Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/106/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková s. r. o., so sídlom Komárno, Ul. biskupa Királya 6, proti osobe povinnej platiť výživné: C. E. B., nar, XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. -100 zo dňa 22.04.2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že povinný je povinný prispievať na výživu oprávnenej sumou 290,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, počnúc dňom 04.12.2023.

II. Zročné výživné povinného na oprávnenú za obdobie od 04.12.2023 do 30.04.2024 predstavuje sumu 771,80 eura, ktorú sumu súd povoľuje povinnému splácať v mesačných splátkach po 200,- eur spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám oprávnenej, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu oprávnenej sumou 200,- eur mesačne, počnúc dňom 04.12.2023 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej. Zaostalé výživné za obdobie od 04.12.2023 do 30.04.2024 v sume 330,60 eura zaviazal povinného zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky včas, sa stáva zročným celý dlh. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky na určenie výživného, ktoré považoval po vyhodnotení dôkazov vo výške 200,- eur mesačne za postačujúce na pokrytie základných potrieb oprávnenej, a to s prihliadnutím na príjem povinného a jeho výdavky. Mal za preukázané štúdium oprávnenej na Univerzite v Budapešti – Semmelweis Egytem, odbor medicína, s predpokladaným termínom ukončenia štúdia dňa 30.06.2025, ktoré oprávnená absolvuje dennou formou, teda sa sústavne pripravuje štúdiom na budúce povolanie, z ktorého dôvodu trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči nej, pričom matka si vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a povinný na základe

dohody prispieval na výživu oprávnenej sumou 100,- eur mesačne, ktorá však oprávnenej nepostačovala vzhľadom na jej výdavky vo výške 300,- až 360,- eur mesačne, keďže na internáte nemá zabezpečené stravovanie. Výdavky oprávnenej predstavujú v priemere denne 15,- eur na stravu, na mimoriadne výdavky so štúdiom na začiatku školského roka mala oprávnená výdavky do 300,- eur, ďalej má výdavky titulom cestovného MHD v Budapešti 3 500,- forintov, cestovaním do bydliska 2 až 3 krát mesačne po 10,- eur, za internát platí 30,- eur mesačne, oblečenie 50,- až 60,- eur mesačne, v čom boli zahrnuté aj pracovné odevy, plášť a topánky pre študenta medicíny, 10,- eur mesačne na antikoncepciu, keďže má hormonálne ťažkosti a aj problémy s kožou, tiež vynakladá výdavky na vitamíny D a C, pretože sa lieči na štítnu žľazu, teda celkove tieto výdavky činia 40,- eur mesačne, na drogériu a kozmetiku 40,- eur mesačne, mobil a internet 7,- eur, životné poistenie 12,- eur mesačne, na okuliare a kontaktné šošovky, ktoré musí mať pri úkonoch ako medička, vynakladá sumu 70,- eur za 2 mesiace a na výmenu okuliarov 300,- až 400,- eur a vzhľadom na vek 25 rokov nepoberá rodinné prídavky. Oprávnená žije so svojou matkou v rodinnom dome patriacom starej matke zo strany matky. Matka oprávnenej poberala do augusta 2023 opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojho otca vo výške 525,- eur, od septembra 2023 sa zamestnala s príjmom 861,- eur za 4 mesiace v priemere a tiež vynakladá výdavky na energie, na plyn 120,- eur mesačne, elektrinu 64,- eur mesačne, vodu 7,- eur mesačne, internet 11,- eur mesačne, povinné zákonné poistenie za vozidlo 108,- eur ročne, na pohonné hmoty činia výdavky 90,- eur mesačne, keďže matka vozí oprávnenú do Ostrihomu z C., pretože priamy vlakový spoj do Budapešti je až z daného miesta a okrem toho si oprávnená vzhľadom na náročnosť štúdia nemôže privyrábať. Príjem povinného ustálil vo výške 1 129,91 eura mesačne s tým, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, avšak má výdavky na energie v rodinnom dome v A. F., a to za plyn 60,- eur, elektrinu 29,- eur, vodu 5,- eur, pohonné hmoty 100,- eur, telefón 40,- eur, na stravu 300,- eur, s návštevou lekára 20,- eur, hygienické potreby 30,- eur, oblečenie 25,- eur a na splátku úveru vo výške 118,20 eura. Do mesiaca január 2024 povinný poberal na oprávnenú daňový bonus vo výške 50,- eur mesačne a od decembra 2023 do apríla 2024 prispieval na jej výživu sumou 100,- eur a 3 krát poukázal 50,- eur, teda spolu 650,- eur, žije sám, avšak navštevuje sa s priateľkou, s ktorou vedie spoločnú domácnosť cez víkendy a trávia spolu dovolenky v Taliansku, Maďarsku a rôzne. Povinný vlastní 2 motorové vozidlá WV Beetle, ktoré je 20 ročné a Hyundai i30, rok výroby 2012. Príjmy a výdavky povinného neboli v konaní spochybňované. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti od podania návrhu vznikol povinnému nedoplatok na výživnom vo výške 330,60 eura (zaplatil 5 krát 100,- eur plus 3 krát 50,- eur, spolu 650,- eur), ktoré zročné výživné umožnil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30,- eur vzhľadom na jeho príjmy a výdavky. Keďže oprávnená žiadala určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 290,- eur, vo zvyšku návrh zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej aj „“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala oprávnená odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že povinného zaviaže k vyživovacej povinnosti vo výške 290,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, t. j. 04.12.2023 a tiež jej prizná náhradu trov konania.

