Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoZm-1-2024.pdf
PDF · 131.74 KB
Case nature
Subarea
1CoZm/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX D., XXX XX E., právne zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 35 917 148, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.500.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/27/2023 - 284 zo dňa 09.11.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/27/2023 - 284 zo dňa 09.11.2023 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 – ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2023 domáhal voči žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na špecifikovaných nehnuteľnostiach žalovaného v prospech žalobcu, ako veriteľa peňažnej pohľadávky vo výške sumu 1.500.000,- eur s príslušenstvom a trovami konania. Zabezpečovacie opatrenie žiadal nariadiť z dôvodu, že žalobca je majiteľom zmenky vystavenej žalovaným na zmenkovú sumu 1.500.000,- eur, so splatnosťou 03.02.2023, teda zmenka je v čase podania návrhu splatná. Vzhľadom k tomu že žalovaný sa nesporne zbavuje celého svojho relevantného majetku, existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Tým, že je pohľadávka žalobcu vysoká, je potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná. Žalovaný nemá prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom jediný relevantný majetok, ktorý žalovaný preukázateľne vlastní, sú uvedené nehnuteľnosti a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti KUBER, s.r.o., ktorý bol už prevedený, so zápisom v Obchodnom registri SR k 05.09.2023 na tretiu osobu. Po tom, čo sa žalovaný dozvedel o uplatnení príslušnej zmenky na súde, prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca sa následne dozvedel, že na všetkých listoch vlastníctva, na ktorých je evidované vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam ako jeho jedinému majetku, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, sú uvedené plomby, z ktorých vyplýva, že všetky svoje nehnuteľnosti žalovaný prevádza na tretiu osobu. Vzhľadom na skutočnosť, že plomby sú uvedené na všetkých listoch vlastníctva, na ktorých sú evidované vlastnícke práva žalovaného k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastník a ktoré mimo iného obdržal dávnejšie od žalobcu na základe darovacej zmluvy, má žalobca za to, že žalovaný sa hromadne a účelovo zbavuje celého svojho relevantného majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka. Takéto vedomé a cielené konanie žalovaného má za cieľ zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu a reálne
hrozí, že prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii bude ohrozené. Žalobca tiež uviedol, že o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k predmetným nehnuteľnostiam žiadal už vo februári v roku 2022 (správne 2023, pozn. súdu), avšak súd tento návrh zamietol z dôvodu, že v tom čase ešte žalovaný nevykonával žiadne kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku a predmetná zmenka ešte nebola uplatnená na súde. V momente podania tohto návrhu sú obe skutočnosti splnené, t.j. zmenka s overeným podpisom žalovaného je uplatnená na súde a žalovaný preukázateľne prevádza celý svoj relevantný majetok na tretiu osobu. Žalobca ďalej poukázal na to, že nemá možnosť získať kúpne zmluvy, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, ani nemá možnosť iným spôsobom zistiť, či bola žalovanému za tento prevod poskytnutá primeraná hodnota. Vzhľadom na konanie žalovaného nie je priestor na pochybnosti, že žalovaný sa účelovo a cielene zbavuje celého svojho relevantného majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.09.2023, doplneným podaním zo dňa 29.09.2023, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému predať, darovať, zameniť a/alebo inak scudziť, dať do prenájmu, vypožičať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom a/alebo vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. B5-14CbZm/27/2023-189 zo dňa 06.10.2023 návrh žalobcu zamietol jednak z dôvodu, že vydaniu neodkladného opatrenia bránila prekážka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu a zároveň konštatoval, že žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť ohrozenie budúceho výkonu exekúcie ako jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že v danom prípade ide o v poradí už druhý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom prvý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia Okresný súd Bratislava V zamietol uznesením sp. zn. 14CbZm/19/2023 zo dňa 13.03.2023. Preto bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či toto rozhodnutie netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata) vo vzťahu k aktuálnemu návrhu žalobcu (§ 329 ods. 3 CSP v spojení s § 344 CSP). Porovnaním obidvoch návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie zistil, že skutkové okolnosti sa čiastočne zmenili v tom, že žalobca súdu s návrhom predložil prvopis zmenky, z ktorej nároky si voči žalovanému uplatňuje a zároveň tvrdí, že žalovaný sa predajom nehnuteľností zbavuje svojho relevantného majetku tak, že prípadná budúca exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Súd na základe toho dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14CbZm/19/2023 zo dňa 13.03.2023, ktorým zamietol v poradí prvý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) vo vzťahu k aktuálnemu návrhu žalobcu.