Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-79-2022.pdf
PDF · 177.49 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/79/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48 081 655, zast.: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100164073/2022 zo dňa 25. 01. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100164073/2022 zo dňa 25. 01. 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 101259635/2021 zo dňa 19. 07. 2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) za zdaňovacie obdobie august 2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100711135/2020 zo dňa 23. 03. 2020, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k protokolu nevyjadril. V následnom vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 100958518/2020 zo dňa 29. 05. 2020, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 7 200,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018. Uvedené rozhodnutie správcu dane bolo na základe žalobcom podaného odvolania zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101696520/2020 zo dňa
09. 11. 2020. Správca dane po doplnení dokazovania a opätovnom posúdení splnenia podmienok na odpočítanie DPH vydal rozhodnutie č. 101259635/2021 zo dňa 19. 07. 2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 7 200,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018.
2. Správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období august 2018 odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2018083113 zo dňa 31. 08. 2018, celkom fakturovaná suma 43 200 EUR, z toho základ dane 36 000,00 EUR, 20 % DPH 7 200,00 EUR od dodávateľa Building Home, s.r.o., Račianska 88B, 831 02 Bratislava, IČO: 45 469 881 (ďalej len „Building Home, s.r.o.“). Predmetom fakturácie bol dopravníkový pás delený o šírke 65 cm v dĺžke 30 m, dopravníkový pás delený o šírke 60 cm v dĺžke 16m, dopravníkový pás delený o šírke 65 cm v dĺžke 13 m. Správca dane dospel k záveru, že faktúra číslo 2018083113 zo dňa 31. 08. 2018 od dodávateľa Building Home, s.r.o. deklarovala len fakturačný tok, ktorý bol odlišný od tovarového toku. Medzi jednotlivými spoločnosťami nedošlo k reálnemu obchodu s tovarom a vyššie uvedená faktúra bola vystavená bez reálneho materiálneho plnenia, nakoľko k dodaniu dopravníkových pásov nedošlo v auguste 2018, ale už vo februári 2018. Dodávateľ Building Home, s.r.o. vystavil odberateľskú faktúru žalobcovi v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o DPH“), tzn. daňová povinnosť nevznikla dodávateľovi Building Home, s.r.o. z dôvodu dodania tovaru, ale z dôvodu uvedenia dane na faktúre. Daň uvedená na daňovom doklade musí byť vystavovateľom dokladu odvedená, ale príjemcovi dokladu nárok na odpočet nevzniká. Nárok na odpočet dane nemôže byť uplatnený v prípade, keď deklarovaná transakcia uvedená na faktúre nezodpovedá skutočnej dodávke tovaru v rámci deklarovaného obchodného vzťahu. Dodávateľ Building Home, s.r.o. bol povinný odviesť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH z dôvodu jej uvedenia na faktúre, avšak tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne odvolávajúcemu sa nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôvodom neuznania odpočítania dane bolo, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na faktúre v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti.
3. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100164073/2022 zo dňa 25. 01. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie materiálnych aj formálnych podmienok, to znamená, že daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné doklady, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, odrážajú skutočne realizované plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
4. Vo vzťahu k dôkazu - faktúre č. 2018083113 od dodávateľa Building Home, s.r.o., ktorej predmetom boli dopravníkové pásy, ktoré mali byť podľa faktúry dodané dňa 31. 08. 2018, žalovaný vyjadril pochybnosti o jej vierohodnosti. Skonštatoval, že z faktúry nebolo preukázané, kto ju v skutočnosti vystavil. Faktúra neobsahovala žiadnu pečiatku spoločnosti, ktorá ju vystavila, nebola podpísaná a neobsahovala žiadnu informáciu o osobe, ktorá faktúru vystavila, prípadne bola zodpovedná za správnosť údajov v nej uvedených. Správcovi dane neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktorými by bolo preukázané, od koho boli objednávané dopravníkové pásy, ani akým spôsobom bola realizovaná objednávka u dodávateľa Building Home, s.r.o., nebolo preukázané akým spôsobom a kedy došlo k prevzatiu dopravníkových pásov od deklarovaného dodávateľa a nebol preukázaný ani ich pôvod. K úhrade faktúry došlo len čiastočne, žalobca poskytol pokladničný doklad, ktorý bol vystavený na sumu 5 000,00 EUR a zvyšná suma faktúry vo výške 38 200,00 EUR zostala neuhradená. Pričom nebolo zistené, že by sa dodávateľ Building Home, s.r.o. domáhal od žalobcu neuhradenej časti faktúry, ktorej čiastka predstavovala nie zanedbateľnú sumu. V zmysle § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. V uvedenom prípade nebola potvrdená totožnosť dodávateľa tovaru alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru a nebolo potvrdené ani dodanie deklarovaného tovaru v deň uvedený na faktúre. Správca dane vyslovil oprávnené pochybnosti o realizácii predmetného obchodu, pretože predložená faktúra neodrážala reálne nadobudnutie tovaru na nej deklarovaného.
5. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nekonal s primeranou mierou obozretnosti, keď si nezabezpečil dostatok dôkazov potrebných k tomu, aby nespochybniteľne preukázal reálnosť obchodov, z ktorých si odpočítal daň. Žalobca neposkytol dôkazy, akým spôsobom objednával tovar u svojho dodávateľa, ako a kde došlo k jeho prevzatiu. Z vykonaného dokazovania a jeho výsledkov vyplývalo, že žalobca v období august 2018, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľného plnenia od dodávateľa Building Home, s.r.o., reálne tovar dopravníkové pásy nenadobudol a nebolo preukázané ani od koho žalobca reálne nadobudol dopravníkové pásy, ktoré prepravoval vo februári 2018 do svojej spoločnosti. Správca dane nepričítal žalobcovi vinu za to, že subdodávateľ dodávateľa žalobcu uzatvoril zmluvu, ktorá žalobcovi nebola známa. V danom prípade sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázal svoje tvrdenia o nadobudnutí tovaru dopravníkové pásy v deklarovanom období august 2018 od dodávateľa Building Home, s.r.o.
6. K odvolacej námietke, že plnenie skutočne existovalo, žalovaný uviedol, že žalobca previezol dopravníkové pásy v zimnom období, vo februári 2018 z Novoveskej Huty do lomu v Párnici, kde pri predmetnom obchode vystupoval A. B.. Pritom A. B. zastupoval aj iné spoločnosti, s ktorými obchodoval so žalobcom a nebolo preukázané, koho tovar žalobca prevážal v období február 2018. Avšak bolo preukázané, že v deklarovanom období august 2018 žalobca žiadne dopravníkové pásy nenadobudol.
7. K námietke nevyužitia všetkých možností na zabezpečenie vypočutia svedka B. C. žalovaný uviedol, že správca dane opätovne nepredvolával svedka B. C. a nežiadal o jeho predvedenie, nakoľko sa mu podarilo vypočuť ostatných členov posádky, ktorí boli pri vykonaní prepravy dopravníkových pásov. B. C. bol súčasťou posádky vozidla spolu D. E., ktorý sa vyjadril na otázky správcu dane v zápisnici č. 100498034/2021 zo dňa 29. 03. 2021.
8. V ďalšom sa žalovaný stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov a závermi, ktoré z nich vyvodil správca dane. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ Building Home, s.r.o vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali, pričom žalobca nedisponoval materiálnou existenciou plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH u žalobcu. Žalovaný dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
Správna žaloba – žalobné body
9. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
10. Žalobca namietal, že preskúmavanými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch najmä z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
11. Podľa názoru žalobcu správca dane ani žalovaný nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak, ako im to ukladá § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ale dôkazy predložené žalobcom výslovne ignorujú - doklady i výpovede svedkov - a prihliadajú iba na tie, ktoré sa im takpovediac hodia. Rozhodnutie je preto založené iba na voľnej úvahe žalovaného, nepodložené nijakými relevantnými odôvodneniami či dôkazmi, z ktorých žalovaný správny orgán vychádzal a jeho cieľom je nedôvodne uprieť práva žalobcovi ako daňovému subjektu.
