Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-134-2011.pdf
PDF · 182.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/134/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci žalobcu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., Rhodyho č. 6, Bardejov, právne zastúpený AK Novikmec, s.r.o., Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova č. 125 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky Bratislava, Ul. Vazovova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/10047-68211/2011/990813-r, č. I/225/10046-68192/2011/990813-r, č. I/255/10044-68189/2011/990813-r, č. I/225/10048-68250/2011/990813-r, všetky zo dňa 24. júna 2011 na základe žalôb takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pod sp. zn.: 1S/134/2011 dňom 19.9.2011 bolo začaté konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Daňového riaditeľstva SR č. I/225/10047-6821/2011/990813-r zo dňa 24.6.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov č. 700/0230/78051/Pav zo dňa 25.2.2011, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 6.708,09 EUR.
Podľa sp. zn.: 1S/135/2011 bolo tým istým dňom začaté konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu DR SR č. I/225/10046-68192/2011/990813-r zo dňa 24.6.2011, ktorým DR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Bardejov č. 700/230/7794/11/Pav zo dňa 25.2.2011, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 91,81 EUR.
Pod sp. zn.: 1S/136/2011 dňom 19.9.2011 bolo začaté konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu DR SR č. I/225/10044-68189/2011/990813-r zo dňa 24.6.2011 o potvrdení dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Bardejov č. 700/230/7782/11/Pav zo dňa 25.2.2011 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 10.584,27 EUR.
Pod sp. zn.: 1S/137/2011 bolo dňom 19.9.2011 začaté konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu DR SR č. I/225/10046-68250/2011/990813-r zo dňa 24.6.2011, ktorým DR potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bardejov č. 700/230/7812/11/Pav zo dňa 25.2.2011 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 265,02 EUR.
Pretože v predmetných veciach sú splnené podmienky upravené ustanovením § 112 v spojení s ustanovením § 246c O.s.p., teda veci skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania v záujme hospodárnosti spojil súd veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: 1S/134/2011 až 1S/137/2011 na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn.: 1S/134/2011.
Žalobca navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutia DR citované vyššie v spojení s dodatočnými platobnými výmermi zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania. Žalobca považuje vydané rozhodnutia za nezákonné namietajúc, že daňové orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ich závery sú predčasné a správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 2, § 15 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Poukázal na to, že miestne príslušný správca dane je Daňový úrad Bardejov mal u žalobcu vykonať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008 a za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009. Daňová kontrola bola začatá podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov..., a to bez písomného oznámenia o výkone daňovej kontroly a zápisnica o začatí daňovej kontroly, ktorá bola napísaná dňa 17.2.2010 pod č. 700/320/5653/2010/Mart. Poukázal tiež na to, že o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol vypracovaný protokol dňa 2.2.2011 pod č. 700/320/3906/2011/Puz, ktorý bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie osobne dňa 4.2.2011 splnomocnenej zástupkyni žalobcu. K prerokovaniu protokolu došlo dňa 17.2.2011 a k protokolu splnomocnená zástupkyňa žalobcu doručila správcovi dane Daňovému úradu Bardejov písomné vyjadrenie k protokolu.
Konštatoval, že za Daňový úrad Bardejov ako miestne príslušného správcu dane žalobcu kontrolu vykonali Bc. T. P. a Ing. L. S. a poverenie na výkon tejto kontroly dostali tieto zamestnankyne Daňového úradu B.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že podľa názoru Ústavného súdu súčasťou zákonom ustanoveného postupu pri domáhaní sa práva na inom orgáne SR podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je i právo účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov... . Ak preto má dôjsť k zmene miestnej príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone. Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane vylúčení, o čo v tomto prípade nešlo. Možno teda dospieť k názoru, že týmto postupom došlo k obídeniu ustanovení § 3 Zákona o správe daní v znení v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, u fyzickej osoby jej trvalým pobytom. Formálne síce konal miestne príslušný správca dane, avšak v skutočnosti predmetnú kontrolu vykonávali zamestnanci iného správcu dane, hoci miestne príslušní zamestnanci neboli z daňového konania vylúčení. Správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto pohľadu nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Na základe uvedených skutočností žalobca namieta postup správcu dane Daňového úradu Bardejov, pričom považuje postup správcu dane za nezákonný a v súvislosti s nezákonným postupom považuje protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 700/320/3906/2011/PUz zo dňa 2.2.2011 za nezákonné získaný dôkaz.
Žalobca argumentoval ďalším nálezom Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.6.2010, ktorý pojednáva o lehote ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, je okrem iného uvedené: „Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku, t.j. protokolu, ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy. Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňovým subjektov a aj v daňovom konaní je potrebné uplatňovať požiadavku primeranosti zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Žalobca poukázal na to, že správca dane je pri výkone kontroly viazaný ustanovením § 2 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. a z dôvodu vylúčenia neúčelných zásahov do informačnej autonómie daňového subjektu, minimalizácie ich zaťaženia a
prípadného zneužitia daňových kontrol k šikanovaniu daňových subjektov je nevyhnutné, aby správca dane postupoval podľa zásad primeranosti a rešpektoval, že pri plnení povinností kontrolovaného daňového subjektu v daňovom konaní, je potrebné voliť také prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú kontrolovaný daňový subjekt, čo v prípade daňovej kontroly znamená jej vykonávanie v nezbytne nutnom rozsahu vo vzťahu k dosiahnutiu jej účelu. Aby sa vylúčila možnosť (alebo aspoň obmedzila) možnosť svojvoľného jednania správcu dane tak, ako vo vzťahu k zahájeniu kontroly vôbec, tak vo vzťahu k jej rozsahu, musí byť daňovému subjektu oznámený jej dôvod a cieľ, a to úplne a konkrétne tak, aby daňový subjekt mal určitú možnosť „kontroly" postupu správcu dane s poukazom na nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 334/02. Poukázal na ďalší nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 29/05 a zdôraznil, že ústavný rozmer vykonávaného daňového konania vyžaduje vyváženie verejného záujmu na stanovenie a výber daní na strane jednej a ochrany autonómnej sféry jednotlivca na strane druhej, pričom tento odkaz je priamo zakotvený v ustanoveniach § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca dane v konaní o daniach jedná tak, že chráni záujmy štátu, avšak dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Voľba medzi jednotlivými procesnými inštitútmi využívaných správcom dane k dosiahnutiu cieľa daňového konania musia byť podriadené princípu proporcionality vzhľadom k minimalizácii zásahov do informačnej autonómie jednotlivca.