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že mal súd osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky (nároku), ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha, nakoľko predložil prvopis vlastnej zmenky vystavenej žalovaným na zmenkovú sumu 1.500.000,- eur. Žalobcovi sa však podaným návrhom nepodarilo osvedčiť ďalší z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Podľa súdu prvej inštancie medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/97 zo dňa 22.07.1997, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 20/1998). Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti, ktoré prevádza na tretiu osobu. Žalobcovi sa podľa názoru súdu prvej inštancie nepodarilo osvedčiť, že žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Samotná skutočnosť, že žalovaný prevádza nehnuteľnosti, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, pretože prevod nehnuteľností nie je zbavovaním sa majetku, iba zmenou jeho formy. Pokiaľ žalovanému boli za tieto nehnuteľnosti vyplatené finančné prostriedky, prevodom nehnuteľností sa jeho majetok nezmenšil. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje potencionálna obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca ani takúto potencionalitu ohrozenia možnej budúcej exekúcie neosvedčil. Predaj nehnuteľností, na
ktoré poukazoval žalobca, sám o sebe neznamená, že dochádza k takej dispozícii s jeho majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca tak podľa súdu prvej inštancie neosvedčil, že výkon exekúcie môže byť ohrozený a tvrdenia žalobcu predstavujú len nepodložené domnienky, čo nemôže zakladať dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP a nariadil požadované zabezpečovacie opatrenie. Žalobca zotrval na všetkých skutočnostiach a tvrdeniach, ktoré uviedol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň poukázal na opakovanú snahu zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky, avšak neúspešne. Návrhom zo dňa 22.02.2023 sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia – zriadenia sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného odôvodňujúc podaný návrh reálnou existenciou hrozby výkonu exekúcie pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému zo zmenky. Okresný súd Bratislava V tento návrh zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že konajúcemu súdu nebol do rozhodnutia o tomto návrhu predložený originál zmenky, čím žalobca vraj neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky a zároveň neosvedčil, že správanie žalovaného nasvedčuje tomu, že by mohol byť ohrozený výkon exekúcie. Následne sa žalobca podaním doručeným konajúcemu súdu 08.09.2023 doplneným o podanie zo dňa 26.09.2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by Mestský súd Bratislava III zakázal žalovanému predať, darovať, zameniť a/alebo inak scudziť, dať do prenájmu, vypožičať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom a/alebo vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v podanom návrhu. Konajúci súd aj tento návrh žalobcu zamietol, a to z toho dôvodu vzťahu neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, keď sa žalobca mohol namiesto nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami, domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedeného právneho názoru Mestského súdu Bratislava III tak bezpochyby vyplýva, že s odkazom na princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, konajúci súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Preto žalobca podal opätovne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom tento opätovne zamietol. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nedostatočné a v určitých častiach aj zjavne svojvoľné a nelogické. Mestský súd Bratislava III tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane - žalobcovi, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň podľa žalobcu ide o prekvapivé rozhodnutie, keď súd prvej inštancie, v mene ktorého konal a rozhodol F. H. E., rozhodol v rozpore so svojim vlastným právnym názorom prezentovaným v bode 13 uznesenia č. k. B5-14CbZm/27/2023-189 zo dňa 06.10.2023, v ktorom konštatuje splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže sám uviedol, že žalobca sa mohol miesto nariadenia neodkladného opatrenia domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s tým, že pohľadávku žalobcu je možné zabezpečiť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, preto konajúci súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie. Z toho dôvodu žalobca bez zbytočného odkladu podal v danej veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Následne sa však Mestský súd Bratislava III a F. H. E., ktorý rozhodol aj o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, od svojho vlastného právneho záveru odchýlil a zamietol aj tejto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s odôvodnením, že nedošlo k splneniu podmienok na jeho vydanie. Mestský súd Bratislava III ani F. H. E. tento svoj odklon žiadnym spôsobom v uznesení neodôvodnili. Uznesenie je tak nepochybne prekvapivým rozhodnutím, keď k zmene názoru prišlo za jeden mesiac a o tejto zmene názoru sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia, samozrejme s chýbajúcim odôvodnením tejto zmeny. S ohľadom na § 220 ods. 2 CSP bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetliť, ako posúdil skutkové tvrdenia a okolnosti, a ako právne vec posúdil s prihliadnutím na svoj dovtedy prezentovaný právny názor.
7. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj postoj, ktorým tvrdí, že žalobca nesplnil jeden z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to že nepreukázal obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal výlučne na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/1997 zo dňa 22.07.1997, prostredníctvom ktorého sa snažil interpretovať, čo možno považovať za ohrozenie výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie však rozsiahlu argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
týkajúcu sa znižovania hodnoty majetku žalovaného „odbil“ jednou vetou („Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti, ktoré prevádza na tretiu osobu.“), avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s rozsiahlou argumentáciou týkajúcou sa okolností, ktoré sú spojené s prevodmi a z toho vyplývajúcu dôvodnú obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, považuje žalobca za alibistické, nakoľko konajúci súd bol upovedomený, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je zmluvnou stranou pri prevode nehnuteľností, a teda ani účastníkom katastrálneho konania, z objektívnych dôvodov nemohol konajúcemu súdu predložiť kúpnu zmluvu prípadne iný dokument reflektujúci podmienky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca podľa jeho názoru dostatočným spôsobom preukázal existenciu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia, nakoľko (okrem iného) žalovaný ako dlhoročný vlastník nehnuteľností (ktoré dostal darom od žalobcu) „zhodou okolností“ potom ako sa dozvedel o podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, vedome a cielene pristúpil k prevodu celého svojho obchodného podielu v spoločnosti KUBER spol. s r.o., IČO: 35 701 358 na tretiu osobu, ako aj k prevodu všetkých nehnuteľností, ktoré vlastnil, na tretie osoby, čím výrazným spôsobom zhoršil postavenie žalobcu ako veriteľa pri zabezpečovaní svojej pohľadávky. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného išlo o vedomé a cielené konanie s účelom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca je presvedčený, že jediným dôvodom prevodov celého svojho relevantného majetku žalovaným na tretie osoby v tak krátkom čase vo výške presahujúcej 1.500.000,- eur (za predpokladu, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k prevodu obchodného podielu na spoločnosti KUBER spol. s r.o. za trhovú cenu), bolo zbaviť sa majetku, ktorý by mohol podliehať výkonu rozhodnutia. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že dochádza iba k zmene formy majetku žalovaného, nakoľko súd opätovne zásadným spôsobom ignoruje okolnosti, ktoré sú bezprostredne spojené s jednotlivými prevodmi nehnuteľností, na ktoré žalobca poukázal. Pokiaľ došlo k transformácií aktív na finančné prostriedky, a tými disponuje žalovaný v hotovosti, bude výkon rozhodnutia výrazným spôsobom sťažený, nakoľko súdny exekútor nemá prostriedky, ktorými by donútil žalovaného, aby mu hotovostné finančné prostriedky, ktorými disponuje, vydal. Pokiaľ by však vlastnil nehnuteľnosti, tie by bez ohľadu na vôľu žalovaného podliehali exekučnému záložnému právu a prípadne dražbe. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na aktuálnu infláciu v SR, kedy transformácia nehnuteľnosti na peniaze predstavuje pokles hodnoty majetku. Udržateľnosť hodnoty nehnuteľností nemožno porovnávať s poklesom hodnoty peňazí z dôvodu medziročnej inflácie. Transformácia nehnuteľností na peniaze výrazným spôsobom zníži hodnotu majetku žalovaného a nemožno vylúčiť, že táto transformácia by ohrozila prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalovaný prevádzal na tretie osoby majetok v približnej hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Obava z ohrozenia exekúcie je tak odôvodnená. Žalobcu nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Žalobca sa ďalej ohradil voči označeniu svojich tvrdení za „nepodložené domnienky“ a toto označenie považuje za nevhodné, keďže objektívne predložil všetky dokumenty a uviedol všetky skutočnosti, ktorými disponuje. Bol to práve Mestský súd Bratislava III, ktorý svojvoľne rozhodol bez akejkoľvek argumentácie/odôvodnenia v priamom rozpore s právnym názorom, ktorý sám prezentoval v tomto konaní len o mesiac skôr. Aj napriek skutočnosti, že žalobca nedoložil konajúcemu súdu kúpne zmluvy, resp. dokumenty preukazujúce účelnosť prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, prípadne dokumenty preukazujúce znižovanie hodnoty majetku žalovaného, Mestský súd Bratislava III mal pristúpiť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu. Vzhľadom na výšku pohľadávky ako aj na existenciu rizika a obavy zo zníženia hodnoty majetku by zriadenie sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam nebolo v celkom zjavnom nepomere. Existencia plomby na listoch vlastníctva týkajúca sa všetkých nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného vytvára dostatočnú obavu na zriadenie sudcovského záložného práva.
