Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/60/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: UNIQA MANAGEMENT Services, s.r.o. so sídlom Európska 810/136, 160 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 25 672 703, vo veci jej organizačnej zložky UNIQA MANAGEMENT Services, s.r.o., organizačná zložka Slovensko, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 50 008 056, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, J., zastúpenej Mgr. Petrom Baranom, advokátom, Námestie SNP 538/16, Stropkov, o zaplatenie istiny 6.816,27 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 06.09.2021, č. k. - 392, v spojení s opravným uznesením z 23.09.2022 č.k. - 435, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.282,99 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.9.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad 5.282,99 eur s prísl. tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 56 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.816,27 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil tiež žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodov rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 01.07.2013 zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - manažér obchodnej skupiny a následne dňa 01.01.2014 bola uzatvorená zmluva o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent. Dňa 01.03.2014 uzavrel so žalovanou opäť novú zmluvu o finančnom sprostredkovaní. Podľa zmluvy bolo povinnosťou žalovanej vyvíjať pre žalobcu činnosť, ktorá smerovala k tomu, aby ten, kto má záujem o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby mal príležitosť takúto zmluvu uzavrieť a zároveň aj predkladať záujemcom ponuky na uzavretie produktovej zmluvy, poskytovať odbornú pomoc a podobne. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovanej boli vyplácané zo strany žalobcu priame provízie a to z vlastnej produkcie žalovanej, ako aj nepriame provízie z produkcie finančných agentov, ktorí boli podriadení žalovanej. K ukončeniu zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo na žiadosť žalovanej ku dňu 23.01.2015. Zdôraznil, že

žalovaná vykonávala pre žalobcu na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní činnosť definovanú v § 2 Zákona o finančnom sprostredkovaní ako finančné sprostredkovanie a to na pozícii viazaného finančného agenta podľa § 6 ods. 2 písm. b) Zákona o finančnom sprostredkovaní.

3. Po ukončení zmluvy vyzval žalobca žalovanú 07.04.2017 na úhradu sumy 6.816,27 eur, vykonal započítanie voči žalovanej, pričom celková výška získateľných provízií, na ktoré žalovanej vznikol nárok po skončení zmluvy, predstavovala sumu 127,35 eur, celková výška garančného fondu sumu 1.178,73 eur a výška špeciálnych provízií sumu 100 eur. Storno provízia predstavovala sumu 8.222,35 eur a po odpočítaní nárokov žalovanej, žalobca uplatnil nárok na vrátenie provízie v sume, ktorá je predmetom konania 6.816,27 eur. Tento dlh vznikol z dôvodu, že došlo k zániku nároku žalovanej na výplatu provízie v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve o finančnom sprostredkovaní a v súlade s podmienkami uvedenými v províznych podmienkach. Žalovaná nenamietala výšku uplatnených storno provízii, avšak vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná premlčanie odôvodňovala tým, že nárok na vrátenie provízii bol na súde zo strany žalobcu uplatnený až dňa 31.10.2018 a nie v deň podania žaloby. Zdôvodnil to tým, že z podanej žaloby nebolo možné zistiť, akého nároku sa žalobca domáha a tento deň nemožno považovať za uplatnenie práva na súde. Až vo vyjadrení z 31.10.2018 žalobca uviedol vrátenie ktorej konkrétnej provízie požaduje. Súd prvej inštancie sa s touto právnou argumentáciou žalovanej nestotožnil. Zdôraznil, že zo žaloby jasne vyplynulo, že žalobca sa domáha vrátenia provízií, u ktorých neboli splnené podmienky na ponechanie si za jednotlivé produktové zmluvy a taktiež aj žiada vrátenie špeciálnych provízii, ako napr. adaptačná provízia. V žalobe uviedol znenie províznych podmienok a presné znenie ustanovenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní, z ktorých toto jeho právo vyplýva. Taktiež poukázal aj na záverečné vyúčtovanie, ktoré bolo žalovanej doručené, a preto bolo jasné, ktoré vyplatené provízie žalobca požaduje vrátiť. Nejde o zmenu žaloby, podstatnou zmenou alebo doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby nemožno považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu, ktorý žalobca spresnil podaním z 25.10.2018, ani návrh na vykonanie dôkazov. Tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a obrany. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 14.04.2018, poistné zmluvy zanikli v období od 30.04.2014 do 13.01.2015 a so zreteľom na potrebu aplikácie štvorročnej premlčacej lehoty je zrejmé, že žalobca uplatnil nárok včas. Zároveň nebol premlčaný ani nárok na vrátenie adaptačnej provízie, keďže premlčacia lehota v tejto súvislosti začala plynúť odo dňa, kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi zmluvnými stranami. Nárok na ponechanie si vyplatenej adaptačnej provízie je podľa súdu prvej inštancie naviazaný na dodržanie dĺžky zmluvného vzťahu a nakoľko zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola ukončená do dvoch rokov od jej uzavretia, žalobca má nárok na vrátenie adaptačnej provízie podľa článku 4 bod 5 Províznych podmienok pre pozíciu finančný sprostredkovateľ. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a nasl. a na základe a nasl. v znení neskorších predpisov.

4. Žalobe na základe uvádzaných dôvodov súd prvej inštancie vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa a nasl. .

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žalobu zamietol a uplatnila si nárok na náhradu trov celého konania. Namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zdôrazňuje, že žalobca do spisu predložil rámcovú zmluvu, avšak ako vyplýva už z názvu samotnej zmluvy, nejde o zmluvu, ktorá by sa týkala konkrétnej pohľadávky. Z obsahu rámcovej zmluvy nevyplýva, aby bola na žalobcu postúpená žalobou uplatnená pohľadávka so zreteľom na to, že žaloba tvrdí, že uplatnenú pohľadávku nadobudol v dôsledku cezhraničného zlúčenia ako nástupnícka spoločnosť zanikajúcej spoločnosti AXA Services s.r.o. a táto ju mala nadobudnúť na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a prevzatí dlhu zo dňa 01.07.2016. Uvádza, že medzi podstatné obsahové náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok patrí predmet postúpenia a teda identifikácia postupovanej pohľadávky. Zo samotnej rámcovej zmluvy však žiadna identifikácia nevyplýva. Identifikácia postupovanej pohľadávky vyplýva až z dokumentu označeného ako záverečné vyúčtovanie, avšak tento dokument nie je žiadnou osobou podpísaný, čo má podľa jej názoru za následok neplatnosť postúpenia. Nesúhlasí ani s posúdením nároku žalobcu, tak ako to realizoval súd prvej inštancie v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania. Uvádza, že z obsahu podanej žaloby vyplýva iba to, že žalobca žiada vrátenie v minulosti vyplatených provízií a to bez toho, aby konkretizoval akých provízií sa vlastne žaloba týka. Ako jedinú províziu v žalobe špecifikoval adaptačnú províziu vo výške 2.400 eur. V žalobe iba všeobecne uviedol, že nárok opiera o uzatvorenú zmluvu o finančnom sprostredkovaní medzi ním a žalovanou. Keďže však malo dôjsť k ukončeniu týchto

zmlúv, žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná je povinná vrátiť vyplatené provízie. Až vo vyjadrení z 25.10.2018, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 31.10.2018, žalobca konkrétne uvádza, akého nároku sa vlastne v konaní domáha a špecifikuje výšku jednotlivých provízií, ktoré žiada vrátiť. Z toho podľa žalovanej plynie, že nárok na vrátenie takto špecifikovaných provízií bol na súde uplatnený až 31.10.2018 a stalo sa tak po uplynutí štvorročnej premlčacej doby plynúcej od vzniku nároku na ich vrátenie a teda nárok žalobcu je premlčaný s výnimkou nároku na vrátenie adaptačnej provízie 2.400 eur a storno provízie 27,30 eur. Považuje za nepodstatné, či žalobca v týchto oboch podaniach, žaloba a špecifikácia, požaduje rovnakú sumu v petite, keďže predmet konania je vymedzený nielen petitom žaloby, ale aj skutkovým odôvodnením. Súd prvej inštancie mal preto najprv pripustiť zmenu žaloby vzhľadom na nové rozhodujúce skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalobcu z 25.10.2018, tak aby mohol ďalej konať na podklade týchto nových tvrdení. Pokiaľ tak neurobil, pochybil a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak správne byť nemôže. Na základe týchto dôvodov navrhla žalovaná podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Zdôraznil, že predložením Rámcovej zmluvy v súdnom konaní preukázal postúpenie predmetnej pohľadávky. Záverečné vyúčtovanie bolo vyhotovené 09.03.2017 so stavom ku dňu 27.02.2017. Nakoľko už oznámením zo dňa 07.04.2017 adresovaným žalovanej jej bolo oznámené postúpenie pohľadávky, urobilo sa tak bezodkladne v súlade s a nasl. . Od tohto momentu mala žalovaná vedomosť o postúpení pohľadávky. Zároveň spoločnosti AXA Services s.r.o. bola postúpená presne špecifikovaná pohľadávka a tento právny stav nie je možné žiadnym tvrdením žalovanej vyvrátiť. Postupca v zmysle Rámcovej zmluvy postúpil na spoločnosť AXA Services s.r.o. pohľadávku, ktorá vznikla v budúcnosti a to z dôvodu zániku nároku finančného agenta na ponechanie si už vyplatenej provízie. Právna úprava nevylučuje postúpenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti a ktorá je zároveň určitá, identifikovateľná a existujúca. Na základe toho je zrejmé, že zmluvné strany rámcovej zmluvy si dostatočne určili spôsob identifikácie pohľadávky a postupovali v súlade s ňou, článok IV. 1 ods. 6 Rámcovej zmluvy. Postúpenie pohľadávky bolo dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, doloženými v súdnom konaní a to Rámcová zmluva a oznámenie zo dňa 07.04.2017 spolu so záverečným vyúčtovaním, z ktorého vyplýva priamo, aké poistné zmluvy zanikli a aká suma predstavuje nárok na vrátenie provízie. Zároveň zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky nemusí striktne postupovaná pohľadávka už existovať, ale stačí, aby existovala pravdepodobnosť jej vzniku v budúcnosti, nakoľko budúcu pohľadávku, resp. pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, právny poriadok nevylučuje z okruhu postupiteľných práv. Ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie sa správnym spôsobom vyporiadal aj s námietkou premlčania. Zdôrazňuje, že prílohou žaloby bolo záverečné vyúčtovanie, z ktorého vyplýva, aké poistné zmluvy boli ukončené a aká výška provízie pri jednotlivej poistnej zmluve patrí žalobcovi. Žalobca v žalobe však bližšie špecifikoval špeciálnu províziu, nakoľko v záverečnom vyúčtovaní je uvedená len všeobecne, pričom naopak, nárok na vrátenie získateľnej provízie za uzatvorené poistné zmluvy, priamo vyplýva o záverečného vyúčtovania. Tento postup je podľa jeho názoru plne súladný s ustanoveniami , keďže sa nejedná o rozhodujúce skutočnosti v zmysle ustanovení . Následne poskytol aj podrobnú špecifikáciu pohľadávky s presným výpočtom čiastkových provízií, aj keď výška uplatneného nároku nebola žalovanou v konaní rozporovaná. K posudzovaniu námietky premlčania žalobca poukazuje aj na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý sa venuje námietke premlčania nároku na vrátenie provízie finančného sprostredkovateľa. Za neopomenuteľný považuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Ergo poisťovňa proti Alžbete Barlíkovej, C-48/16, ktorý sa venoval finančnému sprostredkovaniu vo vzťahu k povinnosti finančného agenta vrátiť časť peňažnej odplaty za uzatvorené produktové zmluvy a zastáva rovnaký názor ako žalobca, ktorý tento názor v konaní aj prezentoval.

7. Žalovaná v podaní zo dňa 26.04.2022 zotrvala na svojej argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní a navrhla odvolaniu vyhovieť.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. , ďalej len , spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o vec samú, odvolanie žalovanej je dôvodné len sčasti.

9. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu . Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

12. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - manažér obchodnej skupiny dňa 01.07.2013. Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala pre spoločnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby - ďalej len produktová zmluva, špecifikovanej v províznych podmienkach, mal príležitosť túto zmluvu so spoločnosťou uzavrieť a to najmä predkladať záujemcom ponuky na uzavretie produktovej zmluvy, poskytovať odbornú pomoc, spolupracovať pri správe produktovej zmluvy a spolupracovať pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi z produktovej zmluvy. Spoločnosť sa zaviazala sprostredkovateľovi okrem iného platiť províziu podľa článku V. tejto zmluvy.

13. Dňa 01.03.2014 strany sporu uzavreli novú zmluvu o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent, ktorá v článku VI. upravuje províziu sprostredkovateľa.

14. Nebolo sporné, že podaním z 19.01.2015 žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu AXA Services s.r.o., Kollárska 6, Bratislava o zrušenie zápisu v registri zoznamu viazaných finančných agentov, ktorý je vedený Národnou bankou Slovenska, a to najneskôr do 30 dní od doručenia tejto žiadosti. Žalobca, resp. jeho právny predchodca túto žiadosť žalovanej akceptoval a dňa 23.01.2015 žalovanej oznámil ukončenie zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent

- finančný sprostredkovateľ ku dňu 23.01.2015.

15. Čo sa týka samotného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu označených ako „zmluva o finančnom sprostredkovaní“ ako zmluvy o obchodnom zastúpení podľa a nasl. . K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že každý právny úkon je nevyhnutné posudzovať podľa jeho obsahu a uvedené zmluvy napĺňajú pojmové znaky zmluvného typu - zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorých podstata spočíva v tom, že obchodný zástupca sa zaväzuje pre zastúpeného vykonávať činnosť smerujúcu k uzavretiu obchodov (do pozornosti uznesenie KS Prešov sp. zn. ).

16. Ustanovenie ukladá povinnosť posúdiť zmluvy ako zmluvné typy upravené v hlave II. , ak obsah práv a povinností dohodnutý zmluvnými stranami zahŕňa podstatné znaky niektorého zo zmluvných typov. Pojmové znaky zmluvného typu sú označené ako podstatné časti zmluvy a predstavujú základné kvalifikačné kritérium pre posúdenie, či konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený . Na základe uvedeného je možné medzi zmluvnými stranami uzatvoriť zmluvu, ktorá je zmluvným typom upraveným v alebo môže byť uzatvorená podľa iného právneho predpisu, prípadne sa môže jednať o nepomenovanú zmluvu. To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná na platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Z toho plynie, že obsah zmlúv medzi stranami sporu spĺňa klasifikačné kritérium pre posúdenie zmlúv ako zmluvného typu upraveného a to zmluvy o obchodnom zastúpení, preto je potrebné aj práva a povinnosti plynúce z tohto úkonu posudzovať podľa uvedeného zmluvného typu.

17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že z obsahu žaloby v spojení s presnou špecifikáciou uplatneného nároku, ktorá je vyjadrená v písomnom podaní žalobcu doručenom súdu prvej inštancie dňa 29.10.2018 (č.l. 100 a nasl.), je zrejmé, že žalobca si uplatnil právo na vrátenie alikvotnej časti vyplatených provízií, keďže došlo k ukončeniu poistných zmlúv z dôvodu neplatenia poistného, resp. výpovede zmluvy a zároveň si uplatnil právo na vrátenie vyplatenej adaptačnej provízie z dôvodu, že žalovaná nezotrvala v zmluvnom vzťahu po dobu dvoch rokov od uzatvorenia zmlúv.

18. Čo sa týka tzv. získateľných provízií, bolo nevyhnutné tieto posúdiť podľa ust. - 662 , keďže sa jedná o odmenu za činnosť obchodného zástupcu pre zastúpeného. Ustanovenie , ktorým implementoval do slovenského právneho poriadku obsah Smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov pričom ust. , implementovalo článok 11 predmetnej Smernice. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-48/16 Ergo poisťovňa, a.s., proti Alžbete Barlíkovej z bodu 44. vyplýva, že článok 11 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. V bode 47. Súdny dvor EÚ konštatoval, že skutočnosť, že zmluva o obchodnom zastúpení ukladá zástupcovi povinnosť vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade, že zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa zrealizuje iba čiastočne, nemožno v zásade považovať za „odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 Smernice č. 86/653. Naopak, táto povinnosť je v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 1 a 2 tejto Smernice. V ďalšom obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia Súdny dvor EÚ konštatoval, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka Smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže zaniknúť tiež v prípade, ak zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje. Je však potrebné spresniť na jednej strane, že povinnosť vrátiť províziu musí byť striktne primerané rozsahu nerealizovanej zmluvy.

