Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: C.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, pobytom I. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022

rozhodol:

Žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 01.04.2022, označeným ako „správna žaloba“, sa žalobca v žalobnom návrhu domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej len „GR ZVJS“) Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022 a vrátenia veci na nové konanie. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 6.2.2022 požiadal o obnovu vyplácania starobného dôchodku podľa ust. , na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999. Žalobca uviedol, že voči rozhodnutiu GR ZVJS Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odvolací orgán v danej veci nerozhodol.

2. Podľa obsahu správny súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 01.04.2022 ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa 6 ods. 2 písm. c), a nasl. v znení neskorších prepisov (ďalej len „“).

3. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

4. Podľa ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

5. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

6. Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

7. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Správny súd dopytom na GR ZVJS zistil, že vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu GR ZVJS Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022 nebolo rozhodované odvolacím orgánom. GR ZVJS v liste zo dňa 21.03.2022 (č.l. 27 spisu) žalobcu upovedomilo, že rozhodnutie GR ZVJS Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022 je právoplatné doručením dňa 16. 02. 2022, vydané v jednoinštančnom správnom konaní. Žalobca bol poučený o tom, že v predmetnej veci zákon - - podanie odvolania nepripúšťa a rozhodnutie je konečné. Podanie žalobcu zo dňa 18.02.2022 nemožno posudzovať z hľadiska svojho obsahu za odvolanie, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať právne účinky odvolania s následným preskúmavaním rozhodnutia odvolacím orgánom. GR ZVJS žalobcu ďalej poučilo o tom, že zo , ako aj zo , nevyplýva útvaru sociálneho zabezpečenia povinnosť žalobcovo podanie zo dňa 18. 02. 2022 vybaviť formálnym spôsobom, preto útvar sociálneho zabezpečenia vybavil podanie žalobcu zo dňa 18. 02. 2022 neformálnou odpoveďou, a tým považuje vec za skončenú.

9. Správny súd na základe uvedeného dopytu mal za preukázané, že v predmetnej veci žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia v jednoinštančnom správnom konaní, avšak za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR napriek tomu, že odvolacie konanie neprebehlo.

10. Správny súd aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby dospel k záveru, že správna žaloba zo dňa 01.04.2022 bola natoľko nezrozumiteľná, že z nej nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo ňou žalobca sleduje, a pre rozpor medzi žalobným návrhom a označením žalovaného, žalobcu uznesením č. k. -29 zo dňa 30. mája 2022 vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vadu žaloby, ktorá bránila jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. Súd žalobcu poučil o tom, ako je potrebné opravu a doplnenie vykonať a o tom, že v prípade, ak podanie nebude doplnené, správny súd podanie odmietne. Súd žalobcu poučil, že s poukazom na prvá veta , je potrebné aby žalobca označil za žalovaného ten orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

11. Uznesenie č. k. -29 zo dňa 30. mája 2022 bolo žalobcovi doručené dňa 09.06.2022 (č.l. 34 súdneho spisu). Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 12.06.2022, označeným ako „reakcia na zaslanú výzvu“, v ktorom uviedol, že doručené uznesenie považuje za šikanovanie jeho osoby. Už päťkrát právne zdôvodnil, prečo za žalovaného označuje Ministerstvo spravodlivosti SR a prečo správnou žalobou zo dňa 01.04.2022 žiada o preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 11.02.2022. Zdôraznil, že podľa je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba. To, že v danej veci je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti SR, potvrdzuje aj právny názor Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 25.9.2019, z ktorého citoval: „Vo vzťahu k označeniu žalovaného správneho orgánu najvyšší súd dáva do pozornosti, že ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (podľa ). Minister spravodlivosti SR nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele správneho orgánu. Žalovaným orgánom malo byť teda Ministerstvo spravodlivosti SR“. Ďalej žalobca uviedol, že podľa žiadneho ustanovenia a ani podľa nie je povolené preskúmanie súdom odvolacie rozhodnutie. Žalobca zotrval na dôkazoch a skutočnostiach, ktoré boli dôvodmi pre podanie správnej žaloby zo dňa 01.04.2022, v ktorých v súlade so zákonom označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a ktorým žiadal o preskúmanie rozhodnutia GR ZJVS zo dňa 11.2.2022.

12. Na záver o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. ).

13. V danom prípade nedostatky a neúplnosti v náležitostiach žaloby v zmysle boli tak zásadného charakteru, že viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej a k odmietnutiu žaloby podľa v spojení s . Žalobca nielenže neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam jeho podania pri označení žalovaného, napadnutého rozhodnutia, uvedení žalobného návrhu, a napriek zrozumiteľnému poučeniu zo strany správneho súdu vady svojho podania v lehote určenej súdom neodstránil, ale postup správneho súdu spochybňoval a polemizoval o zákonnosti postupu správneho súdu.

14. Správny súd uvádza, že aj napriek neformálnemu posudzovaniu podania žalobcu zo dňa 01.04.2022, označeného ako „správna žaloba“, dospel k záveru, že neodstránením vád tohto podania malo podanie vady, ktoré bránili jeho vecnému vybaveniu, ak nebol žalobcom označený žalovaný, rozhodnutie, preskúmania ktorého sa podaním domáha a žalobný návrh. Napriek tomu, že správne súdne konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2010, sp. zn. ).

15. Neodstránenie vytýkaného rozporu a pretrvávajúca nezrozumiteľnosť správnej žaloby je takou vadou podania, ktorá bráni ďalšiemu postupu správneho súdu. V obdobnej veci, keď správny súd vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby, ktorá spočívala v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia, sa už vyjadril Najvyšší správny súd SR, ktorý tento procesný postup správneho súdu aproboval a uviedol (uznesenie zo dňa 30.03.2022, sp. zn. ), že „spätosť konkrétneho orgánu verejnej správy s rozhodnutím, ktorého prieskumu sa môže žalobca v rámci konania o správnej žalobe domáhať, vyplýva primárne z ustanovenia obsahujúceho legálnu definíciu pojmu rozhodnutie. Rovnako tak táto spätosť vyplýva z ustanovenia prvá veta , ktoré vymedzuje všeobecnú procesnú legitimáciu....V neposlednom rade nevyhnutná spätosť medzi žalovaným a správnou žalobou napadnutým rozhodnutím vyplýva z katalógu náležitostí správnej žaloby v sociálnych veciach ( ), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba obsahovala žalobný návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha). Pasívne procesne legitimovaným subjektom je teda vo všeobecnosti ten orgán verejnej správy, ktorý správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vydal...Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu je žalobu namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa resp. však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalovaného o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“ Obdobné závery zaujal Najvyšší správny súd v uznesení zo dňa 26.01.2022, sp. zn. (odsek 33), v uznesení zo dňa 2. februára 2022, sp. zn. (odsek 17.).

16. Žalobca v uznesení správneho súdu č. k. -29 zo dňa 30. mája 2022 bol zrozumiteľne poučený o tom, že predmetom prieskumu môže byť len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným.

17. Ak žalobca i napriek tomuto jasnému návodu na označenie, neoznačil žalovaného, predmet prieskum a žalobný návrh vo vzájomnom súlade, dokonca trval na nesprávnom označení a z podania žalobcu zo dňa 12.6.2022 je úplne zrejmé, že u žalobcu možno vylúčiť existenciu omylu, tak nie je možné i v

prípade neformálneho posudzovania správnej žaloby súdom nahrádzať vôľu žalobcu a namiesto neho „dosadzovať“ chýbajúce údaje správnej žaloby priamo súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné pri aplikácii v spojení s odmietnuť, keďže z dôvodu žalobcom neakceptovaného prístupu správneho súdu k odstraňovaniu nedostatkov jeho podania pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať.

18. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť žalobcu v súvislosti s jeho podaním, t.j. v danej veci namiesto žalobcu označiť žalovaného, označiť rozhodnutie ako aj vyjadriť žalobný návrh. Takýmto postupom správneho súdu by došlo k prevzatiu „sporu“ do rúk správneho súdu, ktorý postup by bol v rozpore so základným princípom konania podľa , v zmysle ktorého v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. Pokiaľ by správny súd namiesto žalobcu prevzal iniciatívu a sám by vyjadroval predmet prieskumu, označenie žalovaného, žalobného návrhu, čo by bolo výsledkom usudzovania správneho súdu, boli by porušené práva druhého účastníka konania, keď by sa takýmto prístupom správneho súdu porušil princíp rovného postavenia účastníkov konania. Ak by správny súd preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu, tak by sa dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v . Žalobcovi bolo poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, bolo dané poučenie v zmysle ust. ako aj podľa . Správny súd je toho názoru, že nemal inú možnosť, ako len pristúpiť k odmietnutiu podania žalobcu.

19. Pre úplnosť správny súd uvádza, že poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.9.2019 na podporu tvrdenia žalobcu o správne označenom žalovanom, nie je relevantný, vzhľadom na to, že v okolnostiach tam prejednávanej veci sa jednalo o dvojinštančné administratívne konanie a označenie žalovaného - Ministerstva spravodlivosti SR ako žalovaného, keďže sa jednalo o orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o odvolaní, bolo v súlade s .

20. Súd rozhodol o trovách konania podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.