Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/5/2024

Potvrdené rozhodnutím 16Co/38/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Ľ. V., X.. X.XX.XXXX, X. XXX/XX L., zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: U. V., X.. X.XX.XXXX, K. X.A. XXX/X, L., o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/5/2024-64, zo dňa 31.1.2024, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdzuje."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Ľ. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. XXX/XX, XXX XX L., zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X. XXX/X, XXX XX L., o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa prevedenia, scudzenia, zaťaženia, založenia, zriadenia práva tretej osoby a podieľania sa na podnikaní inej obchodnej spoločnosti s obchodným podielom spoločnosti F., R.. R. K..S.., R. R. D. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, vložka č. XXXXX/B, oddiel: R. a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 13.09.2023 žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Spolu s podanou žalobou sa domáhal aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému previesť na tretiu osobu, scudziť, podieľať sa na podnikaní inej obchodnej spoločnosti, ručiť alebo zriadiť právo tretej osoby, a/alebo inak nakladať s obchodným podielom žalovaného na R. F., R.. R. K..S.., R. R. D. XX, XXX XX

L., A.: XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, vložka č. XXXXX/B, oddiel: R., ktorý nadobudol od E. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX L. a Z. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX L. a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Z dôvodu kauzálnej nepríslušnosti Mestský súd Bratislava IV postúpil spor s poukazom na , a (ďalej len ,P“) Mestskému súdu Bratislava III, ktorý s postúpením nesúhlasil a vec bola predložená Krajskému súd v Bratislave na rozhodnutie o príslušnosti, ktorý v uznesení č.k. -52 zo dňa 22.11.2023 vyslovil, že na konanie vo veci je príslušný Mestský súd Bratislava IV. Dňa 23.01.2024 bol predmetný spor vrátený Mestskému súdu Bratislava IV na rozhodnutie. 3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že je majiteľom dvoch zmeniek, každej vyplnenej na sumu 1.5000.000,- Eur so splatnosťou 03.02.2023, pričom dlžníkmi zo zmeniek sú E. V., nar. XX.XX.XXXX a Z. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. XX, XXX XX L.. Obaja dlžníci sa v zmenkách zaviazali uhradiť vyššie uvedenú sumu žalobcovi. Nakoľko dlžníci predmetné zmenky neuhradili, žalobca podal voči obom dlžníkom žalobu dňa 12.05.2023, v rámci ktorej predložil aj spomínané zmenky a konania sú v súčasnosti vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. a . Voči uvedeným dlžníkom žalobca teda eviduje splatnú pohľadávku od každého po 1.500.000,- Eur. Ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti F., R.. R. K..S.., R. R. D. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, zápis v Obchodnom registri Mestského súdu

