Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/36/2019

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce, 072 63 Choňkovce 250, IČO: 00 197 271, zastúp. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 31 303 064, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúp. spoločnosťou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, v konaní o zaplatenie 19.256,27 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. U k l a d á prevádzkovateľovi systému evidencie poplatkov – spoločnosti A. B., C., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 1 074,15 EUR do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 19.256,27 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 19.256,27 EUR od 18.05.2016 do zaplatenia, nakoľko žalovaný v rozpore s uzatvorenou, platnou a účinnou zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. -169-2011-15-VSE neposkytol riadne a včas zmluvne dohodnuté plnenie žalobcovi. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu, pričom uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním dňa 19.05.2016. Poukázal na to, že žalobca si nesplnil povinnosti v zmysle ust.

3.Žalobca podaním zo dňa 31.10.2023 (pred prvým pojednávaním a predbežným prejednaním žaloby) zobral späť žalobu v celom rozsahu. 3A.Žalobca vo vzťahu k trovám konania navrhol súdu aplikáciu ust. . Tento svoj návrh odôvodňuje v súvislosti s výkladom zák. , pričom aj vzhľadom na splnenie zákonných povinností žalobcom, tento je a bol počas celej doby v stave právnej neistoty napriek dodaniu energie do sústavy. Z judikátornej činnosti súdov je známe, že výrobcovia energie boli zmenou zákona o dotknutí na svojich právach pri zasielaní notifikačných povinností, čo viedlo k značným zásahom do ich práv. Táto problematika spôsobila veľmi značnú debatu vo vzťahu k uplatňovaniu procesnoprávnych a hmotnoprávnych lehôt, pričom samotný zákonodarca spôsobil uvedený problém spočívajúci vo výklade zákona, čo viedlo k neistote podnikateľských subjektov na Slovensku. Ani pri pragmatickom výklade zásady ,,vigilantibus iura scripa sunt'' , ktorá hovorí o tom, že právo patrí bdelým žalobca zdôrazňuje, že po celý čas vo všetkých právnych vzťahoch so žalovaným vystupuje iniciatívne, čo viedlo aj k podaniu

žaloby. Nemôže byť však na škodu žalobcu ak sám zákonodarca spôsobí chaos pri tvorbe právnych noriem, ktorých výklad je natoľko komplikovaný, že spôsobuje zásah do práv jednotlivcov. 3B.Poukázal na ust. a uviedol, že v ust. sa premietlo esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci (zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná v spore úspešnej strane nahradiť všetky trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (255 ). Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tejto normy pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje; výklad týchto kategórii teda ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942). Vždy je pritom potrebné zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho účastníka, v prospech ktorého má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane oprávneného účastníka. 3C.Ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, vždy musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, pričom výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Významnými z hľadiska aplikácie sú pomery strán, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj a správanie strán v priebehu konania a podobne (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ) ust. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 3D.Podľa dôvodovej správy k , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.06.2016, účelom ust. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, ţe tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa (JUDr. Edmund Horváth - JUDr. Andrea Andrášiová: Komentár, vyd. Wolters Kluwer s.r.o., 2015, s. 567) 3E.Podľa názoru žalobcu sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. , ktoré slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti voči žalobcovi, a je namieste v súlade so zákonom i s princípom spravodlivosti, stranám sporu (žalovanému) náhradu trov konania výnimočne nepriznať. Vzhľadom na vyššie uvedené , mal za to, že žalobca nezavinil priamo zastavenie konania . 3F.Na základe vyššie uvedeného preto súdu navrhol, aby uznesením rozhodol takto: I. Súd konanie zastavuje. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4.Žalovaný v podaní zo dňa 02.11.2023 uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. So žalobcom navrhovaným nepriznaním trov konania žiadnej zo sporových strán, však za žiadnych okolností nesúhlasil. 4A.V prípade rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania je rozhodujúcim kritériom – zásada pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP1 pokiaľ sa jedná o rozhodnutie vo veci alebo je rozhodujúcim kritériom zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP2, pokiaľ sa jedná o zastavenie konania (t.j. jeho skončenie bez meritórneho rozhodnutia). V prejednávanej veci sa žalobca rozhodol zobrať svoj žalobný návrh v plnom rozsahu späť, a teda súd bude rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v kontexte druhej z vyššie uvedených zásad, t.j. v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v intenciách tejto zásady

