Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Sa-1-2024.pdf
PDF · 100.35 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/1/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 14Sa/19/2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou dňa 29.05.2024, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) toho istého dňa 29.05.2024, sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 14Sa/19/2022. Navrhoval, aby správny súd obnovil konanie vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.07.2022 č. k. 14Sa/19/2022-43 s odôvodnením, že uvedeným uznesením boli už 13x porušené jeho základné procesné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv, Ústavou SR a právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia.
2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/19/2022-43 zo dňa 14.07.2022 mu bolo doručené dňa 24.07.2022. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/177/2022 zo dňa 14.07.2023 zamietnutá. Následne žalobca podal žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 14Sa/19/2022, ktorá bola uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sa/6/2023 zo dňa 30.11.2023 odmietnutá. O kasačnej sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Ssk/23/2024 zo dňa 28.03.2024 tak, že ju zamietol.
3. V ďalšom texte žalobca vyjadroval svoj nesúhlas s rozhodnutím Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sa/6/2023 zo dňa 30.11.2023, ktorým bola jeho predchádzajúca žaloba na obnovu konania odmietnutá, ako aj s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2024 sp. zn. 6Ssk/23/2024. Žalobca zdôrazňoval, že on sa nesúdi s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako žalovaným, ale s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, namietal nezákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 11.02.2022 a správnym súdom vytýkal najmä to, že v konaní o jeho správnej žalobe a o jeho predchádzajúcej žalobe na obnovu konania bolo porušené jeho právo na verejné konanie za jeho účasti.
4. Podanie tejto v poradí druhej žaloby na obnovu konania žalobca odôvodnil nasledovne: Rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-12379/14-222 zo dňa 11.02.2022 nie je v súlade so zákonom. Zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku splnil
dňom 14.10.1999, ku ktorému dosiahol vek 55 rokov. K uvedenému dňu mal odpracovaných viac ako 25 rokov (38 rokov) a vykonával službu I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov (28 rokov). Splnil tak podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona č. 100/1988. Žiadosťou zo dňa 03.10.2002 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.01.2003 s účinnosťou od 01.07.2002. Hoci neexistoval žiadny právny- zákonný dôvod, tak Sociálna poisťovňa svojím neskorším rozhodnutím zo dňa 05.08.2003 mu tento predtým priznaný starobný dôchodok odňala od 22.09.2003 s odvolaním sa na zákon č. 222/2003 (§ 173i, § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988), ktorý nadobudol právoplatnosť a účinnosť dňom 01.07.2003. Protiprávnosť uznesenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.08.2003 vidí v tom, že doplnené ustanovenie § 173i zákona č. 100/1988 ukladalo Sociálnej poisťovni len prehodnotiť ňou priznané starobné dôchodky za obdobie od 01.07.2002 do 30.06.2002 a rozhodnúť len u policajtov, ktorým služba založila nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 o tomto už vzniknutom nároku na starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. Jemu služba 28 rokov nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002. Hoci ani doplnené retroaktívne ust. § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 neukladalo Sociálnej poisťovni odňať starobné dôchodky priznané od 01.07.2002 do 30.06.2003, v rozpore s týmto ustanovením § 173i ods. 1 mu Sociálna poisťovňa svojím rozhodnutím zo dňa 05.08.2003 odňala starobný dôchodok (predtým priznaný právoplatným rozhodnutím) od 22.09.2003 v sume 9.219,- Sk mesačne. K tomuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne citoval z dovolacích rozsudkov NS SR, najmä z rozsudku označeného žalobcom ako č. 40 zo dňa 30. mája 2006, že postup odporkyne aj po účinnosti zákona č. 222/2003 musí zabezpečiť navrhovateľovi toľko práv ako mu patrilo pred jeho účinnosťou, že postup odporkyne bol diskriminačný, lebo mu spätne odoprela nárok, ktorý mu už v minulosti raz vznikol. Zhrnul, že nakoľko splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, tento sa mu má vyplácať do konca života a ak sudkyňa rozhodujúca o jeho predchádzajúcej žalobe na obnovu konania jeho žalobu odmietla, došlo k hrubému porušeniu jeho práva garantovaného mu čl. 19 Dohovoru č. 128, ktorý Slovenská republika ratifikovala a zaviazala sa ho dodržiavať. Žalobca opakovane namietal porušenie jeho práva na verejné prejednanie veci, hoci sám uvádzal, že je pravdou, že Správny súdny poriadok umožňuje súdu prejednať jeho vec bez nariadenia pojednávania, týmto však podľa neho dochádza k porušovaniu zásady verejnosti súdneho konania. Namietal porušenie čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako aj to, že sudkyňa odmietla jeho žalobu uznesením a nie rozsudkom, čím podľa názoru žalobcu porušila § 147 ods. 1 písm. a) SSP.
