Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/1885/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX/X, XXX XX A. D., zomr. XX. XX. XXXX, o vymoženie 581,04 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 157EX 853/20, v konaní o návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2023 vyššia súdna úradníčka exekúciu podľa v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zastavila v časti o vymoženie istiny 480,-Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnila, že exekučnými titulmi 1, 2, 3 a 5 boli uložené povinnému podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o priestupkoch“) pokuty spolu vo výške 480,- Eur za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. S návrhom na zmenu účastníka konania na strane povinného predložil súdny exekútor na preukázanie prechodu práv a povinností Uznesenie o dedičstve Okresného súdu Levice sp. zn. ; vydanom prostredníctvom notára JUDr. Miriam Halabukovej dňa 16. 03. 2023 (ďalej aj ako „Uznesenie o dedičstve“), podľa ktorého v dedičskej veci po poručiteľovi: A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX/X, A. D., hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok a pasíva nadobúda: E. F., G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX. Predmetné uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 04. 2023. Ďalej vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný konštatovala, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní (Exekučný titul 1, 2, 3, 5) nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R

1/2019). Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt. a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa alebo pokuta podľa Zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty a sankcií za spáchaný správny delikt, uložených podľa Zákona o priestupkoch, možno analogicky konštatovať, že ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.07.2014). V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutí uložených v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021

- Nová právna úprava správneho trestania). S poukazom na uvedené vyššia súdna úradníčka v danej veci aplikovala na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý povinný mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnymi orgánmi uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade exekučných titulov 1, 2, 3 a 5 viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd neprihliadol na skutočnosť, že o priestupkoch povinného bolo rozhodnuté a nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti týchto rozhodnutí sa uložená sankcia stala peňažnou pohľadávkou, ktorá je spôsobilá byť predmetom majetku poručiteľa, a teda je predmetom dedičstva. V tejto súvislosti si oprávnený dovoľuje poukázať na zdôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. zo dňa 23. 05. 2023.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

10. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné a za vecne správne. V tomto smere je ďalej potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané oprávneným v sťažnosti sud prvej inštancie nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky dopĺňa nasledovné.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa k spornej otázke „či dochádza k právnemu nástupníctvu dlhu, ktorý spočíva v sankcii uloženej za spáchanie priestupku,“ že vyššia súdna úradníčka sa s touto spornou otázkou vysporiadala právne správne. Aj sťažnostný súd súhlasí so záverom, že právne nástupníctvo titulom dedenia v týchto prípadoch nie je možné, nakoľko trest musí výslovne postihovať iba jeho páchateľa. Z hľadiska účelu a povahy sankcií ako aj základných pravidiel ich ukladania nie je medzi a zákonom o priestupkoch žiaden rozdiel. Zákon o priestupkoch je vo svojej podstate administratívnym, ktorý definuje protispoločenské konania, ktoré nemajú takú vážnu intenzitu a sú spoločensky menej nebezpečné. Ani , ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov a ani zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by peňažný trest podľa , resp. pokuta podľa zákona o priestupkoch mal byť súčasťou dedičstva. Z povahy trestu i sankcie vyplýva nielen to, že to je následok za spáchanie protispoločenského konania ale i to, že trest a sankcia majú svoj účel, ktorým je mimo iného jednak náprava páchateľa, resp. aj jeho odradenie zo spáchania takéhoto konania v budúcnosti. Z tohto pohľadu v prípade peňažného trestu, či pokuty ide o výsostne individuálny a neprenosný nárok štátu voči konkrétnemu páchateľovi deliktu. Na uvedených záveroch nič nemení ani fakt, že trest podľa , resp. sankcia podľa zákona o priestupkoch sa už podľa novej právnej úpravy ukladá i za trestné čina a priestupky, pri ktorých sa využíva

objektívna zodpovednosť ich páchateľov. Tieto skutočnosti, ktoré sa týkajú samotného posudzovania jednej zo stránok skutkovej podstaty deliktu (t. j. posudzovanie viny), sa nemôžu preniesť na samotné posudzovanie následku za spáchanie deliktu, t. j. trestu či sankcie. Inými slovami, aj keď trestné činy a priestupky prestali byť výlučne len zavinené protispoločenské konania, tresty za ne neprestali byť výsostne individuálne postihujúce osoby, ktoré boli za trestný čin, či priestupok odsúdené.

12. Uvedené závery o individuálnosti trestu podľa , či sankcie podľa zákona o priestupkoch platia i so zreteľom na to, že nemožno tieto rozlišovať podľa toho či ide o sankciu peňažnú, resp. ide o iný druh sankcie (odňatie slobody, pokarhanie, či zákaz činnosť a podobne). Samotná skutočnosť peňažného charakteru sankcie neodôvodňuje, že tento druh sankcie je prenosný či dediteľný. Na uvedený záver nie je žiaden racionálny a ani právny podklad. Všetky druhy sankcií za spáchané delikty predpokladané Trestných zákonom či zákonom o priestupkoch majú rovnaký, individuálny a neprenosný charakter.

13. Pokiaľ oprávnený poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23. 05. 2023, jedná sa o ojedinelé rozhodnutie, ktoré navyše bolo na základe podanej sťažnosti dňa 08. 11. 2023 zrušené sudcom práve z dôvodov uvedených aj v tomto rozhodnutí, pričom vec bola vrátená vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 11. 2023 si sťažnostný súd dovolí zacitovať nasledovné: „Vyšší súdny úradník totiž nevzal do úvahy okrem iného výklad poskytnutý Krajským súdom v Žiline v rámci rozhodnutia sp.zn. z 30.07.2014, kde tento súd rovnako ako bolo vyššie uvedené skonštatoval, že sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie pred začatím exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý H. I. mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnymi orgánmi uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade existujúceho exekučného titulu viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu.“

14. K argumentu oprávneného, že sankcia v dôsledku právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zmenila charakter a stala sa peňažnou pohľadávkou, sťažnostný súd musí uviesť, že uvedená úvaha nemá oporu v právnej úprave. Pokiaľ totiž nie je deliktuálna zodpovednosť (či už trestnoprávna alebo administratívna) dediteľná, pričom sa viaže výlučne na osobu páchateľa, tieto atribúty sa prenášajú aj na sankciu spojenú s deliktuálnou zodpovednosťou, keď predsa protiprávny čin a sankcia tvoria v normatívnej rovine jednotu (spojitosť príčiny a právneho následku) a podstatu tej istej trestnoprávnej či administratívno-trestnej alebo vôbec akejkoľvek právnej zodpovednosti.

15. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2023 vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).