Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/100/2023

Potvrdené rozhodnutím 21Co/37/2024
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo bytom B. C. D. XXX, 2/ E. B., A. B., nar. X. XXXXX XXXX, trvalo bytom B. C. D. XXX, obaja žalobcovia zastúpení advokátom: JUDr. Mgr. Ján Laluha, Školská 172/16, 919 42 Voderady, IČO: 54547954, proti žalovanej: F. B., A. G., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvalo bytom H. I. XXX/XX, D., zastúpenej splnomocnenkyňou: MICHALIČKA advokáti s.r.o., Halenárska 18, 917 01 Trnava, IČO: 53309936, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. novembra 2023 č. k. 31C/100/2023-98, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: 1/ G. U., B. XX.XX.XXXX, G. Č.: XXXXXX/XXXX, X. U. B. P. XXX, XXX XX U. B. P., 2/ Y. U., B. XX.XX.XXXX, G. Č.: XXXXXX/XXXX, X. U. B. P. XXX, XXX XX U. B. P., proti žalovanej: O. U., G.. W., B. XX.XX.XXXX, G. Č.U.: XXXXXX/XXXX, O. X. S. XX, P., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Súd zriaďuje záložné právo na:

a) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 413 m2 ; b) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2; c) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2 ; d) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh záhrada o výmere 58 m2 ; e) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2 ; f) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2 ; g) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2; h) rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. reg „C“ č. XXXX/XX; vedené na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Voderady, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre okres Trnava, obec Voderady, katastrálne územie Voderady, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 39/60 k celku;

i) stavbu so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, postavenú na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX; j) stavbu bez súp. č., druh stavby garáž s prístreškom, postavenú na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX; k) stavbu bez súp. č., druh stavby záhradný dom, zhotovenú na parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX; vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Voderady, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec Voderady, katastrálne územie Voderady;

l) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere 628 m2 ; m) pozemok reg. „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2; vedené na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Janova Lehota, vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, pre okres Žiar nad Hronom, obec Janova Lehota, katastrálne územie Janova Lehota;

a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov voči žalovanej vo výške 152.200,- eur s príslušenstvom.

