Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-106-2023.pdf
PDF · 134.1 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/106/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Andrey Gindlovej v spore žalobcu Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, v konaní zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto proti žalovanému Tribun reál s.r.o., IČO: 47 469 439, so sídlom SNP 274/53, 985 54 Lovinobaňa, o zaplatenie 9.770,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/17/2023-174 zo dňa 12. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/17/2023-174 zo dňa 12. júna 2023 v napadnutom výroku II. a výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.883,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 16.07.2021 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. žalobu v časti o zaplatenie 887,47 Eur s príslušenstvom zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 81,8 %, vo výške ako bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom osobitným uznesením, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 9.770,97 Eur s príslušenstvom titulom nárokov v súvislosti s ukončením leasingu na základe Leasingovej zmluvy č. LZC/18/01247 uzavretej dňa 23.10.2018 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorej predmetom financovania bolo motorové vozidlo Fiat Talento 1,6 MTJ, rok výroby 2018, VIN č. A. a ktorá zmluva zanikla dňa 15.07.2021 výpoveďou žalobcu z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý leasing za mesiac apríl - jún 2021. S poukazom na čl. 11 ods. 11.4, čl. 11 ods. 11.6, čl. 11 ods. 11.8, čl. 12 ods. 12.5, čl. 12 ods. 12.6 VZP v súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 13.770,97 Eur tvorenej neuhradenými pohľadávkami ku dňu výpovede v sume 1.720,62 Eur; zostatkom istiny v sume 10.457,92 Eur; navýšením obstarávacej ceny do leasingovej ceny v sume 704,96 Eur; sankciami, neuhradeným poistným a refakturáciou nákladov v sume 887,47 Eur, keď žalobca pri konečnom finančnom vyúčtovaní znížil dlh žalovaného o výťažok z repredaja predmetu financovania v sume 4.000,- Eur.
3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že suma 231,24 Eur je čiastka fakturovaná za odhlásenie auta, a to sa odhlasuje na polícii bezplatne. K 15.07.2021 zostatok istiny bol 10.457,92 Eur, 2,5-ročné auto žalobca odpredal za 4.000,- Eur. Opravu, ktorá by stála v každom servise v okrese Lučenec 1.500,- Eur dali v Bratislave opraviť za 12.040,87 Eur. Žalobca nevedel žalovanému vysvetliť za čo mu fakturujú 704,96 Eur. Sumu 623,71 Eur chceli od žalovaného bez faktúry.
4. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že náklady za odhlásenie vozidla (fakturované faktúrou FOR/21/00260) v sume 231,24 Eur nepredstavujú poplatok za odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte, ale náklady žalobcu spojené s týmto úkonom na základe čl. 11.4 VZP, keď žalobca bol oprávnený zabezpečiť odhlásenie vozidla aj prostredníctvom špecializovanej organizácie (čl. 11.7 VZP), ktorej za poskytnutú službu uhradil odplatu, a teda odplata za odhlásenie vozidla predstavuje sumu refakturácie nákladov z tým spojených. Žalobca ocenil vozidlo podľa jeho aktuálneho stavu, repredal ho za sumu 4.800,- Eur, z ktorej suma 800,- Eur bola odvedená ako DPH do štátneho rozpočtu, pričom hodnota vozidla bola určená s prihliadnutím na jeho poškodenie. Suma 704,96 Eur predstavuje ušlý zisk z finančnej služby a ide o nárok v zmysle čl. 11.12 VZP. K sume 623,71 Eur žalobca predložil faktúru č. FAG/21/00368.
5. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že nesúhlasí ani s položkou 704,96 Eur (navýšenie OC do leasingovej zmluvy), lebo žalobca si chcel vykompenzovať úrok, ktorý by stratil tým skorším ukončením leasingu. Nesúhlasil ani s položkou 522-, Eur za znalecký posudok, pokiaľ leasingová spoločnosť má tak drahého znalca to je v poriadku, ale nech žalovaného o cene oboznámia, lebo platí ju on. Taktiež nesúhlasil s položkou 231,24 Eur za odhlásenie auta, tento úkon je zadarmo. Nesúhlasil ani s položkou 623-, Eur za odobratie vozidla, mali mu poslať cenu za ako to robia.