Bratislava III, vložka č. XXXXX/B, oddiel: R. vyplýva, že jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti je od 05.09.2023 žalovaný, ktorý nadobudol obchodný podiel na spoločnosti od vyššie uvedených dlžníkov. Tvrdil, že spoločnosť úspešne budoval takmer 30 rokov (ako spoločník a konateľ) a dlžníci nadobudli svoje obchodné podiely na spoločnosti od žalobcu. Vzhľadom na vedomosť o fungovaní spoločnosti, tento obchodný podiel, ktorý dlžníci previedli na žalovaného, predstavoval značnú časť relevantného majetku dlžníkov, z ktorého by mohli byť pohľadávky žalobcu uspokojené. Uviedol, že okrem prevodu obchodného podielu z dlžníkov na žalovaného, došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2023 a dňa 07.09.2023 k prevodu veľkého počtu nehnuteľností, pôvodne vo vlastníctve dlžníkov, na tretie osoby. Zároveň dodal, že v tejto súvislosti podal už na príslušný súd žaloby. Priblížil, že žalovaný je dlhoročným priateľom dlžníkov, pričom pozná aj žalobcu, a o existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkom mal vedomosť. Taktiež tvrdil, že žalovaný mal vedomosť aj o nesplnení povinnosti dlžníkov voči žalobcovi splatiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadril žalobca obavu, že žalovaný bude ďalej disponovať s obchodným podielom na spoločnosti takým spôsobom, že dôjde k zmareniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Mal za to, že zo strany žalovaného a dlžníkov ide o koordinované plánované konanie s cieľom zbaviť sa majetku pôvodne vo vlastníctve dlžníkov, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Tvrdil, že dlžníci nemajú prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom jediný relevantný majetok, ktorý preukázateľne vlastnili sú nehnuteľnosti označené na priložených listoch vlastníctva v podaniach, ktoré tvoria prílohu tejto žaloby a obchodný podiel na spoločnosti F., R.. R. K..S... Dodal, že je možné, že dlžníci vlastnia aj iný hnuteľný majetok, ale vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, je jeho hodnota irelevantná. Zdôraznil, že väčšinu nehnuteľností ako aj obchodný podiel na uvedenej spoločnosti nadobudli dlžníci od žalobcu darom v rokoch 2013 a 2014. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že je riadne osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana žalobcu a jeho práv, preto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom v návrhu. 4. K návrhu žalobca pripojil: úplný výpis z obchodného registra spoločnosti F., R.. R. K..S..; zmenku vystavenú na sumu 1.500.000,- Eur, ktorú vystavil dňa 19.02.2014 Z. V., X. XX, L., so splatnosťou 03.02.2023; žalobu voči E. V. na zaplatenie 1.500.000,- Eur s prísl. s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.05.2023 s doručenkou o doručení podania Okresnému súdu Bratislava V dňa 12.05.2023; žaloba voči S. P. o určenie neúčinnosti právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.09.2023 s potvrdenkou o odoslaní elektronického podania; úradný záznam o prevzatí zmenky (vystaviteľ: Z. V.) vydaný Okresným súdom Bratislava V zo dňa 15.05.2023; zmenku vystavenú na sumu 1.500.000,- Eur, ktorú vystavil dňa 19.02.2014 E. V., X. XX, L., so splatnosťou 03.02.2023; žaloba voči J. J. o určenie neúčinnosti právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.09.2023 s potvrdenkou o odoslaní elektronického podania; úradný záznam o prevzatí zmenky (vystaviteľ: E. V.) vydaný Okresným súdom Bratislava V zo dňa 15.05.2023; žalobu voči Z. V. na zaplatenie sumu 1.500.000,- Eur s prísl. s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.05.2023 s doručenkou o doručení podania Okresnému súdu Bratislava V dňa 12.05.2023. 5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa a a (ďalej len „“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 17. Podľa , , a právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 18. Súd zaoberal dôvodnosťou návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri neodkladnom opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. 19. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). 20. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia( prípadne v žalobe) a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha jeho nariadenia najmä z dôvodu reálnej obavy spočívajúcej v ohrození vymoženia jeho peňažnej pohľadávky v dôsledku nakladania s obchodným podielom žalovaného spôsobom, že dôjde k zmareniu možnosti jej uspokojenia. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 22. V prejedávanej veci žalobca podľa názoru súdu osvedčil existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď zo žaloby a predložených listinných dôkazov vyplýva, že v zmysle ust. by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca osvedčil, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkom, t.j. E. V., nar.XX.XX.XXXX a Z. V. nar. XX.XX.XXXX. Predložil zmenky vystavené týmito dlžníkmi na sumu 1.500.000,- Eur s ich notárky overeným podpisom so splatnosťou 03.02.2023, ako aj žaloby na zaplatenie pohľadávky voči uvedeným dlžníkom podané na súd s potvrdenkami o ich doručení na príslušný súd, úplný výpis z Obchodného registra spoločnosti F., R.. R. K..S.., z ktorého vyplýva skutočnosť, že od 05.09.2023 sa stal jediným spoločníkom tejto spoločnosti žalovaný. Preto má súd za to, že je osvedčená aj existencia vymáhateľnej pohľadávky a to predovšetkým s poukazom na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2022 sp. zn. , uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.1/2022, podľa právnej vety ktorého vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Otázka, či je žalobca skutočne nositeľom ním tvrdených práv však bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej na základe jeho podanej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobca predloženými listinami pravdepodobnosť svojho nároku osvedčil. 23. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Žalobca uvádzal obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaný by mohol ďalej disponovať s obchodným podielom spoločnosti takým spôsobom, že dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a to s poukazom na účelový prevod majetku dlžníkov na žalovaného, ktorý je, podľa tvrdenia žalobcu, ich dlhoročným priateľom, pričom pozná aj samotného žalobcu a o existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkom ako aj o nesplnení povinnosti dlžníkov voči žalobcovi splatiť túto pohľadávku mal vedomosť, preto ich konanie považuje za plánované s úmyslom ukrátiť uspokojenie nárokov žalobcu voči dlžníkom, čo podľa žalobcu vzbudzuje na jeho strane viac ako dôvodnú obavu, že žalovaný sa už v blízkej budúcnosti pokúsi previesť obchodný podiel spoločnosti na ďalší subjekt, aby sa tak zmarilo uspokojenie pohľadávky zo speňaženia obchodného podielu spoločnosti, na ktorý by mal žalobca nárok v prípade, že by bol so svojou žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu úspešný. Reálnosť obavy zo zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu osvedčuje taktiež skutočnosť, že žalovanému ako jedinému spoločníkovi obchodnej spoločnosti F. R.. R. K..S.. nebráni nič v tom, aby svoj obchodný podiel kedykoľvek previedol na iný subjekt, či ho scudzil, zaťažil, založil, alebo zriadil právom inej osoby, či podieľal sa ním na podnikaní inej obchodnej spoločnosti. 24. Súd má za to, že žalobca opísal a osvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia jeho vymáhateľnej pohľadávky bude ohrozená. Konajúci súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že okolnosti, za ktorých došlo k prevodu obchodného podielu z dlžníkov na žalovaného, nasvedčujú tomu, že tento prevod bol robený vo vecnej aj časovej súvislosti po tom, čo žalobca podal voči dlžníkom žaloby na zaplatenie pohľadávky zo zmeniek, t.j. po 12.05.2023, vychádzajúc pritom z potvrdeniek o doručení žalôb na súd. Súd preto konštatuje, že mal osvedčenú existenciu obavy, že prípadná budúca exekúcia pohľadávky žalobcu uspokojením z majetku prevedeného odporovateľným právnym úkonom na žalovaného je reálne ohrozená, a to najmä v prípade ďalšieho nakladania s obchodným podielom vyššie uvedenej spoločnosti žalovaným a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu. 25. Súd ďalej uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je aj prevencia, aby nebol priestor na vykonanie úkonu, ktorý by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok zhoršenie pozície žalobcu, ktorý sa na súde domáha ochrany svojho nároku. Neodkladným opatrením sa vytvára procesná situácia, v rámci ktorej sú dočasne upravené (v zmysle aj zachované) právne vzťahy strán sporu do rozhodnutia o veci samej. Odporovacou žalobou mieni veriteľ dosiahnuť rozhodnutie