II. Súd ukladá žalobcom povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti žalovanej o zaplatenie sumy 152.200,- eur s príslušenstvom.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2023 v spojení s opravou návrhu z toho istého dňa sa žalobcovia domáhajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. rozhodnutia (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti”), zriadením záložného práva za účelom zabezpečenia ich pohľadávky voči žalovanej vo výške 152.200,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že ako manželia, vlastniaci majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, uzavreli so žalovanou ako fyzickou osobou v rokoch 2020, 2021 a 2022 spolu sedem zmlúv o pôžičke podľa , v znení neskorších dodatkov, ktorých predmetom bolo poskytnutie bezúročných peňažných pôžičiek žalobcami v prospech žalovanej ako dlžníčky, a to buď v hotovosti alebo na účet žalovanej, ktorá sa súčasne zaviazala tieto pôžičky riadne a včas, najneskôr v dohodnutý deň splatnosti žalobcom vrátiť, pričom podpis žalovanej bol na všetkých zmluvách o pôžičke a príslušných dodatkoch k nim úradne osvedčený a všetky dodatky týkajúce sa zmlúv o pôžičkách boli súčasne uznaním dlhu podľa . Žalovanej poskytli prevažne bezúročné pôžičky, išlo o dlhoročnú rodinnú známu, ktorá prevádzkovala predajňu stavebnín a žalobcovia mali od nej prísľub zabezpečenia lacnejšieho stavebného materiálu, ktorý pri výstavbe domu potrebovali a prípadného sprostredkovania zákaziek, čo sa však nikdy neuskutočnilo. Žalobcovia poskytli žalovanej v priebehu uvedených rokov sedem pôžičiek v celkovej výške 364.300,- eur a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 01.07.2020 s dátumom splatnosti 01.09.2020, vo výške 10.000,- eur, pričom žalovaná mala vrátiť 12.000,- eur, bezúročnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 14.09.2020 s dátumom splatnosti 27.11.2020 vo výške 32.000,- eur, bezúročnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 17.06.2021, v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.08.2021 s dátumom splatnosti 15.03.2022, vo výške 54.000,- eur, bezúročnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.07.2021, v znení dodatku č. 1 zo dňa 06.09.2021, dodatku č. 2 zo dňa 15.03.2022 a dodatku č. 3 zo dňa 29.06.2022 s konečným dátumom splatnosti 25.10.2022 vo výške 65.400,- eur, bezúročnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.09.2021, v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2021, dodatku č. 2 zo dňa 15.03.2022 a dodatku č. 3 zo dňa 29.06.2022, s konečným dátumom splatnosti 25.10.2022 vo výške 14.800,- eur, bezúročnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 08.11.2021, v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2021, dodatku č. 2 zo dňa 15.03.2022 a dodatku č. 3 zo dňa 29.06.2022 s konečným dátumom splatnosti dňa 25.10.2022 vo výške 15.900,- eur, a bezúročnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 29.06.2022, s konečným dátumom splatnosti 31.10.2022 vo výške 171.200,- eur. Žalobcovia poukázali žalovanej finančné prostriedky zodpovedajúce pôžičkám bezodkladne po podpise jednotlivých zmlúv o pôžičke, a to čiastočne prevodom na bankový účet žalovanej, a to v celkovej výške 338.800,- eur a čiastočne v hotovosti vo výške 23.500,- eur. Uvádzajú, že všetky vyššie uvedené pôžičky sú ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po splatnosti, pričom žalovaná do dnešného dňa uhradila pôžičky len čiastočne, a to vo výške 126.300,- eur bezhotovostným prevodom na bankové účty žalovaných tak, ako to vyplýva z predložených výpisov z bankových účtov žalobcov. Žalovaná súčasne vrátila žalobcom v hotovosti postupne sumu 85.800,- eur, ktorú následne žalobcovia vložili na svoje bankové účty. Aktuálny dlh žalovanej predstavuje sumu 152.000,- eur s príslušenstvom, pričom príslušenstvo predstavuje zákonné úroky z omeškania, ktoré si žalobcovia uplatnia voči žalovanej v konaní vo veci samej. Žalobcovia opakovane žalovanú kontaktovali, či už telefonicky alebo osobne, naposledy dňa 10.11.2023 a 11.11.2023 a žiadali vrátenie dlhu, pričom žalovanej navrhli viaceré možnosti zabezpečenia dlhu (od zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej, podpis ručenia treťou osobou, uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice) ako i viaceré formy vrátenia dlhu (hotovostne, prepis nehnuteľnosti s doplatkom od žalobcov, odovzdanie naskladneného stavebného materiálu), ktoré však boli žalovanou všetky odmietnuté. Na posledných stretnutiach sa žalovaná doslovne pred žalobcami vyjadrila, že žiadne peniaze nemá, že im dlh nevráti a majú sa obrátiť na právnika a vymáhať si ich od nej súdnou cestou. Z verejne prístupných údajov uverejnených na stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra dňa 10.11.2023 zistili, že boli vyznačené plomby na dvoch listoch vlastníctva č. XXX a č. XXXX, v katastrálnom území Voderady, okres Trnava, na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej s označením plomby na oboch LV V- 6125/2023 (kúpna zmluva), čo signalizuje, že žalovaná sa aktuálne zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Ide pritom o nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom: na LV č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Voderady, v obci Voderady, okres Trnava, rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel k pozemkom vedeným na LV č. XXX, parcely registra “C” s parc. č. XXXX/X, o veľkosti 413 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX, o veľkosti 551 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, o veľkosti 184 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, o veľkosti 58 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XXX, o veľkosti 45 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/

