Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27C-100-2023.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Subarea
27C/100/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, R., zastúpený: JUDr. Andrea Šupáková, advokátka, Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanej: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, R., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu
a) k nehnuteľnostiam:
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/X - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/XX - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok parcela reg. „B.“ č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavba súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „B.“ č. XXXX/XX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. R., vedenom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 39/60 k celku;
b) k nehnuteľnostiam:
- stavba súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „B.“ č. XXXX/XXX,
- stavba bez súp. č. - garáž s prístreškom postavená na pozemku parcela reg. „B.“ č. XXXX/XXX,
- stavba bez súp. č. - záhradný dom postavený na pozemku parcela reg. „B.“ č. XXXX/XXX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R., vedenom Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/1 k celku;
a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom.
II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 58.404,- eur s príslušenstvom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 14.11.2023, doručeným súdu dňa 14.11.2023, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., zapísaným na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Q., katastrálnym odborom ako pozemky parcela registra „B.“ parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č.
XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XX, ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 39/60, a zapísaným na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Q., katastrálnym odborom ako stavba so súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, stavba bez súpisného čísla - garáž s prístreškom postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX, stavba bez súpisného čísla - záhradný dom postavený na pozemku parc. č XXXX/XXX, ktorých je žalovaná bezpodielovou spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 1/1, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalobca so žalovanou uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke. Uzatvorenie zmluvy o pôžičke žalobca preukazuje tým, že poukázal zo svojho účtu vedeného vo VÚB, a. s., č. J. v prospech účtu žalovanej číslo J. - dňa 07.02.2023 sumu vo výške 27.900,00 euro, splatnú dňa 15.04.2023, - dňa 02.06.2023 sumu vo výške 5.000,00 euro, splatnú dňa 31.08.2023, - dňa 14.07.2023 sumu vo výške 6.000,00 euro, splatnú dňa 15.09.2023,
- dňa 19.07.2023 sumu vo výške 10.000,00 euro, splatnú dňa 15.09.2023, - dňa 20.07.2023 sumu vo výške 10.000,00 euro, splatnú dňa 15.09.2023, - dňa 04.09.2023 sumu vo výške 10.000,00 euro splatnú dňa 18.09.2023 a - dňa 04.09.2023 sumu vo výške 5.800,00 euro, splatnú dňa 18.09.2023. Žalobca zároveň zo svojho účtu vedeného v Tatra banka, a. s. č. J. poukázal dňa 31.08.2023 v prospech účtu žalovanej číslo J. sumu vo výške 5.000,00 euro, splatnú dňa 14.09.2023. Vzhľadom na to, že žalobca požičiaval žalovanej finančné prostriedky priebežne od roku 2018, pričom žalovaná svoje záväzky neuhrádzala riadne a včas a žalobca jednotlivé úhrady žalovanej započítaval vždy na jeho najskôr splatnú pohľadávku, žalovaná mu sumu vo výške 27.900,00 euro požičanú jej dňa 07.02.2023 neuhradila v plnej výške, nakoľko na túto sumu uhradila postupne sumu vo výške 4.296,00 euro dňa 01.06.2023, sumu vo výške 2.000,00 euro dňa 02.06.2023, sumu vo výške 5.000,00 euro dňa 04.09.2023 a sumu vo výške 10.000,00 euro dňa 12.10.2023, t. j. spolu 21.296,00 euro, a tak zvyšok pôžičky vo výške 6.604,00 euro zostal do dnešného dňa neuhradený. Zvyšné pôžičky, tak ako ich žalobca špecifikoval v bode 2 a 3 vyššie, zostali zo strany žalovanej do dňa podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuhradené v plnej výške. Žalobcovi tak voči žalovanej vznikla pohľadávka v celkovej výške 58.404,00 euro, ktorú žalovaná žalobcovi aj napriek viacerým výzvam riadne a včas neuhradila. Žalobca nahliadnutím do katastra nehnuteľností zistil, že na LV č. XXXX a LV č. XXX vedených pre katastrálne územie R. bola vyznačená plomba na základe R.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva). Na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie Voderady je zároveň vyznačená plomba na základe R.-XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení obmedzení alebo zrušení vecného bremena). Žalobca má za to, že v tomto prípade sú splnené podmienky na to, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na Nehnuteľnostiach patriacich žalovanej. Žalobca má totiž voči žalovanej ku dnešnému dňu splatnú pohľadávku vo výške 58.404,00 euro s príslušenstvom. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval na úhradu dlžnej sumy, a to telefonicky ako aj sms správami, avšak bezúspešne, žalovaná mu prestala zdvíhať telefón, zatajuje sa a neodpovedá ani na sms správy. Uvedené žalobca preukazuje výpisom z komunikácie so žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalobca žalovanú kontaktoval dňa 22.9.2023, dňa 25.9.2023, dňa 2.10.2023, dňa 11.10.2023, dňa 20.10.2023, dňa 26.10.2023, dňa 27.10.2023 a dňa 2.11.2023, pričom dňa 2.11.2023 žalovaná žalobcovi konečne na jeho správy odpovedala a napísala mu, že „momentálne nemám peniaze“. Skutočnosť, že dňa 13.11.2023 bola na LV č. XXX a LV č. XXXX vedených na Okresnom úrade Q., katastrálnom odbore pre katastrálne územie R. vyznačená plomba R.