Argumentoval, že podľa nálezu Ústavného súdu č.k. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009 a rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/118/2009 zo dňa 26.10.2010 sa domnieva, že miestne príslušný správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 až december 2008, o výsledku ktorej vyhotovil už citovaný protokol, porušil ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho protokol je nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť, pričom na základe takto získaného dôkazného prostriedku nemohli byť ani vydané ním napadnuté dodatočné platobné výmery.
Uviedol, že vykonaním daňovej kontroly poverením zo dňa 15.2.2010 č. 700/100/5451/2010/Pri boli Ing. J. L. a Ing. L. Y., dôvodom na vykonanie daňovej kontroly bola podľa § 76 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov žiadosť Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 1.12.2009 o vykonanie predmetnej kontroly, a to v čo najkratšom čase, pretože v predmetnej veci hrozí, že účtovníctvo alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené, pričom miesto vykonávania predmetnej daňovej kontroly je v zápisnici zoo dňa 17.2.2010 uvedené, že sa bude vykonávať v priestoroch prevádzkarne žalobcu: Teplická 3871/34, Poprad. Na základe uvedeného správca dane požiadal Daňový úrad Kežmarok o zabezpečenie výkonu predmetnej daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobia u žalobcu zamestnancami Daňového úradu Kežmarok, preto miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bardejov listom zo dňa 22.3.2010 č. 700/320/10870/2010/Pri zrušil poverenie na výkon predmetnej daňovej kontroly u žalobcu udelené pre Ing. J. L. a Ing. L. Y. s účinnosťou od 22.03.2010 a poverením č. 700/320/11119/2010/Mate zo dňa 23.3.2010 poveril vykonaním tejto kontroly Ing. L. S. a Bc. T. P., zamestnankyne Daňového úradu B.. Žalobca ďalej namietal, že postup správcu dane nebol v súlade s ustanovením § 2 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., pretože skutočné dôvody začatia daňovej kontroly a to na základe žiadosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove sa dozvedel až z napadnutých rozhodnutí DR. Ak žalovaný v napadnutých rozhodnutiach tvrdí, že žalobca počas celého predmetného konania nepodal žiadne námietky zaujatosti podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ani iné námietky podľa § 50 ods. 1, § 15 ods. 8, § 24 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a nepodal námietky proti všetkým zamestnancov Daňového úradu Bardejov, vrátane riaditeľa, a teda v predmetných veciach nie je daný dôvod na zmenu miestnej príslušnosti tak, ako predpokladá právny názor ústavného súdu a uvedeným postupom nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože, predmetnú daňovú kontrolu vykonal miestne príslušný správca dane zamestnancami, ktorí mohli byť len zamestnancami Daňového riaditeľstva SR, a aj voči týmto zamestnancom povereným výkonom daňovej kontroly mohol vzniesť námietku zaujatosti, žalobca zdôraznil, že s týmto právnym názorom žalovaného sa nestotožňuje, pretože predmetnú daňovú kontrolu mal vykonať miestne príslušný správca dane zamestnancami Daňového úradu Bardejov. Namietal, že napriek svojím tvrdeniam DR nevysvetlilo v svojich rozhodnutiach dôvody, prečo dňa 14.12.2010 bolo bez uvedenia dôvodov zrušené poverenie na výkon kontroly pre Ing. L. S. a Bc. T. P. (zamestnancov Daňového úradu B.) a opätovne boli poverení výkonom predmetnej daňovej kontroly zamestnanci správcu dane Daňového úradu Q. Ing. P. U. a Ing. F. B.. Žalobca vytýkal daňovým orgánom, že nimi prezentovaný názor nie je správny, pretože správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov a z tohto pohľadu nie je podstatné, že
zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to podľa jeho názoru znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov.
Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2008, júl 2008 a december 2008, okrem namietaných procesných chýb správcu dane žalobca nenamietal iné porušenie procesného, resp. hmotnoprávneho predpisu, pretože podľa jeho názoru nie je potrebné uvádzať ďalšie porušenia hmotnoprávneho predpisu zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri výkone predmetnej daňovej kontroly. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2008 žalobca poukázal na to, že ak daňové orgány dospeli k záveru, že z jeho strany došlo k porušeniu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, k porušeniu ktorých došlo tým spôsobom, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 202.088,-- SKK zo služieb (faktúra č. 20080818 zo dňa 20.8.2008, ktorá bola vystavená spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o. Košice za vykonanie stavebných prác na objekte spoločnosti), pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli dodané, s týmto záverom sa žalobca nestotožňuje. Poukázal na to, že správca dane dožiadaním č. 700/320/26087/2010/ Sis zo dňa 2.7.2010 požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Košice IV. o preverenie predmetnej faktúry vystavenej spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o.. Miestne príslušný správca dane tejto obchodnej spoločnosti v odpovedi zo dňa 22.7.2010 uviedol, že preverovaný daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, na adrese uvedenej ako sídlo spoločnosti sa nezdržiava a správca dane v súvislosti s vybavovaním iných dožiadaní predvolal konateľa spoločnosti T. Y., ktorý sa však na miestne príslušný daňový úrad nedostavil ani na základe opakovaného predvolania, taktiež nebol predvedený príslušným útvarom PZ. Predvolal bývalého konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o, N. P., ktorý sa na Daňový úrad Košice IV. nedostavil, rovnako nebol predvedený príslušníkmi PZ. Na základe uvedených skutočnosti Daňový Košice IV. nemohol potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení a zodpovedať na otázky uvedené v dožiadaní. Správca dane Daňový úrad Bardejov požiadal o vypočutie svedka a to bývalého konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o., N. P., bytom V. XXXX/XX, U., ktorý bol v čase vystavenia predmetnej faktúry konateľom preverovanej spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o. a miestne príslušný Daňový úrad Prešov II. v odpovedi na dožiadanie zo dňa 21.9.2010 uviedol, že vykonal niekoľko miestnych zisťovaní na uvedenej adrese, zaslal predvolania a dal menovaného predviesť políciou, avšak N. P. sa na uvedenej adrese nezdržiava. Citoval ďalej z rozhodnutia, že N. P. Daňovému úradu Prešov II. dňa 20.9.2010 doručil vyjadrenie lekára psychiatrickej ambulancie a potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Ďalším dožiadaním zo dňa 16.8.2010 správca dane požiadal o vypočutie svedka T. Y., A. XXXX/XX, U., a z odpovede Daňového úradu Poprad vyplýva, že predvolania neboli doručené s oznámením