Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_28Co-1-2024.pdf
PDF · 145.75 KB
Case nature
Subarea
28Co/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa B. XXX/X, C., zastúpeného advokátkou: JUDr. Andrea Šupáková, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, adresa F. XXX/XX, C., zastúpenej splnomocnencom: MICHALIČKA advokáti, s. r. o., so sídlom Halenárska 18, Trnava, IČO: 53 309 936, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/100/2023-25 zo dňa 24. novembra 2023, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu a) k nehnuteľnostiam:
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/8 - záhrada o výmere 413 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/19 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/79 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/96 - záhrada o výmere 58 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/112 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/113 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
- pozemok parcela reg. „C“ č. 1836/114 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
- stavba súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/79, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 39/60 k celku; b) k nehnuteľnostiam:
- stavba súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/114,
- stavba bez súp. č. - garáž s prístreškom postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/112,
- stavba bez súp. č. - záhradný dom postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. 1836/113, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C., vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/1 k celku; a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom. Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia sumy 58.404,- eur s príslušenstvom.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ďalej ust. § 151a zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, vrátane výpisov z LV č. XXX G. H. XXXX pre k. ú. C., dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca osvedčil danosť práva na sumu 58.404,- eur od žalovanej. Súd mal za osvedčené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, a to zo skutočnosti, že suma 27.900,- eur bola žalobcom dňa 07.02.2023 zaslaná na účet žalovanej. Z tejto sumy žalovaná žalobcovi nevrátila 6.604,- eur. Ďalej žalobca preukázal, že suma 5.000,- eur bola žalobcom dňa 02.06.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 6.000,- eur bola žalobcom dňa 14.07.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 10.000,- eur bola žalobcom dňa 19.07.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 10.000,- eur bola žalobcom dňa 20.07.2023 zaslaná na účet žalovanej, suma 5.000,- eur bola žalobcom dňa 31.08.2023 zaslaná na účet žalovanej a suma 15.800,- eur bola žalobcom dňa 04.09.2023 zaslaná na účet žalovanej. Súd uviedol, že hoci sa žalobca zatiaľ svojho nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca mieni uplatňovať vo veci samej vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený. Žalobca zároveň osvedčil, že žalovaná je evidovaná ako podielový resp. bezpodielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Z elektronickej komunikácie zo dňa 02.11.2023 vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovanej vrátenia peňazí, avšak táto mu ako odpoveď uviedla, že momentálne teraz nemá peniaze. Okrem toho z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že prebiehajú ďalšie konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho je možno usudzovať, že žalovaná má aj ďalšie dlhy.
4. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú aj hrozbu zbavovania sa majetku, keď na LV č. XXX a LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe V-6125/2023 (Kúpna zmluva), z čoho je zrejmé, že prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, čo poukazuje na možnú snahu žalovanej previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi. Súd teda mal za osvedčené, že žalovaná má viacero veriteľov, čím žalobca osvedčil, že nútený výkon v budúcnosti judikovanej pohľadávky môže byť ohrozený, a to aj s poukazom na nie zanedbateľnú výšku pohľadávky a nedostatok iného majetku žalovanej, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie žalobcovho nároku. Teda je daný dôvod zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku žalovanej v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanej, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže zo zápisov poznámok o viacerých súdnych konaniach vedených voči žalovanej sa javí, že žalobca nie je jediným veriteľom, ktorý si voči žalovanej uplatňuje svoj nárok súdnou cestou.
5. Súd prvej inštancie prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k zabezpečovanej pohľadávke. Bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky 58.404,- eur s príslušenstvom a tiež skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej uplatňujú svoje nároky súdnou cestou. Uviedol, že nakoľko žalobca nie je očividne jediným veriteľom žalovanej, pričom je tu veľký predpoklad, že na nehnuteľnostiach žalovanej budú (prípadne už i boli) na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené ďalšie sudcovské záložné práva, mohlo by dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovanej a viacerých potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Súd tak mal za to, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovanej špecifikovaným vo výroku I. uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 58.404,- eur s príslušenstvom. Zároveň má žalovaná naďalej zachovanú možnosť nakladať s jej patriacimi nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jej obmedzenie ako vlastníka spočíva iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jej dlhov, po úhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Súd prvej inštancie teda návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vyhovel v plnom rozsahu.
6. Vzhľadom na to, že žalobca podal iba návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobu vo veci samej nepodal, pričom týmto zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami, uložil súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 344 CSP vo výroku II. uznesenia, žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti žalovanej v postavení žalovanej zaplatenia požadovanej peňažnej sumy s príslušenstvom s poučením, že ak žaloba vo veci samej žalobcom v lehote podaná nebude, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.
7. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov tohto konania nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov tohto konania tak bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (ak žalobca podá žalobu vo veci samej) alebo v uznesení, ktorým sa uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší (ak žalobca žalobu v lehote nepodá).
8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, v celom jeho rozsahu odvolanie dôvodiac, že návrh žalobcu smeruje k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia jednak na majetku v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, pokiaľ ide o majetok evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území C. na LV č. XXX a jednak na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, v katastrálnom území C. na LV č. XXXX, pričom manžel ani v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ani v uznesení súdu uvedený nie je, avšak z obsahu uznesenia je zrejmé, že súd sa rozhodol majetok manžela patriaci do BSM záložným právom zaťažiť. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP ani žiadne iné ustanovenie CSP neumožňuje zriadiť záložné právo na majetku inej osoby ako osoby dlžníka, teda ani na majetku manžela dlžníčky - žalovanej. Ak súd svojim uznesením zriadil záložné právo na majetku manžela dlžníčky, ktorý dokonca nie je ani účastníkom tohto súdneho konania, postupoval v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP. Súd zároveň porušil vlastnícke právo manžela žalovanej neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva, a to bez jeho vedomia a oznámenia mu tejto skutočnosti, teda mu nepriznal ani práva účastníka konania (napr. právo podať odvolanie), čo je v zjavnom rozpore aj s Ústavou SR a jeho ústavným právom na ochranu vlastníckeho práva garantovaného Ústavou v článku 20 ako aj článku 17 Charty základných práv Európskej únie. Podľa žalovanej nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetku, ktorý parí to BSM, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, pretože tomu bráni samo ustanovenie § 343 ods. 1 CSP.
9. Ďalej sa žalovaná v odvolaní vyjadrila k tvrdeniu žalobcu, že žalovanej poskytol bezhotovostne sumu 74.700 eur (a to 18.900 eur splatnú dňa 15.04.2023; 9.000 eur splatnú dňa 15.04.2023; 5.000 eur splatnú dňa 15.09.2023; 6.000 eur splatnú dňa 15.09.2023; 10.000 eur splatnú dňa 15.09.2023; 10.000 eur splatnú dňa 15.09.2023; 10.000 eur splatnú dňa 18.09.2023; 5.800 eur splatnú dňa 18.09.2023), čo žalobca preukazuje aj výpisom z účtu č. IBAN: E. a zvyšnú sumu vo výške 5.000 eur čo preukazuje výpisom z účtu č. IBAN: E.. Žalobca zároveň tvrdí, že žalovaná mu splatila sumy: 4.296 eur dňa 01.06.2023; 2.000 eur dňa 02.06.2023; 5.000 eur dňa 04.09.2023; 10.000 eur dňa 12.10.2023, t.j. spolu 21.296,00 eur, a tak z pôvodne poskytnutej pôžičky vo výške 27.900 eur (splatenej ku dňu 15.04.2023) je povinná uhradiť zvyšok vo výške 6.604 eur, ktorý zostal do dnešného dňa neuhradený. Ostatné pôžičky zostali neuhradené v plnej výške, celkovo tak požaduje žalobca uhradiť 58.404 eur. K tomu žalovaná uviedla, že podľa predložených výpisov z účtov je zrejmé, že úhrada vo výške 4.296 eur zo dňa 01.06.2023 nie je uvedená v žiadnom z predmetných výpisov a tak je zrejmé, že žalovaná plnila žalobcovi aj iným spôsobom ako len úhradou na uvedené bankové účty. Žalobca však v návrhu neuvádza akým iným spôsobom mala byť suma 4.296 eur žalovanou uhradená. Celkový zostatok na oboch účtoch zrejmý z predložených výpisov je ku dňu 12.10.2023 mínus 106.819,53 eura, a to na účte IBAN: E. mínus 101.819,53 eura a na účte IBAN: E. mínus 5.000 eur. Keďže žalobca vymáha od žalovanej sumu „len“ 58.404 eur, namiesto 106.819,53 eur je zrejmé, že žalovaná plnila žalobcovi aj iným spôsobom ako len úhradou na uvedené bankové účty. Žalobca tak potvrdzuje, že prijal od žalovanej za obdobie ich spolupráce iným spôsobom sumu min. vo výške 48.415,53 eura. Uplatnené splatnosti pôžičiek sú určené jednostranne zo strany žalobcu, takým spôsobom, že ich takto uviedol žalobca ako slovný popis v úhradách k platbám bankovými prevodmi. Dohoda žalobcu a žalovanej o splatnosti týchto pôžičiek preukázaná nie je, jedná sa tak o jednostranné tvrdenie žalobcu. Žalobca dokonca ani nikdy nevyzval žalovanú na úhradu týchto plnení, preto nemožno uvedené pohľadávky považovať doteraz za splatné. Z podaného návrhu je teda zrejmé, že žalovanej mal žalobca poskytovať pôžičky dlhodobo a opakovane ako to uvádza sám žalobca a skutočnosti, ktoré žalobca prezentuje v návrhu sú zrejme
len čiastočné informácie, ktoré by mali poslúžiť k preukázaniu súčasne uplatneného nároku žalobcu. Z obsahu návrhu je zrejmé, že ani výška pohľadávky uplatnenej žalobcom nie je konzistentná, pretože žalobca nepredložil ani potvrdenie a dokonca ani neuvádza, akým spôsobom mala byť uhradená čiastka vo výške 4.296 eur. Žalovaný preloženými dôkazmi potvrdzuje, že inkasoval do žalovanej počas ich „spolupráce“ iným spôsobom sumu min. 48.415,53 eura. Podľa žalovanej je z uvedeného zrejmé, že návrh žalobcu je zmätočný, nejasný, nepravdepodobný, nepravdivý, pretože sám žalobca nepreukázal dokonca ani len skutočnosť, že predmetné pohľadávky sú splatnými. Je povinnosťou žalobcu, pokiaľ ide o zabezpečovacie opatrenie, osvedčiť predovšetkým dôvodnosť a trvanie nároku. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné.
