Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/6/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, 813 04 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Žalobu na obnovu konania odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou dňa 13.09.2023 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 14.09.2023 sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. . Tvrdil, že v rámci správneho konania boli až deväťkrát porušené jeho základné procesné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv, SR a právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobu na obnovu konania žalobca odôvodnil nasledovne: Samosudkyňa Krajského súdu v Žiline A. E. F. pred konaním o správnej žiadosti zo dňa 1.4.2022 vedela a ak nie tak mala vedieť, že v zmysle sa od 1.7.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 v zmysle ustanovenia GR ZVJS bolo v zmysle oprávnené konať a rozhodovať o sociálnych dávkach u policajtov (kam patril aj on ako príslušník ZVJS) len do 30.6.2002. Dňom 31.10.1999 (kedy skončil služobný pomer) mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa v tom čase účinného zákona č Zákonom dané podmienky na priznanie starobného dôchodku teda splnil dňom 14.10.1999. K uvedenému dňu mal odpracovaných viac ako 25 rokov (38 rokov) a k uvedenému dňu vykonával službu I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov (28 rokov.) K uvedenému dňu dosiahol vek 55 rokov. Splnením týchto zákonných podmienok splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa v tom čase účinného Žiadosťou zo dňa 3.10.2002 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, rešpektujúc a v súlade v tom čase účinného a platného ako aj v súlade s platným po 30.6.2003, mu právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.1.2003 priznala starobný dôchodok podľa účinného po 30.6.2003 do 31.12.2003, od 1.7.2002. Hoci neexistoval žiadny právny – zákonný dôvod Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 5.8.2003 mu raz podľa zákona právoplatným rozhodnutím priznaný starobný dôchodok odňala od 22.9.2003 s odvolaním sa na (, ), ktorý nadobudol právoplatnosť a účinnosť dňom 1.7.2003, teda rok po tom, čo mu bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 v súlade so zákonom priznaný starobný dôchodok od 1.7.2003. Odňatie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 5.8.2003 zdôvodnila ust. a , o ktoré bol doplnený a ktorého účinnosť nadobudol 1.7.2003, teda rok potom, čo mu

bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 priznaný od 1.7.2002 a riadne v mesačných dávkach vyplácaný starobný dôchodok, Služba 28 rokov mu nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa Hoci ani doplnené retroaktívne ust. Zb neukladalo Sociálnej poisťovne odňať starobné dôchodky, priznané od 1.7.2002 do 30.6.2003 i napriek v rozpore s týmto mu Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 5.8.2003 odňala starobný dôchodok (predtým priznaný právoplatným rozhodnutím) od 22.9.2003 v sume 9.219.- Sk mesačne. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 30. septembra 2010 vyplýva, že....Pod novým posúdením nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona sa rozumie spravodlivé posúdenie nároku na hmotné zabezpečenie v starobe, ktorého primeranosť podľa SR je závislá od toho, či boli navrhovateľke zohľadnené všetky zákonom splnené podmienky priznaného nároku na starobný dôchodok. Ust. zákona treba preto vykladať, tak že započítanie profesionálnej služby pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zák. 328/2002) nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na priznaný starobný dôchodok pred 1.júlom 2003. Iný výklad ust. 173 ods. 1 by bol v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. V rámci odvolacieho konania Najvyšší súd SR ako odvolací súd v danej veci, svojim právoplatným a vykonateľným rozsudkom zo dňa 31.10.2012 (sp. zn. ) rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 3.6.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v tomto právoplatnom a vykonateľnom rozsudku konštatoval a právne zdôvodnil, že ...Z obsahu podaní a prednesu navrhovateľa vyplýva, že sa domáha toho, aby mu bol starobný dôchodok uvoľnený od 22.9.2003 vo výške 9.219 Sk mesačne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa od 1.11.1999 priznaný výsluhový príspevok za dobu od augusta 1963 do 31.10.1999, v ktorom vykonával v I kategórií funkcií v rozsahu viac ako 28 rokov. Doba výkonu služby v I. kategórie funkcií nezaložila navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa , a preto túto dobu treba považovať za obdobie dôchodkového poistenia získané do 31.12.2003, podľa . Je zrejmé, že navrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, dosiahol vek XX rokov dňa XX.XX.XXXX a k tomuto dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a splnil aj podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom 14.10.1999 teda splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa Po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nebol zamestnaný. Menovaná samosudkyňa tým, že v danej veci odmietla jeho správnu žalobu zo dňa 1.4.2023, tak došlo k hrubému porušeniu jeho práva garantovaným mu článkom 19 Dohovoru č. 128, ktoré SR ratifikovala a zaviazala sa ho dodržiavať. V zmysle článku 19 Dohovoru č. 128 (aplikovaného do nášho právneho systému ), občan, ktorý splnil zákonom dané podmienky na priznanie a vyplácanie starobného dôchodku, ak požiada žiadosťou o jeho vyplácanie, tak tento starobný dôchodok sa mu musí vyplácať do konca života. Tým, že menovaná samosudkyňa rozhodla bez nariadenia verejného konania došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd. Podľa tohto článku každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach. Tým, že v danej veci nebolo nariadené verejné konanie, tak došlo aj k porušeniu článku 38 ods. 2 ústavného (ktorým bola do nášho právneho systému aplikovaná listina Základných ľudských práv a slobôd). Tým, že bolo rozhodnuté bez nariadenia verejného konania, tak zo strany samosudkyne došlo k vedomému a hrubému porušeniu článku 48 ods. 2 SR. Menovaná sudkyňa, tým, že nenariadila v danej veci verejné pojednávanie tak vedome a hrubo porušila aj príslušné ustanovenia , týkajúce sa pojednávania. Je síce pravda, že ustanovenie písm. umožňuje súdu prejednať jeho vec bez nariadenia pojednávania, týmto však dochádza k porušovaniu zásady verejnosti súdneho konania, ktorá nie je iba v záujme jeho účastníkov, ale je v záujme celej verejnosti, pretože je to jedným z rozhodujúcich momentov pre nastolenie dôvery vo výkon spravodlivosti. Takýto postup súdu (bez verného konania) je však v rozpore článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd (ktorý má prednosť aj pred ) ako aj s SR. Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie došlo k tomu, že ako účastník konania (žalobca) nebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k (ne)vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 . Aj z tohto dôvodu, je toto napadnuté uznesenie nezákonné. Tým, že samosudkyňa napadnutým uznesením odmietla správnu žalobu zo dňa 1.4.2022, sa dopustila aj porušenia ustanovenia . Menovaná sudkyňa pred vydaním uznesenia zo dňa 14.7.2022 vedela a ak nie tak mala vedieť aj o všeobecných záväzných rozhodnutiach Ústavného súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že základným prvkom právnej istoty je

v právnom štáte istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo. Tak isto menovaná sudkyňa ako aj senát NSSR, ktorý v danej veci rozhodol, vedeli aj o všeobecne záväzných dovolacích rozsudkov NS SR, ktoré už citoval v tejto žalobe. Taký postup – teda odňatie starobného dôchodku, priznaného predtým právoplatným rozhodnutím a v súlade so zákonom sa nedá inak nazvať ako vedomé porušenie pilierov právneho a demokratického štátu a to princípu všeobecného zákazu retroaktivity ako aj princípu právnej istoty. Žalobca ďalej v odôvodnení žaloby na obnovu konania uviedol, že uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.7.2022 (sp. zn. ) mu bolo doručené poštou dňa 24.7.2022. Dňa 2.8.2022 voči uzneseniu správneho súdu zo dňa 14.7.2022 dňa 2.8.2022 podal kasačnú sťažnosť. Hoci kasačný súd bol viazaný dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti, obsahom kasačnej sťažnosti ako aj petitom návrhu, tak justičný mafiánsky zločinecký senát NSS, v v ktorom nechýbala ani hyena v talári – A. E., jeho kasačnú sťažnosť zamietol z titulu toho, že sa nedal zo strany adeptky sudkyne správneho súdu naviesť na najväčšie justičné svinstvo, hnus a hyenizmus. Nakoľko sa jednalo o hrubé, vedomé porušenie základných procesných práv, tak kasačnému súdu navrhol zrušiť uznesenie správneho súdu zo dňa 14.7.2022 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zrušiť rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11.2.2022. Kasačný súd si neosvojil ani jeden z týchto návrhov hoci sa jednalo o hrubé a vedomé porušenie základných ľudských práv. Najvyšší správny súd SR (senát zložený z justičných mafiánskych zločineckých sudcov – A. G., A. E. A. H.) uznesením (teda nie rozsudkom!) zo dňa 14.7.2023 (sp. zn. ), kasačnú sťažnosť zo dňa 2.8.2022 zamietol, hoci vedel, že došlo k vedomému porušeniu základných ľudských práv a hoci v zmysle bol viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti ako sťažnostným návrhom, nakoľko sa jednalo o porušenie základných ľudskych práv (práva na verejné konanie ako aj práva na už vzniknutý nárok na starobný dôchodok.

2. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej „“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

3. Podľa a rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

4. Podľa žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa , prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

5. Podľa dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

6. Podľa správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

7. Podľa ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

8. Z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 14.07.2022, sp. zn. odmietol žalobu žalobcu proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa žalobca v žalobnom návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022 a vrátenia veci na nové konanie. Správny súd aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby dospel k záveru, že správna žaloba zo dňa 01.04.2022 bola natoľko nezrozumiteľná, že z nej nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo ňou žalobca sleduje,

a pre rozpor medzi žalobným návrhom a označením žalovaného, a preto žalobcu uznesením č. k. -29 zo dňa 30. mája 2022 vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vadu žaloby, ktorá bránila jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. V danom prípade nedostatky a neúplnosti v náležitostiach žaloby v zmysle boli tak zásadného charakteru, že viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej a k odmietnutiu žaloby podľa v spojení s . Žalobca nielenže neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam jeho podania pri označení žalovaného, napadnutého rozhodnutia, uvedení žalobného návrhu, a napriek zrozumiteľnému poučeniu zo strany správneho súdu vady svojho podania v lehote určenej súdom neodstránil, ale postup správneho súdu spochybňoval a polemizoval o zákonnosti postupu správneho súdu.

9. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy ( ). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne, dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty ( ) len za splnenia zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v , pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

10. Správny súd s poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, konštatuje, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe netvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že jej dôvodom je porušenie jeho základných práv garantovaných Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a SR a že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ďalej v žalobe namietal, že bolo rozhodnuté bez nariadenia verejného konania, hoci aj v konaní na obnovu konania musí byť verejné pojednávanie nariadené. Obsahom žaloby je skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu tak správneho súdu, ako aj kasačného súdu. V prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle . Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol a správny súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. neuviedol.

11. Ako už bolo vyššie konštatované, predpokladá tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a

podľa písm. c) je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Správny súd z obsahu podanej žaloby ani zo spisového materiálu nezistil, že bol naplnený dôvod podľa ust. , teda že by bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu. Rovnako nemožno konštatovať naplnenie dôvodu podľa , teda že by rozhodnutie správneho súdu bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady alebo Komisie.

12. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od tvrdenia, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom, Listinou základných ľudských práv a SR a že došlo k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecného záväzného rozhodnutia ústavného súdu. Ak by sa vzhľadom na takéto obsahové vymedzenie podanej žaloby malo jednať o dôvod pre prípustnosť obnovu konania podľa , tak je potrebné zvýrazniť, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, resp. konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práva alebo slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci. Žalobca žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudského práva vzťahujúci sa k jeho konkrétnej osobe, v ktorom by ESĽP konštatoval porušenie jeho práv konaním správneho súdu, nepredložil a argumentoval len svojimi subjektívnymi právnymi názormi. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 28.02.2018. V žalobe tak žalobca ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle . V danom prípade by sa muselo jednať o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo rozhodnuté, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda konkrétne v konaní sp. zn. , ktoré žalobca touto žalobou žiada obnoviť, boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu nie je daný. Súčasne je nutné konštatovať, že z obsahu žaloby nevyplýva ani dôvod možnej obnovy konania vyplývajúci z , pretože žalobca nepredložil, ani netvrdil existenciu, žiadneho záväzného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, s ktorým by bolo rozporné rozhodnutie správneho súdu v danej veci.

13. Správnemu súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v , t.j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní, že by rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva bolo konštatované porušenie jeho práv alebo že by bolo rozhodnutie správneho súdu č. k. -43 zo dňa 14.07.2022 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné.

14. Možno potom zhrnúť, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm. b) - rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c) - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím v danej veci, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, nie sú dôvodmi, ktoré expressis verbis pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Žalobca tak v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. V tomto prípade má správny súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle ako zjavne neprípustnú. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle .

15. Správny súd preto konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle , , a zároveň správny súd sám nezistil ( ) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania.

16. V zmysle uvedených zhodnotení bolo potom potrebné žalobu na obnovu konania podľa ust. odmietnuť ako zjavne nedôvodnú (výrok I.).

17. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie ( ). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania, a teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami , ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania ( ). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

18. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.