Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/101/2023

Potvrdené rozhodnutím 24Co/5/2024
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XX, E., Česká republika, zastúpený splnomocnencom: PATÁČ & PARTNERS s.r.o. - advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 16, Bratislava, IČO: 53 779 509, proti odporkyni: F. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. XXX, zastúpená splnomocnencom: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Trnava, Halenárska 18, IČO: 53 309 936, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. novembra 2023, č.k. 31C/101/2023-34, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporkyni v plnom rozsahu."

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Y.. W. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XX, O. XXX XX, R. republika, zastúpený: PATÁČ & PARTNERS s.r.o. - advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 53 779 509, proti žalovanej: D. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, A. XXX XX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Súd zriaďuje záložné právo na: a) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 413 m2 ; b) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2 ; c) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2 ; d) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh záhrada o výmere 58 m2 ; e) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 ; f) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2 ; g) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2; vedené pre katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XX/XX k celku vo vlastníctve žalovanej;

h) stavbu so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2 ; i) stavbu bez súp. č., druh stavby garáž s prístreškom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 ; j) stavbu bez súp. č., druh stavby záhradný dom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2; vedené pre katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor;

k) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 628 m2 ; l) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2; vedené pre katastrálne územie W. T. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom H. nad N., katastrálny odbor;

a to všetko v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 124.223,31 eur s príslušenstvom.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.11.2023 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. rozhodnutia (ďalej aj „predmetné