12. Žalobca vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena v daňovom konaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf 8/2016 z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžf 1/2011, sp. zn. 8Sžf 5/2012, sp. zn. 6Sžf 10/2012. Namietal, že správca dane a žalovaný pochybili, keď pričítali žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu, pričom na základe uvedených skutočností rozhodli v neprospech žalobcu, čím na žalobcu tak preniesli
nedostatky iného daňového subjektu. Žalovaný v rozhodnutí upriamil pozornosť na dodávateľa žalobcu Building Home, s.r.o. a poukazoval na skutočnosti, ktoré majú svedčiť o tom, že má ísť o nekontaktný daňový subjekt, avšak v rozhodnutí absentujú následné presvedčivé a konkrétne úvahy správcu dane, či žalovaného, ako tieto skutočnosti zaťažujú žalobcu, v akej miere a z akých konkrétnych dôvodov by bolo možné pričítať na vrub žalobcu ako daňového subjektu, že si zvolil tohto dodávateľa. V rámci výkonu daňovej kontroly žalobca so správcom dane úzko spolupracoval, poskytoval mu všetky potrebné doklady, ktoré mal k dispozícii a náležitú súčinnosť, vyjadroval sa ku všetkému, čo bolo potrebné a čoho sa správca dane dožadoval. Žalobca ako daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čím vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno v tomto konaní. Tieto dôkazy jednoznačne preukazujú reálnosť uskutočneného plnenia, ktoré je predmetom tejto daňovej kontroly. Svedkovia – konateľ, resp. zástupca spoločnosti Building Home, s.r.o., ktorá zdaniteľné plnenie dodala a faktúru vystavila a konateľ žalobcu, ktorý zdaniteľné plnenie prevzal (p. F.), ktorí boli v rámci tejto daňovej kontroly k veci vypočúvaní, dokonca týmito listinnými dôkazmi podložené tvrdenia žalobcu vo svojich výpovediach výslovne potvrdili, a teda preukázali nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia podľa faktúry. Uvedené skutočnosti boli navyše preukázané a potvrdené aj ďalšími svedkami vypočúvanými v danom konaní. Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je absolútne. Ak má správca dane pochybnosti o dodávateľoch, nemôže tieto prenášať na kontrolovaný daňový subjekt bez preukázania dôkazných prostriedkov, ktoré by utvrdzovali v názore správcu dane a ktoré by tvrdenia daňového subjektu vyvracali. Tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania.
13. Žalobca dôvodil, že nemožno na ťarchu daňového subjektu pričítať skutočnosť, že osoba, s ktorou dodávateľ žalobcu uzatvoril kúpnu zmluvu, nie je správcovi dane známa, a to z dôvodu, že žalobca nemôže žiadnym spôsobom uvedené skutočnosti ovplyvniť. Žalobca totiž pri realizácii obchodného vzťahu so spoločnosťou Building Home, s.r.o. ako svojim dodávateľom, nemohol vedieť a ani predpokladať, že v kúpnej zmluve, ktorou jeho dodávateľ nadobudol dopravníkové pásy, budú uvedené také identifikačné údaje predávajúceho, na základe ktorých sa stane táto osoba v budúcnosti nedohľadateľnou. Žalobca si svojich obchodných partnerov preveruje všetkými dostupnými prostriedkami, ako napr. prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne i internetovej stránky finstat. Žalobca ako podnikateľský subjekt však nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ich kontrolovať a už vôbec nemá nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že po určitom čase po skončení obchodnej činnosti budú pre správcu dane títo nekontaktní alebo nebudú poskytovať náležitú súčinnosť. Žalobca tak vyčerpal všetky dostupné možnosti na preverenie si svojho odberateľa Building Home, s.r.o. Žalobca mal za to, že pokiaľ má správca dane či žalovaný správny orgán pochybnosti o dodávateľoch, či dokonca subdodávateľoch daňového subjektu, nemôže uvedené pochybnosti a skutočnosti pričítať na úkor žalobcu, nakoľko tieto nemôže žalobca žiadnym spôsobom objektívne ovplyvniť. Žalobca nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa (napr. či vedie účtovníctvo, či má zmluvné a právne predpoklady dodať plnenie). Pričom sa stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku 6Sžf/10/2012 zo dňa 28. 11. 2012, v zmysle ktorého dôkazné bremeno, v záujme ústavne súladného výkladu, nie je možno extenzívne vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Podľa žalobcu nie je dôkaznou povinnosťou daňového subjektu preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, vo vzťahu ku ktorým daňový subjekt nedisponuje žiadnou autoritatívnou právomocou. Ak správca dane neprizná daňovému subjektu nárok na odpočet DPH z dôvodov, ktoré sa týkajú iných subjektov, ako je kontrolovaný daňový subjekt, postupuje tak v rozpore nielen s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozpore s platnou a záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
14. Žalobcovi nebolo zrejmé, akým spôsobom malo z jeho strany dôjsť k porušeniu zásady poctivého obchodného styku, na ktorú žalovaný v rozhodnutí poukazuje, avšak bez presného definovania, akým spôsobom k porušeniu zásady obchodného styku podľa jeho názoru zo strany žalobcu došlo a bez preukázania tohto porušenia. Žalobca mal za to, že pri jeho obchodnej činnosti nedošlo k výkonu práva, ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré by nepožívalo právnu ochranu. Ďalej žalobca uviedol, že si nie je vedomý skutočnosti, že by bol súčasťou fakturačného reťazca, ktorého úlohou by bolo zabezpečiť obchodnú transakciu, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a ktorej výsledkom by bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by žalobca ako daňový subjekt nebol oprávnený, alebo ktorých výsledkom
by bolo účelové zníženie daňovej povinnosti alebo zabezpečenie inej neprimeranej finančnej výhody. Jeho obchodná transakcia spochybňovaná správnymi orgánmi mala ekonomické a hospodárske opodstatnenie a túto obchodnú transakciu priznal vo svojom daňovom priznaní k DPH ako aj k dani z príjmov právnických osôb.
15. Žalobca poukázal na rozpory v záveroch, ktoré vyplývajú z hodnotenia dôkazov získaných počas daňovej kontroly či následného vyrubovacieho konania. Kým správca dane na základe vykonaných dôkazov nevylučuje existenciu dopravníkových pásov, žalovaný na základe tých istých dôkazov síce súhlasí so závermi správcu dane, avšak uvádza, že bolo preukázané, že žalobca žiadne dopravníkové pásy nenadobudol. Žalobca konštatoval, že pokiaľ správca dane či žalovaný správny orgán mal uvedenú skutočnosť za preukázanú, mal uviesť, akým spôsobom mal túto skutočnosť žalobcovi preukázať, nakoľko takéto skutočnosti a dôkazy nie sú žalobcovi známe. Správca dane vo svojom rozhodnutí uvádzal, že „Zároveň správca nevylučuje ani existenciu dopravníkových pásov, ktoré by mal využívať daňový subjekt na svoju podnikateľskú činnosť.“, na základe čoho má žalobca za to, že sa nespochybňuje samotné zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom faktúr. Žalobca zdôraznil, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho dodanie predmetnou spoločnosťou – ktoré bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise vzťahujúcimi sa na dodanie zdaniteľného plnenia, ale aj vyjadrením samotného kontrolovaného daňového subjektu a taktiež bola táto skutočnosť priamo potvrdená výpoveďou svedka – A. B., ktorý vo svojej výpovedi priamo potvrdil spoluprácu so žalobcom a dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle faktúry, pričom potvrdil, že preverovanú faktúru vystavil a popísal celú genézu predmetného obchodu. Rovnako bolo dodanie uvedeného zdaniteľného plnenia potvrdené výpoveďami ďalších svedkov vypočúvanými v rámci konania, a to p. G. E., p. D. E., G. H. I. či p. J. H.. Výsluchom všetkých svedkov bol preukázaný obchodný vzťah medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Building Home, s.r.o., existencia dopravníkových pásov a celý priebeh ich prepravy.
