inou ako písomnou formou, a to telefonicky alebo prostredníctvom internetu v zmysle ustanovení Všeobecných podmienok. Skutočnosť faktického uzavretia zmlúv o pripojení potvrdzuje samotné plnenie záväzku zo strany poskytovateľa a skutočnosť, že odporca
-3- 6C/65/2011-134-
poskytované služby riadne využíval. Odporcovi bola vyúčtovaná cena za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. č. 8885558944 vo výške 55,63 € splatnou dňa 17.4.2008, č. 6886689467 vo výške 63,78 € splatnou dňa 17.5.2008 a č. 7887820578 vo výške 56,93 € splatnou dňa 17.6.2008, ktoré podľa tvrdení navrhovateľa neuhradil.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmlúv o pripojení uzavretých s odporcom ako fyzickou osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia (v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 3.1.2008), pričom Zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, je upravená v osobitnom zákone, a to do 31.12.2003 v zákone č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, od 1.1.2004 v zákone číslo 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách a od 1.11.2011 v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, avšak svojím charakterom ju možno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, a to v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, t.j. v čase uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení, ako i s ohľadom na ustanovenie § 2 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), keďže spotrebiteľskou je
aj vec, kedy fyzická osoba podnikateľ realizuje zmluvné vzťahy, ktoré sa týkajú činnosti, ktorá nepatrí do predmetu jeho podnikateľskej činnosti, ako tomu bolo v tomto prípade.
Vzhľadom na skutočnosť, že prejednávaná vec má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, súd skúmal aj to, či v danom prípade nejde o výkon práva z nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj len ,,ZOS“ alebo ,,spotrebiteľský kódex“) za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa. Takémuto zoznamu sa zvykne hovoriť aj ako ,,čierny zoznam“.
Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
-4- 6C/65/2011
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).
Predmetná pohľadávka voči odporcovi majúca pôvod v spotrebiteľskom vzťahu bola opakovane postupovaná (najskôr z postupcu Slovak Telekom, a.s. na postupníka MEDIATION KMCH, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.8.2010, a následne postupcom MEDIATION KMCH, s.r.o. na postupníka KFZ Sys, s.r.o.“v konkurze“ konajúceho správcom konkurznej podstaty SKP, k.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2010), pričom posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé
obchodné praktiky sú len indikatívne vypočítané (arg. slovo „najmä“; „Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä...“, § 7 ods. 4 ZOS).
Súd podrobil praktiku dodávateľa vrátane jeho právnych nástupcov hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt v úpadku. Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky došlo za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, opieral sa pritom o kritériá vymedzené týmto zákonom.
Nebýva obvyklým, že subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie sledujúce jeho speňaženie a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky a následne ich na súde jeho správca uplatňuje. Je pritom skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), že prejednávaná vec zapadá do väčšieho počtu vecí (na tunajšom súde v súčasnosti niekoľko desiatok takýchto vecí), v ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok voči spotrebiteľom na skrachovaný subjekt, presnejšie subjekt v úpadku a za ktorý uplatňuje pohľadávky správca konkurznej podstaty. V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby.
-5- 6C/65/2011-135-
Navrhovateľ uvedeným postupom vykonáva štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok. Navrhovateľ v tisíckach konaní vymáha pohľadávky bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok (vzhľadom na zákonné oslobodenie správcu od tejto povinnosti podľa § 4 ods.2 písm. m) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), ktorá ostatné subjekty podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci často ide o minimálne súdne poplatky (ako v prejednávanej veci), s poukazom na obrovské množstvo takýchto súdnych konaní, získava navrhovateľ neprimeranú a účelovú výhodu. Týmto postupom tak dochádza k neoprávnenému zvýhodňovaniu navrhovateľa oproti ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia vymáhali pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by nadobudli za trvania konkurzu bez znášania poplatkovej povinnosti a rizika náhrady trov konania. Zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť
- bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou - tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu“ úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie“ majetku späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky takéhoto postupu, naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam (odhliadnuc od problematickosti ich vymoženia) nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Úpadca nemohol mať žiadne záruky, že nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné.
Zároveň je nutné poukázať na to, že reálne navrhovateľa nezaťažuje ani hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje deformáciu voľnej súťaže na trhu vymáhania pohľadávok.