pošty, že adresát je neznámy a nepodarilo sa ho predviesť ani prostredníctvom polície. Žalobca vytýkal správcovi dane, že ak v rozhodnutí konštatoval, že vykonanými šetreniami nebolo preukázané vykonanie stavebných prác na objekte spoločnosti, aj napriek vysvetleniu podaného ním a vyjadrenia žalobcu boli len vo verbálnej rovine, správca dane nevykonával za týmto účelom ani miestne zisťovanie za účelom posúdenia vykonaných prác. Na základe uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že žalovaný (správne žalobca) nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, na základe čoho správca dane po daňovej kontrole mu nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 20080818 zo dňa 20.8.2008 vo výške 200.001,-- SKK pre porušenie § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca uviedol, že sa domnieva, že správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2008 porušil ustanovenie § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 2 tohto právneho predpisu z dôvodu, že správca dane vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplne zistenie skutkového stavu veci. Všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom a správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prioritou je pravdivosť dôkazov a ich preukazná hodnota. Správca dane pri odôvodnení svojich záverov musí uviesť aj to, prečo na niektoré dôkazy neprihliadal a pokladal ich za druhoradé.
Žalobca namietal, že zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 a § 29 ods. 2 ukladá správcovi dane postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy tak štátu a dbať pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a súčasne dbať,aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. Preto sa domnieva, že vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 správca dane nezískal relevantné dôkazy, na základ ktorých by bolo možné jednoznačne tvrdiť, že k zdaniteľnému plneniu medzi žalobcom a spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o., nedošlo. Správca dane pri predmetnej daňovej kontrole nedospel k takým záverom, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Zdôraznil, že je povinnosťou daňového orgánu v súlade s citovaným ustanovením zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a v ňom vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Za daného stavu nie je možné považovať vykonané dokazovanie za čo najúplnejšie, závery o neuskutočnení zdaniteľných plnení nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú predčasné, preto správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 2, § 15 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca dôvodil, že z ním uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nepreukázal nespochybniteľne porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že v žalobe vznesené námietky sú charakterom námietky procesné, pričom primárnou námietkou žalôb je námietka proti postupu správcu dane, ktorý žalobca považuje za nezákonný z dôvodu, že výkonom kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún, júl, august a december 2008 poveril miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bardejov namiesto skôr poverených svojich zamestnancov Daňového úradu Kežmarok s účinnosťou od 23.3.2010, ktoré dôvody považuje finančné riaditeľstvo za neúčinné, bez vplyvu na zákonnosť rozhodnutí žalovaného. Finančné riaditeľstvo uviedlo, že s uvedenou námietkou sa vyporiadalo v odôvodnení rozhodnutí podrobne, podrobne boli vysvetlené dôvody zákonnosti tohto postupu a všetky dotknuté ustanovenia príslušných zákonov, na základe ktorých prijal záver vo vzťahu k žalobcom namietanej skutočnosti, preto poukazuje na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. Podľa názoru FR, že žalobca záver daňových orgánov neprijal z toho dôvodu, že pri posudzovaní postupu správcu dane výkonom daňovej kontroly preferoval výlučne aplikáciu § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá však v predmetných veciach nie je sporné, pretože daňovú kontrolu od začiatku do jej konca vykonával miestne príslušný správca dane, t.j. Daňový úrad Bardejov.
Jednoznačne spornou skutočnosťou pre žalobcu je výkon kontroly zamestnancami iného daňového úradu DÚ Kežmarok, ako zamestnancami Daňového úradu Bardejov. Žalovaný uviedol, že procesný úkon správcu dane, ktorým boli zamestnanci Daňového úradu Kežmarok poverení výkonom daňovej kontroly, nesúvisí s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., preto nemohlo dôjsť ani k jeho porušeniu. Zamestnanci Daňového úradu Kežmarok vykonávali kontrolu na základe poverenia Daňového úradu Bardejov v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 prvá veta v spojení s ustanovením § la písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb. a v týchto správnych zákonných súvislostiach žalobca postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly neposudzuje, a preto podľa jeho názoru namieta neúčinne. Tento jeho právny záver odôvodňuje aj dôvodová správu k zákonu č. 494/2010 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 30.12.2010 menil a dopĺňal zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý k článku II. bodu 2 tejto novely v dôvodovej správe uvádzal (citácia): „V ustanovení sa spresňuje výkon daňovej kontroly s ohľadom na príslušnosť správcu dane a zamestnancov, ktorí budú daňovú kontrolu vykonávať. Nadväzne na § la písm. j/ súčasne platného zákona SNR č. 511/1992 Zb. daňovú kontrolu môže vykonávať zamestnanec správcu dane, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo. V súčasnosti dochádza k rozdielnym výkladom pri výkone daňovej kontroly vykonávanej daňovým úradom. Z dôvodu jednoznačnosti, a aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám, navrhuje sa úprava §15 ods. 1 v tom smere, aby daňovú kontrolu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane mohol vykonať ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane (zamestnanec s pravidelným miestom výkonu štátnej služby u miestne príslušného správcu dane alebo zamestnanec s pravidelným miestom výkonu štátnej služby u iného správcu dane), pričom dokumentácia súvisiaca s daňovou kontrolou bude vyhotovená v mene správcu dane, ktorý je miestne príslušným správcom dane pre kontrolovaný daňový subjekt. Na základe týchto zákonných dôvodov postupoval správca dane pri výkone daňovej kontroly u žalobcu, a preto jeho postup bol zákonný. Ak teda žalobca podporuje námietku nezákonnosti postupu správcu dane poukazom na ním uvedené nálezy ÚS SR a ÚS ČR a rozsudku NS SR, z ktorých podľa neho súvisiace časti cituje, tak žalovaný konštatoval, že v tomto rozsahu žalobca poukazuje bez vzťahu k spornému problému. Žalovaný súčasne konštatoval, že tie práva, na ktoré poukazuje pri citovaní uvedených judikátov, boli postupom správcu dane pri výkone kontroly dodržané v plnom rozsahu.