10. Žalovaná uviedla, že so žalobcom dlhodobo spolupracovali predovšetkým tak, že žalobca poskytoval žalovanej pôžičky na financovanie jej podnikateľských aktivít v stavebníctve, žalovaná je vlastníčkou stavebnín a zároveň realizuje vlastnú stavebnú činnosť, z ktorej mu pôžičky uhrádzala. Žalovaná si nie je vedomá akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi. Žalovaná dlhodobo uhrádzala žalobcovi svoje záväzky. Žalobca prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti M-DOM s.r.o., so sídlom XXX XX C. XXX, IČO: 47 165 031 odoberal stavebný materiál na výkon svojej stavebnej činnosti, pričom za dodanie tovaru žalobca doteraz neuhradil žalovanej faktúry celkovo vo výške 31.370,20 eura, čoho dôkazom majú byť pripojené faktúry (faktúra č. FV230178 na sumu 258,73 eura, faktúra č. FV10020 na sumu 1.927,39 eura, faktúra č. FV180077 na sumu 4.354,83 eura, faktúra č. FV190062 na sumu 980 eur, faktúra č. FV190072 na sumu 2.113 eur, faktúra č. FV190130 na sumu 4.959,20 eura, faktúra č. FV190124 na sumu 4.986,77 eura, faktúra č. FV200056 na sumu 2.036,70 eura, faktúra č. FV200072 na sumu 4.478 eur, faktúra č. FV2200091 na sumu 2.841,41 eura, faktúra č. FV2200090 na sumu 2.434,17 eura). Predmetné pohľadávky voči spoločnosti M-DOM s.r.o. boli po spoločnej dohode žalobcu a žalovanej započítané na nárok žalobcu na úhradu predmetných pôžičiek. Takýmto spôsobom žalobca so žalovanou spolupracovali dlhodobo už od roku 2019, kedy žalobca poskytoval žalovanej pôžičky a následne si za požičané sumy bral stavebný materiál a iný tovar zo stavebnín žalovanej. Zvyšné pohľadávky uhradila žalovaná žalobcovi v hotovosti, čo preukáže v ďalšom súdnom konaní výsluchmi svedkov. Na základe uvedeného zanikli všetky pohľadávky žalobcu voči žalovanej a žalovaná tak nie je povinná žalobcovi uhradiť žiadnu pohľadávku. Žalovaná preto navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnila náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia.
11. Podaním zo dňa 29.12.2023 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že dňa 21.12.2023 podal na Okresnom súde Banská Bystrica voči žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 58.404 eur, k čomu pripojil podaný návrh a elektronickú doručenku.