Aj v prípade neúspechu v spore a priznaní náhrady trov konania protistrane, táto si ich nebude môcť uplatniť inak, ako v rámci konkurzného konania, čo vzhľadom na už existujúcu insolventnosť úpadcu a prednostné práva iných veriteľov robí toto potenciálne oprávnenie skôr len iluzórnym, ako reálnym.
Ak určité vlastnosti, ako napríklad vek, fyzická alebo mentálna chyba alebo dôverčivosť robia spotrebiteľov obzvlášť náchylnými voči určitej obchodnej praktike alebo základnému produktu a ekonomické správanie iba týchto spotrebiteľov môže byť touto praktikou narušené spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predvídať, je vhodné zabezpečiť, aby boli náležite chránení posúdením tejto praktiky z pohľadu priemerného člena tejto skupiny (článok 19 preambuly smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách).
Súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti).
Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potenciálne
-6- 6C/65/2011
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa, nakoľko existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že žaloba správcu skrachovaného subjektu môže odradiť spotrebiteľov od toho, aby si zvolili advokáta na obranu svojich práv v súdnom konaní, a to z dôvodu nákladov a obavy z ich náhrady (ekonomické rozhodnutie spotrebiteľa).
Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi, a preto absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie navrhovateľa. Súd nemohol prehliadnuť takúto nekalú činnosť a neprichádza do úvahy iný výsledok ako zamietnutie návrhu práve pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
Smernica 2005/29 ,,o nekalých obchodných praktikách“ (ďalej len ,,smernica“) výslovne stanovila za cieľ ochranu pred nekalými obchodnými praktikami aj po uzavretí zmluvy. ,,Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu“(čl. 3 ods. 1 smernice). Niektoré nekalé obchodné praktiky uvedené v prílohe 1. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa sa už s ohľadom na svoju podstatu nemôžu týkať konania pred dojednaním služby, napr. osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
Na margo praktík po vzniku zmluvy, a teda že aj po vzniku zmluvy môže dôjsť k nekalým obchodným praktikám dáva súd do pozornosti napr. aj list Európskej komisie vláde Slovenskej republiky z 14.9.2010, v ktorom EK na margo nekalého vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov (zjavne po vzniku zmluvy) uvádza, že ,,útvary komisie by len sotva uverili tomu, že by bol niekto schopný nepovažovať tieto praktiky za nekalé“, http://ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html
Súd nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach. V konečnom dôsledku cesia je bežným a pomerne častým právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach. Vzhliadol však za nekalé také postupovanie pohľadávok, ak sa tak deje na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávok. V tomto smere súd už uviedol vyššie dôvody, prečo považuje takéto konanie za zákonom zakázané.
Navrhovateľa nijako neospravedlňuje z nekalej obchodnej praktiky prípadná existencia pohľadávky proti odporkyni. Inými slovami povedané nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Najmä pri drobných pohľadávkach spotrebitelia rezignujú (naruší sa ich rozhodovanie) na uplatnenie svojich práv voči subjektu v úpadku a uhradia aj nedôvodne žiadané sumy. V predmetnej veci sa napríklad uplatňuje úrok z omeškania v rozpore so zákonom (viď. odôvodnenie nižšie).
Navrhovateľ návrhom uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 18,25 % ročne. Úrok z omeškania je nad zákonom prípustný limit neplatný pre rozpor so zákonom, presnejšie s § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády 87/1995 Z.z. Nebol však dôvod na priznanie akýchkoľvek úrokov z omeškania, pretože z hore uvedených dôvodov navrhovateľ
-7- 6C/65/2011-136-
nedisponuje aktívnou legitimáciou. Aj dodávatelia na telekomunikačnom trhu sú subjektmi súkromného práva a dopadá na nich úprava o ochrane spotrebiteľa. Zmena ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka s účinnosťou od 15.1.2009 nijako neovplyvnila zákonné pravidlo, že v občianskoprávnych veciach aj pred týmto dátumom boli úroky z omeškania zákonom limitované. V tomto smere súd pripomína R 5/2000, ale aj napr. rozhodnutie NS SR 4MCdo 8/2010. Naviac v spotrebiteľskej veci je
neprípustné dojednať zmluvné podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku (§ 54 ods. 1 OZ, porov. 5 MCdo 20/2009).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal v tomto konaní plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva. Keďže si odporca trovy konania neuplatnil, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva. Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.