V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania správcom dane žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru v predmetných veciach postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., lebo z obsahu spisu je preukázané, že na základe vykonaného dokazovania a na základe dôkazov predložených žalobcom správca dane zabezpečil dostatočný rozsah dôkazov nevyhnutne potrebných na dosiahnutie účelu tejto kontroly, t. j. správneho určenia dane a vzniku daňovej povinnosti. Podľa zásady daňového konania upravenej v § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. posudzoval všetky dôkazy, čím preukázal, že žalobca nepriznal a neodviedol daň pri refakturácii za sprostredkovanie trajektu (neoprávnene uplatnil pri dodaní služby oslobodenie od dane - faktúra č. 20080795 a neoprávnene si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb od spoločnosti Stavmady Holding, s. r. o. za stavebné práce, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, pretože neboli dodané). Uviedol, že ak žalobca založil v princípe námietky tohto sporu na nezákonne získanom dôkaznom prostriedku a to protokolu z kontroly z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., tak tento názor považuje žalovaný za nesprávny, pretože protokol z kontroly nie je dôkazným prostriedkom s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý ako dôkaz charakterizuje všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Protokol o výsledku zistení z daňovej kontroly však takýmto prostriedkom nie je. Tento zákonom č. 511/1992 Zb. je upravený v § 15 ods. 10 a 11 a je súhrnom výsledkov zistení správcu dane. Skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti sa v priebehu daňovej kontroly zisťujú a objasňujú dôkazmi predloženými daňovým subjektom alebo vykonanými alebo zabezpečenými dôkazmi správcom dane, a tie tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Preto, aby protokoly o daňových kontrolách ako také boli podľa § 29 ods. 4 Zákona o správe daní dôkazným prostriedkom, musí ísť o protokoly z iných vykonaných kontrol, pričom prostredníctvom týchto výsledkov zistení by bolo možné zistiť alebo vo väčšine prípadov najmä objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v práve vykonávanej daňovej kontrole. Protokol o kontrole je povinný zákonný súhrnný výstup z daňovej kontroly s predpísanou formálnou a obsahovou stránkou, ale nie je dôkazným prostriedkom na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, a preto protokol z kontroly vyhotovený v určitom čase nemôže mať za nijakých okolností také dôsledky, aké uvádza žalobca v žalobe. Takéto následky nemôže mať ani následne prebiehajúci proces daňového konania, v ktorom správca dane disponuje okrem iných súčastí spisového materiálu aj protokolom o kontrole a ani vydané platobné výmery a rozhodnutia žalovaného nemôžu byť z tohto dôvodu zaťažené vadou nezákonnosti.
Z obsahu predložených spisov súd zistil, že Daňový úrad Bardejov už citovaným dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o.... rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 91,81 EUR tak, že daň uvedená v dodatočnom daňovom priznaní je 127.801,-- SKK, daň zistená daňovým úradom je 130.567,-- SKK a rozdiel dane je 2.766,-- SKK, teda 91,81 EUR. Ďalším dodatočným platobným výmerom vydaným podľa už citovaného ustanovenia správca dane Daňový úrad Bardejov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 10.584,27 EUR s tým, že daň uvedená v dodatočnom daňovom priznaní bola 158.227,-- SKK, daň zistená daňovým úradom bola 477.089,-- SKK a rozdiel dane bol 318.862,-- SKK, teda 10.584,27 EUR. Dodatočným platobným výmerom vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 v sume 265,02 EUR s tým, že daň uvedená v dodatočnom daňovom priznaní je 255.166,-- SKK, daň zistená daňovým úradom je 263.150,-- SKK a rozdiel dane je 7.984,-- SKK, teda 265,02 EUR.
Pretože žalobca v žalobe vo vzťahu k porušeniu ustanovení hmotnoprávneho predpisu, teda zákona č. 222/2004 Z.z. nenamietal žiadne skutočnosti, procesné námietky, ktoré sú zhodné vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún, júl, august, december 2008, súd z dôvodu hospodárnosti nebude zbytočne opakovať odôvodnenie týchto dodatočných platobných výmerov, pretože takýto postup považuje za neúčelný a nehospodárny.
Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2008 Daňový úrad Bardejov dodatočným platobným výmerom vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 6.708,09 EUR, lebo daň uvedená v daňovom priznaní bola 382.410,-- SKK, daň zistená daňovým úradom bola 584.498,-- SKK a rozdiel dane je 202.088,-- SKK, teda 6.708,09 EUR.
Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane žalobcovi vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o., Južná trieda 93, Košice správca dane uviedol, že na základe vykonanej kontroly u platiteľa dane z pridanej hodnoty LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., vykonal kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 2.2.2011 č. 700/320/3906/2011/Puz, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený 17.2.2011. Vo vzťahu k odpočítaniu dane podľa § 51 ods. 1, § 52 až § 54 a to vznik práva na odpočítanie dane daňový úrad uviedol, že daňovou kontrolou mal zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry vystanovenej daňovým subjektom Stavmady Holding, s.r.o., Južná trieda 93, Košice za stavebné práce vo vzťahu k účtovnému dokladu č. D200808190 zo dňa 31.8.2008, faktúra č. 20080818 zo dňa 20.8.2008 v sume 1.252.638,-- Sk, základ dane 1.052.637,-- Sk, z čoho 19% daň z pridanej hodnoty je 200.001,-- Sk.
