Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 37 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)4d4/365918.47424b.pdf
PDF · 143.35 KB
No categories available
4MCdo/8/2010
Najvyšší súd 4 M Cdo 8/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. B., bývajúceho
v M., proti žalovanému J. P., bývajúcemu v M., o zaplatenie 9 596,-- Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11 Ro 65/2009,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Michalovce z 25. augusta 2009 č.k. 11 Ro 65/2009-11, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce
z 25. augusta 2009 č.k. 11 Ro 65/2009-11 v časti výroku o určení výšky úrokov z omeškania
a trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce platobným rozkazom z 25. augusta 2009 č.k. 11 Ro 65/2009-
11, uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil
žalobcovi 9 596,-- Eur s 10 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 1 000,-- Eur
od 18. decembra 2007 do zaplatenia, zo sumy 896,41 Eur od 16. januára 2008 do zaplatenia,
zo sumy 298,72 Eur od 29. januára 2008 do zaplatenia, zo sumy 908,71 Eur od 19. februára
2008 do zaplatenia, zo sumy 1 573,32 Eur od 14. mája 2008 do zaplatenia, zo sumy
4 918,84 Eur od 14. novembra 2008 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške
575,50 Eur, alebo v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením na tomto súde. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť 26. septembra 2009.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol
uvedený platobný rozkaz mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal toto rozhodnutie zrušiť
vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vec
v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie. Generálny
prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že napadnutým platobným rozkazom bol porušený
zákon, lebo v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie v zmysle
§ 172 ods. 1 O.s.p. argumentujúc tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, keď žalobcovi nesvedčilo právo na úroky z omeškania v priznanej výške (10 %
za každý mesiac omeškania) pre rozpor s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd pri vydaní platobného rozkazu neprihliadal
na relevantnú zákonnú úpravu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Zákonné ustanovenia upravujúce výšku úrokov
z omeškania majú kogentnú povahu a preto sa ňou musia riadiť aj účastníci záväzkových
vzťahov (účastníci zmluvy). Horná hranica úrokov z omeškania je zo zákona stanovená
kogentne a jej prekročenie nie je prípustné (napr. R 5/2000). Žalobcovi boli priznané ročné
úroky z omeškania vo výške 120 % i keď výška základnej úrokovej sadzby (ECB-pozn.
dovolacieho súdu) k 1. januáru 2009 zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 10,5 %
ročne. Úrok z omeškania priznaný súdom je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd
naviac pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania nerozlišoval medzi zmluvne dohodnutými
úrokmi a úrokmi z omeškania. Podľa zmlúv o pôžičke si účastníci úroky z omeškania
nedohodli. Súd napriek tomu úrok z omeškania priznal pri jednotlivých požičaných sumách
už od prevzatia týchto súm, hoci ich splatnosť nastala až 31. decembra 2008 a žalovaný sa
dostal do omeškania až 1. januára 2009. Úrok z omeškania tak priznal jednak za obdobie,
za ktoré neprináležal a jednak ho priznal vo výške, ktorá je v rozpore so zákonom.
Žalobca ani žalovaný vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V súlade s § 172 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., môže súd aj bez výslovnej žiadosti
žalobcu a bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. V platobnom
rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi
pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný
rozkaz vydal. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom
konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom. Uvedené
ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou
uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené; požadované plnenie musí byť objektívnym
právom dovolené. Záver, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených skutočností,
predpokladá také opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré ich umožňujú posúdiť
po právnej stránke (relevantné hmotné právo).
Ako vyplýva zo spisu, žalobou uplatnený nárok sa vyvodzuje z občianskoprávneho
vzťahu, založeného zmluvami o pôžičke zo 17. decembra 2007, 15. januára 2008, 28. januára
2008, 18. februára 2008, 13. mája 2008 a 13. novembra 2008 (č.l. 2 spisu), ktoré ako veriteľ
uzatvoril žalobca, a dlžník žalovaný. Z obsahu žaloby je nepochybné, že sa ňou žalobca voči
žalovanému domáhal vrátenia pôžičky spolu s úrokmi z omeškania (príslušenstvo žalovanej
pohľadávky).
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie,
môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z meškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení
platnom od 1. januára 2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje, aby
si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného
dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť
dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho
nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že
z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania,
ktorej prekročenie nie je prípustné (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch z omeškania,
ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Dovolací súd zistil, že výška základnej (od 1. januára 2010) úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaným
bola 2,5 %; v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. výška ročných úrokov z omeškania predstavovala 10,5 % (2,5 % + 8
percentuálnych bodov). Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ročné úroky
z omeškania vo výške 120 %.
V posudzovanej veci treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi nielen v tom, že súd
priznal úroky z omeškania vo výške presahujúcej hornú hranicu úrokov z omeškania
stanovenú zákonom, ale aj v tom, že úroky z omeškania priznal za obdobie, kedy žalovaný
ešte nebol v omeškaní, pretože žalovaný sa zaviazal všetky pôžičky žalobcovi vrátiť
najneskôr do 31. decembra 2008. Žalovaný sa preto dostal do omeškania až od 1. januára
2009, odkedy vzniklo žalobcovi právo na platenie úroku z omeškania. V tejto časti treba
považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne; takto vznikla prekážka, ktorá prima
facie neumožňovala súdu rozhodnúť o tomto nároku v skrátenom (rozkaznom) konaní podľa
§ 172 O.s.p. Mimoriadne dovolanie je preto opodstatnené.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie v napadnutej
časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil
Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2
O.s.p.). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislý (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) zrušil tiež platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách prvostupňového a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová