Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/153/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX , bytom v C. D. X, 2. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. X, obe zastúpené JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., E. X, 2. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. XX, 3. F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. XX, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.06.2022 č.k. -79 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku II. a vo výroku IV., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami 1. a 2. a žalovanými 1. a 2.

Rozsudok zostáva v zamietajúcom výroku I. vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a vo výroku o trovách konania III. vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nedotknutý.

P r i z n á v a žalobkyniam 1., 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným 1.,2. v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia vo výroku I. žalobu voči žalovanému 3. zamietol. Výrokom II. určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.0.2021 uzatvorená medzi žalovaným 1 ako predávajúcim a žalovaným 2 ako kupujúcim, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor pod číslom vkladu V XXXX/XXXX z 3.8.2021, je neplatná:

- v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu 1 zo žalovaného 1 v prospech žalovaného 2 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C., a to pozemkov registra „E“: parcelné číslo XXX - K. L. K. M. XXXXX N., parcelné číslo XXX - vodná plocha o výmere 583 m2

- v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/4 zo žalovaného 1 v prospech žalovaného 2 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C., a to pozemkov registra „E“: parcela číslo XXX - orná pôda vo výmere 2259 m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 3617 m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 32 m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 824 m2, parcelné číslo XXX/X - druh pozemku orná pôda vo výmere 301 m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 4008 m2, parcelné číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 137 m2,

- v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/8 zo žalovaného 1 v prospech žalovaného 2 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C., a to pozemku registra „E“: parcelné číslo XXX - orná pôda o výmere 6028 m2. Výrokom III. žalovanému 3. nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. žalobkyniam 1. a 2. priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1 a 2.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyne domáhali vo vzťahu k žalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ich predkupného práva.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV k.ú C. D. XXX, D. XXX A. D. XXX rovnako ako žalovaný 2. Na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod M./XXXX dňa 03.08.2021

- č.z. 114/21 nadobudol žalovaný 2. spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach, a to: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX. Túto kúpnu zmluvu uzatvoril žalovaný 1. ako predávajúci so žalovaným 2. ako kupujúcim. Žalobkyne boli v tom čase podielovými spoluvlastníčkami na predmetných nehnuteľnostiach. Písomnou výzvou zo dňa 11.10.2021, doručenou žalovanému 1. dňa 12.10.2021 sa žalobkyne vo vzťahu k predmetnej kúpnej zmluve dovolali jej relatívnej neplatnosti a žalovaného 1. vyzvali, aby svoje vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom navrátil do pôvodného stavu, t.j. aby sa dohodol so žalovaným 2. na ich vrátení do vlastníctva žalovaného 1. a potom tieto zákonným spôsobom ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov tak, aby bolo dodržané ich predkupné právo. Túto výzvu doručili žalobkyne rovnako aj žalovanému 2. dňa 13.10.2021. Ani jeden zo žalovaných na túto výzvu nereagoval.

4. Po aplikácii ust. veta prvá a súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkýň vo vzťahu k žalovaným 1. a 2. je dôvodná, preto jej vyhovel.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v danom prípade žalobkyne sú nositeľkami predkupného práva, keďže v konaní bolo preukázané ich spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sa stali predmetom kúpnej zmluvy ohľadom spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalovanému 1. Nebolo pochýb o tom, že žalovaný 1. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou na žalovaného 2., pričom žalovaní v konaní ani netvrdili, že rešpektovali zákonné predkupné právo žalobkýň.

6. V súvislosti s porušením predkupného práva súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít má oprávnený spoluvlastník z predkupného práva pri porušení povinností zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Jednou z týchto zákonných možností je právo domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu tak, ako je tomu v danom prípade. Ďalšou možnosťou je domáhať sa vo vzťahu k nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich odkúpil od povinnej osoby a ak tak dobrovoľne neurobí, oprávnený sa môže domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Poslednou možnosťou je, že si oprávnený ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.

7. Písomnou výzvou zo dňa 11.10.2021 žalobkyne vo vzťahu k žalovaným uplatnili svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - napadnutej kúpnej zmluvy a žalovaného 1. vyzvali, aby svoje vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti navrátil do pôvodného stavu. Túto výzvu doručili aj žalovanému v 2. rade. Doručením týchto výziev nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - napadnutej kúpnej zmluvy, a tým nastala neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

8. Súd tak mal žalobu vzhľadom na preukázané porušenie predkupného práva žalobkýň vo vzťahu k žalovaným 1, 2 za dôvodnú, a preto jej vyhovel. Vyslovil tak neplatnosť kúpnej zmluvy v časti, v ktorej bolo predkupné právo žalobkýň porušené.

9. Pokiaľ žaloba smerovala voči žalovanému v 3. rade, túto nepovažoval za dôvodnú, a preto ju zamietol. Žalovaný 3. je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých sa spor týka, avšak porušenie predkupného práva nenamietal, preto sa ho predmetný spor netýka. Táto strana sporu nebola účastníkom kúpnej zmluvy, preto nie je ani pasívne vecne legitimovaným subjektom, pričom so žalovanými 1., 2. netvorí ani nerozlučné spoločenstvo.

10. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami 1., 2. a žalovaným 3. rozhodol v súlade s tak, že žalovanému 3., ktorý bol v konaní úspešný nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

11. Vo vzťahu medzi žalobkyňami 1., 2. a žalovanými 1., 2. rozhodol v súlade s tak, že žalobkyniam priznal plnú náhradu trov konania voči žalovaným. Žalobkyne boli v konaní úspešné, preto im patrí nárok na náhradu trov konania voči týmto žalovaným. V tejto súvislosti uviedol, že nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust.

12. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výrokom II. a IV. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 2. z dôvodu podľa a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v týchto výrokoch zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Na zdôvodnenie odvolania uviedol, že nakoľko v danom prípade ide o určovaciu žalobu, podmienkou jej úspešného uplatnenia je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyne netvrdili a ani nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a súd sa touto otázkou ani nezaoberal. Preto súd rozhodol nesprávne, pokiaľ žalobe vyhovel.

13. Žalobkyne 1., 2. vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Vytkli žalovanému 2., že v súlade so zásadou koncentrácie konania neuplatnil námietku, ktorá je podstatou odvolacej argumentácie v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Taktiež sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, na ktorom by mohol uviesť skutočnosti na svoju obranu. Navyše v prípade porušenia predkupného práva je zo zákona daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva, ktorý vyplýva z aplikácie ust. . V tej súvislosti poukázali na závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , ), ale aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . V prípade podania žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva naliehavý právny záujem na takomto určení vyplýva z požiadavky obnovenia právneho stavu pred porušením predkupného práva.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu danom ust. , teda aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý tvorí nerozlučné spoločenstvo so žalovaným v 2. rade a , z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Odvolateľ v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa , teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že žalobkyne sa v konaní domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej podmienkou úspešného uplatnenia je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, súd sa touto otázkou nezaoberal. Odvolateľ tiež uviedol, že žalobkyne netvrdili a ani nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod nie je naplnený.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

19. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné:

20. Z obsahu podanej žaloby, argumentácie žalobkýň, ale aj z petitu žalobného návrhu niet pochýb o tom, že žalobkyne sa v tomto konaní domáhajú vo vzťahu k žalovaným určenia neplatnosti právneho úkonu, a to nimi označenej kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania zákonného predkupného práva. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je jednoznačne žalobou na určenie právnej skutočnosti

v zmysle Niet totiž pochýb o tom, že právnou skutočnosťou je (aj) právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Ust. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (v našom prípade kúpnej zmluvy), ktorého predmetom je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva, pokiaľ je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Tieto závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) v zmysle s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene zasiahne (spravidla nie vlastníkmi). Ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

21. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu tak, ako vyplýva z dikcie zákonného ustanovenia . Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi teda vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu. Je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho, a to práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosti druhej strany. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia sp. zn. , , , ) z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z s uplatnením analógie legis v zmysle aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy, druhého oddielu v až 606 .

23. v stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t.j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle . V prípade, že povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú ( ). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na predaj, na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, vzniká nadobúdateľovi povinnosť ponúknuť mu vec na predaj za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá, teda i za tú istú kúpnu cenu povinnou osobou ( a ). Právo vyplývajúce z môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa už oprávnený spoluvlastník nemôže úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol.

24. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z v spojení s , teda možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) a vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje (viď uznesenie NS SR sp. zn. ).

25. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1. si nesplnil ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom (žalobkyniam), ktorým patrí vecné predkupné právo. V danom prípade sa žalobkyne rozhodli uprednostniť špeciálnu úpravu nároku pri porušení predkupného práva, ktorý vyplýva zo znenia ust. podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy). V prípade tejto voľby je vylúčená možnosť uplatňovať niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle . Je len na žalobcoch, ktorý prostriedok ochrany svojho práva v danom prípade zvolili.

26. V danom prípade bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1. porušil predkupné právo žalobkýň, keď predtým, ako uzavrel napadnutú kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobkýň. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2021 žalovaný 1. previedol svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného 2., pričom príslušný katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam na základe tejto kúpnej zmluvy v prospech žalovaného 2., ktorý je toho času vedený ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. je práve tou normou, ktorá z hľadiska hmotnoprávneho podkladu umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Navyše je potrebné podotknúť, že rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, tak ako vyplýva z v platnom znení.

28. Aj keď z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa zaoberal prípustnosťou žaloby z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle na požadovanom určení, niet pochýb o tom, že súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal, keďže sa zaoberal samotnou dôvodnosťou žaloby, keď žalobu vyhodnotil ako prípustný prostriedok ochrany subjektívnych práv žalobkýň, uplatnený v tomto konaní. Nakoľko sa teda súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou samotnej žaloby možno uzavrieť, že žalobu o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti kúpnej zmluvy) považoval za prípustný prostriedok ochrany subjektívnych práv žalobkýň, aj keď to vyslovene v rozsudku neuviedol. Nebolo úlohou žalobkýň v konaní tvrdiť a ani preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako sa mylne domnieva odvolateľ, keďže súd sa touto otázkou zaoberá ex offo.

29. Nakoľko v danom prípade niet pochýb o tom, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobkýň, správne uzavrel súd prvej inštancie, že žaloba je dôvodná. Správne preto žalobe v celom rozsahu vo vzťahu medzi žalobkyňami 1., 2. a žalovanými 1., 2. vyhovel a určil, že kúpna zmluva zo dňa 01.07.2021 je neplatná.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu vrátane výroku o trovách konania medzi žalobkyňami a žalovanými 1., 2. ako ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešným žalobkyniam priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným 1., .

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).