12. K odvolaniu žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu trvá na všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zaviazal žalovanú k úhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nie je možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenia záložného práva na majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak je dlžníkom iba jeden z manželov, tak takéto obmedzenie nevyplýva z CSP ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalovaná poukázala na znenie ust. § 343 ods. 1 CSP, § 151d ods. 1, 3, § 143, § 147 ods. 1 OZ a uviedla, že z ust. § 151 d ods. 1 OZ vyplýva, že podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosť zálohu je totiž založený výkon záložného práva – speňaženie zálohu. Podľa komentára k ust. § 151d OZ v publikácii „Veľké komentáre – Občiansky zákonník I, Nakladatelství C. H. Beck, je spôsobilým predmetom záložného práva aj spoluvlastnícky podiel na veci. Na založenie spoluvlastníckeho podielu sa súhlas ostatných spoluvlastníkov nevyžaduje. Teda je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel, či už sa jedná o podielové spoluvlastníctvo alebo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je spôsobilým predmetom záložného práva, a preto je možné na majetok v spoluvlastníctve zriadiť záložné právo, a teda aj nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Podielové spoluvlastníctvo, rovnako ako bezpodielové spoluvlastníctvo predstavuje iba ďalšiu z foriem vlastníctva, to znamená, že žalovaná je aj v prípade majetku, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve, resp. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vlastníčkou uvedeného majetku, a to v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu v prípade majetku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, resp. v podiele 1/1 v prípade majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle komentára k § 136 OZ v publikácii „Veľké
komentáre – Občiansky zákonník I, Nakladatelství C. H. Beck“ – pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov platí, že tu osobitné podiely jednotlivých spoluvlastníkov neexistujú a obaja manželia vlastnia celú vec spoločne (čo sa spravidla vyjadruje zápisom zlomku v podobe 1/1). Vzhľadom na ust. § 143 OZ je zrejmé, že až na výnimky ustanovené zákonom majetok, ktorý jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva, sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by platilo tvrdenie žalovanej, že na majetok v BSM nemožno zriadiť záložné právo a nemožno naň teda zriadiť ani zabezpečovacie opatrenie, znamenalo by to, že uzavretím manželstva je chránený majetok žalovanej patriaci do BSM pred zriadením záložného práva, resp. zriadením zabezpečovacieho opatrenia en block. Takýto záver však nemá oporu v platnej právnej úprave. Napr. aj ust. § 147 ods. 1 OZ počíta s tým, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM, čo potvrdzuje, že na majetok patriaci do BSM môže byť zriadené záložné právo a teda nariadené aj zabezpečovacie opatrenie, a to aj napriek tomu, že ide o pohľadávku len voči jednému z manželov, v tomto prípade žalovanej, ktorá vznikla za trvania manželstva. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do BSM, vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovanej, ktorý je v BSM, nie je v rozpore s ust. § 343 ods. 1 CSP. Pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní má výlučne dlžník, ktorým je žalovaná, nie však jej manžel.
13. K tvrdeniam žalovanej, že jej úhrada vo výške 4.296 eur zo dňa 01.06.2023 nie je uvedená v žiadnom z výpisov žalobca uviedol, že pokiaľ sa jedná o spôsob úhrad zo strany žalovanej, žalobca jej poskytol viacero pôžičiek, ktoré mu žalovaná v priebehu času splácala, pričom žalobca každú splátku započítal vždy na pôžičku, ktorá bola najskôr splatná. Z výpisov z účtu, ktoré žalobca predložil vyplýva, že žalovanej dňa 07.02.2023 poukázal na jej účet sumu 27.900 eur, úhradu ktorej žalovaná realizovala v splátkach: dňa 01.06.2023 poukázala na účet žalobcu sumu 8.000 eur, z ktorej suma vo výške 3.704 eur bola použitá na úhradu predtým splatnej pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanej dňa 03.02.2023 vo výške 13.900 eur a zvyšok tejto splátky vo výške 4.296 eur bol použitý na splatenie časti pôžičky zo dňa 07.02.2023. Dňa 02.06.2023 poukázala žalovaná na účet žalobcu sumu 2.000 eur, dňa 04.09.2023 poukázala žalovaná na účet žalobcu sumu 5.000 eur a dňa 12.10.2023 poukázala žalovaná na účet žalobcu sumu 10.000 eur, čo bola aj posledná suma, ktorú žalovaná kedy na splnenie jej dlhu voči žalobcovi uhradila. Z toho vyplýva, že žalobcom poskytnutá pôžička žalovanej dňa 07.02.2023 v celkovej výške 27.900 eur zostala neuhradená vo výške 6.604 eur. Tvrdenia žalovanej o tom, že suma vo výške 4.296 eur nevyplýva z predložených výpisov z účtu v banke a preto preukazuje, že žalovaná údajne uhrádzala finančné sumy aj v hotovosti je účelové a zavádzajúce, pretože finančné operácie medzi žalobcom a žalovanou prebiehali vždy výlučne len prostredníctvom účtov v banke, tak ako vyplýva z žalobcom predložených výpisov z účtu, pričom aj čiastočná úhrada pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanej dňa 07.02.2023 vo výške 4.296 eur vyplýva z predložených výpisov.
14. K tvrdeniam žalovanej, že splatnosti pôžičiek sú určené jednostranne žalobcom takým spôsobom, že ich takto uviedol ako slovný popis v úhradách k platbám bankovými prevodmi žalobca uviedol, že nakoľko zmluvy o pôžičke boli medzi žalobcom a žalovanou uzavreté ústne, dátum splatnosti pôžičiek uvádzali so žalovanou do popisu k jednotlivým úhradám, keďže písomnú zmluvu uzavretú nemali. Nemôže ísť o jednostranné tvrdenie zo strany žalobcu, pretože aj sama žalovaná uvádzala dátum splatnosti pôžičiek vždy ako slovný popis/poznámku k jednotlivým úhradám z jej strany. Preto je toto tvrdenie žalovanej účelové. Uvedené splatnosti pôžičiek pritom žalobcovi navrhla vždy sama žalovaná v ponuke, ktorou ho na poskytnutie pôžičky oslovila. K tvrdeniam žalovanej, že ju nikdy žalobca nevyzval na úhradu týchto plnení a zároveň nepreukázal skutočnosť, že sú predmetné pohľadávky splatné, dal žalobca do pozornosti SMS komunikáciu so žalovanou v mesiacoch september – november 2023, ktorá bola prílohou návrhu a v ktorej žalobca niekoľkokrát žalovanú žiadal o úhradu pohľadávok. V tejto SMS komunikácii sama žalovaná uviedla v správe začiatkom novembra 2023 „A. momentálne nemám peniaze,“ z čoho vyplýva, že žalovaná si bola vedomá, že žalobca voči nej eviduje pohľadávku, a teda že žalobcove pohľadávky sú splatné, v opačnom prípade by žalobcu upozornila na to, že pohľadávky splatné nie sú.
15. Žalobca mal za to, že dôvodnosť a trvanie nároku bola z jeho strany hodnoverne osvedčená. Napriek tomu, že žalobca voči žalovanej eviduje pohľadávku vo výške 58.404 eur s príslušenstvom a opakovane žalovanú vyzýval na jej úhradu, dňa 13.11.20023 bola na LV č. XXX a LV č. XXXX vedených Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. vyznačená
plomba V-6125/2023 (kúpna zmluva), t. j. prebieha konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalovanej a teda bolo dostatočne preukázané, že existuje reálna obava, že tým, že sa žalovaná snaží previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, prípadná exekúcia na majetok žalovanej je ohrozená a že táto hrozba hrozí bezprostredne. Žalobca dôvodil, že dostatočne preukázal dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalovanej, a to najmä s poukazom na výšku žalobcovej pohľadávky voči žalovanej, nedostatok iného hodnotného majetku žalovanej a ďalšie dlhy žalovanej, keďže existuje viacero veriteľov žalovanej, a teda aj viacero potencionálnych záložných práv k jej nehnuteľnostiam. Obava z ohrozenia exekúcie by v tomto prípade bola dôvodná už aj v prípade, keby sa žalovaná nesnažila previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam patriacim do jej spoluvlastníctva, keďže ust. § 343 CSP nevyžaduje, aby žalovaná tieto faktické úkony aj reálne robila, ale skutočnosť, že žalovaná faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva a tým aj smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie už naozaj vykonáva, dostatočne preukazuje, že cieľom žalovanej je zmariť prípadný výkon exekúcie.
16. Žalobca potvrdil tvrdenie žalovanej v odvolaní, že so žalovanou dlhodobo spolupracovali spôsobom, že jej poskytoval pôžičky na financovanie jej podnikateľských aktivít v stavebníctve. Uviedol však, že to nič nemení na skutočnosti, že mu žalovaná neuhradila posledné pôžičky, ktoré jej poskytol spolu vo výške 58.404 eur. Žalobca je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti M-DOM s. r. o., so sídlom B. XXX/X, XXX XX C., IČO: 47 16 031, ktorá so žalovanou ako fyzickou osobou podnikateľom spolupracovala tak, že od žalovanej v postavení fyzickej osoby podnikateľa odoberala stavebný materiál na stavby, pričom za odobratie tovaru žalovaná spoločnosti M-DOM s. r. o. vystavovala faktúry, ktoré jej spoločnosť M-DOM, s. r. o. uhrádzala. Na tieto faktúry žalovaná poukazuje vo svojom vyjadrení. Žalovanou uvádzané tvrdenia však pre existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá vznikla na základe zmlúv o pôžičke, ktoré žalobca poskytoval žalovanej ako fyzická osoba a zabezpečenie ktorej je predmetom konania, nie sú relevantné. Žalobcu ako fyzickú osobu nemožno spájať s obchodnou spoločnosťou, ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom, nakoľko ide o dva samostatné subjekty práva. Žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že pohľadávky žalobcu voči nej zanikli započítaním voči pohľadávkam, ktoré