19. Je tak potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie opodstatnene posudzoval, či žalobcom uplatnený nárok na vrátenie alikvotnej časti získateľných provízií je v súlade s ust. a zároveň v súlade s výkladom článku 11 Smernice 86/653/EHS, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-48/16. Je zrejmé, že žalobca v žalobe v spojení so spomínanou špecifikáciou uplatneného nároku presným spôsobom uviedol, z ktorých zrušených zmlúv si uplatňuje vrátenie alikvotnej časti získateľných provízií, z akého dôvodu došlo k zániku zmlúv s poukazom na ustanovenie vnútorných predpisov žalobcu, ktoré upravujú konkrétnu rozväzovaciu podmienky, v dôsledku ktorej dochádza k zániku nároku na vyplatenú províziu a takýmto spôsobom uviedol hmotnoprávne skutočnosti, na základe overenia ktorých bolo možné vo veci meritórne rozhodnúť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na spôsob akým dospel ku konkrétnej výške alikvotnej časti tej-ktorej získateľnej provízie, ktorú žiada v tomto konaní vrátiť.

20. Žalobca špecifikáciou ním uplatneného práva na vrátenie alikvotnej časti vyplatených získateľných provízií uniesol bremeno tvrdenia, keďže z jeho podaní obsiahnutých v spise, na ktoré odvolací súd poukázal, vyplývajú skutkové tvrdenia na preukázanie nárokov uplatnených v žalobe v spojení so špecifikáciou daných nárokov ( v spojení s ).

21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd nezistil, aby postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ). V spomínanej špecifikácii nárokov žalobca uviedol konkrétne označenia zmlúv, ktoré boli zrušené, označil deň ich uzatvorenia, deň zrušenia týchto zmlúv, dôvod ich zrušenia s označením internej normy žalobcu, ktorá upravuje právo na vrátenie alikvotnej časti pre konkrétne zrušenie zmluvy a uviedol spôsob výpočtu výšky jednotlivých nárokov na vrátenie alikvotných častí provízií. Za tejto situácie tak nemožno konštatovať, že by špecifikácia uplatnených nárokov žalobcu v priebehu prvoinštančného konania predstavovala zmenu žaloby podľa ako to namieta žalovaná. Ustanovenie upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Žalobcom predložená špecifikácia nároku vychádzajúc z jeho obsahu nepredstavuje rozšírenie už uplatnených nárokov a žalobca zároveň v tomto podaní neuplatnil iné práva než tie, ktoré boli obsiahnuté už v žalobe. Táto odvolacia námietka žalovanej tak opodstatnená nie je. V nadväznosti na uvedené je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa správnym a dostatočným spôsobom vyporiadal aj s uplatnenou námietkou premlčania žiadaných nárokov žalobcu ( v spojení s ). Ako už bolo spomínané, súd prvej inštancie správne akcentoval, že v danom prípade predložením špecifikácie nárokov žalobcu nešlo o zmenu žaloby, žaloba zo strany žalobcu bola doručená súdu prvej inštancie dňa 14.04.2018 a poistné zmluvy, z existencie ktorých je nárok uplatňovaný, zanikli v období od 30.04.2014 do 13.01.2015. Za tejto situácie správne uzavrel, že vzhľadom na potrebu aplikácie štvorročnej premlčacej lehoty tak platí, že žalobca uplatnil žiadané nároky včas, a to ešte pred jej uplynutím a s touto právnou argumentáciou sa stotožnil aj odvolací súd.