Poukázal na to, že dožiadaním zo dňa 2.7.2010 požiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu Stavmady Holding, s.r.o. o preverenie vystavenej faktúry a Daňový úrad Košice IV. v odpovedi zo dňa 22.7.2010 uviedol, že tento daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, na uvedenej adrese Košice, Južná trieda č. 93 nesídli a v súvislosti s vybavovaním iných dožiadaní predvolal konateľa spoločnosti p. T. Y., ktorý sa nedostavil na DÚ Košice IV. ani na základe opakovaného predvolania, nebol predvedený príslušníkmi PZ. Predvolaný bol aj bývalý konateľ spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o., N. P., ktorý sa nedostavil, nebol predvedený príslušníkmi PZ. Ekonomické aktivity daňového subjektu preveruje Krajské riaditeľstvo PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície Prešov, a preto Daňový úrad Košice IV. nemohol potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení a zodpovedať na otázky, ktorý boli uvedené v dožiadaní miestne príslušného správcu dane. Ďalším dožiadaním zo dňa 13.8.2010 žiadal o vypočutie svedka a to bývalého konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o., N. P., trvale bytom V. č. XXXX/XX, U., ktorý bol v čase vystavenia faktúry konateľom uvedenej spoločnosti, Daňový úrad Prešov II. ako miestne príslušný správca dane v odpovedi na dožiadanie zo dňa 21.9.2010 uviedol, že vykonal niekoľko miestnych zisťovaní na uvedenej adrese, zaslal predvolania, dal menovaného predviesť políciou, avšak N. P. sa na uvedenej adrese nezdržiava a 20.9.2010 N. P. zaslal na Daňový úrad Prešov II. fax s vyjadrením lekára psychiatrickej ambulancie a potvrdenie o pracovnej neschopnosti a na základe uvedeného nebolo v plnej miere vybavené dožiadanie Daňového úradu Bardejov.
Ďalším dožiadaním zo dňa zo dňa 16.8.2010 požiadal o vypočutie svedka p. Y., trvale bytom A. XXXX/ XX, U., súčasného konateľa spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o. a Daňový úrad Poprad v odpovedi zo dňa 27.10.2010 uviedol, že tomuto konateľovi bolo zaslané predvolania, tieto zásielky sa vrátili späť s poznámkou adresát je neznámy, následne sa snažil o predvedenie políciou a OO PZ Poprad uviedlo, že T. Y. sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, nemá označenú menom poštovú schránku, ani zvonček. Na základe uvedeného nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti.
Výzvou zo dňa 6.7.2010 miestne príslušný správca dane vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy k faktúre č. 20080818 zo dňa 20.8.2008 a to predloženie objednávky, zmluvy, stavebné povolenie, zoznam pracovníkov, ktorí vykonali stavebné práce s uvedením mena a priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla, kedy ich vykonali a na akej stavbe. Na výzvu správcu dane žalobca reagoval písomným vyjadrením, v ktorom uviedol, že objednávka bola realizovaná na základe ústnej dohody. Objednávky, na vykonanie prác pre spoločnosť žalobcu v rámci. tuzemska sú obvykle realizované ústnou formou a dohodou medzi majiteľmi spoločnosti dodávateľa a odberateľa. Stavebné povolenie k vykonaniu objednaných stavebných prác sa nevyžadovali. Práce sa realizovali na objekte spoločnosti na Teplickej ulici 34 v Poprade. Objekt spoločnosti je evidovaný v majetku spoločnosti a je zapísaný na liste vlastníctva spoločnosti. Spoločnosť nemala dôvod zisťovať mená a priezviská zamestnancov dodávateľa a už vôbec nie ich rodné čísla.
Na základe takto zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že vykonanými šetreniami nebolo preukázané poskytnutie služieb stavebných prác spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o., pričom uviedol,
že nespochybňuje výkon stavebných prác, spochybňuje výkon stavebných prác spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o. Vyjadrenia daňového subjektu sú iba v slovnej rovine a jeho tvrdenia neboli podložené vecnými dôkazmi tak, ako to vyžadoval. Správca dane zdôraznil, že predloženie účtovných dokladov faktúry a dokladu o jej úhrade ešte nepreukazuje skutočnosť, že k poskytnutiu služieb naozaj došlo. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť. Pretože daňový subjekt nepredložil také dôkazy, prvostupňový správny orgán vyhodnotil predmetný zdaniteľný obchod ako zdaniteľný obchod, ktorý sa neuskutočnil a dodávateľovi spoločnosti Stavmady Holding, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že dodávateľovi služby vznikla daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný platiteľ dane porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože vykonal odpočítanie dane v zdaňovacom období august 2008 vo výške 200.001.- Sk. pričom nedošlo k dodaniu služieb, a tým aj k vzniku daňovej povinnosti u platiteľa Stavmady Holding, s.r.o.. z titulu dodania služby odberateľovi LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o..
Na základe odvolaní žalobcu vo veciach už citovanými rozhodnutiami Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo tak, že napadnuté rozhodnutia potvrdilo.
V súvislosti s procesnými námietkami uvedenými v odvolaniach, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v žalobách, žalovaný dospel k záveru, že postup miestne príslušného správcu Daňového úradu Bardejov v konaní počas daňovej kontroly a následne v daňovom konaní bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto námietky nepovažuje za dôvodné. V súvislosti s obsahom odvolania poukázal na to, že v odvolaniach žalobca uviedol, že odvolacie dôvody doplní podľa § 46 ods. 7 Zákona o správe daní, avšak žiadne doplnenie odvolaní nepredložil, a teda z odvolaní nie je zrejmé, v čom žalobca videl rozpory s uvedenými právnymi predpismi a skutkovým stavom. Preto tvrdenia žalobcu v odvolaniach nepovažoval za opodstatnené.