mala žalovaná podľa jej tvrdenia voči spoločnosti M-DOM s. r. o. Podľa § 580 OZ pritom k započítaniu pohľadávok môže prísť za situácie, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik pritom nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Môže teda dôjsť k započítaniu len takých pohľadávok, ktoré veriteľ a dlžník majú voči sebe vzájomne, pričom žalovaná vo svojom vyjadrení ani len netvrdila, že by voči žalobcovi ako fyzickej osobe mala nejakú pohľadávku a ani uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčila. Preto k zániku žalobcovej pohľadávky voči žalovanej započítaním nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Žalobca uviedol, že ide o podvodné konanie žalovanej, pretože faktúry uvádzané žalovanou v jej vyjadrení, na úhradu ktorých bola zaviazaná spoločnosť M-DOM s. r. o. boli uhradené, čo žalobca preukazoval rozpisom týchto úhrad a predložením pokladničných dokladov o úhrade. Ďalej žalobca poprel existenciu akejkoľvek dohody medzi žalobcom a žalovanou o tom, že by došlo k započítaniu akýchkoľvek pohľadávok na splnenie žalobcovho dlhu voči žalovanej. K žiadnemu započítaniu vzájomných pohľadávok ani nemohlo dôjsť, nakoľko faktúry vystavené spoločnosťou M-DOM s. r. o., na ktoré žalovaná poukazuje, boli spoločnosťou M-DOM s. r. o. priebežne uhrádzané. Žalovaná svoje tvrdenie o započítaní pohľadávok súdu ani nijakým spôsobom neosvedčila, nakoľko žiadne dohody o započítaní ani neexistovali, o čom svedčí SMS komunikácia medzi žalobcom a žalovanou, ktorá prebehla v novembri 2023 a z ktorej vyplýva, že žalovaná žalobcovi na jeho výzvu oznámila, že jej dlh nie je schopná splniť, pretože nemá peniaze, pričom na neexistenciu dlhu sa nijakým spôsobom neodvolávala. Preto je potrené považovať tvrdenia žalovanej ohľadom započítania pohľadávok za účelové a zavádzajúce.
17. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovanej, že svoje pohľadávky voči nemu uhradila v hotovosti sú rovnako nepravdivé. Finančné transakcie medi žalobcom a žalovanou prebiehali výlučne prostredníctvom bankových účtov. Skutočnosť, že žalovaná žalobcovi žiadne peniaze v hotovosti neuhradila, vyplýva okrem iného z SMS komunikácie, podľa ktorej žalovaná v októbri 2023 potvrdila, že pohľadávka z jej strany stále nebola uhradená a keď v novembri 2023 oznámila, že nemá peniaze na úhradu žalobcovej pohľadávky. Neskôr sa žalovaná prestala úplne ozývať, neodpovedala na žalobcove správy, ani telefonáty a bola nezastihnuteľná. Vrátenie pohľadávky v hotovosti ani bezhotovostne žalovaná nemôže v ďalšom konaní preukázať, pretože do dnešného dňa pôžičky nevrátila, ani čiastočne. Žalovaná vo svojom odvolaní ani len neuviedla, kedy mala pôžičky vrátiť, ani neoznačila svedkov,
ktorí by mali vrátenie pôžičiek preukázať. Žalobca poukázal na to, že z SMS komunikácie vyplýva, že žalovaná nemala finančné prostriedky na vrátene pôžičky, preto je jej tvrdenie, že žalobcovi vrátila peniaze v hotovosti zavádzajúce a účelové. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 58.404 eur tak, ako ho zaviazal súd prvej inštancie v bode II. výrokovej časti uznesenia. Vec je vedená pod sp. zn. 17Up/1995/2023. K vyjadreniu predložil kópie pokladničných dokladov o zaplatení faktúr, na ktoré poukazovala žalovaná v odvolaní.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a žalovanou uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či boli v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu.
20. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
22. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
23. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.
24. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia – potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
26. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaná mu riadne a včas neuhradila poskytnuté peňažné pôžičky spolu v celkovej výške 58.404
eur, pričom existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že na nehnuteľnostiach žalovanej boli vyznačené plomby, podľa ktorých prebieha konane o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konanie týkajúce sa vecného bremena zriadeného k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobca osvedčil jednak danosť nároku na zaplatenie sumy 58.404 eur od žalovanej, ako aj hrozbu zbavovania sa majetku a existenciu viacerých veriteľov.