5. Podstatou odvolacích dôvodov oprávnenej boli dôvody podľa , a (ďalej aj „“). Prvoinštančným súdom určené výživné vo výške 200,- eur považovala za neprimerané a nepostačujúce na pokrytie jej nevyhnutných potrieb, a tiež vzhľadom na štandard povinného, pričom jej výdavky, ktoré neboli povinným rozporované, vyčíslila v sume 527,- eur mesačne, režijné náklady na rodinný dom, v ktorom s matkou býva, a ktoré predstavovali sumu 202,- eur mesačne, na nej pripadá podiel 101,- eur a tiež výdavky na okuliare a kontaktné šošovky predstavujú v priemere mesačne výdavok 48,- eur. Výdavky povinného prvoinštančný súd ustálil v sume 727,- eur, pričom na stravu minie rovnakú sumu ako ona, pričom ona sa stravuje v rýchlom občerstvení a tiež do výdavkov povinného prvoinštančný súd započítal aj výdavky na úver a pohonné hmoty vo výške 100,- eur, ktoré nie sú nevyhnutnými výdavkami. Poukázala na vlastníctvo 2 motorových vozidiel povinným, na ktoré vynakladá investície a tiež na jeho vyjadrenie, že pravidelne cestuje za partnerkou do Bratislavy, chodí na dovolenky, do kina v Maďarskej republike, kde má aj permanentku, preto prvoinštančným súdom stanovené výživné nie je postačujúce a nie je zrejmé, z akého dôvodu sumu 200,- eur súd prvej inštancie ustálil, keď údajne sa na jej výžive majú rodičia podieľať rovnakým podielom, ktorá úvaha je nesprávna vzhľadom na podstatne nižší príjem jej matky, táto nemá výdavky na dovolenky, úvery, kino, pretože si to nemôže dovoliť a uhrádza len výdavky súvisiace s bývaním. Keďže nemá stravu zabezpečenú v škole, vyčíslila výdavky na stravu vo výške 300,- až 350,- eur počas pracovného týždňa, keď je na internáte, ktorá je takmer rovnaká s výdavkami povinného na stravu, ktorú si on vie zabezpečiť

doma a tiež poukázala na výdavky na internát a dochádzku do školy, ako aj na postoj povinného, ktorý nad rámec výživného neprispieva, hoci jej to v minulosti prisľúbil a tiež poberal daňový bonus, hoci na to nebol oprávnený. Pokiaľ prvoinštančný súd jej výdavky ustálil na sumu 676,- eur mesačne, požadované výživné vo výške 290,- eur je minimum, na čo by mal byť povinný zaviazaný, pričom študuje predposledný ročník medicíny, snaží sa dosahovať najlepšie výsledky a z príjmu povinného vyplýva jeho schopnosť platiť výživné vo výške 290,- eur mesačne, vzhľadom na jeho vyšší príjem, ako je príjem jej matky. Podľa oprávnenej nie je zrejmé, ako súd posudzoval životnú úroveň povinného, ktorý si vie dovoliť platiť výdavky na 2 vozidlá, úver a výlety s partnerkou a jej dvomi deti, zahraničné dovolenky, pričom má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, teda nie je zrejmé, ako posudzoval jeho potencionálny príjem. Jej matka, s ktorou žije, má nižší príjem, nemá vysokoškolské vzdelanie, preto nie je zrejmé, prečo by mala znášať takmer dvojnásobok jej výdavkov, keď jej zabezpečuje bývanie a dochádzku na stanicu.

6. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadal nepriznať náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania. Odvolanie oprávnenej považoval za účelové a stanovené výživné vo výške 200,- eur je podľa neho určené správne a zodpovedajúce jeho pomerom, ako aj potrebám oprávnenej, ktorej podľa písomnej dohody uhrádzal výživné vo výške 100,- eur a sumu 50,- eur, ktorá zodpovedala daňovému bonusu, ktorý matka oprávnenej nemohla poberať. Popieral svoju vyššiu životnú úroveň ako oprávnenej, pričom pri určovaní výživného ide len o jedno z kritérií. Oprávnená ho krivo vyobrazuje, ako by žil na vyššej úrovni, než ona s matkou, čo sa nezakladá na pravde, pričom iný príjem okrem zo zamestnania nemá a jeho pomery neumožňujú platiť vyššiu sumu výživného, hoci oprávnená s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť jej matky, vzhľadom na jej vek a možnosti, si môže brigádne privyrobiť popri štúdiu. K poukazu na 2 vozidlá uviedol, že ide o niekoľkoročné vozidlá (25 ročné a druhé ročník 2012), ktoré používa na cestu z bydliska do práce a k svojej matke, pričom za priateľkou, keď sa dá, cestuje vlakom, pretože je to lacnejšie. Naposledy bol na dovolenke v Taliansku minulý rok s tým, že platil len cestu autom a ostatné hradila priateľka, s ktorou išli jej deti. Volal aj oprávnenú, ale odmietla to. Popieral návštevu kina v Budapešti, keď tam bol, tak len s oprávnenou, pretože jeho priateľka nerozumie po maďarsky.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v odvolací súd uvádza, že ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k ).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením ( ) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