6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako veriteľom (prenajímateľom) a žalovaným ako dlžníkom (nájomcom) došlo dňa 23.10.2018 k uzatvoreniu tzv. leasingovej zmluvy č. LZC/18/01247 v znení jej dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením povinnosti platiť leasingové splátky riadne a včas za mesiace apríl, máj až jún 2021, preto žalobca v zmysle čl. III. bod 11 ods. 11.2 VZP zmluvu vypovedal a táto zanikla v zmysle čl. III. bod 11 ods. 11.2.1 VZP doručením výpovede dňa 15.07.2021. Nakoľko došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy z iného dôvodu ako v dôsledku totálnej škody predmetu leasingu alebo krádeže predmetu leasingu, alebo dohody účastníkov, žalobcovi s poukazom na čl. 11 ods. 11.4 VZP vzniklo právo na zaplatenie časti obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytej anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok (nesplatený kapitál); sumy zodpovedajúcej navŕšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do jeho leasingovej ceny; náhrady škody ako je uvedená nižšie; účtovných strát poskytovateľa leasingu ku dňu účinnosti výpovede, resp. odstúpenia alebo iného zrušenia leasingovej zmluvy; prvej zvýšenej splátky a leasingových splátok za obdobie od dátumu prevzatia vozidla až do zániku leasingovej zmluvy; úhrady všetkých nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu; zmluvných pokút, penále, úrokov z omeškania, ak na ne podľa leasingovej zmluvy vznikol poskytovateľovi nárok; iných nákladov a škôd poskytovateľa leasingu, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, najmä náhrady nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku (napr. znaleckého posudku na všeobecnú hodnotu predmetu leasingu), nákladov spojených s repredajom predmetu leasingu vrátane nákladov na prehlásenie predmetu leasingu v evidencii vedenej na DI PZ SR a nákladov za sprostredkovanie predaja predmetu leasingu (napr. provízie sprostredkovateľov repredaja), ktoré sú splatné v lehotách uvedených v príslušných faktúrach.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenia peňažnej sumy v súvislosti s ukončením leasingu s poukazom na vyúčtovanie (účtovné vysporiadanie z predčasnej ukončenej leasingovej zmluvy zo dňa 27.12.2021), z ktorého vyplýval zostatok nezaplatenej istiny vo výške 10.457,92 Eur, ktorú žalovaný nenamietal (po odpočítaní zo sumy 13.770,97 Eur, od ktorej bola odpočítaná suma 4.000,- Eur) a to kúpna cena odobratého vozidla a zároveň uplatnené lehotné PZP vo výške 10,05 Eur, navýšenie obchodnej ceny do leasingovej ceny (úrok) vo výške 704,96 Eur, lehotné havarijné poistenie vo výške 79,14 Eur, sankcia za omeškanie 45,04 Eur, refakturácia nákladov na základe faktúry FOR/21/0093 vo výške 522,- Eur a FOR/21/00260 vo výške 231,24 Eur a položka neuhradené pohľadávky vo výške 1.720,62 Eur; teda spolu 9.770,97 Eur.
8. Súd prvej inštancie považoval za nesporný zostatok neuhradenej istiny vo výške 10.457,92 Eur, keďže žalovaný ho nenamietal. Spornou medzi stranami sporu bola kúpna cena, za ktorú motorové vozidlo
bolo odpredané, pričom žalobca predložil znalecký posudok na určenie zostatkovej hodnoty motorového vozidla s poukazom na jeho stav, súd prvej inštancie preto vychádzal z ceny 4.000,- Eur, tak ako žalobca zostatok istiny 13.770,97 Eur o túto sumu znížil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca mal právo aj na neuhradené splátky za mesiace apríl, máj a jún 2021 (2x483,33 Eur, 1x130,25 Eur) ku dňu výpovede vo výške 1.096,91 Eur, zahrnuté v položke „neuhradené pohľadávky“, keďže žalovaný ich zaplatenie nepreukázal a taktiež tvrdenia žalobcu o ich nezaplatení účinne nepoprel. Vo vzťahu k položke zvýšenia obstarávacej ceny do leasingovej ceny jednalo sa o nezaplatený úrok zo splátok č. 33-66 vo výške 704,60 Eur, na ktorý mal podľa súdu prvej inštancie žalobca taktiež nárok (splátkový kalendár, súčet položka finančná služba).