22. Súd prvej inštancie sa ďalej správne vyporiadal aj s námietkou nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. V tejto súvislosti správne akcentoval, že rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok a prevzatí dlhu zo dňa 01.07.2016 uzavretou medzi spoločnosťami AXA - životní poisťovňa, a.s., IČO: 61 859 524, so sídlom Lazarská 13/8, Praha, ČR; AXA poisťovňa, a.s., IČO: 28 195 604, so sídlom Lazarská 13/8, Praha, ČR; AXA investiční spoločnost, a.s., IČO: 64 579 018, so sídlom Lazarská 13/8, Praha, ČR a AXA d.d.s., a.s., IČO: 35 977 540, so sídlom Kolárska 6, Bratislava a AXA d.s.s., Kolárska 8, Bratislava, IČO: 35 903 821 a právnym predchodcom žalobcu AXA Services s.r.o., IČO: 35 893 940, došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní. Podľa článku IV., I. ods. 5 Rámcovej zmluvy AXA Services nadobudne pohľadávku dňom doručenia špecifikácie konkrétnej pohľadávky podľa ods. 6 z tohto článku. Spoločnosť AXA Services s.r.o., so sídlom Kolárska 6, Bratislava, IČO: 35 893 940, zanikla zlúčením ku dňu 16.10.2017 bez likvidácie a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť AXA Management Services s.r.o. (pôvodný názov AXA Česká republika, s.r.o.), IČO: 25 672 703, so sídlom Lazarská 13/8, Praha 2, Česká republika. AXA Management Services s.r.o., vykonáva podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko, so sídlom Kolárska 6, Bratislava, IČO: 50 008 056.

23. Podľa článku I. a článku II. Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a prevzatí dlhu zo dňa 01.07.2016 pohľadávkou spoločnosti sa pre účely tejto zmluvy rozumela peňažná pohľadávka (splatná aj nesplatná, premlčaná aj nepremlčaná, existujúca aj budúca) spoločnosti I. až V. uvedených v úvodnej časti zmluvy voči agentovi, ktorá vznikla z dôvodu zániku nároku agenta na províziu (odplaty za výkon finančného sprostredkovania pre spoločnosti uvedené v bodoch I. až V.), v dôsledku čoho vznikla agentovi povinnosť vrátiť vyplatenú províziu spoločnostiam uvedeným v bodoch I. až V.

24. a nepoužíva pojem „zmluva o postúpení pohľadávky“. V bez ďalšieho ustanovuje, že veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inému. Nejde teda za žiadnych okolností o nominátny kontrakt. nemá vlastnú úpravu postúpenia pohľadávky, v dôsledku čoho sa občianskoprávna reglementácia v nevyhnutnom rozsahu použije aj na obchodné záväzky ( ). Zmluva o postúpení pohľadávky musí byť uzavretá písomne, čo v danom prípade splnené bolo. Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle a nasl. . Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej

postúpenie nevylučuje alebo iný právny predpis. V aplikačnej praxi sa najčastejšie vyskytuje cesia pohľadávky peňažnej. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť vo všeobecnosti pohľadávka splatná alebo nesplatná, premlčaná, podmienená, prípadne relatívne neplatná, pokiaľ sa dotknutá osoba pred postúpením neplatnosti účinne nedovolala neplatnosti podľa . Postúpiť možno pohľadávky zo zmlúv alebo iných obligácií, postúpeniu pohľadávky nebráni jej prípadná spornosť, ani popieranie existencie, výšky alebo iných vlastností záväzku dlžníkom. V čase cesie ide o postupované pohľadávky, ktoré existujú alebo ide o pohľadávky, u ktorých je pravdepodobný ich vznik v budúcnosti. Budúcu pohľadávku teda platný právny poriadok nevylučuje z okruhu postupiteľných práv. Takúto pohľadávku je možné v zmluve vymedziť napr. o právny dôvod jej budúceho vzniku, prípadne osobu dlžníkov. Ako budúce možno v zásade postúpiť všetky pohľadávky, ktoré by spĺňali podmienky postupiteľnosti aj ako existujúce. V praxi sú týmto spôsobom postupované napr. budúce pohľadávky z titulu nájomného, kúpnej ceny, prípadne provízie (komentár II., druhé vydanie, 2019, s. 1942 - 1959: F. Sedlačko).

25. Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi, spomínanou Rámcovou zmluvou, záverečným vyúčtovaním, jednotlivými návrhmi poistných zmlúv a dôvodom ich zániku, že vo veci je aktívne vecne legitimovaný a aj s touto právnou argumentáciou prvoinštančného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

26. Ako bolo vyššie uvádzané, žalobca v žalobe v spojení s ďalšou špecifikáciou uplatneného nároku, presne vyčíslil, z ktorých zrušených zmlúv si uplatňuje vrátenie alikvotnej časti získateľných provízií a poukázal na výpočet akým dospel ku konkrétnej výške alikvotnej časti tej-ktorej získateľnej provízie, ktorej vrátenie v konaní požaduje. Medzi stranami konania nebolo sporné, že výška získateľných provízií za životné poistenie predstavuje v závislosti od uvedeného sumu 5.752,96 eur a 69,30 eur a získateľné provízie za neživotné poistenie sumu 0,09 eur (č.l. 232 a 233).