XXX, o veľkosti 10 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX, o veľkosti 109 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v podiele 39/60; na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Voderady, v obci Voderady, okres Trnava, rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, garáž s príslušenstvom bez súpisného čísla, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX a záhradný dom s príslušenstvom bez súpisného čísla, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX. Uvedené stavby sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela G. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom P. XXX, XXX XX P. v podiele 1/1. Okrem predmetných nehnuteľností žalovaná vlastní spolu so svojím manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve ďalšie dva pozemky menšej rozlohy zapísané oba na LV č. XXX, v katastrálnom území Janova Lehota, Okres Žiar nad Hronom, vedené Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom: na LV č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Janova Lehota, v obci Janova Lehota, okres Žiar nad Hronom, parcely registra “C”, s parc. č. XXXX/XX, o veľkosti 628 m2, druh pozemku: záhrada a s parc. č. XXXX/XXX o veľkosti 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela v podiele 1/1. Keďže žalobcovia boli po telefonických a osobných dopytoch zo strany žalovanej roky ubezpečovaní, že uvedené pôžičky budú v celom rozsahu uhradené, okrem posledných dvoch stretnutí, kde už žalovaná hradiť odmietla. Žalovaná nárok žalobcov nikdy nespochybnila, práve naopak, opakovane a čiastočne hradila viaceré pôžičky, možno konštatovať, že uvedený peňažný nárok žalobcov je odôvodnený a trvá. Majú za to, že v predmetnom prípade ide bezpochyby o peňažný nárok žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Sú toho názoru, že žalovaná sa chystá zbaviť svojho majetku, čo u žalobcov odôvodňuje obavu z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti ich peňažnej pohľadávky v exekúcii. Žalovaná podľa názoru žalobcov nakladá so svojím majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sa žalobcovia ako veritelia nebudú schopní uspokojiť z majetku žalovanej, a ktorý môže v konečnom dôsledku viesť k insolventnosti žalovanej. Podľa vedomostí žalobcov má žalovaná napožičiavané v obci Voderady a okolí značné sumy i od viacerých ďalších veriteľov, ktorí taktiež požadujú ich vrátenie. Majú obavu, že žalovaná je insolventná, čo vyplýva z jej nekonania vo veci úhrady splatných peňažných záväzkov, vyjadrení viacerých ďalších veriteľov žalovanej, že neplatí svoje záväzky, samotných vyjadrení žalovanej o nezaplatení dlhu a konania žalovanej spočívajúceho v intenzívnom scudzovaní vlastného majetku. Sú toho názoru, že zabezpečenie ich peňažnej pohľadávky pri súčasnom zbavovaní sa majetku zo strany žalovanej je možné efektívne dosiahnuť zabezpečovacím opatrením vo forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, konkrétne podieloch na rodinných domoch a pozemkoch vo vlastníctve žalovanej, keďže žalovaná sa aktuálne snaží prepísať vyššie uvedený majetok, ktorý by bol inak v rámci exekúcie speňažený a došlo by tak k uspokojeniu vyššie uvedených peňažných pohľadávok. Navrhli rozhodnúť v podobe zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. rozhodnutia, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov voči žalovanej vo výške 152.200,00 eur s príslušenstvom. Súčasne navrhovali, aby im súd uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti žalovanej vo veci samej o zaplatenie 152.200,- eur s príslušenstvom a priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Podľa , , (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.(1) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.(2) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (3) Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa , , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.(1) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.(2) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (3) Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa , 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2) Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa veta prvá , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

4. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

5. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia (v budúcnosti) uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci, zahŕňajúc konanie povinnej osoby, výšky uplatňovanej (priznanej) pohľadávky a iných okolností veci.

6. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, tj. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.

7. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Z hľadiska

rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

8. Zo zákonnej formulácie ustanovenia vyplývajú základné všeobecné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku. Predpokladom úspešnosti návrhu je tiež splnenie nasledujúcich hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a súčasnú obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

9. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva (vrátane jeho príloh) s prihliadnutím na aktuálny stav zápisov na listoch vlastníctva súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiadaného žalobcami, keď je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva a vzhľadom na výšku pohľadávky a okolnosti veci je rešpektovaný i princíp proporcionality. Žalobcovia vo veci tiež podali riadny návrh, žalovaná je podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností ako spôsobilého predmetu záložného práva, záložné právo má zabezpečovať peňažnú pohľadávku a vo veci existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie.

10. Danosť práva má súd v konaní za osvedčenú žalobcami predloženými dôkazmi v podobe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.6.2020, Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.09.2020, Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.06.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.08.2021, Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 06.09.2021, dodatku č. 2 zo dňa 15.03.2022 a dodatku č. 3 zo dňa 29.06.2022, dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2021, dodatku č. 2 zo dňa 15.03.2022 a dodatku č. 3 zo dňa 29.06.2022 (k Zmluve o pôžičke v ústnej forme zo dňa 21.09.2021), Dodatku č. 1 zo dňa 15.12.2021, dodatku č. 2 zo dňa 15.03.2022 a dodatku č. 3 zo dňa 29.06.2022 (k Zmluve o pôžičke v ústnej forme zo dňa 08.11.2021), Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.06.2022 (vrátane potvrdenia o úhrade - SEPA Europrevodu č.l. 37) a výpisov z bankových účtov žalobcov (vedených vo Všeobecná úverová banka, a.s., Československá obchodná banka, a.s., OTP banka, a.s., č.l. 60-89), z ktorých vyplýva, že žalovanej skutočne boli žalobcami poskytnuté pôžičky vo výške súhrnom 362.300,- eur so záväzkom, že žalobcom vráti sumu 364.300,- eur v lehote splatnosti, ktorá už pri jednotlivých čiastkových pôžičkách uplynula. V prípade viacerých dodatkov k zmluvám o pôžičke je pritom súčasťou textu uznanie dlhu žalovanej voči žalobcom. Žalovaná podľa tvrdení žalobcov splatila dlžné sumy len čiastočne, a to vo výške 212.100,- eur. Z uvedeného má súd za osvedčené, že žalovaná žalobcom dlžné sumy z titulu zmlúv o pôžičke vo zvyšnej časti, t.j. spolu vo výške 152.200,- eur, dosiaľ nevrátila a je tak v omeškaní s ich úhradou. S poukazom na uvedené, nárok žalobcov, ktorý (jeho neskoršie vymoženie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením, možno považovať za osvedčený.

11. Skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky (obava, že exekúcia bude ohrozená) má súd za osvedčenú tým, že žalovaná, v situácií omeškania s úhradou viacerých pohľadávok voči žalobcom, ktoré sú v značnej výške (presahujú sumu 150.000,- eur) preukázateľne pristúpila k nakladaniu so svojimi nehnuteľnosťami (čo preukazujú na žalobcami predložených listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, vyznačené plomby), a to vrátane nakladania s nehnuteľnosťou, v ktorej má jej matka (podľa lustrácie v registri obyvateľov) zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovanej tak poukazuje na možnú snahu žalovanej vyhnúť sa budúcemu plneniu jej finančných povinností voči žalobcom. Skutočnosť nedostatku iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcami uplatneného nároku (žalovanej aktuálnu platobnú neschopnosť) potvrdzuje aj súdu z úradnej činnosti známa (zápismi poznámok o viacerých, voči žalovanej prebiehajúcich súdnych konaniach potvrdená) skutočnosť, že žalobcovia nie sú jedinými veriteľmi, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Z poznámok na listoch vlastníctva je pritom zrejmá obava i ostatných veriteľov žalovanej o to, že exekúcia ich pohľadávok bude zmarená (keďže ide o viacero návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - výpisy z listov vlastníctva č.l. 10,11). Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za osvedčenú obavu žalobcov o to, že budúca exekúcia ich pohľadávky bude ohrozená. Súd pritom bral do úvahy skutočnosť, že žalovaná zatiaľ síce nijako nenakladala s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku I. pod písmenami l) a m), avšak v prípade daných nehnuteľností ide iba o dva pozemky, v hodnote nepostačujúcej ani na úhradu polovice pohľadávky žalobcov (neberúc do úvahy existenciu množstva ďalších veriteľov žalovanej). Žalovaná

s týmito pozemkami pritom môže taktiež kedykoľvek nakladať, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jej v tom nebude brániť, iba bude poskytovať zabezpečenie žalobcom za účelom dosiahnutia uspokojenia ich pohľadávky.

12. Pri posudzovaní primeranosti zabezpečovacieho opatrenia súd bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 152.200,- eur s príslušenstvom, a taktiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobcovia sú iba jednými z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky. Na základe osvedčenia existencie pohľadávky žalobcov vo výške aktuálne presahujúcej 150.000,- eur s neustále narastajúcim príslušenstvom a skutočnosti, že žalobcovia nie sú jediným veriteľom žalovanej, pričom je veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, čím môže dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcov iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rohodnutia, súd dospel k záveru, že je na mieste zriadiť záložné právo v prospech žalobcov na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Obmedzením zriadenia záložného práva iba na niektorú (niektoré konkrétne) z nehnuteľností by súd mohol ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcov práve vo svetle existencie viacerých veriteľov žalovanej, ktorí sa všetci domáhajú zriadenia záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Súd tak má za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. rozhodnutia (keď v prípade nehnuteľností označených pod písmenami a) až h) je žalovaná iba podielovou spoluvlastníčkou v podiele 39/60 k celku, pričom predmetom zabezpečenia je iba žalovanej patriaci podiel) je primerané výške pohľadávky žalobcov v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Súd tak po komplexnom posúdení veci dospel k záveru pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej, že tu nevzniká zjavný nepomer. Žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia.

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu žalobcov na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu. Keďže súd zriadil záložné právo, v prípade nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. pod písmenami i) až m), i k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej (v podiele 1/1 - čím je splnená podmienka vlastníctva dlžníka) a jej manžela, vo vzťahu k zásahu do vlastníckych práv manžela žalovanej poukazuje na ustanovenie v spojení s aplikáciou a ako základných princípov, na ktorých spočíva.

14. Vo výroku II. uznesenia súd uložil žalobcom povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu proti žalovanej o zaplatenie sumy 152.200,- eur s príslušenstvom v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením , keďže zabezpečovacie opatrenie nariaďuje pred začatím konania vo veci samej. V prípade, ak žaloba vo veci samej nebude žalobcami v lehote podaná, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.

15. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. O náhrade trov tohto konania súd nerozhodoval, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa vec končí v zmysle . O náhrade trov tohto konania bude tak rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak žalobcovia podajú žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (ak žalobu v lehote nepodajú).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia ( ).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.