zodpovednosti za zavinenie, je rozhodujúce, ktorá zo sporových strán zapríčinila zastavenie konania. Pri tomto prieskume súd najmä vychádza zo správania strán sporu a z úkonov ktoré toto správanie odzrkadľujú. V predmetnej veci je nesporné, že k zastaveniu konania dôjde na základe späťvzatia žalobcu, pričom toto späťvzatie žaloby je motivované výlučne pohnútkami a dôvodmi na strane žalobcu, ktorý si v priebehu konania s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít uvedomil, že jeho žalobný návrh nie je dôvodný. 4B.Žalobca vo svojom späťvzatí zavádzajúco uvádza, že si splnil svoje zákonné povinnosti a napriek tomu bol dlhodobo v stave právnej neistoty. Uvedené tvrdenia sú absolútne nepravdivé. Splnenie povinností v zmysle zákona o nebolo zo strany žiadnej súdnej inštancie nikdy konštatované. Naopak zo strany všeobecných súdov bolo opakovane konštatované neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a nesplnenie zákonnej povinnosti v zmysle zákona o voči žalovanému. Nie žalobca bol v stave právnej neistoty, ale naopak práve žalovaný bol z dôvodu iniciovania množstva súdnych sporov žalobcom voči žalovanému, dlhodobo v stave právnej neistoty. Žalobca dôvodí tiež údajnou nejednoznačnosťou právnej úpravy. Právna úprava však nebola nejednoznačná a v čase podania žalobného návrhu zo strany žalobcu už bola predmetná právna úprava vyhodnotená zo strany Ústavného súdu SR v jeho náleze sp.zn.: ako ústavne konformná a žiaduca. Množstvo vzniknutých sporov (cca 16 sporov) vedených žalobcom voči žalovanému a voči spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. je výsledkom výlučne nevhodnej procesnej iniciatívy samotného žalobcu a nesprávnej interpretácie a aplikácie dotknutých právnych noriem zo strany žalobcu, ktorý bol od samého začiatku zastúpený odborne spôsobilým právnym zástupcom. 4C.Žalobca sa napriek nesplneniu svojej zákonnej povinnosti v zmysle zákona o snažil množstvom konaní iniciovaných voči žalovanému, domôcť finančných prostriedkov, na ktoré žalovanému nikdy nevznikol hmotnoprávny nárok. Sám žalobca teda spôsobil vznik množstva súdnych sporov a dlhodobo pretrvávajúcu neistotu na strane žalovaného a pokusom o využitie aplikácie sa žalobca len snaží vyhnúť svojej zodpovednosti za zavinené zastavenie konania a s tým spojeným nákladom, ktorých vznik si žalobca sám zavinil. 4D.Je zrejmé, že skutočným dôvodom späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcu, je ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít vyvíjajúca sa v neprospech samotného žalobcu a jeho žalobného návrhu. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci sa teda jedná o späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, t.j. výlučne žalobca podaním (nedôvodnej žaloby) inicioval začiatok konania a zároveň toto konanie v zásade „sám“ aj ukončil keďže sa rozhodol svoju žalobu zobrať späť a v konaní ďalej nepokračovať, nakoľko je preňho takýto postup výhodnejší. Za začatie konania, jeho priebeh a tiež za jeho ukončenie (bez vydania meritórneho rozhodnutia) je podľa zákona potrebné prevziať určitú zodpovednosť, ktorej vyvodenie spája práve s povinnosťou náhrady trov konania, a to stranou konania, ktorej je možné túto zodpovednosť za zastavenie konania pričítať, t.j. žalobcovi. 4E.Vyššie uvedené zásadné kritérium potvrdzuje Ústavný súd SR v jeho rozhodnutí sp.zn.: ako aj Najvyšší súd SR v jeho uznesení, sp.zn. , v ktorom konštatujú nasledovné: „Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ 4F.V danom prípade je nesporné, že žalovaný nesúhlasil s uplatnenou žalobou z dôvodov podrobne špecifikovaných vo svojich vyjadreniach a žalobcom uplatnený nárok od samého začiatku považoval za neoprávnený, ktorá neoprávnenosť bola následne deklarovaná aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR a následnými rozhodnutiami všeobecných súdov. Práve judikatúrou Najvyššieho súdu SR deklarovaná neoprávnenosť žalobných nárokov uplatňovaných výrobcami voči prevádzkovateľom distribučných sústav v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou zákona o a zákona o , bola dôvodom, pre ktorý žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby.