9. Súd prvej inštancie mal za to, že vo vzťahu k sume 887,47 Eur a 623,71 Eur („položka neuhradené pohľadávky“) spočívajúcich v neuhradenom poistení a refakturácii nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu, v tejto časti žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Jednak nepreukázal výšku lehotného poistenia PZP 10,05 Eur, ani lehotného havarijného poistenia 79,14 Eur a sankcií vo výške 45,- Eur, akým spôsobom a za aké obdobie boli počítané, rovnako je tomu pri sankcii za omeškanie, nebolo zrejmé o akú sankciu sa má jednať. Čo sa týka refundácie nákladov spojených s prevzatím vozidla, žalobca síce predložil súdu prvej inštancie faktúry ohľadom nákladov tretích osôb, ktoré zazmluvnil za účelom odobratia vozidla a jeho následného odhlásenia a pod., avšak nepreukázal, že by tieto náklady v skutočnosti boli aj vynaložené, teda že by boli týmto subjektom aj v čase uplatnenia práva skutočne zaplatené. Súd prvej inštancie preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania vo výške 14% ročne uviedol, že tento vyplýva z dohody medzi stranami sporu a keďže žalovaný nepochybne k 16.07.2021 v omeškaní s celkovou neuhradenou sumou 8.883,50 Eur bol, žalobcovi túto sumu priznal vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
11. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.
12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. a výroku III. odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 887,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 16.07.2021 do zaplatenia a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
13. Žalobca v odvolaní k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol, že žalobcovi nie je známe, čo konkrétne zahŕňa suma 887,47 Eur, v časti ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže takúto položku v účtovnom vysporiadaní z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy neuvádza. Súd prvej inštancie považuje za nepreukázané aj položky lehotné poistenie PZP v sume 10,05 Eur, lehotné havarijné poistenie v sume 79,14 Eur a sankcie 45,- Eur. Pokiaľ bola pre súd prvej inštancie sporná suma 623,71 Eur spočívajúca v neuhradenej faktúre č. FAG/21/00368 za náklady spojené s odobratím predmetu leasingu spolu s položkami lehotné poistenie, lehotné havarijné poistenie a sankcie, súčet týchto súm je iba 757,90 Eur. Neodôvodňuje to však zamietnutie žaloby v časti sumy 887,47 Eur. Súd prvej inštancie v ods. 38 a 39 odôvodnenia zdôrazňoval, že v spore nekoná ex offo. Napriek tomu žalobu čiastočne zamietol s ohľadom na položky lehotné poistenie PZP v sume 10,05 Eur, lehotné havarijné poistenie v sume 79,14 Eur a sankcie 45,- Eur s tvrdením, že žalobca nepreukázal vynaloženie týchto súm. Tieto položky však žalovaný nerozporoval. Žalovaný rozporoval dôvodnosť vynaloženia niektorých nákladov, nie ich neuhradenie dodávateľovi. Ak súd prvej inštancie nevysvetlil, čo konkrétne predstavuje suma 887,47 Eur, zamietajúci výrok rozsudku relevantne a presvedčivo nevysvetlil. Ak sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s uvedenými podstatnými okolnosťami, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, je odôvodnenie rozhodnutia nedostatočné a nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany a dostatočnosť a relevantnosť odôvodnenia rozhodnutia sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. Pokiaľ sa súd prvej inštancie vôbec nevenoval námietkam žalovaného, ako boli prezentované v jeho právnej argumentácii, spôsobil tým nepreskúmateľnosť rozsudku.