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva) a plomba R.-XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení obmedzení alebo zrušení vecného bremena), t. j. prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam a konanie týkajúce sa vecného bremena zriadeného k Nehnuteľnosti 1, je podľa názoru žalobcu dostatočne preukázané, že existuje reálna obava, že tým, že sa žalovaná snaží previesť vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na tretiu osobu, prípadná exekúcia na majetok žalovanej je ohrozená a že táto hrozba hrozí bezprostredne. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky proporcionality žalobcovho návrhu vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, žalobca žiada, aby súd zriadil záložné právo na Nehnuteľnostiach žalovanej len do výšky jeho nesplatenej peňažnej pohľadávky vo výške 58.404,00 euro spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko žalobca súdu preukázal, že má voči žalovanej splatnú peňažnú pohľadávku a existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, žalobca navrhuje, aby súd vo veci nariadil toto zabezpečovacie opatrenie
3. Ako dôkazy žalobca predložil výpisu zo svojho účtu vedeného vo VÚB a. s., Detail pohybu na účte žalobcu v Tatra banka a. s., elektronickú komunikáciu žalobcu so žalovanou, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXX, tabuľka finančných transakcií medzi žalobcom a žalovanou.
4. Podľa § 343 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bol neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
5. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.
6. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.
7. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, vrátane výpisov z LV č. XXX a XXXX pre k. ú. R. dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.
8. Predovšetkým žalobca osvedčil danosť práva na sumu 58.404,- eur od žalovanej. Súd mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to zo skutočnosti, že suma 27.900,- eur bola žalobcom dňa 07.02.2023 zaslaná na účet žalovanej. Z tejto sumy žalovaná žalobcovi nevrátila 6.604,- eur. Ďalej žalobca preukázal, že suma 5.000,- eur bola žalobcom dňa 02.06.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 6.000,- eur bola žalobcom dňa 14.07.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 10.000,- eur bola žalobcom dňa 19.07.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 10.000,- eur bola žalobcom dňa 20.07.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 5.000,- eur bola žalobcom dňa 31.08.2023 zaslaná na účet žalovanej a suma 15.800,- eur bola žalobcom dňa 04.09.2023 zaslaná na účet žalovanej. Hoci sa žalobca zatiaľ svojho nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca mieni uplatňovať vo veci samej vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený. Súd bol preto názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý si chce uplatniť v konaní vo veci samej, je daný.
9. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že z elektronickej komunikácie zo dňa 02.11.2023 vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovanej vrátenia peňazí, avšak ako odpoveď mu uviedla, že momentálne teraz nemá peniaze. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že na tunajšom súde prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že žalovaná má aj ďalšie dlhy.
10. Osvedčená bola zároveň hrozba zbavovania sa majetku, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe R.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi.
11. Z vyššie uvedeného mal súd za osvedčené, že žalovaná má viacero veriteľov. Žalobca tak osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku.
12. Z uvedeného dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.
13. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom ustanovenie § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť. V tomto prípade však žalovaná kroky k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku aj reálne vykonáva.
14. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Zároveň je však potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu.
15. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol na vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 58.404,- eur s príslušenstvom a tiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Keďže žalobca nie je očividne jediným veriteľom žalovanej, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovanej a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam.
16. Súd tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež poukazuje na to, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom. Zároveň platí, že žalovaná má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia.
17. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu vo výroku I. tohto uznesenia.
18. Keďže žalobca podal iba návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobu vo veci samej nepodal, pričom súd mal za to, že týmto zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 344 CSP vo výroku II. tohto uznesenia uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 25.000,- eur s príslušenstvom. V prípade že žaloba vo veci samej žalobcom v lehote podaná nebude, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O náhrade trov tohto konania súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov tohto konania tak bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak žalobca podá žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (ak žalobca žalobu v lehote nepodá).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).