4G.Ak žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že vyvíjajúca sa judikatúra Najvyššieho súdu SR vyhodnotila žalobcom uplatnený nárok za neoprávnený, procesné zavinenie zastavenia konania je dané na ťarchu žalobcu a žalobca je povinný zároveň znášať aj trovy konania žalovaného. Žalobca síce nemohol mať vedomosť, ako sa v budúcnosti vyvinie judikatúra Najvyššieho súdu SR, ale mohol, a vzhľadom na to, že bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, aj mal, si už pred podaním žaloby vedieť vyhodnotiť (ne)oprávnenosť svojho žalobného nároku. Otázku nejednoznačnosti právnej úpravy ako aj zmenu judikatúry ako dôvod na aplikáciu posudzoval už Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení, sp.zn.: , kde tento jednoznačne konštatoval, že: „14. Odvolací súd udáva, že súd citované ustanovenie použije „výnimočne“. Táto výnimočnosť môže spočívať aj v podiele oboch strán sporu na vzniku a priebehu sporu, v povahe sporu a aj v zložitosti doposiaľ neriešenej právnej problematiky. 15. V prejednávanom spore nemožno žalovanému vytknúť to, že by mal podiel na vzniku sporu o vymáhaní bezdôvodného obohatenia, ak prijal od žalobcu poplatok za prístup do distribučnej sústavy žalovaného podľa vyhlášky č. , ktorou sa upravuje cenová regulácie v elektroenergetike, tzv. G-komponent a ak následne žalobca tento zaplatený poplatok pre žalovaného vymáha od žalovaného späť titulom bezdôvodného obohatenia ako plnenie bez právneho dôvodu, pretože skupina poslancov podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade tejto vyhlášky s Ústavnou SR a následne Ústavný súd SR nálezom vyslovil, že táto vyhláška nie je v súlade s SR. 16. Odvolací súd k tomu udáva, že žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že toto zrušenie vyhlášky Ústavným súdom SR zavinil žalovaný. Preto riziko, že k takémuto zrušeniu právneho predpisu, ktoré je v rozpore s SR môže dôjsť, nemožno presúvať v konaní zo žalobcu ako pána sporu na žalovaného a nepriznať žalovanému náhradu trov konania, ak takýto vývoj právneho predpisu, jeho vydanie a následné zrušenie, nezavinil žalovaný. Z procesného hľadiska vždy platí, že ak nie je preukázaný opak, tak zastavenie konania zavinil žalobca. 17. Odvolací súd ďalej udáva, že ďalším dôvodom pre použitie ustanovenia môže byť aj povaha sporu a zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento dôvod v prejednávanom spore nie je naplnený pre aplikovanie ustanovenia o náhrade trov konania. Tento spor je majetkovým sporom medzi žalobcom ako výrobcom elektrickej energie z alternatívnych zdrojov a žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy elektrickej energie. Nejde o taký druh sporu, ktorý je výnimočný, pretože žalovaný vedie obdobné spory s viacerými výrobcami elektrickej energie v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda nielen so žalobcom. Ide o bežný obchodný majetkový spor. V tomto spore je riešená právna otázka, či žalobca má povinnosť platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy žalovaného, aj keď so žalovaným nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe. Táto právna otázka bola predmetom množstva súdnych sporov vedených na súdoch v Slovenskej republike, čo vyplýva aj zo zhodného tvrdenia žalobcu a žalovaného v tomto konaní a je to známe aj súdu z jeho rozhodovacej činnosti. Nie je preto možné považovať za spravodlivé, aby vo všetkých týchto sporoch mal žalovaný znášať svoje trovy konania, ak tieto spory nezavinil. To, že vývoj súdnej praxe dal v týchto sporoch za pravdu argumentom žalovaného, nemôže byť dôvodom preto, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. Ak by vývoj súdnej praxe vrátane rozhodnutia Ústavného súdu SR dal za pravdu žalobcovi, bola by žalobcovi priznaná náhrada trov konania, ak by bol následne v týchto sporoch úspešný. Ak žalobca v dôsledku vývoja súdnej praxe zobral žalobu späť, pretože tento vývoj súdnej praxe bol pre neho nepriaznivý, je preto žalobca povinný znášať riziko takéhoto vývoja súdnej praxe a po zastavení konania nahradiť trovy konania žalovanému podľa , pretože procesné zastavenie konania zavinil žalobca a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane - žalovanému. 18. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak na prejednávaný spor o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie a nie ustanovenie a priznal náhradu trov konania žalovanému.“ 4H.Rovnako ani v prejednávanom spore nemá žalovaný žiaden podiel na vzniku sporu zaplatenie podpory vo forme doplatku za obdobie, v ktorom žalobcovi nárok na podporu v zmysle zákona o zanikol pre nesplnenie zákonom stanovených povinností žalobcu v zmysle zákona o . Rovnako aj tento spor je majetkovým sporom medzi žalobcom ako výrobcom elektrickej energie z alternatívnych zdrojov a žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy elektrickej energie. Nejde o taký druh sporu, ktorý je výnimočný, pretože žalovaný vedie obdobné spory s viacerými výrobcami elektrickej energie v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda nielen so žalobcom. Ide o bežný obchodný majetkový spor. V tomto spore je riešená právna otázka, či si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o , a teda či má nárok na podporu vo forme doplatku, ktorá je vyplácaná žalovaným. Právne otázky týkajúce sa plnenia zákonnej povinnosti v zmysle zákona o ako aj zákonnej sankcie pre prípad jej nesplnenia v zmysle zákona o , boli predmetom množstva súdnych sporov vedených na súdoch v