S procesnými námietkami žalobcu sa vyporiadal tak, že poukázal na zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú právnymi vzťahmi štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby verejnoprávne služby štátnych zamestnancov k štátu a štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Služobným úradom všetkých zamestnancov daňových orgánov Slovenskej republiky je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom každý zamestnanec vykonávajúci daňovú kontrolu na niektorom daňovom úrade má určené pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je konkrétny daňový úrad. V súlade so Zákonom o daňových orgánoch a Zákonom o štátnej službe je možné vyslať zamestnanca na služobnú cestu za účelom vykonania daňovej kontroly na akékoľvek miesto v rámci daňovej správy Slovenskej republiky, čo znamená, že zamestnanec daňových orgánov môže byť vyslaný na služobnú cestu za účelom vykonania daňovej kontroly, pokiaľ je táto pracovná činnosť v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta v pôsobnosti služobného úradu, teda Daňového úradu Slovenskej republiky.
Daňové riaditeľstvo ďalej uviedlo, že v predmetnej veci daňovú kontrolu vykonali zamestnanci, ktorí majú určené pravidelné miesto výkonu štátnej služby na inom daňovom úrade (na Daňovom úrade Kežmarok) ako miestne príslušnom pre kontrolovaný daňový subjekt (Daňový úrad Bardejov), na základe žiadosti Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré po zvážení dospelo k záveru, že takéto zabezpečenia výkonu daňovej kontroly je vhodnejšie vzhľadom na skutočnosť, že konateľ kontrolovaného daňového subjektu vyjadril požiadavku na výkon daňovej kontroly v priestoroch svojej prevádzky v Poprade, keďže všetky účtovné doklady sa nachádzajú v tejto prevádzke.
Daňové riaditeľstvo poukázalo na to, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, daňové riaditeľstvo
sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov. Podľa § 1a písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo, colný úrad alebo colné riaditeľstvo alebo obec. Pojem zamestnanec správcu dane v samotnom daňovom konaní je potrebné vykladať tak, ako to zodpovedá procesnému postaveniu osoby vykonávajúcej daňovú kontrolu v mene správcu dane na základe poverenia príslušného predstaviteľa správcu dane.
V predmetnej veci, ak Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo, aby sa na výkone daňovej kontroly, ktorú začal Daňový úrad Bardejov, zúčastnili zamestnanci daňovej správy pôsobiaci síce na inom daňovom úrade, ale v zamestnaneckom pomere k Daňovému riaditeľstvu SR, nedošlo k zmene miestnej príslušnosti orgánu daňovej správy oprávneného vykonať daňovú kontrolu, a nedošlo tým ani k obchádzaniu ustanovenia zákona o miestnej príslušnosti správcu dane.
Žalovaný uviedol, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, ktorým argumentuje žalobca, ak účastník konania vedeného podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad Zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o správe daní. Nie je možné tento postup obísť tak, že bez rozhodnutia o námietke sa dotknutí zamestnanci orgánu verejnej správy fakticky vylúčia z konania a nahradia sa zamestnancami iného orgánu verejnej správy podriadeného tomu istému vyššiemu orgánu verejnej správy, a to bez zmeny miestnej príslušnosti orgánu verejnej správy. Vyslovený právny názor Ústavného súdu SR vychádza z predpokladu, že skutkové okolnosti daného prípadu sú medzi účastníkmi konania nesporné. Riaditeľ daňového úradu poveril vykonaním daňovej kontroly nie vlastných zamestnancov, ale zamestnancov iného daňového úradu. Urobil tak preto, že daňový subjekt predtým spochybnil nezaujatosť zamestnancov miestne príslušného daňového úradu. Riaditeľ daňového úradu nepovažoval za možné vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu prostredníctvom svojich zamestnancov vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt spochybnil ich nezaujatosť. Napriek tomu však nepostupoval tak, že by boli títo zamestnanci vylúčení z daňového konania postupom podľa §24 ods. 5 Zákona o správe daní, ale bez takéhoto rozhodnutia poveril so súhlasom daňového riaditeľstva vykonaním daňovej kontroly zamestnancov iného daňového úradu. Takýto postup je podľa právneho názoru Ústavného súdu SR v priamom rozpore s ustanovením § 3 a § 24 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe toho daňové riaditeľstvo po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a celého spisového materiálu dospelo k záveru, že na posudzovaný prípad nemožno aplikovať uvedený právny názor ústavného súdu, pretože, ako vyplýva zo spisového materiálu, kontrolovaný daňový subjekt počas celého predmetného konania nepodal žiadne námietky zaujatosti podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako ani žiadne iné námietky (§ 50 ods.1, § 15 ods. 8, § 24 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Je preukázané, že daňový subjekt námietku podľa § 24 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov proti všetkých zamestnancom Daňového úradu Bardejov (vrátane riaditeľa) nepodal, a teda v predmetnom prípade nie je daný formálny dôvod na zmenu miestnej príslušnosti tak, ako to predpokladá právny názor ústavného súdu. Uvedeným postupom nebol daňový subjekt ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože daňovú kontrolu vykonal miestne príslušný správca dane zamestnancami, ktorí mohli byť len zamestnancami Daňového riaditeľstva SR, a aj voči týmto zamestnancom povereným výkonom daňovej kontroly mohol vzniesť priamo námietku zaujatosti.
Navyše, vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku č. 5Sžo/l 01/2010 zo dňa 26. októbra 2010, daňové riaditeľstvo dospelo k záveru, že aj keď daňový subjekt nepodal námietku zaujatosti proti všetkých zamestnancom Daňového úradu Bardejov, mohol správca dane podať návrh na delegovanie podľa § 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nebola to však jeho povinnosť. Namiesto delegovania mohol využiť aj postup, ktorý nakoniec bol realizovaný, a ktorý spočíval v menej formálnych úkonoch, ktorých opodstatnenie, a tým aj ich právny
základ plynie práve zo vzájomných vzťahov daňových orgánov. Ak totiž podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov Daňové riaditeľstvo SR je právnickou osobou, teda subjektom s plnou právnou subjektivitou, a zároveň daňové úrady takouto plnou právnou subjektivitou nedisponujú, potom je logické, že v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov i vzťahov pracovnoprávnych je oprávnené konať len Daňové riaditeľstvo SR. Platí to napriek tomu, že jednotliví štátni zamestnanci vykonávajú svoju prácu na daňových úradoch. Ak potom Daňové riaditeľstvo SR dalo podnet na opísaný spôsob vykonania daňovej kontroly a využilo oprávnenia, ktoré mu plynú zo zákona o štátnej službe a z Organizačného poriadku daňových orgánov, nemožno takémuto postupu Daňového úradu Bardejov nič vyčítať, a to predovšetkým v situácii, keď miestna príslušnosť nebola delegovaná na iného vecne príslušného správcu dane.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom je nepochybné, že v týchto konaniach sa súd riadi dispozičnou zásadou.