27. Pokiaľ ide o nárok na vrátenie tzv. adaptačnej provízie, je potrebné uviesť, že v čase uzatvárania zmlúv o finančnom sprostredkovaní, Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neobsahoval legálnu definíciu odmeny, keďže bol do tohto , ktorým sa mení a dopĺňa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto bolo nevyhnutné posúdiť tento nárok podľa v spojení s , čo strany sporu nenamietali.

28. Je zrejmé, že žalobca požaduje vrátenie adaptačnej provízie z dôvodu, že žalovaná nezotrvala v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom po dohodnutú dobu 24 mesiacov, keďže následne vypovedala zmluvu o finančnom sprostredkovaní, požiadala o zrušenie zápisu v zozname viazaných finančných agentov a nebolo sporné, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu trval 16 mesiacov. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. v podobnej právnej veci poukazoval na to, že so zreteľom na dĺžku trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu je potrebné vykonať vlastný výpočet alikvotnej časti tejto adaptačnej provízie, čo samotný žalobca v uvádzanom konaní akceptoval a vo vzťahu k žalovanej strane si vtedy uplatnil adaptačnú províziu len v alikvotnej výške (do pozornosti tiež rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. ).

29. Za týchto okolností odvolací súd aj v prejednávanej veci konštatuje, že žalovanej zanikol nárok na adaptačnú províziu výpoveďou zmluvy o finančnom sprostredkovaní, avšak vrátenie plnej sumy adaptačnej provízie by bolo s ohľadom na trvanie zmluvného vzťahu po dobu 16 mesiacov a na skutočnosť, že adaptačná provízia bola žalovanej vyplatená vo výške 2.300 eur (č.l. 232), v rozpore s poctivým obchodným stykom. Na tom základe odvolací súd (tak ako v obdobnej právnej veci Krajského súdu Prešov sp. zn. ) v danom prípade vykonal vlastný výpočet alikvotnej časti adaptačnej provízie a zistil, že žalobca má nárok na vrátenie adaptačnej provízie vo výške 766,72 eur (2.300 eur : 24 = 95,83 eur, 95,83 eur x 16 mesiacov = 1.533,28 eur, 2.300 eur - 1.533,28 eur = 766,72 eur). Na základe uvedeného je potom zrejmé, že žalobca má právny nárok na zaplatenie sumy 5.752,96 eur za tzv. získateľné provízie za životné poistenie, k tomu je potrebné pripočítať sumu 69,30 eur za ďalšie získateľné provízie za životné poistenie, sumu 0,09 eur získateľné provízie za neživotné poistenie, ako aj alikvotnú časť spomínanej adaptačnej provízie v sume 766,72 eur, čo spolu predstavuje sumu

6.589,07 eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať zápočet uplatnený žalovanou v rozsahu 1.178,73 eur (garančný fond) a sumu 127,35 eur (tzv. následné provízie, č.l. 233) v dôsledku čoho opodstatnený nárok žalobcu je daný sumou 5.282,99 eur.

30. Žalobca zároveň má nárok na úroky z omeškania z tejto sumy v súlade s , v rozsahu 9 % ročne od 18.09.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. S poukazom na uvedené odvolací súd postupom podľa , rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi spomínanú sumu 5.282,99 eur s prísl. potvrdil ako vecne správny a postupom podľa rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad 5.282,99 eur s prísl. zmenil tak, že v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov celého konania bolo rozhodnuté v závislosti od výsledku sporu postupom podľa , v spojení s . V tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, teda každá strana, žalobca aj žalovaný, je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. ). Žalobca v tomto konaní žiadal priznať celkovú sumu 6.856,27 eur. Jeho žaloba bola zamietnutá v časti istiny 1.533,28 eur, úspech žalobcu vo veci predstavoval 78 % a jeho neúspech je vyjadrený rozsahom 22 %, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 56 %. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).