Slovenskej republike. Nie je preto možné považovať za spravodlivé, aby vo všetkých týchto sporoch mal žalovaný znášať svoje trovy konania, ak tieto spory nezavinil. 4I.To, že vývoj súdnej praxe dal v týchto sporoch za pravdu argumentom žalovaného, nemôže byť dôvodom preto, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. Ak by vývoj súdnej praxe vrátane rozhodnutia Ústavného súdu SR dal za pravdu žalobcovi, bola by žalobcovi priznaná náhrada trov konania, ak by bol následne v týchto sporoch úspešný. Ak žalobca v dôsledku vývoja súdnej praxe zobral žalobu späť, pretože tento vývoj súdnej praxe bol pre neho nepriaznivý, je preto žalobca povinný znášať riziko takéhoto vývoja súdnej praxe a po zastavení konania nahradiť trovy konania žalovanému podľa , pretože procesné zastavenie konania zavinil žalobca a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane - žalovanému. 4J.Zastavenie konania je v danom prípade zavinené výlučne konaním žalobcu. Je zrejmé, že žalobca sa uplatňovaného nároku nedomohol a žalovaný žiadnym svojim konaním nenaznačil oprávnenosť jeho žalobného nároku, a to ani z časti. Konanie žalobcu spočívajúce v späťvzatí jeho žalobného návrhu nebolo zapríčinené žiadnym konaním žalovaného. Žalobcovi do dnešného dňa nebola jeho pohľadávka, ktorá bola predmetom žaloby, zo strany žalovaného uhradená, a to ani z časti. Je teda zrejmé, že žalovaný sa nezachoval v zmysle žalobcom uplatňovanej žalobnej požiadavky, z ktorého dôvodu nebolo a ani objektívne nemohlo byť zastavenie konania zavinené žalovaným. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , v zmysle ktorého: „Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný uhradiť odporcovi trovy konania.“ Z uvedeného je zrejmé, že vzniknutý stav spôsobil žalobca sám svojim konaním a predmetná žaloba a touto zo strany žalobcu uplatňovaná pohľadávka boli od samého začiatku neoprávnené a nedôvodné. 4K.Vzhľadom k uvedenému mal za to, že zastavenie konania spôsobil výlučne sám žalobca svojim konaním, z ktorého dôvodu má žalovaný nárok, aby mu bola zo strany tunajšieho súdu priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

5.Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

6.Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

7.Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8.Keďže žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním a predbežným prejednaním žaloby, súd konanie zastavil.

9.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10.Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

11.Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12.Vzhľadom na to, že nebolo rozhodnuté vo veci samej a žalobcom uvedený dôvod späťvzatia žaloby nie je pre priznanie náhrady trov konania v danom prípade relevantný, súd mal za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

13.Vo vzťahu k návrhu žalobcu na aplikáciu ust. je potrebné uviesť, že súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre použitie predmetného ustanovenia. Výklad ustanovení týkajúcich sa uplatnenia podpory pre výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie nebol sporný. Sporné bolo, či si jednotlivý výrobcovia splnili riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z predmetného zákona. V čase podania žaloby žalobcom (v roku 2019) už bola právna otázka týkajúca sa splnenia zákonnej povinnosti v zmysle ust. v platnom znení, vyhodnotená zo strany Ústavného súdu SR v náleze č. (v roku 2017) ako ústavne konformná. Podľa názoru súdu preto v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť priznaná náhrada trov konania žalovanému.

14.Podľa ust. v platnom znení poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

15.Podľa ust. v platnom znení okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

16.Podľa ust. § 11 ods. 6 vyššie cit. zákona orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

17.Na základe uvedeného a v súlade s ust. , a súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 1.074,15 EUR (po krátení zaplatenej sumy 1.085,- EUR o 1%) po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov – spoločnosti A. B., C..

Poučenie:

Proti výrokom č I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Proti výroku č. III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.