Žalobca primárne vo všetkých žalobách namieta, že daňová kontrola nebola vykonávaná zamestnancami miestne príslušného správcu dane, v dôsledku čoho došlo k porušeniu procesných práv žalobcu ako daňového subjektu argumentujúc citovanými nálezmi Ústavného súdu SR a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Ďalej namieta, že správca dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2008 rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 31.12.2008 v ustanovení § 1a upravuje, že na účely tohto zákona sa rozumie
b/ správcom dane
1. daňový úrad a obec,
j/ zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je
1. daňové riaditeľstvo.
Podľa § 3 ods. 1 - miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.
V predmetnej veci je nesporné, že sídlom žalobcu ako obchodnej spoločnosti v čase vykonávania kontroly bol Bardejov, a teda miestne príslušným správcom dane je Daňový úrad Bardejov.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na základe žiadosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 1.12.2009 č.p.: KRP-152-141/JKP-2009 bola začatá daňová kontrola, pričom podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. - správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní... .
Ak teda žalobca v žalobe namieta, že nebol mu oznámený dôvod začatia daňovej kontroly, táto jeho námietka nezákonnosti nie je dôvodná, pretože postup správcu dane bol v súlade s vyššie citovaným ustanovením Zákona o správe daní a poplatkov. Zo spisu tiež nepochybne vyplýva, že zápisnicou zo dňa 17.2.2010 č. 700/320/5653/2010/Mart bola začatá daňová kontrola a na vykonanie tejto kontroly poverením zo dňa 15.2.2010 č. 700/100/5451/2010/Pri boli poverené Ing. J. L. a Ing. L. Y. s miestom výkonu štátnozamestnaneckého pomeru u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Q.. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly je nesporné, že ako miesto vykonávania daňovej kontroly je uvedené v priestoroch prevádzkarne daňového subjektu Teplická 3871/34, Poprad. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti DR SR, pracovisko Prešov listom zo dňa 11.3.2010 č. VII/320/1589-12/2010 požiadalo Daňový úrad Kežmarok o zabezpečenie výkonu daňovej kontroly za príslušné zdaňovacie obdobie u daňového subjektu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., jeho zamestnancami a z tohto dôvodu miestne príslušný správca dane DÚ Bardejov listom zo dňa 22.3.2010 č. 700/320/10870/2010/Pri zrušil poverenie na výkon tejto daňovej kontroly pre Ing. J. L. a Ing. L. Y. a poverením zo dňa 23.3.2010 poveril vykonaním daňovej kontroly Ing. L. S. a Bc. T. P., zamestnankyne DÚ B.. Tieto 23.3.2010 prevzali doklady súvisiace s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu LUMI TATRY SLOVAKIA, s.r.o., o čom svedčí aj úradný záznam zo dňa 23.3.2010 a samotný výkon daňovej kontroly pokračoval v priestoroch prevádzkarne daňového subjektu v Poprade.
Zo spisu je rovnako nesporné, že miestne príslušný správca dane DÚ Bardejov s účinnosťou od 14.12.2010 listom č. 700/100/43266/2010 zrušil poverenie na výkon daňovej kontroly pre Ing. L. S. a Bc. T. P. a listom zo dňa 14.12.2010 č. 700/100/43269/2010/Pri boli poverení Ing. P. U. a Ing. F. B., s miestom výkonu štátnozamestnaneckej služby na DÚ Q., čo vyplýva nepochybne z úradného záznamu zo dňa 14.12.2010 č. j.: 716/320/34140/2010/Sis.
Ak teda žalobca namieta, že daňová kontrola bola vykonávaná zamestnancami DÚ Kežmarok, toto jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, pretože Ing. J. L. a Ing. L. Y. vykonávali štátnozamestnanecký pomer u miestne príslušného správcu dane a k povereniu výkonu daňovej kontroly zamestnankyňami DÚ B. došlo z dôvodu hospodárnosti, pretože prevádzkareň žalobcu je v Poprade.
Z citovaného ustanovenia § 1a písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb. je bez akýchkoľvek pochybností, že zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo.
Námietka žalobcu, že Daňový úrad Bardejov v rozhodnutiach neodôvodnil, prečo vykonávaním daňovej kontroly následne poveril zamestnancov s miestami výkonu štátnej služby na DÚ Q. (Ing. S. U. a Ing. V. B.) je len konštatovaním, pretože žalobca v žalobe nenamietal súčasne, že takýmto postupom bolo porušené konkrétne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. Ak žalobca je toho názoru, že takýto postup je nezákonný, potom mal uviesť konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené.
Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. totižto nevyplýva, žeby povinnosťou správcu dane bolo vysvetľovať kontrolovanému daňovému subjektu, prečo vykonaním daňovej kontroly poverí konkrétneho zamestnanca DR SR.
