Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-5-2024.pdf
PDF · 115.45 KB
Case nature
Subarea
24Co/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XX, E., Česká republika, zastúpený splnomocnencom: PATÁČ & PARTNERS s.r.o. - advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 16, Bratislava, IČO: 53 779 509, proti odporkyni: F. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. XXX, zastúpená splnomocnencom: MICHALIČKA advokáti s.r.o., so sídlom Trnava, Halenárska 18, IČO: 53 309 936, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. novembra 2023, č.k. 31C/101/2023-34, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie - výrokom I. zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa v k nehnuteľnostiam:
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/8, druh pozemku záhrada o výmere 413 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/19, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/79, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/96, druh záhrada o výmere 58 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/112, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/113, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1836/114, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2; vedené pre katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 39/60 k celku vo vlastníctve žalovanej;
- stavbu so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. 1836/114, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2 ;
- stavbu bez súp. č., druh stavby garáž s prístreškom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. 1836/112, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 ;
- stavbu bez súp. č., druh stavby záhradný dom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. 1836/113, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2; vedené pre katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1057/17, druh pozemku záhrada o výmere 628 m2 ;
- pozemok reg. „C“ s parc. č. 1057/149, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2; vedené pre katastrálne územie B. H. na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor; a to všetko v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 124.223,31 eur s príslušenstvom, výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ má voči odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1 až 3, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, Čl. 2 ods. 1, Čl. 4 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 151a, § 151b ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Danosť práva má súd v konaní za osvedčenú navrhovateľom predloženými dôkazmi v podobe čestných vyhlásení odporkyne a výpisu transakcií na účte navrhovateľa (č.l. 12), z ktorých vyplýva, že odporkyni skutočne boli narhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur a 9.000,- eur, ktoré sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi do 15.9.2023 spoločne s úrokom 16% (čestné vyhlásenie odporkyne zo dňa 14.6.2023 č.l.10) ako aj peňažné prostriedky v sume 79.000,- eur, ktoré sa navrhovateľovi zaviazala vrátiť do 15.10.2023 (čestné vyhlásenie odporkyne zo dňa 24.7.2023 č.l. 11). Podľa výpisu transakcií na účte navrhovateľa (č.l. 12), navrhovateľ poskytol sumu 89.000,- eur bezhotovostným prevodom. Odporkyňa však napriek daným čestným vyhláseniam navrhovateľovi dlžné sumy v lehote splatnosti nevrátila a je tak v omeškaní s ich úhradou. Nárok navrhovateľa, ktorý (jeho neskoršie vymoženie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením, a ktorý si navrhovateľ aktuálne už uplatňuje v upomínacom konaní (návrh na vydanie platobného rozkazu č.l. 17-19) možno tak považovať za osvedčený. V rámci daného konania si navrhovateľ vyčíslil trovy konania bez súdneho poplatku 2.393,31 eur, pričom v danom konaní tiež uhradil súdny poplatok 3.390,- eur (potvrdenie o úhrade č.l. 21). Uvedenými dôkazmi tak možno považovať za osvedčenú i výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva.
4. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky (obava, že exekúcia bude ohrozená) má súd za osvedčenú tým, že odporkyňa, v situácií omeškania s úhradou viacerých pohľadávok voči navrhovateľovi, ktoré sú v značnej výške (presahujú sumu 100.000,- eur) preukázateľne pristúpila k nakladaniu so svojimi nehnuteľnosťami (čo preukazujú na navrhovateľom predložených listoch vlastníctva XXX pre k.ú. G. a XXXX pre k.ú. G. vyznačené plomby, č.l.13-16), a to vrátane nakladania s nehnuteľnosťou, v ktorej má jej matka zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Uvedené konanie odporkyne poukazuje na možnú snahu odporkyne vyhnúť sa budúcemu plneniu jej finančných povinností voči navrhovateľovi. Skutočnosť nedostatku iného majetku odporkyne, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie navrhovateľom uplatneného nároku potvrdzuje aj súdu z úradnej činnosti známa (a zápismi poznámok na listoch vlastníctva o viacerých, voči odporkyni prebiehajúcich súdnych konaniach potvrdená) skutočnosť, že navrhovateľ nie je jediným veriteľom, ktorý si voči odporkyni uplatňuje svoje nároky súdnou cestou. Z poznámok na listoch vlastníctva je pritom zrejmá obava viacerých ďalších veriteľov odporkyne o to, že exekúcia ich pohľadávok bude zmarená (keďže ide o viacero návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - výpisy z listov vlastníctva č.l. 14,15). Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za osvedčenú obavu navrhovateľa o to, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Súd pritom zvážil i skutočnosť, že odporkyňa zatiaľ síce nijako nenakladala s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku I. pod písmenami k) a l), avšak v prípade daných nehnuteľností ide iba o dva pozemky, v navrhovateľom odhadovanej hodnote do 50.000,- eur, teda nepostačujúcej ani na úhradu polovice pohľadávky samotného navrhovateľa (neberúc do úvahy existenciu množstva ďalších veriteľov odporkyne). Odporkyňa s týmito pozemkami pritom môže taktiež kedykoľvek nakladať, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jej v tom nebude brániť, iba bude poskytovať zabezpečenie navrhovateľovi za účelom dosiahnutia uspokojenia jeho pohľadávky.
5. Pri posudzovaní primeranosti zabezpečovacieho opatrenia súd bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 124.223,31 eur s príslušenstvom, a taktiež tú podstatnú skutočnosť, že navrhovateľ je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči odporkyni uplatňujú svoje nároky. Na základe osvedčenia existencie pohľadávky navrhovateľa vo výške aktuálne presahujúcej 120.000,- eur s neustále narastajúcim príslušenstvom a skutočnosti, že navrhovateľ nie je jediným veriteľom odporkyne, pričom je veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach odporkyne budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, čím môže dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky navrhovateľa iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, súd dospel k záveru, že je na mieste zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Obmedzením zriadenia záložného práva iba na niektorú (niektoré konkrétne) z nehnuteľností by súd mohol ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky navrhovateľa práve vo svetle existencie viacerých veriteľov
odporkyne, ktorí sa všetci domáhajú zriadenia záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Súd tak má za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam odporkyne špecifikovaným vo výroku I. rozhodnutia (keď v prípade nehnuteľností označených pod písmenami a) až g) je odporkyňa iba podielovou spoluvlastníčkou v podiele 39/60 k celku, pričom predmetom zabezpečenia je iba odporkyni patriaci podiel) je primerané výške pohľadávky navrhovateľa v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Súd tak po komplexnom posúdení veci dospel k záveru pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva odporkyne, že tu nevzniká zjavný nepomer. Odporkyňa má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Súd preto návrhu navrhovateľa na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu odporkyňa, vyhovel v plnom rozsahu. Keďže súd zriadil záložné právo, v prípade nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. pod písmenami h) až l), k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela, vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela odporkyne poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 1 OZ v spojení s aplikáciou čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP ako základných princípov, na ktorých CSP spočíva.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Proti tomuto uzneseniu voči všetkým jeho výrokom podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporkyňa, podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnila náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia. Odporkyňa najskôr poukázala na návrh navrhovateľa, ktorý smeruje k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia jednak na majetku v podielovom spoluvlastníctve odporkyne, pokiaľ ide o majetok evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území G. na LV č. XXX a jednak na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území G. na LV č. XXXX a evidovaný Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, v katastrálnom území B. H. na LV č. XXX, pričom manžel ani v návrhu na vydania zabezpečovacieho opatrenia ani v uznesení súdu uvedený nie je, avšak z obsahu uznesenia je zrejmé, že súd sa rozhodol majetok manžela patriaci do BSM záložným právom zaťažiť. Argumentuje tým, že § 343 ods. 1 CSP ani žiadne iné ustanovenie CSP neumožňuje zriadiť záložné právo na majetku inej osoby ako osoby dlžníka, teda ani na majetku manžela dlžníčky - odporkyni. Ak súd svojim uznesením zriadil záložné právo na majetku manžela dlžníčky, ktorý dokonca nie je ani účastníkom tohto súdneho konania, postupoval súd v rozpore zo zákonom a to v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP. Súd zároveň porušil vlastnícke právo manžela odporkyne neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva manžela odporkyne a to bez vedomia a oznámenie tejto skutočnosti manželovi odporkyne, teda mu nepriznal ani práva účastníka konania (napr. právo podať odvolanie), čo je v zjavnom rozpore aj s Ústavou SR a jeho ústavným právom na ochranu vlastníckeho práva garantovaného ústavou v článku 20 ako aj článku 17 Charty základných práv Európskej únie. Zhrnula, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenia na majetku, ktorý parí to BSM ak je dlžníkom iba jeden z manželov. V ďalšej časti odvolania odporkyňa argumentuje tým, že navrhovateľ v návrhu uvádza, že odporkyni poskytol bezhotovostne sumu 89.000 Eur, čo preukazuje aj výpisom z účtu č. IBAN: E. a zvyšnú sumu vo výške 24.000 Eur, mala údajne prevziať odporkyňa v hotovosti od navrhovateľa. Navrhovateľ však neuvádza ani dátum, kedy mali byť predmetné finančné prostriedky v hotovosti odporkyni poskytnuté. Naproti tomu predkladá navrhovateľ čestné vyhlásenia od odporkyne, podľa ktorých mala dňa 14.06.2023 prevziať odporkyňa od navrhovateľa sumu 25.000 Eur a podľa čestného vyhlásenia z 24.07.2023 mala odporkyňa od navrhovateľa prevziať sumu 79.000 Eur. Predmetné čestné prehlásenia nedefinujú akým spôsobom mala odporkyňa predmetné finančné prostriedky od navrhovateľa prevziať, či v hotovosti alebo prevodom na účet v banke alebo inak. Predmetné čestné prehlásenia sa absolútne nezhodnutú s výpisom z účtu č. IBAN: E. predloženým navrhovateľom, pretože podľa tohto výpisu z účtu dňa 14.06.2023 zaslal navrhovateľ odporkyni na účet v banke sumu 9.000 Eur a nie 25.000 Eur ako je uvedené v čestnom vyhlásení zo dňa 14.06.2023 a podľa tohto výpisu z účtu dňa 24.07.2023 boli na účet navrhovateľa zúčtované v prospech účtu odporkyne úhrady vo výške 55.000 Eur (úhrada vo výške 10.000 Eur realizovaná dňa 22.07.2023, úhrada vo výške 10.000 Eur realizovaná dňa 22.07.2023,
úhrada vo výške 8.000 Eur realizovaná dňa 23.07.2023, úhrada vo výške 8.000 Eur realizovaná dňa 23.07.2023, úhrada vo výške 9.000 Eur realizovaná dňa 21.07.2023, úhrada vo výške 10.000 Eur realizovaná dňa 21.07.2023) a nie 79.000 Eur ako je uvedené v čestnom vyhlásení zo dňa 24.07.2023. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že údajne suma 89.000 Eur mala byť poskytnutá odporkyni bezhotovostne a suma 24.000 Eur údajne hotovostne. Navrhovateľ však nevysvetľuje, pre ktoré z týchto úhrad mali byť vystavené čestné prehlásenia, pretože ani jedno z čestných prehlásení vôbec nekorešponduje k úhradám uvedeným na účet resp. v hotovosti. Navrhovateľ okrem úplne nejasnej identifikácie istín pohľadávok tvrdí, že má nárok aj na 16% úrok, ktorému zodpovedá dohodnutá „odmena“ za pôžičku vo výške 34.000 Eur. Opäť však navrhovateľ neidentifikuje na základe čoho mala byť dojednaná odmena 34.000 Eur, ktorá podľa žalobného návrhu zodpovedala úrok vo výške 16% údajne dojednanému medzi navrhovateľom a odporkyňou. Okrem tohto navrhovateľ uvádza, že finančné prostriedky poskytol odporkyni „opätovne“. Navrhovateľ konkrétne tvrdí, že: „Medzi sporovými stranami dohodnutá odmena za pôžičku vo výške 34.000 EUR predstavovala sumu vo výške 16 % z poskytnutej pôžičky.“ Ak totiž identifikujeme, že suma 16% predstavovala odmenu vo výške 34.000 Eur a zároveň vezmeme v úvahu, že navrhovateľ vymáha od odporkyne pôžičky, ktoré poskytoval odporkyni od 13.06.2023 do 24.07.2023, je zrejmé, že aj keby dňa 13.06.2023 poskytol navrhovateľ odporkyni sumu 100% vymáhanej sumy 113.000 Eur, tak by úrok vo výške 16% v čase podania návrhu 19.11.2023 predstavoval sumu 7.878,94 Eur nie 34.000 Eur, ako uvádza navrhovateľ. Na to aby za obdobie od 13.06.2023 do 19.11.2023 vznikol navrhovateľovi nárok na úrok vo výške 34.000 Eur z istiny 113.000 Eur musel by si účtovať navrhovateľ úrok až vo výške 69%. Odporkyňa považuje za zrejmé, že: 1. odporkyni mal navrhovateľ poskytovať pôžičky dlhodobo a opakovane ako to uvádza sám navrhovateľ a skutočnosti, ktoré navrhovateľ prezentuje v žalobe sú zrejme len čiastočné informácie, ktoré by mali poslúžiť k preukázaniu súčasne uplatneného nároku navrhovateľa, 2. z obsahu návrhu je zrejmé, že ani výška pohľadávky uplatnenej navrhovateľom nie je konzistentná, pretože navrhovateľ predložil čestné prehlásenia na sumu vo výške 103.000 Eur (79.000 Eur zo dňa 24.07.2023 a 25.000 Eur zo dňa 14.06.2023), ktoré však vôbec nekorešpondujú z predloženým výpisom z účtu, kde sú zrejmé prevody peňazí vo výške 89.000 Eur na účet odporkyne, 3. žalovaný síce predkladá dôkazy o úhradách pôžičiek v prospech odporkyne celkovo vo výške 192.000 Eur, pretože predkladá bankové prevody vo výške 89.000 Eur a čestné prehlásenia v sume 103.000 Eur (25.000 Eur + 79.000 Eur), ktoré nekorešpondujú s bankovými prevodmi a napriek tomu bez zrejmého vysvetlenia vymáha od odporkyne „len“ sumu 113.000 Eur. Návrh navrhovateľa je zmätočný, nejasný, nepravdepodobný, nepravdivý a podľa tvrdení navrhovateľa je dokonca zrejmé, že je úžernícky, pretože sám navrhovateľ argumentuje, že má nárok na odmenu 34.000 Eur za poskytnutú pôžičku, ktorá v úhrne činí 113.000 Eur a na súde ju uplatnil za obdobie 5 mesiacov. Odporkyňa poukázala tiež na to, že navrhovateľ s odporkyňou dlhodobo spolupracovali predovšetkým tak, že navrhovateľ poskytoval odporkyni pôžičky na financovanie jej podnikateľských aktivít v stavebníctve, odporkyňa je vlastníčkou stavebnín a zároveň realizuje vlastnú stavebnú činnosť. Aj vzhľadom na to, že navrhovateľ a odporca súrodenci prebiehali medzi nimi viaceré rodinné finančné transakcie z vysporiadania majetku rodičov a ich spoločných právnych predchodcov. Čo sa týka predmetných čestných prehlásení tie žiadnym spôsobom nekorešpondujú a ani nesúvisia s finančnými prostriedkami poskytnutými bezhotovostne odporkyni. Tieto súvisia s predchádzajúcimi transakciami, resp. s uplatňovaným nárokom navrhovateľa na úroky z predchádzajúcich pôžičiek od navrhovateľa. Čo sa týka finančných prostriedkov poskytnutých bezhotovostne, odporkyňa vrátila navrhovateľovi v hotovosti dňa 30.10.2023 v D. u neho doma sumu 73.000 Eur za prítomnosti dcéry odporkyni G. G., ktoré požadoval navrhovateľ uhradiť takýmto spôsobom. Navrhovateľ ešte v roku 2018 nadobudol do vlastníctva od spoločne matky navrhovateľa a odporkyne I. J. nehnuteľnosť rodinný dom spoločne s pozemkami v obci E., ktorú nehnuteľnosť mal navrhovateľ najprv užívať po svojom návrte z Českej republiky, neskôr aj spoločne s matkou I. J.. Keďže sa však rozhodol, že sa z Českej republiky nevrátiť, predmetnú nehnuteľnosť predal a s matkou I. J. a odporkyňou sa dohodli, že navrhovateľ odporkyňu vyplatí zvyšnou sumou 40.000,- Eur tak, že zvyšnú časť pôžičky vo výške 40.000,- Eur, mu odporkyňa viac nebude povinná vrátiť. Na základe uvedeného zanikli všetky pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni a odporkyňa tak nie je povinná navrhovateľovi uhradiť žiadnu pohľadávku.
8. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. K výkladu § 343 ods. 1 CSP uviedol, že odporkyňa nenamieta nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok v podielovom spoluvlastníctve (G., list vlastníctva č. XXX), iba na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (G., list vlastníctva č. XXXX a B. H., list vlastníctva č. XXX). Hoci sa niektoré zo zaťažených nehnuteľností nachádzajú v BSM, ide o spoluvlastníctvo, pre ktoré je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci (preto je na liste vlastníctva v prípade BSM uvedený spoluvlastnícky
podiel 1/1 k celku). Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho z manželov na spoločnej veci, nemôže sa prípadný veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „ideálny“ podiel tohto manžela na majetku v BSM. Odporkyňa ako dlžník je teda vlastníkom celého spoločného majetku, čím je podmienka podľa § 343 ods. 1 CSP (vlastníctvo zálohu) splnená aj formálne a argumentácia odporkyne po právnej stránke neobstojí. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že na účely preukázania odovzdania sumy je dostatočné, že odporkyňa vlastnoručne (dokonca pred notárom) podpísala čestné vyhlásenie, ktorým potvrdila prevzatie tejto sumy. Samotný dátum na čestnom vyhlásení pritom nemusí korešpondovať presne s dňom, kedy boli tieto prostriedky poskytnuté. Navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť a trvanie nároku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Aj v čase vypracovania tohto vyjadrenia k odvolaniu odporkyne je na príslušných listoch vlastníctva vyznačené V-konanie, čo poukazuje na možnú snahu odporkyne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti (aj) voči navrhovateľovi. Je preto nepochybné, že existuje obava spočívajúca v tom, že odporkyňa sa môže snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby. Nakoľko na príslušných listoch vlastníctva je vedených aj množstvo Z- konaní, je možné predpokladať, že veriteľov voči odporkyni existuje viac. Navrhovateľ rovnako disponuje informáciou, že v tejto veci by malo byť orgánmi činnými v trestnom konaní vedené aj trestné konanie za obzvlášť závažný zločin podvodu. K údajnému zápočtu a rodinným vzťahom navrhovateľ uviedol, že napriek tomu, že tieto informácie logicky nenadväzujú, ide celkom zrejme o prvoplánový výmysel odporkyne, ktorá do celej problematiky neváha zapojiť svoju dcéru, ktorá je, pochopiteľne, jediným svedkom tvrdených udalostí. V tejto súvislosti navrhovateľ apeluje na odporkyňu ako na matku, že to o čo sa snaží, bude mať za následok podanie trestného oznámenia, nakoľko by išlo o svedeckú krivú výpoveď. Pokiaľ ide o vyporiadanie domu v E., odporkyňa si vymyslela ďalšie klamstvá, ktorých výsledkom je až absurdne presný súčet navrhovateľom vymáhanej pohľadávky. Svoje tvrdenia pritom samozrejme nepodložila žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by dané tvrdenia podporovali. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň požaduje priznanie nároku na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %
9. Odporkyňa sa k doručenému vyjadreniu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zohľadnený skutkový stav, pokiaľ ide o osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani namietané vady konania a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľky dopĺňa iba nasledovné:
12. Odporkyňa v odvolaní dôvodí, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, pretože tomu bráni ust. § 343 ods. 1 CSP. Pri riešení otázky, či je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý patrí do BSM, ak je
dlžníkom iba jeden z manželov, prvoinštančný súd správne analogicky odkázal na ust. § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Vychádzajúc z ust. § 136 OZ pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne (v podiele 1/1). Pritom platí, že spôsobilým predmetom záložného práva (§ 151d OZ) je aj spoluvlastnícky podiel na veci a na založenie veci sa nevyžaduje súhlas ostatných spoluvlastníkov (či už podielových alebo bezpodielových). Pokiaľ teda prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva sčasti aj na nehnuteľnostiach (evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXX) patriacich do BSM odporkyne a jej manžela, došlo tým k zriadeniu záložného práva na nehnuteľných veciach odporkyne ako dlžníčky v súlade s ust. § 343 ods. 1 CSP. Pasívne legitimovaná je odporkyňa ako dlžníčka, nie jej manžel. Právo veriteľa jedného z manželov, ktorý je dlžníkom, uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM vyplýva priamo z § 147 ods. 1 OZ, teda nie je potrebné, aby povinnosť strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Osobitné rozhodnutie voči druhému manželovi sa nevyžaduje.
13. V ďalšej časti odvolania odporkyňa poukazuje na zmätočnosť, nejasnosť, nepravdivosť návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia v tej súvislosti, že výška uplatnenej pohľadávky navrhovateľom nie je konzistentná a tiež namietala, že čestné prehlásenia nedefinujú akým spôsobom mala odporkyňa finančné prostriedky prevziať. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na nedostatok čestných prehlásení, postačuje uviesť, že sama odporkyňa čestné prehlásenia vyhotovila, preto vyznieva nedôvodne ich spochybňovanie. Odvolacia argumentácia odporkyne je nedôvodná aj vo vzťahu k splneniu podmienky, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku, bola osvedčená dôvodnosť a trvanie peňažného nároku navrhovateľa. Námietka ohľadom vypočítania odmeny – úroku nie je pre účely tohto konania významná, bola by vhodná v upomínacom konaní vedenom medzi stranami sporu. Námietka odporkyne ohľadom zápočtu a rodinných vzťahov je neopodstatnená, pretože navrhovateľ tvrdenia odporkyne poprel, odporkyňa síce navrhla vykonať výsluch svedkov, ktorý návrh odvolací súd nevykonal vzhľadom na charakter konania o zabezpečovacom opatrení, v ktorom súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné a účelné vykonať navrhované procesné úkony aj z toho dôvodu, pretože je vysoko nepravdepodobné, že by odporkyňa nemala o vrátení sumy 73.000 eur žiaden písomný doklad a zároveň navrhovateľ tieto skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu poprel, pričom poukázal na priložené SMS v ktorých odporkyňa v rozhodnom čase netvrdí, že uvedenú sumu vrátila, práve naopak vysvetľuje situáciu prečo nemôže vrátiť pôžičku.
14. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie odporkyne, po skonštatovaní, že žiaden z ňou uplatnených odvolacích dôvodov nebol daný, s poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, ako vo výrokoch vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 2 CSP, potvrdil.
15. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie o nariadení predmetného zabezpečovacieho opatrenia končí, s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP v odvolacom konaní v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni. Následne o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).