nehnuteľnosti), zriadením záložného práva za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 124.223,31 eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je bratom žalovanej, ktorí mali spolu v minulosti vynikajúce rodinné vzťahy. V nedávnej minulosti preto žalovaná požiadala žalobcu o pôžičku s výnosom 16 % na účely financovania jej podnikateľskej činnosti. Túto pôžičku v minulosti žalovaná podľa dohody žalobcovi splatila. Žalovaná neskôr pristúpila k žiadosti o ďalšiu pôžičku s rovnakým výnosom ako v minulosti. Keďže žalovaná v minulosti svoj dlh splnila podľa dohody, žalobca nemal dôvod svojej sestre - žalovanej neveriť. Žalobca preto poskytol žalovanej ďalšie finančné prostriedky v celkovej výške 113.000,- eur, a to nasledovne: - pôžička vo výške 25.000,- eur so splatnosťou ku dňu 15.09.2023; - pôžička vo výške 9.000,- eur so splatnosťou ku dňu 15.09.2023; - pôžička vo výške 79.000,- eur so splatnosťou ku dňu 15.10.2023. Finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté v období od 13.06.2023 do 24.07.2023, pričom suma vo výške 89.000,- eur bola žalovanej poskytnutá bezhotovostným prevodom a suma vo výške 24.000,- eur bola poskytnutá v hotovosti. Finančné prostriedky boli žalovanej opätovne poskytnuté na účely jej obchodných spoluprác, prípadne podnikateľských činností. Medzi sporovými stranami dohodnutá odmena za pôžičku vo výške 34.000,- eur predstavovala sumu vo výške 16 % z poskytnutej pôžičky. Odmena za pôžičku vo výške 79.000,- eur nebola zmluvne zachytená, a teda si ju žalobca neuplatňuje. Tentokrát však žalovaná pôžičky podľa dohody nevrátila, pričom sa najprv pred žalobcom tvárila, že je všetko v poriadku, akurát „má nešpecifikované technické komplikácie“, neskôr už priznala, že jej podnikateľské zámery nejdú presne podľa jej očakávaní. Na záver žalovaná pripustila, že podnikateľský zámer jej absolútne nevyšiel, no napriek tomu žalobcovi sľúbila, že mu poskytnuté finančné prostriedky vráti. Ako sa však neskôr ukázalo, žalovaná zrejme hrala iba o čas. Žalobca sa neustále pokúšal so žalovanou komunikovať ako by sa predmetná záležitosť dala vyriešiť. Poukazoval predovšetkým na to, že išlo o jeho celoživotné úspory, či na skutočnosť, že sa mu práve narodilo dieťa. Keďže ide o súrodenca, vôbec nemal v záujme konať prostredníctvom súdu. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná odmietla podpísať akýkoľvek dokument, ktorý by zabezpečil žalobcovi vyššiu právnu istotu, a zároveň odmietala akékoľvek návrhy alebo dohody, žalobca pristúpil k osloveniu advokátskej kancelárie, ktorú požiadal o vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy a následné o podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Na skutočnosť, že žalobca osloví advokáta, a že celá vec bude riešená prostredníctvom súdu bola vopred upozornená aj žalovaná. Jej reakcia bola absolútne zavrhnutiahodná, keď ako sestra žalobcovi uviedla, že nech do toho žiadneho advokáta „neťahá“, v opačnom prípade žalobcovi nič neuhradí, prípadne mu uhradí niečo iba v drobných splátkach na základe súdneho rozhodnutia vydaného o niekoľko rokov. Nielenže teda žalovaná nemala záujem o uzavretie dohody, no ešte sa žalobcovi vyhrážala, aby celú vec vôbec neriešil, ináč dôjde k jeho potrestaniu tým, že mu nebudú prostriedky vrátené. V tejto súvislosti žalobca zároveň s odstupom času konštatuje, že žalovaná od začiatku (spolu so svojim manželom) konala pravdepodobne s úmyslom účelového obohatenia, prípadne z dôvodu úhrady svojich dlhov voči svojmu inému veriteľovi v rámci vytvorenia tzv. Ponziho schémy. Žalobca v priebehu času nadobudol vedomosť o ďalšom veriteľovi z rodiny, ktorý žalovanej rovnakým spôsobom požičal prostriedky vo výške 68.000,- eur. Krátko po upozornení žalovanej, že žalobca bude celú vec riešiť s advokátom, žalovaná pristúpila k predaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci A.. Na príslušných listoch vlastníctva je vyznačená: - plomba na základe V- XXXX/XXXX (Kúpna zmluva); a - plomba na základe V-XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení obmedzení alebo zrušení vecného bremena). Na liste vlastníctva č. XXX je zároveň vyznačená nasledovná ťarcha: „Vecné bremeno na pozemky registra C KN par.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX (GP č. XX/XXXX) a rod. dom s.č. XXX na par.č. XXXX/XX doživotné právo užívania v prospech: M. B. r. B., [*XX.XX.XXXX] a X. B.vá r. U., [*XX.XX.XXXX] - V XXXX/XX - Zmluva o zriadení vecného bremena právopl. dňa 8.6.2011 - v.z.XXX/XX, XXX/XX“. Ide o vecné bremeno, ktoré zaručuje matke sporových strán a jej priateľa dožiť v nehnuteľnosti až do svojej smrti, keď títo dlhodobo bývajú v jednom dome vo vlastníctve žalovanej a jej manžela. Na dopyt žalobcu matka uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by malo dôjsť k zrušeniu jej práva doživotného užívania nehnuteľnosti, hoci mala vedomosť, že na žiadosť žalovanej podpisovala „nejaké“ dokumenty pred notárom. Domnievala sa však, že išlo iba o akési potvrdenie predmetného vecného bremena. Matka je však 73 ročná pani, ktorá sa v právnych veciach absolútne nevyzná, a teda jej prípadné zavedenie zo strany žalovanej by bolo pomerne jednoduché. Z tohto vyplýva, že žalovaná zaviedla svoju matku pokiaľ ide o zrušenie jej práva doživotného užívania nehnuteľnosti. Dôvodom na zrušenie je, aby žalovaná (spolu s manželom) mohla previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby bez ďalšej existencie vecného bremena. Žalobca nemá