súdu o neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu voči nemu. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže po získaní exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený za účelom postihnutia majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné napríklad preto, že osoba, v ktorej prospech dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už nadobudnutý majetok nevlastní, musí sa veriteľ miesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať vydania peňažného plnenia od toho, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech. Takto znie ustanovenie (právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.). Z uvedeného je zrejmé, že odporovacia žaloba má význam, len kým je ten, kto nadobudol majetok odporovaným právnym úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ podať proti subjektu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech novú žalobu na peňažné plnenie. Tieto zákonné dôsledky zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu odôvodňujú podľa názoru súdu dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená tým, že transformáciou nehnuteľného majetku na peňažný, ktorého zachovanie a existenciu veriteľ nemusí vedieť preukázať, podstatne sťaží alebo znemožní uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Aby mala podaná odporovacia žaloba, o ktorej bude súd ďalej konať, význam, je podľa názoru súdu potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery strán sporu a dočasne žalovanému čiastočne obmedziť nakladanie s obchodným podielom spoločnosti F. R.. R. K..S.. (prevod, zaťaženie, scudzenie). Preto je namieste obmedziť žalovaného v dispozícii s obchodným podielom, vo forme nariadenie

neodkladného opatrenia v spore o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým sa zabráni ďalšiemu prevodu obchodného podielu z dôvodu, aby v priebehu konania o odporovateľnosť právneho úkonu nevznikali zmeny v nadobúdateľovi obchodného podielu. Súd zastáva názor, že osobitný charakter konania o neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s obchodným podielom a to aj bez preukázania konkrétnych úkonov žalovaného v konaní o neúčinnosť právneho úkonu smerujúceho ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý môže byť v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť až zmariť aj účel konania o neúčinnosť právneho úkonu. 26. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd konštatuje, že mal osvedčenú existenciu obavy žalobcu, že prípadná budúca exekúcia pohľadávky žalobcu uspokojením sa z majetku prevedeného odporovateľným právnym úkonom na žalovaného je ohrozená. Súd lustráciou cez verejný portál Obchodného registra overil, že v čase vydania uznesenia súdu t.j. dňa 31.01.2024 z výpisu z obchodnej spoločnosti F. R.. R. K..S.. vyplýva, že ako jej jediný spoločník je zapísaný stále žalovaný. Preto súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak iba čiastočne. Žalobca sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať inak nakladania s obchodným podielom uvedenej spoločnosti. V tejto časti je návrh na naradenie neodkladného opatrenia nejasný, neurčitý a nevykonateľný, pretože neobsahuje konkrétne vymedzenie spôsobu nakladania obchodného podielu spoločnosti F., R.. R. K..S.., ktoré by sa malo žalovanému zakázať, preto vo zvyšnej časti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol. Navyše súdom nariadené neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia považuje súd za primerané a dostatočné poskytnutie ochrany práv žalobcu zo strany súdu. 27. Nariadeným neodkladným opatrením možno podľa názoru súdu objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní uplatnených práv. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán, takisto nevytvorí nenávratný stav. V zmysle neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Takisto platí, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca podanou žalobou neuplatňuje peňažnú pohľadávku ( v spojení s ). Napokon, nariadenie neodkladného opatrenia nie je neprimerané, t.j. neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje pre žalobcu jediný efektívny prostriedok procesnej ochrany jeho subjektívnych práv a jeho trvanie je obmedzené na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.