5. V ďalšom odôvodnení žaloby žalobca vyjadroval svoje právne názory, v čom vidí nesprávnosť uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.07.2022, konkrétne, že sudkyňa pred jeho vydaním vedela alebo mala vedieť aj o všeobecných záväzných rozhodnutiach ústavného súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že základným prvkom právnej istoty je v právnom štáte istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo a že právnej istote nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Citoval z judikatúry Ústavného súdu SR, že s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv, t. j. nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality) a že priame zásahy do uzavretých právnych vzťahov označil ústavný súd za porušenie princípu právnej istoty ako imanentného znaku právneho štátu.
6. Žalobca opakovane poukázal na to, že z uvedených dôvodov podal proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.07.2022 (sp. zn. 14Sa/19/2022) kasačnú sťažnosť, ale kasačný súd, ktorého konajúci senát žalobca označil za „justičný mafiánsky zločinecký senát NSS“ jeho kasačnú sťažnosť zamietol. Postup kasačného súdu označil žalobca za „najväčšie justičné svinstvo, hnus a hyenizmus“. V závere žaloby na obnovu konania žalobca uviedol, že na sudcov menovaných v jeho žalobe, ktorí v minulosti rozhodovali v jeho veci, už podal trestné oznámenie. K žalobe na obnovu konania žalobca priložil stanovisko Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-12379/14-2024 zo dňa 15.03.2024.
7. Predtým ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobcu na obnovu konania, primárne skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.
8. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 15.03.2024 (ďalej len „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
9. Podľa § 476 SSP v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c) dôvod obnovy, d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f) žalobný návrh.
10. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
11. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
12. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
13. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
14. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
15. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
16. Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak a) nerozhoduje vo veci samej, b) tak ustanovuje tento zákon.
17. Z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 14Sa/19/2022 zo dňa 14.07.2022 odmietol žalobu žalobcu proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo dňa 11.02.2022 a vrátenia veci na nové konanie. Správny súd v predmetnej veci, aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby dospel k záveru, že správna žaloba zo dňa 01.04.2022 bola natoľko nezrozumiteľná, že z nej nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje pre rozpor medzi žalobným návrhom a označením žalovaného a preto žalobcu vyzval uznesením sp. zn. 14Sa/19/2022-29 zo dňa 30. mája 2022, aby v lehote 10 dní od doručenia uvedeného uznesenia odstránil vadu žaloby,
ktorá bránila jej vecnému vybaveniu. V danom prípade nedostatky a neúplnosti v náležitostiach žaloby (rozpor medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia) boli tak zásadného charakteru, že viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej a z dôvodu ich neodstránenia žalobcom viedli k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP. Žalobca nielenže neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam jeho podania pri označení žalovaného, napadnutého rozhodnutia a uvedení žalobného návrhu, ale napriek zrozumiteľnému poučeniu zo strany správneho súdu vady svojho podania v lehote určenej súdom neodstránil, výslovne trval na pôvodnom označení a spochybňoval zákonnosť postupu správneho súdu.
18. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne, dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 474 SSP , pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
19. Žalobca ním podanú žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.07.2022 sp. zn. 14Sa/19/2022-43 boli porušené jeho základné procesné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv, Ústavou SR a právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Ďalej v žalobe namietal skutočnosť, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté bez nariadenia verejného pojednávania a že rozhodované bolo uznesením a nie rozsudkom. Obsahom žaloby je skôr subjektívny postoj žalobcu k predošlému konaniu tak správneho súdu, ako aj kasačného súdu.
20. S poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby na obnovu konania, správny súd konštatuje, že žiaden z dôvodov obnovy konania uvedený v § 472 SSP žalobca v žalobe netvrdil.
21. Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol a správny súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. § 472 SSP neuviedol.
22. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
23. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.
24. Obsahovo vo vzťahu k podanej žalobe možno konštatovať, že žalobca netvrdil a ani nepredložil žiadne právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Hoci žalobca uvádza v žalobe, že podal na sudcov rozhodujúcich v jeho veci trestné oznámenie, jeho obvinenia voči predmetným sudcom sú len subjektívnymi tvrdeniami a prejavom nesúhlasu žalobcu s vydanými rozhodnutiami súdov vo veci odňatia starobného dôchodku. Keďže žalobca nepodložil svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie je splnená podmienka podľa § 472 písm. a) SSP.
25. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobca ani netvrdil, ani nepredložil žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobca žiada žalobou obnoviť, by boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu a správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia ani nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu konania podľa § 472 písm. b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho súdu resp. v konaní pred správnym súdom došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania nie je dostačujúci. Žalobca žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložil, ani jeho existenciu netvrdil, naopak argumentoval len svojimi právnymi názormi, čo mal možnosť urobiť už v pôvodnom konaní.
26. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobca netvrdil ani nedoložil žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorým by bolo rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobca domáha obnovy konania, v rozpore. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov správny súd takéto rozhodnutie nezistil. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm. c) SSP.
27. Keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobca žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal len tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné a správny súd ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol (výrok I.).
28. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol, preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania, a teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
29. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
30. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
31. Podľa § 480 ods. 1 SSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).