8. V neposlednom rade žalobca v podanom odvolaní poukázal na okolnosť, že vklad vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam zo žalovaného ako prevodcu bol I. J. E., katastrálny odbor, povolený a zapísaný v prospech tretej osoby do 24 hodín od podania návrhu na vklad, resp. odkedy sa objavila na príslušnom
liste vlastníctva vyznačená plomba, pričom bežná dĺžka vybavenia návrhu na vklad na I. J. E., katastrálny odbor je 28-30 dní, v prípade zrýchleného konania 14-15 dní, čo možno označiť za prinajmenšom neštandardné. Vzhľadom na vyťaženosť I. J. E., katastrálny odbor je nepravdepodobné, že by kataster mal vybavené všetky návrhy na zápis vlastníckeho práva do katastra, ktoré predchádzali návrhu na vklad žalovaného. Aj v prípade zrýchleného vkladu je lehota 24 hodín nesplniteľná, dokonca podľa všeobecnej informácie katastra je nereálne z časového hľadiska vzhľadom na vyťaženosť pracovníkov katastra, že by za bežných okolnosti došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa do 24 hodín od podania návrhu na vklad. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/61/2023 - 97 zo dňa 20.10.2023, kde žalobca vystupuje ako žalobca a žalovaným je K. L. (kamarát žalovaného), na ktorého boli prevedené nehnuteľnosti v obci Pruské. V predmetnom uznesením Okresný súd Trenčín konštatoval, že žalobca dostatočne osvedčil nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, keď osvedčil existenciu jeho pohľadávky a realizáciu úkonov dlžníka smerujúcich k zbavovaniu sa majetku a súčasne dostatočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným, keď preukázal, že dlžník zo zmenky, F. B., prevádza na žalovaného nehnuteľnosti, z ktorých hodnoty by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Okresný súd Trenčín mal za to, že z týchto úkonov dlžníka jednoznačne vyplýva hrozba ujmy spočívajúca v nebezpečenstve ďalšieho prevodu predmetných nehnuteľností žalovaným, čo by mohlo viesť k znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a v neposlednom rade aj k sťaženiu právneho postavenia žalobcu v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov. Aj keď aktuálne žalobca neosvedčil také kroky žalovaného, ktoré by viedli k zbavovaniu sa nadobudnutého majetku od dlžníka, je potrebné si uvedomiť, že takýto zámer by žalobca mohol zistiť až vtedy, keď k dispozícii s majetkom zo strany žalovaného skutočne dôjde (plomba, zavkladovanie). Ak by sa však vyčkávalo na prejavenie tohto úmyslu žalovaným, mohlo by dôjsť k zmareniu alebo významnému sťaženiu práva žalobcu tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom pri uspokojovaní jeho pohľadávky, čím by sa jeho právne postavenie zhoršilo natoľko, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.