14. Žalobca k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobcovi nevzniklo z ukončenej leasingovej zmluvy právo na úhradu lehotného poistenia PZP v sume 10,05 Eur, lehotného havarijného poistenia v sume 79,14 Eur, sankcie 45,04 Eur a na úhradu faktúry č. FAG/21/00368 v sume 623,71 Eur a dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že tieto položky žalovaný rozporoval. Žalovaný pritom vo svojich podaniach vôbec nerozporoval úhradu lehotného poistenia PZP, lehotného havarijného poistenia, ani sankciu. Nerozporoval ani to, že by ich žalobca skutočne nevynaložil, a to vrátane faktúry č. FAG/21/00368. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto nebolo dôvodné zamietnuť vôbec žalobu v časti sumy 134,23 Eur (10,05 Eur + 79,14 Eur + 45,04 Eur). Pre úplnosť žalobca uvádza, že dojednanie poistenia PZP a havarijného poistenia v uvedených sumách preukázateľne vyplýva zo splátkového kalendára k lízingovej zmluve. Žalobca musel uhradiť tieto položky v zmysle poistných zmlúv uzavretých v prospech žalovaného, keďže s ohľadom na neznámy termín ukončenia lízingu ich musel uhradiť za ďalší mesiac. Sankcia za omeškanie predstavuje zmluvný úrok z neuhradených splátok do ukončenia lízingovej zmluvy, ide o nárok na základe článku 12.1 VZP. Vo vzťahu k faktúre č. FAG/21/00368 žalobca zdôrazňuje, že žalovaný nenamietal jej neuhradenie, ani súd prvej inštancie neuložil žalobcovi predložiť takýto dôkaz. Sporné bolo to, čo suma 623,70 Eur zahŕňa a či bola vynaložená v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy. Túto skutočnosť žalobca preukázal predložením faktúry č. 20210159, vystavenej dodávateľom OVER-LEASE, s. r. o., kde boli presne špecifikované poskytnuté služby a ich súvis s financovaným vozidlom. Z nej je zrejmé, že išlo o faktúru za zadržanie a odťah vozidla z Lovinobane do Bratislavy. Ak v spore vyšlo najavo, že vozidlo bolo nepojazdné, bez tohto úkonu nemohol byť predmet financovania odobratý a faktúra tak bola vystavená dôvodne.
15. Žalobca k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom unesenia dôkazného bremena žalobcu. Pokiaľ žalovaný v zmysle § 151 CSP nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Súd totiž vykonáva dokazovanie iba ohľadom toho, čo je medzi stranami sporné. Ak nejaké uplatnené položky neboli sporné, súd nemá dôvod ex offo skúmať, či boli vynaložené a zamietnuť žalobu ak dospeje k záveru, že ich vynaloženie sa nepreukázalo. Takýto prístup je v rozpore s dispozičným princípom a porušuje princíp kontradiktórnosti konania.
16. Súd prvej inštancie dňa 02.08.2023 žalovanému doručoval odvolanie žalobcu a vyzval ho, aby sa v lehote 10 dní od doručenia k odvolaniu vyjadril. Písomnosti sa považovali za doručené dňom 18.08.2023 márnym uplynutím úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b) Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente)). Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 16.11.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici a elektronickými prostriedkami aj zástupcovi žalobcu, ktorý o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozhodnutia požiadal (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
18. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
19. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 23.10.2018 žalobca ako poskytovateľ leasingu a žalovaný ako prijímateľ leasingu uzatvorili Leasingovú zmluvu č. LZC/18/01247, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Fiat Talento 1,6 MTJ, rok výroby 2018, VIN č. A..
20. Dodatkom č. DOT/20/06281 k Leasingovej zmluve č. LZC/18/01247zo dňa 29.10.2020 došlo k zmene splátkového kalendára, na základe čoho bol žalovaný povinný zaplatiť splátky č. 23 - 25 v sume
89,35 Eur a následne splátku č. 26 - 48 v sume 483,33 Eur spočívajúcich v leasingovej splátke v sume 393,98 Eur, havarijnom poistení v sume 79,30 Eur a PZP v sume 10,05 Eur a splátku č. 49 - 66 v sume 459,87 Eur spočívajúcich v leasingovej splátke v sume 393,98 Eur, havarijnom poistení v sume 55,84 Eur a PZP v sume 10,05 Eur.
21. Písomnosťou zo dňa 09.07.2021, označenou ako Výpoveď Leasingovej zmluvy č. LZC/18/01247, žalobca oznámil žalovanému, že vypovedá Leasingovú zmluvu č. LZC/18/01247 dňom doručenia tohto oznámenia z dôvodu, že žalovaný nedodržal termíny splatnosti jednotlivých leasingových splátok uvedených v prílohe na Karte partnera, keď sa omeškal s úhradou viac ako 7 kalendárnych dní, čím naplnil výpovedný dôvod v zmysle ods. 11.2 VZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou LZ.
22. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
23. Pred posúdením správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, okrem prípadov taxatívne upravených v § 379 CSP. Predmetom odvolacieho prieskumu je tak v zásade iba ten výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá CSP pritom platí, že obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku, a teda výrok rozsudku je konečným vyjadrením úsudku konajúceho súdu o prejednávanej veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou jeho časťou, ktorá ako jediná nadobúda právoplatnosť a po jej nadobudnutí zaväzuje strany sporu, prípadne aj iné subjekty určené zákonom tak, ako to upravuje ustanovenie § 228 CSP. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vecne správne, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Vecná správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako zákonný predpoklad na vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa teda vyžaduje iba v prípade výroku preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie nebráni tomu, aby odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodnutie potvrdil.
24. V súdenej veci odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca, a to v rozsahu výroku II. vo veci samej a v rozsahu závislého výroku III. o náhrade trov konania, a preto úlohou odvolacieho súdu je posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len v tomto rozsahu. Odvolací súd si však nemohol nevšimnúť, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie o žalobou uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 9.770,97 Eur s príslušenstvom rozhodol tak, že vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.883,50 Eur s príslušenstvom a vo výroku II. v časti o zaplatenie 887,47 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný žalobcov nárok na zaplatenie neuhradenej istiny vo výške 10.457,92 Eur, nárok na neuhradené splátky za mesiac apríl, máj a jún 2021 vo výške 1.096,91 Eur a nárok na zvýšenie obstarávacej ceny do leasingovej ceny vo výške 704,96 Eur, a teda po znížení o výťažok z repredaja predmetu financovania v sume 4.000,- Eur, šlo o nárok v sume 8.259,79 Eur a ako nedôvodný vyhodnotil nárok vo vzťahu k sumám 887,47 Eur a 623,71 Eur. Keďže žalovaný odvolanie nepodal a keďže predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vecná správnosť odvolaním napadnutého rozsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, toto pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nemalo charakter vady procesných podmienok, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať ex offo, na posudzovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. odvolaním napadnutého výroku II. vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 887,47 Eur s príslušenstvom a závislého výroku III. o náhrade trov konania, vplyv nemalo.
25. Odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 887,47 Eur s príslušenstvom zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil také pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by dosiahli intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces alebo ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nezistil ani vady procesných podmienok.
26. S poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody, pričom podľa § 387 ods. 3 CSP sa zaoberá aj tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, i keď vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
27. K námietke žalobcu v odvolaní, že mu nie je známe, čo konkrétne zahŕňa suma 887,47 Eur, keďže takúto položku v Účtovnom vysporiadaní z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy neuvádza, odvolací súd udáva, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje článok 8 CSP. Povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie zákonodarca v ustanovení § 132 ods. 1 CSP definuje aj ako osobitnú zákonnú náležitosť žaloby, keď súčasne v ustanovení § 132 ods. 2 CSP upravil, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu je osobitne upravená aj v ustanovení § 150 ods. 1 CSP. Každý má teda v konaní tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, alebo zánik jeho povinnosti. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, a preto súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. V súdenej veci tvrdenie, že žalovaná suma, úhrady ktorej sa žalobca od žalovaného v konaní domáhal, je tvorená aj sumou 887,47 Eur, uviedol v konaní samotný žalobca, a to v podanej žalobe, v ktorej uviedol, že: „V súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 13 770,97 Eur tvorenej: neuhradenými pohľadávkami ku dňu výpovede v sume 1.720,62 Eur; zostatkom istiny v sume 10.457,92 Eur; navýšením obstarávacej ceny do leasingovej ceny v sume 704,96 Eur; sankciami, neuhradeným poistným a refakturáciou nákladov v sume 887,47 Eur.“. Ak samotný žalobca svoj nárok opísal v žalobe tak, že je tvorený aj sumou 887,47 Eur, odvolacia námietka žalobcu, že mu nie je známe, čo konkrétne suma 887,47 Eur zahŕňa, nemôže obstáť.
28. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že sumu 887,47 Eur neuvádzal v Účtovnom vysporiadaní z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, je pravda, že žalobca k žalobe ako listinu pripojil aj Účtovné vysporiadanie z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. LZS/18/01247 vyhotovené dňa 27.12.2021, hoci takýto dôkaz žalobca v žalobe neoznačil, ale ako dôkaz označil Výzvu na zaplatenie s prílohou. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní však nemá slúžiť na to, aby si sám konajúci súd z dôkazov strán vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Nebolo preto právom, ale ani povinnosťou súdu prvej inštancie a následne súdu odvolacieho, z dôkazu žalobu si zisťovať tvrdenie, či položku v sume 887,47 Eur žalobca v účtovnom vysporiadaní z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy uvádza alebo neuvádza.
29. Pre úplnosť veci a nad rámec úloh a povinností súdov v civilnom sporovom konaní však odvolací súd udáva, že hoci v účtovnom vysporiadaní z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy sumu 887,47 Eur žalobca neuvádzal, avšak v účtovnom vysporiadaní z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy uvádzal položky lehotné PZP vo výške 10,05 Eur, lehotné havarijné poistenie vo výške 79,14 Eur, sankcia za omeškanie vo výške 45,04 Eur, refakturácia nákladov (FOR/21/00193) vo výške 522,- Eur a refakturácia nákladov (FOR/21/00260) vo výške 231,24 Eur, ktorých súčet tvorí práve sumu 887,47 Eur a ktoré položky v žalobe ako samostatné nároky nedefinoval.
30. K námietke žalobcu v odvolaní, že položku lehotné PZP vo výške 10,05 Eur, položku lehotné havarijné poistenie vo výške 79,14 Eur a položku sankcia za omeškanie vo výške 45,04 Eur žalovaný nerozporoval, odvolací súd udáva, že podľa § 151 ods. 1, 2 CSP síce platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné, avšak ani pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou § 151 ods. 1, 2 CSP povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu podľa článku 8 CSP upravujúcom procesné povinnosti a procesné bremená (porovnaj: uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp.zn. I. ÚS 246/2019-14).
31. Žalobca v žalobe uviedol tvrdenie, že podľa Leasingovej zmluvy č. LZS18/01247 zo dňa 23.10.2018 v znení Dodatku, ktorým došlo k zmene splátkového kalendára, žalovaný bol povinný zaplatiť splátky č. 23-25 v sume 89,35 Eur a následne splátku č. 26-48 v sume 483,33 Eur spočívajúcich v leasingovej splátke v sume 393,98 Eur, havarijnom poistení v sume 79,30 Eur a PZP v sume 10,05 Eur a splátku č. 49-66 v sume 459,87 Eur spočívajúcich v leasingovej splátke v sume 393,98 Eur, havarijnom poistení v sume 55,84 Eur a PZP v sume 10,05 Eur. Následne žalobca uviedol v žalobe tvrdenie, že v súvislosti s ukončením leasingu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 13.770,97 Eur tvorenej neuhradenými pohľadávkami ku dňu výpovede v sume 1.720,62 Eur; zostatkom istiny v sume 10.457,92 Eur; navýšením obstarávacej ceny do leasingovej ceny v sume 704,96 Eur a sankciami, neuhradeným poistným a refakturáciou nákladov v sume 887,47 Eur, keď žalobca pri konečnom finančnom vyúčtovaní znížil dlh žalovaného o výťažok z repredaja predmetu financovania v sume 4.000,- Eur.
32. Odvolací súd už uviedol, že civilné sporové konanie sa dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, a preto súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní, t.j. rozhodnutie vo veci samej, tak v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili, keďže podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, čo umožňuje ustanovenie § 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Výnimočne môže súd vykonať aj dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená, čo umožňuje ustanovenie § 185 ods. 2, 3 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou alebo dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť, ale jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (obdobne dielo: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 569 s.).