vedomosť o tom, za akých podmienok sú predmetné nehnuteľnosti predávané, avšak s ohľadom na celý kontext je zrejmé, že žalovaná tak robí zrejme za účelom ochrany svojho vlastníctva prevodom na tretie osoby bez riadneho protiplnenia, prípadne iba fiktívneho protiplnenia. Ak by boli úmysly žalovanej čisté, matka by mala vedomosť o rušení jej práva doživotného užívania nehnuteľnosti, a zároveň by žalovaná prejavila záujem o uzavretie dohody na uhradení dlhu so svojim bratom - žalobcom. Okrem uvedeného, o čistých úmysloch žalovanej nesvedčí ani skutočnosť, že na listoch vlastníctva č. XXX a XXXX pre katastrálne územie A. sú význačné poznámky o existencií ďalších súdnych konaní a návrhov na vydanie zabezpečovacích opatrení, ktoré majú zrejme za účel zriadiť na nehnuteľnostiach záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávok tretích osôb. Ide o nasledovné poznámky: - P XXX/XXXX

- Na parcely registra C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra C č. XXXX/XX na spoluvlastnícky podiel 36/60 - poznamenáva sa začatie súdneho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe podanej žaloby dňa 15.11.2023 na Okresný súd Trnava vedené pod Sp. zn.

- č. z. XXX/XX; - P XXX/XXXX - Na parcely registra C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra C č. XXXX/XX na spoluvlastnícky podiel 36/60 - poznamenáva sa začatie súdneho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe podanej žaloby dňa 14.11.2023 na Okresný súd Trnava vedené pod Sp. zn. č. z. XXX/XX; - P XXX/XXXX - Na parcely registra C č. XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra C č. XXXX/XX na spoluvlastnícky podiel 36/60 - poznamenáva sa začatie súdneho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe podanej žaloby dňa 14.11.2023 na Okresný súd Trnava vedené pod Sp. zn. č. z. XXX/XX. K dôvodom vydania zabezpečovacieho opatrenia žalobca doplnil, že voči žalovanej je v súčasnosti žalobcom iniciované upomínacie konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica o vydanie platobného rozkazu vo výške XXX.000,- eur s príslušenstvom. V zmysle návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca žiada o: - istinu vo výške XXX.000,- eur; - uhradenie dohodnutého úroku vo výške 16 % zo sumy 34.000,- eur, t. j. 5.440 eur; - uhradenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 34.000,- eur od 16.09.2023 do zaplatenia; - uhradenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 79.000,- eur od 16.10.2023 do zaplatenia; - priznanie trov konania v rozsahu 100 %, pričom súdny poplatok predstavuje 3.390,- eur a trovy právneho zastúpenia v tomto čase 2.393,31 eur, t. j. o priznanie sumy v celkovej výške 124.223,31 EUR (istina, úrok, trovy konania) + úroky z omeškania, ktoré na účely tohto konania žalobca nešpecifikuje. Žalobca zdôraznil, že žalovaná opakovane uviedla, že svoj dlh nemá záujem dobrovoľne uhradiť v prípade, ak žalobca do celej veci zatiahne advokáta, pričom už v tomto momente sa snaží previesť svoju nehnuteľnosť na tretie osoby, a to dokonca aj tým spôsobom, že zavádza svoju matku a jej priateľa ohľadom ďalšieho trvania ich práva doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež z priložených listov vlastníctva vyplýva, že voči žalovanej sú vedené aj iné súdne konania, avšak žalobca nepozná hodnotu, resp. dôvody pre ich podanie. S ohľadom na vyššie odôvodnený predpoklad o nečestných úmysloch žalovanej žalobca žiada, aby suma 124.223,31 eur, ktorú žalobca v súčasnosti prostredníctvom upomínacieho konania vymáha (plus v tomto konaní nešpecifikované úroky z omeškania) bola zabezpečená sudcovským záložným právom na nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve (nehnuteľnosti na liste vlastníctve č. XXX pre katastrálne územie A. v rozsahu 39/60 k celku v prospech žalovanej) ako aj v bezpodielovom spoluvlastníctve (nehnuteľnosti na liste vlastníctve č. XXXX pre katastrálne územie A. a na liste vlastníctve č. XXX pre katastrálne územie W. T.) žalovanej, a to len z dôvodu, aby bol v prípade uskutočnenia predaja nehnuteľností žalobcov dlh riadne uhradený. Zriadenie sudcovského záložné práva tak poskytne žalobcovi zábezpeku a právnu istotu ako veriteľovi, že svoju pohľadávku aj nadobudne, keďže v prípade predaja nehnuteľnosti bez tohto zabezpečenia si už súdom priznanú istinu a príslušenstvo nikdy nevymôže žiadnou cestou a vzniknú mu len vysoké náklady. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá môže byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo aspoň zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Je potrebné zdôrazniť, že jediným majetkom žalovanej, ktorý ma vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke relevantnú výšku sú práve nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo A., zapísané na listoch vlastníctva č. XXX a XXXX pre katastrálne územie A.. V prípade úspechu ďalších osôb (požadujúcich vydanie zabezpečovacieho opatrenia) budú na týchto listoch vlastníctva vyznačené aj ďalšie sudcovské záložné práva, čím dôjde k možnosti neúplného uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca preto uvádza, že okrem nehnuteľností vo A., má žalovaná taktiež (s manželom) vo vlastníctve aj nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v W. T., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. T..