11. Súd prvej inštancie síce aplikoval správne právne normy na prejednávanú vec, ale ich nesprávne vyložil, teda sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa oprávnená domáhala určenia vyživovacej povinnosti od povinného – od svojho otca, keďže je študentkou denného štúdia medicíny v Budapešti a povinný na jej výživu prispieva nezodpovedajúcou jej potrebám, t. j. vo výške 100,- eur mesačne, hoci jej výdavky predstavujú sumu 676,- eur mesačne. Súd prvej inštancie zistil správne príjmy povinného

vo výške 1 129,91 eura, ako aj príjem matky oprávnenej, ktorá si k nej dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť, tento príjem má vo výške 861,- eur.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Kritériá uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, t.j. s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, nárokom rodičov voči deťom na primeranú výživu, v zásade rovnakou životnou úrovňou manželov, nárokom rozvedeného manžela na primeranú výživu, nárokom nevydatej matky na primeranú úhradu jej výživy. Pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými a príspevku na výživu rozvedeného manžela sa vyžaduje aj určitý stupeň odkázanosti oprávneného. Pri pluralite na strane povinných sa posudzuje vzájomný pomer zákonných hľadísk určovania výživného. Zákon pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. V prípade, ak je povinný vedený ako nezamestnaný, avšak pracuje nelegálne, na takéto príjmy nemožno prihliadať, súd však môže posúdiť jeho celkovú majetkovú situáciu. Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného. Umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné, inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov povinného. Majetkové pomery budú predmetom dokazovania

a záleží aj na oprávnenom, aby poukázal na ich existenciu, pokiaľ má o nich vedomosť. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

16. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v , odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide tiež o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k . Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazu tak založí vadu konania podľa . Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku vyživovacej povinnosti povinného, keďže suma 200,- eur mesačne je neadekvátna a nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného, ktorý má k oprávnenej vyživovaciu povinnosť ako aj jej matka, ktorej príjem je však podstatne nižší, ako je príjem povinného a navyše táto poskytuje oprávnenej ďalšie potreby, a to s bývaním, ako aj s odvozom pri cestovaní do školy v zahraničí.

18. Aj vychádzajúc z metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá je usmernením pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, je ustálená vyživovacia povinnosť u oprávnenej vzhľadom na jej vek, jedinú vyživovaciu povinnosť povinného, vo výške 26 %, pričom z príjmu povinného tomuto zodpovedá vyživovacia povinnosť vo výške 293,77 eura, z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a za dôvodné považoval určenie vyživovacej povinnosti povinného vo výške 290,- eur počnúc dňom podania návrhu, t. j. 04.12.2023.

19. Odvolacie námietky oprávnenej teda považoval odvolací súd za relevantné, keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Nevzhliadol však odvolaciu námietku spočívajúcu v ustanovení a . Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za nepreskúmateľný a arbitrárny, avšak napriek tomu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže vzhľadom na dostatočne zistený skutočný stav veci prvoinštančným súdom, tento vyvodil z neho nesprávny právny záver ohľadne výšky vyživovacej povinnosti povinného.

20. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a povinného zaviazal k vyživovacej povinnosti na oprávnenú vo výške 290,- eur mesačne od podania návrhu.

21. Zároveň odvolací súd vzhľadom na doterajšie platby povinného za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyčíslil nedoplatok na výživnom vo výške 771,80 eura, pretože za obdobie od 04.12.2023 do 30.04.2024 mal pri stanovenom výživnom vo výške 290,- eur zaplatiť sumu 1 421,80 eura (4 mesiace x 290,- eur = 1 160,- eur + 261,80 eura ako alikvotná časť za mesiac december 2023, kde na jeden deň pripadá suma výživného 9,35 eura x 28 dní, teda spolu mal zaplatiť povinný sumu 1 421,80 eura), avšak zaplatil sumu 650,- eur, preto mu vznikol nedoplatok na výživnom, ktorú sumu však odvolací súd povolil povinnému výnimočne splácať v splátkach, a to po 200,- eur mesačne, pretože povinný si mal byť vedomý povinnosti prispievať na výživu oprávnenej oveľa vyššou sumou než

prispieval, keďže suma 100,- eur mesačne bola s určitosťou veľmi nízka a neprimeraná nielen k jeho schopnostiam, ale aj k oprávneným potrebám oprávnenej.

22. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

23. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Oprávneným účastníkom na náhradu trov odvolacieho konania by bola v danej veci osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti. Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania – o určenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu – považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).