27. Žalovaný v odvolaní namietal v prvom rade to, že v časti bolo záložné právo zriadené aj na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jej manžela, ktorý však nie je dlžníkom žalobcu, preto v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP nie je možné na takomto majetku zriadiť záložné právo, pričom manžel žalovanej nie je ani účastníkom tohto súdneho konania. Ďalej dôvodila, že nebola preukázaná dohoda žalobcu a žalovanej na splatnosti predmetných pôžičiek, žalobca nikdy nevyzval žalovanú na úhradu plnení, preto pohľadávky žalobcu nie sú splatné, ďalej dôvodila, že žalobcovi plnila aj iným spôsobom (v hotovosti), ako len úhradou na uvedené bankové účty a napokon, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním pohľadávky žalovanej voči spoločnosti M-DOM s. r. o. voči pohľadávke žalobcu na úhradu predmetných pôžičiek.
28. Pokiaľ ide o zriadenie záložného práva na majetku dlžníka patriaceho do BSM tak je potrebné uviesť, že ustanovenie § 147 ods. 1 OZ pripúšťa, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla uspokojiť pri exekúcii i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Týmto ustanovením sa rieši ochrana tretích osôb pri uspokojovaní ich majetkových práv. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je totiž charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Keďže v bezpodielovom spoluvlastníctve neexistujú podiely žiadneho z manželov na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na ideálny podiel tohto manžela (dlžníka) na majetku v BSM. Právnym dôsledkom ustanovenia § 147 OZ je, že v prípade nesplnenia samostatného záväzku jedného z manželov veriteľ môže v exekučnom konaní domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky nielen z výlučného majetku povinného manžela, ale aj z majetku patriaceho do BSM. Toto ustanovenie nemá za následok vznik spoločného záväzku manželov, upravuje iba spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa len jedného z manželov pri výkone rozhodnutia tak, že pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do BSM. Zaviazaným voči veriteľovi zo záväzkového vzťahu bude aj naďalej iba ten z manželov, ktorému vznikol samostatný záväzok za trvania manželstva.
29. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Výkon rozhodnutia na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možný na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov. Netreba osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi, lebo by sa ním len určovalo, čo vyplýva z ustanovenia § 147 OZ (R 70/1965). Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť spoločného majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich BSM trvá. V prípade, že exekúciou majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom exekučného konania, a to pre ten úsek exekučného konania, v ktorom sú postihnuté veci v BSM. 30. Predmetné hmotnoprávne ustanovenie § 147 ods. 1 OZ, je východiskom pre aplikáciu ust. § 343 ods. 1 CSP aj na majetok dlžníka patriaci do BSM, ktorým sa zriaďuje tzv. sudcovské záložné právo. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. OZ. Ako už bolo uvedené vyššie, ani na zriadenie záložného práva na majetku dlžníka patriaceho do BSM nie je potrebné osobitné rozhodnutie proti manželovi nedlžníkovi, ktorý počas trvania BSM zdieľa majetkový osud manžela dlžníka. Z uvedených dôvodov je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetku dlžníka patriaceho do BSM prípustné, pričom manžel dlžníka nie je stranou konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné uviesť, že ide o dočasný zabezpečovací inštitút, vlastníkom nehnuteľnosti umožňuje tieto užívať, ako aj s nimi
nakladať. A v prípade úhrady zabezpečenej pohľadávky, resp. zamietnutia žaloby vo veci samej dôjde k zrušeniu tohto záložného práva.
31. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sú vzhľadom na subsidiárne použitie ustanovení o neodkladnom opatrení, rovnako aj osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a rovnako aj žalobcom osvedčená obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).
32. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku – t. j. v tomto prípade existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy. Súd teda nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia uplatnený peňažný nárok žalobcu javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je tvrdenie žalobcu o existencii peňažnej pohľadávky voči žalovanému z objektívneho hľadiska presvedčivé a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie existencie peňažného nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti danosti takéhoto nároku je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jeho neexistencie.
33. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou o zaplatenie pohľadávok z poskytnutých pôžičiek je očividne vylúčený. Žalobca v predmetnej veci v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej) poskytol dostatočný opis skutkového stavu, ku ktorému predložil príslušné listiny, a to výpisy zo svojho účtu preukazujúce poskytnutie konkrétnych peňažných súm žalovanej. Žalovaná existenciu pôžičiek v podanom odvolaní ani nerozporovala. Žalobca dostatočne odôvodnil aj výšku požadovanej pôžičky, kedy presne uviedol, aké sumy pôžičiek žalovanej poskytol, ako ich žalovaná splácala a aké sumy pôžičiek zostali neuhradené. Pokiaľ sa žalovaná bránila tým, že medzi stranami nebola dohodnutá splatnosť pôžičiek, tak táto otázka bude predmetom dokazovania vo veci samej, ale predbežne z predložených listín sa javí, že žalobca pri jednotlivých platbách vždy uvádzal ako doplňujúcu informáciu údaj o splatnosti pôžičky, čiže žalovaná vedela, kedy sú jednotlivé pôžičky splatné a nepreukázala, že by s uvedenými termínmi splatnosti pôžičiek bývala nesúhlasila. Žalovaná nepredložila žiadne iné svoje vlastné dôkazy preukazujúce zaplatenie iných súm, ako len tých, ktoré tvrdil žalobca. Jej tvrdenie, že pôžičky mala žalobcovi splácať okrem úhrady na bankový účet žalobcu aj iným spôsobom, napr. v hotovosti žiadnym spôsobom neosvedčila, pričom žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvedené poprel a tiež vysvetlil, že aj žalovanou uvádzaná suma 4.296 eur ňou nebola zaplatená v hotovosti, ale na účet žalobcu, pričom tento jej celkovú platbu zo dňa 01.06.2023 v sume 8.000 eur použil z časti vo výške 3.704 eur na úhradu skôr splatnej pôžičky (poskytnutej dňa 03.02.2023 vo výške 13.900 eur) a zvyšok zo sumy 8.000 eur, t. j. predmetných 4.296 eur použil na splatenie pôžičky zo dňa 07.02.2023. Žalovaná neuviedla ani mená svedkov, ktorí majú skutočnosť, že žalobcovi splácala pôžičky aj v hotovosti v konaní potvrdiť. Žalovaná si pritom odporuje, pretože na jednej strane v odvolaní uvádza, že zvyšné pôžičky splatila žalobcovi v hotovosti, ale zároveň uvádza, že tieto pohľadávky mali zaniknúť vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu voči žalovanej s pohľadávkami žalovanej voči obchodnej spoločnosti M-DOM s. r. o. z neuhradených faktúr. Argumentácia žalovanej o tom, že pôžičky žalobcu v celom rozsahu uhradila je teda vnútorne rozporná a tým nepresvedčivá. Navyše žalovaný predložil doklady potvrdzujúce, že faktúry, ktorými žalovaná preukazovala svoju pohľadávku voči spoločnosti M- DOM s. r. o., boli touto spoločnosťou uhradené (pokladničné doklady), pričom je tiež dôvodná obrana žalobcu v tom, že započítať možno iba vzájomné pohľadávky toho istého veriteľa a dlžníka, pričom žalobcu ako fyzickú osobu veriteľa nie je možné stotožňovať s obchodnou spoločnosťou M-DOM s. r. o., ktorej je konateľom a spoločníkom. Žalovaná nepreukázala, že má peňažnú pohľadávku voči žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá by bola spôsobilá na započítanie s pohľadávkami žalobcu na splatenie pôžičiek.
34. Žalovaná teda v podanom odvolaní uviedla skutkové tvrdenia, ktoré však nekorešpondujú so žalobcom predloženými dôkazmi (výpismi z účtu, SMS komunikáciou a pokladničnými dokladmi) a vzájomne si tiež odporujú (zaplatenie pôžičiek v hotovosti vs. zánik pohľadávky žalobcu započítaním, ako aj tvrdenie o nezaplatení jej faktúr žalobcom vs. predložené pokladničné doklady o úhrade
faktúr žalobcom), preto jej odvolanie nebolo spôsobilé oslabiť osvedčenie existencie nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáhal zabezpečovacím opatrením. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy 58.404 eur s príslušenstvom, však bude potrebné celú vec komplexne skutkovo i právne vyhodnotiť. Žalobca však v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špecifikoval svoju konkrétnu pohľadávku tak, aby ju bolo možné dostatočne identifikovať tak, že tento jeho peňažný nárok v zmysle jeho skutkových tvrdení trvá a môže byť aj dôvodný. Preto považoval odvolací súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenú.
35. Pokiaľ ide o obavu z ohrozenia exekúcie, tú súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil, že je daná, keďže z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že na LV č. XXX pre k. ú. C. bola zapísaná plomba na základe V-6125/2023 (kúpna zmluva) a na základe V-6087/2023 (zmluva o zriadení obmedzení alebo zrušení vecného bremena) a na LV č. XXXX bola zapísaná plomba na základe V-6125/2023 (kúpna zmluva) , teda je evidentné, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti prevádza na tretiu osobu. Žalovaná pritom tento záver súdu prvej inštancie v podanom odvolaní ani nespochybnila. Neuviedla ani, že by disponovala iným majetkom, ktorým by preukazovala svoju solventnosť na úhradu žalobcovej pohľadávky a nespochybnila ani primeranosť zásahu do jej majetkových pomerov týmto zabezpečovacím opatrením. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za splnený aj druhý predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie.
36. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, po vyporiadaní sa s odvolacími námietkami žalovanej v podanom odvolaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa buď bude končiť konanie vo veci samej, alebo v uznesení o zrušení zabezpečovacieho opatrenia.
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).