Ak žalobca namieta, že daňovú kontrolu nevykonával miestne príslušný správca dane, toto jeho tvrdenie nezodpovedá zisteniam vyplývajúcim z obsahu spisu, naviac daňová kontrola bola začatá a ukončená zamestnancami pridelenými na výkon štátnozamestnaneckého pomeru na Daňový úrad Q.. Ak žalobca v žalobe argumentuje nálezom Ústavného súdu sp. zn.: II. ÚS 118/08 zo dňa 10.12.2009, na predmetnú vec takýto záver z obsahu tohto nálezu Ústavného súdu nevyplýva. Skutkový stav nie je totožný so skutkovým stavom v prejednávaných veciach. Ústavný súd SR v náleze sp. zn.: II. ÚS 118/2008
- právo na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky a na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy uviedol, že (citácia): „Ak účastník konania vedeného podľa Zákona SNR č. 511/1992 zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov spochybní nezaujatosť všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad Zákonom o správe daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o správe daní. Nie je možné tento postup obísť tak, že bez rozhodnutia o námietke sa dotknutí zamestnanci orgánu verejnej správy fakticky vylúčia z konania a nahradia sa zamestnancami iného orgánu verejnej správy podriadeného tomu istému vyššiemu orgánu verejnej správy a to bez zmeny miestnej príslušnosti orgánu verejnej správy.“
Žalobca nenamietal zaujatosť zamestnancov miestne príslušného správcu dane, teda DÚ Bardejov. K povereniu výkonom daňovej kontroly zamestnancami daňového riaditeľstva s miestom výkonu na DÚ Kežmarok došlo z dôvodu hospodárnosti a účelnosti a naviac žalobca v žalobe neuvádza, aký vplyv vykonávanie kontroly zamestnankyňami správcu dane DÚ Kežmarok a to iba v určitej fáze daňovej kontroly má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Totižto ustanovenie § 250i ods. 3 O.s.p. upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že na procesné pochybenia je treba prihliadnuť iba vtedy, ak vady konania môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a proces, v danom prípade daňová kontrola, sa nezopakuje preto, aby boli iba odstránené prípadné formálne vady konania. Súd však zdôrazňuje, že uvedený postup správcu dane nepovažuje za chybný a poukazuje aj na argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Teda zamestnanec správcu dane je zamestnanec daňového riaditeľstva, ktorého možno vyslať na služobnú cestu (§ 45 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe...).
Podľa zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch... a to § 4 ods. 2 - daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Prvostupňové rozhodnutia boli vydané miestne príslušným správcom dane a podpísaná osobou Ing. N. V., vymenovaným na zastupovanie riaditeľa DÚ, ktorého zaujatosť žalobca nenamietal.
Ak žalobca v žalobách namieta, že protokol o daňovej kontrole je nezákonný dôkazný prostriedok, je treba poukázať na to, že zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov dôkazné prostriedky definuje v ustanovení § 29 ods. 4 tak, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.) o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Teda v žiadnom prípade protokol o daňovej kontrole nie je dôkazným prostriedkom ale je výsledkom vykonaného dokazovania správcom dane, pričom žalobca nenamietal, ktorý konkrétny dôkaz bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ak teda žalobca označuje protokol o daňovej kontrole za dôkazný prostriedok, zrejme ide z jeho strany o omyl, pretože zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 15 ods. 1 upravuje, že daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný pre dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.
Z ustanovenia ods. 10 § 15 citovaného zákona vyplýva, že o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie... .
Z § 15 ods. 1 vyplýva, že protokol musí obsahovať
a/ názov a sídlo správcu dane,
b/ číslo konania,
c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,
d/ predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,
e/ meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f/ miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g/ súpis kontrolovaných dokladov,
h/ preukázané kontrolné zistenia,
i/ dátum vypracovania protokolu,
j/ dátum prerokovania protokolu,
k/ vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l/ vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.
Ak žalobca napriek tomu, že tieto skutočnosti neuvádzal v odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom, namieta, že správcom dane nebolo preukázané, že uplatnil nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie august 2008 v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 zákona č. 222/2003 Z.z., súd poukazuje na to, že daň z pridanej hodnoty podľa notoricky známych skutočností je ľahko zneužiteľná, preto vo veciach dane z pridanej hodnoty je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktoré upravuje § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. tak, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznam o vedení daňovým subjektom.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.12.2008 v ustanovení § 9 ods. 1 upravuje, že dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8... .
Ak žalobca tvrdí, že služba vo forme stavebných prác spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o. ako dodávateľom bola žalobcovi ako odberateľovi dodaná, toto svoje tvrdenie žiadnymi dôkazmi nepreukázal, o čom svedčí jeho vyjadrenie na výzvu správcu dane. Ak si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, potom mal mať dostatok dôkazov, okrem vyššie citovanej faktúry od dodávateľa služby, ktorým by preukázal, že reálne k dodaniu služby došlo, pretože podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH
- právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 19 ods. 2 prvá veta - daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorý je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Z citovaného ustanovenia je teda nepochybné, že pri uplatnení nároku na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si takýto nárok uplatnil, musí bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že konkrétna služba
vyplývajúca z faktúry, mu bola dodaná práve deklarovaným subjektom, v predmetnej veci obchodnou spoločnosťou Stavmady Holding, s.r.o., čo žalobca v predmetnej veci nepreukázal.
Zo spisu, z odôvodnení rozhodnutí je nesporné, že správca dane dal možnosť žalobcovi, aby dodanie služby preukázal (okrem faktúry) aj inými dôkazmi, čo neurobil , odvolávajúc sa iba na ústne dohody.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť a/ ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V súvislosti s námietkami žalobcu, že žalovaný v konaní nespochybniteľne nepreukázal, že služba žalobcovi jeho obchodným partnerom dodaná nebola, je treba uviesť, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu a pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nestačí formálne preukázať existenciu faktúry s náležitosťami upravenými v Zákone o dani z pridanej hodnoty. Takýto právny záver vyplýva aj z judikátov Najvyššieho súdu SR, naviac zo spisu daňových orgánov a netvrdí to ani žalobca v žalobe, že okrem faktúry predložil iné dôkazné prostriedky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 1/2011, podľa ktorého daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
Ak žalobca v žalobe tvrdí, že dodanie služby bolo založené iba na ústnych dohodách bez toho, aby tieto tvrdenia mohol preukázať inými dôkaznými prostriedkami, vystavil sa riziku a svedčí to o jeho nezodpovednom podnikaní, že pri uplatnení nároku na nadmerný odpočet DPH reálnu dodávku služby nepreukáže.
Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a splnil si dôkaznú povinnosť tak, ako upravuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup Daňového riaditeľstva SR v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup daňového riaditeľstva sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nezákonné zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.