Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-14CbZm/27/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: Ľ. O., nar. X. J. XXXX, bytom J. XXXX/XXC, X. - G., zastúpeného GHS Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Y. O., nar. X. H. XXXX, bytom B. XXX/XX, X. - G.N., zastúpenému: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 917 148, o zaplatenie 1.500.000 eur s príslušenstvom zo zmenky, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V 15. mája 2023 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia 1.500.000 eur spolu s príslušenstvom, titulom vlastnej zmenky s doložkou „bez protestu“, vystavenej žalovaným na rad žalobcu 19. februára 2014 v Bratislave, na zmenkovú sumu 1.500.000 eur, s dátumom splatnosti 3. februára 2023.

2. Konanie, pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , je od 1. júna 2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. .

3. Návrhom doručeným súdu 12. októbra 2023 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, bližšie špecifikovaným v návrhu. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca je majiteľom zmenky vystavenej žalovaným na zmenkovú sumu 1.500.000 eur, so splatnosťou 3. februára 2023, teda zmenka je v čase podania návrhu splatná. Vzhľadom k tomu že žalobca je vlastníkom zmenky na sumu 1.500.000 eur a žalovaný sa nesporne zbavuje celého svojho relevantného majetku existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká, je potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná. Žalovaný nemá prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom jediný relevantný majetok, ktorý žalovaný preukázateľne vlastní, sú uvedené nehnuteľnosti a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti KUBER, s.r.o., ktorý bol už prevedený, so zápisom v obchodnom registri k 5. septembru 2023 na tretiu osobu. Po tom, čo sa žalovaný dozvedel o uplatnení príslušnej zmenky na súde, prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca sa následne dozvedel, že na všetkých listoch vlastníctva, na ktorých je evidované vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam, ako jeho jedinému majetku, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, sú uvedené plomby, z ktorých vyplýva, že všetky svoje nehnuteľnosti žalovaný prevádza na tretiu osobu. Vzhľadom na skutočnosť, že plomby sú uvedené na všetkých listoch vlastníctva, na ktorých sú evidované vlastnícke práva žalovaného k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastník a ktoré mimo iného obdržal dávnejšie od žalobcu na základe darovacej zmluvy, vyjadril presvedčenie, že žalovaný sa hromadne a účelovo zbavuje celého svojho relevantného majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Takéto vedomé a cielené konanie žalovaného má za cieľ zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu a reálne hrozí, že prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii bude ohrozené. Dal do pozornosti

súdu, že takéto konanie žalovaného hrozilo a preto žiadal o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k predmetným nehnuteľnostiam už vo februári roku 2022 (správne 2023, pozn. súdu), avšak súd tento návrh zamietol z dôvodu, že v tom čase ešte žalovaný nevykonával žiadne kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku a predmetná zmenka ešte nebola uplatnená na súde. V momente podania tohto návrhu sú obe skutočnosti splnené, t.j. zmenka s overeným podpisom žalovaného je uplatnená na súde a žalovaný preukázateľne prevádza celý svoj relevantný majetok na tretiu osobu. Žalobca ďalej poukázal na to, že nemá možnosť získať kúpne zmluvy, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu ani nemá možnosť iným spôsobom zistiť, či bola žalovanému za tento prevod poskytnutá primeraná hodnota. Vzhľadom na konanie žalovaného nie je priestor na pochybnosti, že žalovaný sa účelovo a cielene zbavuje celého svojho relevantného majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.

4. Podľa (ďalej tiež „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 22. februára 2023, podanom na Okresnom súde Bratislava V, domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením z 13. marca 2023, sp. zn. , tak, že tento návrh zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( ), keďže súdu nebol do rozhodnutia o tomto návrhu predložený prvopis resp. originál zmenky (neosvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému) a žalobca zároveň neosvedčil také správanie žalovaného, pre ktoré by výkon exekúcie mohol byť ohrozený.

13. Návrhom doručeným súdu 8. septembra 2023, doplneným podaním z 26. septembra 2023, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému predať, darovať, zameniť a/alebo inak scudziť, dať do prenájmu, vypožičať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom

a/alebo vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu. Uznesením zo 6. októbra 2023, č.k. -189, súd návrh žalobcu zamietol jednak z dôvodu, že vydaniu neodkladného opatrenia bránila prekážka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu a zároveň konštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť ohrozenie budúceho výkonu exekúcie, ako jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom prvý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia Okresný súd Bratislava V zamietol uznesením z 13. marca 2023, sp. zn. , bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či toto rozhodnutie netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata) vo vzťahu k aktuálnemu návrhu žalobcu ( v spojení s ). Porovnaním obidvoch návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zistil, že skutkové okolnosti sa čiastočne zmenili v tom, že žalobca súdu s návrhom predložil prvopis zmenky, z ktorej nároky si voči žalovanému uplatňuje a zároveň tvrdí, že žalovaný sa predajom nehnuteľností zbavuje svojho relevantného majetku tak, že prípadná budúca exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Súd na základe toho dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 13. marca 2023, sp. zn. , ktorým zamietol v poradí prvý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) vo vzťahu k aktuálnemu návrhu žalobcu ( v spojení s ).

15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

16. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality) zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

17. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť (dočasnosť), potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností je povinnosťou navrhovateľa súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to,

že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

18. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. (v zmysle ust. v spojení s ) v tomto smere ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva už v čase podania návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nepripojenie dôkazov (listín), ktorými navrhovateľ osvedčuje danosť predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aplikuje sa tu striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh (k tomu pozri Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1110).

19. V prejednávanej prípade mal súd osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky (nároku), ktorej zabezpečenie sa žalobca domáha podaným návrhom, keď súdu predložil prvopis vlastnej zmenky vystavenej žalovaným na zmenkovú sumu 1.500.000 eur. Žalobcovi sa však podaným návrhom nepodarilo osvedčiť ďalší z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Je potrebné uviesť, že medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998). Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti, ktoré prevádza na tretiu osobu. Žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo osvedčiť, že žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný prevádza nehnuteľnosti nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, pretože prevod nehnuteľností nie je zbavovaním sa majetku, iba zmenou jeho formy. Pokiaľ žalovanému boli za tieto nehnuteľnosti vyplatené finančné prostriedky, prevodom nehnuteľností sa jeho majetok nezmenšil. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje potencionálna obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa názoru súdu žalobca ani takúto potencionalitu ohrozenia možnej budúcej exekúcie neosvedčil. Samotný už spomínaný predaj nehnuteľností, na ktoré poukazoval žalobca, sám o sebe neznamená, že dochádza k takej dispozícii s jeho majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že výkon exekúcie môže byť ohrozený a tvrdenia žalobcu predstavujú len nepodložené domnienky, čo nemôže zakladať dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.