Hoci ide iba o záhradu s odhadovanou hodnotou 40.000,- až 50.000,- eur, aj táto suma je pre žalobcu významná pre jeho budúce uspokojenie v prípade, ak nehnuteľnosti vo A. nebudú mať hodnotu súčtu zabezpečovaných pohľadávok, ktorými veritelia voči žalovanej spoločne disponujú. Okrem uvedeného, ide zároveň o nehnuteľnosť, o ktorej ostatní žalobcovia nemajú vedomosť, a teda žalobca môže byť jediným záložným veriteľom, čo významným spôsobom zvyšuje šancu na jeho prípadné uspokojenie. Žalobca preto žiada o vyznačenie sudcovského záložného práva aj na túto nehnuteľnosť.

3. Podľa , , (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.(1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.(2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3) Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa , , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.(1) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.(2) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3) Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa , 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2) Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa veta prvá , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

4. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

5. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením,

ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia (v budúcnosti) uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci, zahŕňajúc konanie povinnej osoby, výšky uplatňovanej (priznanej) pohľadávky a iných súvislostí.

6. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

7. Zo zákonnej formulácie ustanovenia vyplývajú základné všeobecné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku. Predpokladom úspešnosti návrhu je tiež splnenie nasledujúcich hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a súčasnú obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

8. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva (vrátane jeho príloh), s prihliadnutím na aktuálny stav zápisov na listoch vlastníctva, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiadaného žalobcom, keď je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva a vzhľadom na výšku pohľadávky a okolnosti veci je rešpektovaný i princíp proporcionality. Žalobca vo veci tiež podal riadny návrh, žalovaná je podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/1) nehnuteľností ako spôsobilého predmetu záložného práva, záložné právo má zabezpečovať peňažnú pohľadávku a vo veci existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

9. Danosť práva má súd v konaní za osvedčenú žalobcom predloženými dôkazmi v podobe čestných vyhlásení žalovanej a výpisu transakcií na účte žalobcu (č.l. 12), z ktorých vyplýva, že žalovanej skutočne boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur a 9.000,- eur, ktoré sa zaviazala vrátiť žalobcovi do 15.9.2023 spoločne s úrokom 16% (čestné vyhlásenie žalovanej zo dňa 14.6.2023 č.l.10) ako aj peňažné prostriedky v sume 79.000,- eur, ktoré sa žalobcovi zaviazala vrátiť do 15.10.2023 (čestné vyhlásenie žalovanej zo dňa 24.7.2023 č.l. 11). Podľa výpisu transakcií na účte žalobcu (č.l. 12), žalobca poskytol sumu 89.000,- eur bezhotovostným prevodom. Žalovaná však napriek daným čestným vyhláseniam žalobcovi dlžné sumy v lehote splatnosti nevrátila a je tak v omeškaní s ich úhradou. Nárok žalobcu, ktorý (jeho neskoršie vymoženie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením, a ktorý si žalobca aktuálne už uplatňuje v upomínacom konaní (návrh na vydanie platobného rozkazu č.l. 17-19) možno tak považovať za osvedčený. V rámci daného konania si žalobca vyčíslil trovy konania bez súdneho poplatku 2.393,31 eur, pričom v danom konaní tiež uhradil súdny poplatok 3.390,- eur (potvrdenie o úhrade č.l. 21). Uvedenými dôkazmi tak možno považovať za osvedčenú i výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva.

10. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky (obava, že exekúcia bude ohrozená) má súd za osvedčenú tým, že žalovaná, v situácií omeškania s úhradou viacerých pohľadávok voči žalobcovi, ktoré sú v značnej výške (presahujú sumu 100.000,- eur) preukázateľne pristúpila k nakladaniu so svojimi nehnuteľnosťami (čo preukazujú na žalobcom predložených listoch vlastníctva XXX pre k.ú. A. a XXXX pre k.ú. A. vyznačené plomby, č.l.13-16), a to vrátane nakladania s nehnuteľnosťou, v ktorej má jej matka zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Uvedené

konanie žalovanej poukazuje na možnú snahu žalovanej vyhnúť sa budúcemu plneniu jej finančných povinností voči žalobcovi. Skutočnosť nedostatku iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcom uplatneného nároku potvrdzuje aj súdu z úradnej činnosti známa (a zápismi poznámok na listoch vlastníctva o viacerých, voči žalovanej prebiehajúcich súdnych konaniach potvrdená) skutočnosť, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoje nároky súdnou cestou. Z poznámok na listoch vlastníctva je pritom zrejmá obava viacerých ďalších veriteľov žalovanej o to, že exekúcia ich pohľadávok bude zmarená (keďže ide o viacero návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - výpisy z listov vlastníctva č.l. 14,15). Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za osvedčenú obavu žalobcu o to, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Súd pritom zvážil i skutočnosť, že žalovaná zatiaľ síce nijako nenakladala s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku I. pod písmenami k) a l), avšak v prípade daných nehnuteľností ide iba o dva pozemky, v žalobcom odhadovanej hodnote do 50.000,- eur, teda nepostačujúcej ani na úhradu polovice pohľadávky samotného žalobcu (neberúc do úvahy existenciu množstva ďalších veriteľov žalovanej). Žalovaná s týmito pozemkami pritom môže taktiež kedykoľvek nakladať, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jej v tom nebude brániť, iba bude poskytovať zabezpečenie žalobcovi za účelom dosiahnutia uspokojenia jeho pohľadávky.

11. Pri posudzovaní primeranosti zabezpečovacieho opatrenia súd bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 124.223,31 eur s príslušenstvom, a taktiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky. Na základe osvedčenia existencie pohľadávky žalobcu vo výške aktuálne presahujúcej 120.000,- eur s neustále narastajúcim príslušenstvom a skutočnosti, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovanej, pričom je veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, čím môže dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rohodnutia, súd dospel k záveru, že je na mieste zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Obmedzením zriadenia záložného práva iba na niektorú (niektoré konkrétne) z nehnuteľností by súd mohol ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve vo svetle existencie viacerých veriteľov žalovanej, ktorí sa všetci domáhajú zriadenia záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Súd tak má za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. rozhodnutia (keď v prípade nehnuteľností označených pod písmenami a) až g) je žalovaná iba podielovou spoluvlastníčkou v podiele 39/60 k celku, pričom predmetom zabezpečenia je iba žalovanej patriaci podiel) je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Súd tak po komplexnom posúdení veci dospel k záveru pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej, že tu nevzniká zjavný nepomer. Žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia.

12. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu. Keďže súd zriadil záložné právo, v prípade nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. pod písmenami h) až l), k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela, vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela žalovanej poukazuje na ustanovenie v spojení s aplikáciou a ako základných princípov, na ktorých spočíva.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , keď žalobcovi ako v konaní plne úspešnému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia ( ).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.