9. Napokon žalobca v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie, keď sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu a keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé vyhodnotenie skutkového stavu ani vyhodnotenie splnenia/nesplnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v konaní osvedčil svoj nárok zo zmenky, žiadal zabezpečovacie opatrenia zriadiť na spôsobilý predmet a preukázal aj existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, čím nepochybne splnil podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 04.03.2024, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, pričom návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani odvolanie žalobcu proti napadnutému uzneseniu nie sú ani len sčasti dôvodné. Napriek tomu, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je iba dočasná úprava práv a povinností strán, ktorá nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, žalobou uplatnený nárok žalovaný neuznáva, keď žalobca (otec žalovaného) vyplnil vlastným synom vydanú blankozmenku v rozpore s dohodnutým vyplňovacím právom na sumu 1.500.000,- eur. Žalobca podľa žalovaného podaným návrhom neosvedčil ani len základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v prvom rade namieta, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na takých nehnuteľnostiach, v prípade ktorých sám žalobca právne spochybňuje vlastnícke právo žalovaného k nim z dôvodu jeho požiadavky na ich vrátenie ako daru. Žalovaný na preukázanie tejto skutočnosti predložil návrh žalobcu zo dňa 08.09.2023 na vykonanie záznamu na základe odvolania darovania darcu, ktorý žalobca adresoval I. J. M., katastrálnemu odboru, a na to nadväzujúce rozhodnutie I. J. M., katastrálneho odboru, číslo: N. XXXX/XXXX o prerušení konania. Žalobca sa teda domáha zriadenia záložného práva vo svoj prospech k takým nehnuteľnostiam, o ktorých súčasne tvrdí, že sú jeho vlastníctvom. Uvedená skutočnosť, ktorú žalobca pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom účelovo zamlčal, je pritom v bezprostrednej súvislosti s podmienkou osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ak totiž žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdí, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a svojho údajného vlastníckeho práva sa právnou cestou katastrálneho konania aktívne domáha, je pojmovo vylúčené, aby v dispozícii s rovnakými nehnuteľnosťami videl ohrozenie exekúcie, ktorá by prípadne mohla byť vykonávaná v jeho prospech ako oprávneného, keďže by (ak je pravdou, čo žalobca tvrdí) jej predmetom zjavne nemohli byť nehnuteľnosti vo vlastníctve samotného žalobcu. Žalobca zároveň neosvedčil,
že by prípadná exekúcia bola ohrozená. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo konanie žalovaného, a to zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu (ako jeho údajného veriteľa). Žalobca nepreukázal, že by dané nehnuteľnosti odpredával spôsobom, ktorý vedie k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie. Iba tvrdenia žalobcu a jeho úvahy o údajných zámeroch žalovaného, samé osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom ako strane znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; práve naopak, v postupe súdu prvej inštancie nie je prítomný žiaden prvok, ktorý by danosť týchto odvolacích dôvodov akokoľvek indikoval. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie tohto typu uznesení v súlade s ich povahou a ustanovením § 236 CSP a súd prvej inštancie v ňom jasne a zrozumiteľne poskytuje odpoveď na relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu uplatneným navrhnutým zabezpečovacím opatrením, pričom nejde ani o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ani o prekvapivé rozhodnutie tak, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Rovnako sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie znamená, že súd nepoužije správnu právnu normu alebo síce aplikuje správnu právnu normu, no nesprávne ju interpretuje, prípadne zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery. V prípade napadnutého uznesenia však súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, teda použil správne právne normy, ktoré správne vyložil a zároveň zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne potvrdil a súčasne mi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
14. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
25. Podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia Civilný sporový poriadok vymedzuje v § 343 ods. 1 CSP, pričom tieto sú nasledovné: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh a z toho vyplývajúce uplatňovanie dispozičnej zásady v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
26. Tieto podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú kumulatívne, čo znamená, že ak čo i len jedna z nich nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť a návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý (§ 344 v spojení s § 328 ods. 1 CSP). Zo zásady hospodárnosti (čl. 17 CSP) súčasne v tejto súvislosti vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, je nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné, pretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu.
27. Zároveň je s ohľadom na ustanovenie § 326 CSP nevyhnutné, aby návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 obsahoval: a) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, b) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, c) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia (v danom prípade zabezpečovacieho opatrenia) sa navrhovateľ domáha.
28. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
29. Žalobca primárne v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé, keďže žalobca sa už skôr domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, kde v rozhodnutí, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, súd prvej inštancie tento návrh zamietol z dôvodu, že sú splnené podmienky na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd uvádza, že v predmetnom uznesení súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprejudikoval, že sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako osvedčenie nároku žalobcu, obava z ohrozenia exekúcie, či potreba bezodkladne upraviť pomery. Z odôvodnenia uznesenia č. k. B5-14CbZm/27/2023-189 zo
dňa 06.10.2023 je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu podľa § 324 ods. 3 CSP, v ktorom je vyjadrený vzťah priority zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, t.j. ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nie je možné domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia. Preto súd prvej inštancie v danom rozhodnutí správne uviedol, že ak je možné zriadiť záložné právo na majetok dlžníka, mal sa žalobca domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nie neodkladného opatrenia. Uvedená odvolacia námietka žalobcu je tak nedôvodná.
30. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalobca v podanom návrhu neosvedčil, že zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 1.500.000,- eur bude v prípade exekúcie ohrozené, keď neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Odvolací súd uvádza, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby upraviť vzájomné pomery medzi stranami sporu, keď z obsahu návrhu žalobcu nevyplýva, že by pohľadávka žalobcu bola ohrozená konaním žalovaného. Len samotné neuhradenie pohľadávky žalovaným a dispozícia s majetkom nemôžu byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená reálnym konaním žalovaného. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie sa vyžaduje, aby šlo o reálnu obavu, keď úkony dlžníka dopadajú na majetkovú sféru dlžníka v tom zmysle, že jeho majetok sa znižuje. Žalobca však takéto správanie sa dlžníka neosvedčil a poukazoval len na to, že žalovaný sa zbavuje všetkých svojich nehnuteľností a na všetkých listoch vlastníctva je vyznačená plomba, pričom už len samotná výška pohľadávky podľa žalobcu je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že výška pohľadávky žalobcu nie je podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň svoje tvrdenia zovšeobecnil a nesprávne uviedol, že plomba je vyznačená na všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, pričom minimálne v prípade nehnuteľnosti v k. ú. L. zapísanej na LV č. XXXX žiadna plomba vyznačená nie je. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že predajom nehnuteľnosti sa zhoršilo postavenie žalobcu, keďže toto svoje tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Ani presvedčenie žalobcu, že žalovaný sa zbavuje majetku s cieľom vyhnúť sa výkonu rozhodnutia, nie je postačujúce pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Faktické úkony, ktoré by smerovali k zníženiu hodnoty majetku a tým k zmareniu prípadnej budúcej exekúcie, žalobca v konaní neosvedčil. Napriek tomu, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie jednotlivých predpokladov, je potrebné uviesť, že nie je možné rezignovať na túto požiadavku a domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bez osvedčenia konania, ktorého následkom je znižovanie hodnoty majetku žalovaného, alebo konania, ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovalo majetkové pomery žalovaného. Na takéto osvedčenie nie je možné uspokojiť sa ani s tvrdením žalobcu, že nie je v jeho možnostiach zistiť, za akú hodnotu žalovaný svoj majetok predáva. Skutočnosti uvádzané žalobcom podľa odvolacieho súdu nesvedčia o reálnom znižovaní majetkových hodnôt žalovaného. V danom prípade tak odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že nie je splnená podmienka existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Ak čo i len jedna z podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť a návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu.
31. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že hoci nemá k dispozícii dokumenty (kúpne zmluvy), ktorými sa žalovaný zbavuje svojho majetku, avšak pokiaľ ide o zásadu proporcionality a oprávnenosť zásahu do práv žalovaného, mal súd prvej inštancie nariadiť zabezpečovacie opatrenia a žalovaný mohol v rámci odvolania doložiť dokumentáciu, ktorou by preukázal, že nedochádza k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Odvolací súd uvádza, že osvedčenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je výlučne na žalobcovi. Nie je možné bez riadneho osvedčenia predpokladov nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že zákon takýto postup neumožňuje, ale podľa § 328 ods. 1 CSP platí, že ak nie sú splnené podmienky, súd takýto návrh zamietne. Ak návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nespĺňa podmienky pre jeho nariadenie, ani odmietnutie, nie je absolútne možné, aby súd takému návrhu vyhovel a následne, aby tento stav reparoval až na základe prípadného odvolania žalovaného a žalovaným uvádzaných a preukazovaných dôvodov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým by súd návrhu vyhovel, by bolo vykonateľné už jeho doručením (§ 332 ods. 2 CSP). Čiže ak k zásahu do práv žalovaného má dôjsť doručením predmetného rozhodnutia, je potrebné, aby rozhodnutie bolo vydané na základe osvedčených predpokladov.
32. Ďalej žalobca opodstatnenosť svojho návrhu opieral o skutočnosť, že I. J. E., katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva do 24 hodín od podania návrhu na vklad. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo, boli aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie stále vo vlastníctve žalovaného (a naďalej aj sú), a teda nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva ako uvádza žalobca. Aj z uvedeného dôvodu nebola (a ani nie je) daná naliehavosť na vydaní zabezpečovacieho opatrovania. Bez právneho významu vo vzťahu k splneniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je napokon aj tá skutočnosť, či neprimerane rýchlo, resp. v akej lehote katastrálny odbor zaevidoval konanie v registri „V“.
33. Odvolací súd navyše uvádza, že aj napriek tomu, že pohľadávka uplatnená žalobcom je vo výške 1.500.000,- eur, bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť, že žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie k majetku, kde nebude daná disproporčnosť žalovanej pohľadávky s hodnotou majetku, ktorým má byť žalovaná pohľadávka zabezpečená. V danom prípade je však z návrhu žalobcu zrejmé, že tento žiadnym spôsobom neosvedčil hodnotu majetku, ktorý žiada zaťažiť zriadením záložného práva, iba opakovane poukazuje na vyššiu hodnotu jeho pohľadávky. Hodnota majetku, na ktorý žalobca žiada zriadiť záložné právo, nebola žalobcom uvádzaná a žalobca tak podľa odvolacieho súdu neosvedčil skutočnosti svedčiace o tom, že by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bolo splnená zásada proporcionality. Žalobca hodnotu žiadnej z nehnuteľností nijako nešpecifikoval, pričom žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k množstvu nehnuteľností zapísaných na osemnástich listoch vlastníctva a nachádzajúcich sa v rôznych katastrálnych územiach. Len samotné poukazovanie na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky v danom prípade nepostačuje.
34. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom vyjadrení k odvolaniu svedčiace o tom, že žalobca si uplatnil nárok na vrátenie daru (nehnuteľností, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo), nastali pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný za tým účelom predložil návrh žalobcu adresovaný príslušnému okresnému úradu, v ktorom uvádza, že jednostranným právnym úkonom odvolal svoje darovanie, ktorým žalovanému daroval jednotlivé nehnuteľnosti. Za tým účelom preto I. J. M. svojím rozhodnutím č. N. XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2023 rozhodol, že prerušuje konanie, nakoľko je potrebné preveriť skutočnosti tvrdené v konaní Z 1896/2023 o návrhu na vykonanie záznamu na základe odvolania darovania darcu, ktoré tvorí predbežnú otázku, ktorú treba pred rozhodnutím v konaní N. XXXX/XXXX zodpovedať. Z návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listov vlastníctva je zrejmé, že plomby na listoch vlastníctva k nehnuteľnostiam, na ktoré žalobca poukazuje a ktoré podľa žalobcu dokazujú, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, sú všetky vedené pod číslom katastrálneho konania N. XXXX/ XXXX. Je tak nepochybné, že vo vzťahu ku všetkých nehnuteľnostiam, ku ktorým je evidovaná na liste vlastníctva plomba, je toto vkladové konanie prerušené a tento stav bol daný aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. v čase rozhodujúcom pre vydanie rozhodnutia (§ 329 ods. 2 CSP), čím podľa odvolacieho súdu nebola daná ani potreba neodkladnej úpravy pomerov.
35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).