33. Hoci PZP v sume 10,05 Eur a havarijné poistenie v sume 79,30 Eur boli súčasťou dohodnutých splátok, v rámci úhrady sumy 887,47 Eur sa žalobca od žalovaného domáhal aj nároku na lehotné PZP v sume 10,05 Eur a lehotné havarijné poistenie v sume 79,14 Eur, avšak v žalobe, ale ani v následných písomných podaniach, k týmto nárokom žalobca žiadne podstatné a rozhodujúce tvrdenia neuviedol. Preto, ak súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 12.06.2023 žiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia k nároku na lehotné PZP v sume 10,05 Eur a lehotné havarijné poistenie v sume 79,14 Eur, šlo o postup súdu prvej inštancie zodpovedajúci ustanoveniu § 150 ods. 2 CSP. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom nevyplýva, že by súd nemohol požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia na pojednávaní, resp. že by mal žiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia len písomnou formou. Zástupca žalobcu sa však na pojednávaní dňa 12.06.2023 k týmto nárokom vyjadril len stroho, a to že logicky mu to vyplýva, že je to júl 2021, príslušné dokumenty však nevie nateraz dohľadať. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že takéto vyjadrenie zástupcu žalobcu nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenia podstatných a rozhodujúcich skutočností o tvrdenom nároku vo výške 10,05 Eur z titulu lehotného PZP a vo výške 79,14 Eur z titulu lehotného havarijného poistenia.
34. Sumu 887,47 Eur mal tvoriť aj nárok vo výške 45,04 Eur ako sankcia za omeškanie, ku ktorého nároku taktiež v žalobe, ale ani v následných písomných podaniach, žalobca žiadne podstatné a rozhodujúce tvrdenia neuviedol. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 12.06.2023 aj vo vzťahu k tomuto nároku požiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia a zástupca žalobcu uviedol, že k tomuto nároku nevie sa nateraz vyjadriť, pokúsi sa ho dohľadať v priebehu pojednávania. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že ani vo vzťahu k nároku vo výške 45,04 Eur z titulu sankcie za omeškanie si žalobca riadne nesplnil povinnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutočnosti o tvrdenom nároku.
35. Pokiaľ potom v odvolaní žalobca uviedol, že dojednanie poistenia PZP a havarijného poistenia v uvedených sumách preukázateľne vyplýva zo splátkového kalendára k leasingovej zmluve a žalobca
musel uhradiť tieto položky v zmysle poistných zmlúv uzavretých v prospech žalovaného, keďže s ohľadom na neznámy termín ukončenia leasingu ich musel uhradiť za ďalší mesiac a tiež uviedol, že sankcia za omeškanie predstavuje zmluvný úrok z neuhradených splátok do ukončenia leasingovej zmluvy, predovšetkým zo splátky splatnej 22.04.2021, 22.05.2021 a 22.06.2021, pre omeškanie s úhradou ktorých žalobca zmluvu vypovedal, respektíve iných splátok uhradených s omeškaním a ide o nárok, na ktorý má žalobca nárok na základe článku 12.1 VZP, odvolací súd udáva, že ide o novoty, ktoré v odvolaní použiť nemožno, pretože nespĺňajú žiadny z predpokladov definovaných v ustanovení v § 366 CSP, keďže sa netýkajú procesných podmienok, netýkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nejde ani o o prostriedky procesného útoku, ktoré by žalobca ako odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Naviac, šlo o tvrdenia, ktoré žalobca nepodoprel dôkazom.
36. K námietke žalobcu v odvolaní, že žalovaný rozporoval dôvodnosť vynaloženia niektorých nákladov, nie ich neuhradenie dodávateľovi, odvolací súd udáva, že k základným procesným povinnostiam strán podľa čl. 8 CSP patrí nielen povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t.j. povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, t.j. povinnosť dôkazná. Okrem dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov alebo dôkazu na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva, súd totiž v zmysle § 185 ods. 1, 2 CSP iné dôkazy bez návrhu nevykoná. Súčasťou sumy 887,47 Eur bol aj nárok žalobcu na refakturáciu nákladov v sume 231,24 Eur a na refakturáciu nákladov v sume 522,- Eur, a teda na splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti bolo potrebné, aby žalobca uviedol podstatné a rozhodujúce tvrdenia aj o základe a výške týchto nárokov a podoprel ich dôkazmi.
37. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že k nárokom na refakturáciu nákladov v sume 522,- Eur a refakturáciu nákladov v sume 231,24 Eur, žalobca v žalobe uviedol citáciu čl. 11 ods. 11.4, čl. 11 ods. 11.6, čl. 11 ods. 11.8, čl. 12 ods. 12.5, čl. 12 ods. 12.6 Všeobecných zmluvných podmienok, neuvádzal však žiadne konkrétne podstatné a rozhodujúce tvrdenia, ktoré by sa týchto nárokov týkali.
38. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že v odpore, ktorý bol prvým úkonom žalovaného vo veci, žalovaný uviedol i to, že suma 231,24 Eur je čiastka fakturovaná za odhlásenie auta, a to sa odhlasuje na polícii bezplatne.
39. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol i to, že náklady za ohlásenie vozidla (fakturované faktúrou FOR/21/00260) v sume 231,24 Eur nepredstavujú poplatok za odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte. Suma bola fakturovaná ako náklady žalobcu spojené s týmto úkonom na základe článku 11.4 VZP. Žalobca bol oprávnený zabezpečiť odhlásenie vozidla aj prostredníctvom špecializovanej organizácie (článok 11.7 VZP), ktorej za poskytnutú službu uhradil odplatu. Odplata za odhlásenie vozidla predstavuje sumu refakturácie nákladov z tým spojených. Ako prílohu predmetného vyjadrenia žalobca predložil i faktúru č. FOR/21/00260.
40. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odporu uviedol i to, že nesúhlasí s položkou 522,- Eur za znalecký posudok, žalovaný si vedel vybaviť lacnejšieho znalca a nesúhlasí s položkou 231,24 Eur za odhlásenie auta, tento úkon je zadarmo.
41. Žalobca v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol i to, že vo vzťahu k uplatnenej položke náklady za odhlásenie vozidla (fakturované faktúrou FOR/21/00260) v sume 231,24 Eur, predkladá faktúru dodávateľa služby NANA SK, s. r. o., IČO: 44 110 057, ktorá preukazuje uplatnenú hodnotu, ktorá zahŕňa poplatok za odhlásenie vozidla, kolky a duplikát OEV a cestovné náklady spojené s úkonom.
42. Žalobca teda k nároku na refakturáciu v sume 231,24 Eur uviedol tvrdenia, že ide o náklady, ktoré vynaložil špecializovanej organizácii za odhlásenia auta a úkony s tým spojené, a teda šlo o náklady, ktoré žalobca ďalej fakturoval, resp. prefakturoval žalovanému, keďže refakturácia predstavuje taký stav, keď podnikateľ nadobudnutý tovar alebo prijatú službu, či iné činnosti a výkony, následne dodáva a fakturuje inému subjektu. Tvrdenia, že šlo o refakturáciu nákladov za odhlásenie auta a úkony s tým spojené však žalobca nepodoprel dôkazom preukazujúcim, že svojmu zmluvnému partnerovi tieto náklady skutočne uhradil a že ich uhradil práve vo výške 231,24 Eur. Ustanovenie § 150 ods. 2 CSP
umožňuje súdu požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, toto ale ani žiadne iné ustanovenie však neumožňuje súdu žiadať stranu o splnenie povinnosti dôkaznej, t.j. o označenie dôkazov. Pokiaľ ide o refakturáciu nákladov v sume 522,- Eur za znalecký posudok, žalobca zanedbal tak povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú, pričom medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba a ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008).
43. Pretože žalobca si vo vzťahu k nároku v sume 887,47 Eur nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie nemal na základe akých zistení dospieť k záveru o dôvodnosti tohto nároku. Nešlo pritom o prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu, tak ako to konštatoval žalobca v odvolaní, ale žalobca v procesnom postavení žalujúcej strany nerešpektoval všeobecne platnú zásadu v civilnom sporovom konaní, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Súd totiž môže rozhodovať o uplatnenom nároku len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia žalobcu a z toho vyplývajúceho rozsahu unesenia dôkazného bremena žalobcu.
44. Žalobca odvolanie výslovne podal aj proti závislému výroku III. o trovách konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalobca osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu výroku III..
45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. vo veci samej, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).