16. Podľa názoru žalobcu bez ďalšieho nemožno konštatovať, že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané subjektom uvedeným na faktúre. Toto zdaniteľné plnenie musel žalobca od niekoho získať a potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo byť uskutočnené a dodané spoločnosťou, od ktorej si toto objednal a ktorá vystavila predmetnú faktúru a potvrdila to. V rámci svojej činnosti mal uzatvorený obchodnoprávny vzťah výlučne so spoločnosťou Building Home, s.r.o. a nie s dodávateľom tejto spoločnosti, pričom ako si zdaniteľné plnenie táto spoločnosť zabezpečila, resp. dohodla nie je starosťou žalobcu. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, z ktorej vyplýva, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia tovaru alebo služby a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.
17. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď svedka B. C. na výsluch nepredvolal. Napriek tomu, že správca dane nemal skutočnosti potrebné pre daňové konanie objasnené, nevyužil svoje oprávnenie, ktoré správcovi dane prináleží v zmysle Daňového poriadku a p. B. C. na daný výsluch opätovne nepredvolal, a teda nedoručil mu opätovné predvolanie na výsluch do vlastných rúk. Hoci správca dane má podľa § 20 Daňového poriadku oprávnenie požiadať o predvedenie svedka, toto oprávnenie nevyužil. Podľa žalobcu v rámci daňového konania došlo zo strany správcu dane a následne aj žalovaného k závažnému procesnému pochybeniu, keď tento nevyužil všetky možnosti, ktoré mu na zabezpečenie prítomnosti svedka na ústnom pojednávaní umožňuje Daňový poriadok, a tak vlastnou nečinnosťou znemožnil žalobcovi preukázanie, resp. potvrdenie skutočností o dodaní zdaniteľného plnenia. Žalobcovi neprináležia v zmysle zákona také možnosti ako správcovi dane, aby bol oprávnený určitými spôsobmi donútiť svedka, aby sa dostavil na daňový úrad a vypovedal. Správca dane týmito oprávneniami disponuje, avšak vedome ich nevyužíva. Správca dane a žalovaný správny orgán tak vyhodnocujú dôkazy, ktoré si myslia, že z dôkazného prostriedku – výsluchu svedka získajú, pričom tieto objektívne nemôžu v tomto čase ešte poznať, na základe čoho odmietli navrhovaný výsluch vykonať.
18. Podľa žalobcu sú odôvodnenia žalovaného v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu, dôkazmi, ktoré sú v tomto spise obsiahnuté i svedeckými výpoveďami. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a následne spolu vo vzájomnej súvislosti, ale bral do úvahy iba niektoré z dôkazov a na iné neprihliadol. Takýto postup žalovaného je v rozpore so zásadou zákonnosti výkonu daňovej kontroly a vedie teda k vydaniu nezákonného rozhodnutia v tejto veci,
ktorým došlo k ukráteniu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkon nedodržania práva. Z § 3 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov. V tomto konaní však správca dane, resp. žalovaný spochybnil dôkazy predložené žalobcom alebo zistené v rámci daňovej kontroly iba svojim hodnotiacim úsudkom. Žalovaný nedôsledne hodnotil predložené dôkazy a poskytnuté vyjadrenia.
19. Žalobca uviedol, že žalovaný sa bez akejkoľvek relevantnej argumentácie nevysporiadal s recentnou judikatúrou v obdobných veciach, na ktorú žalobca vo svojich podaniach odkazoval, na tieto rozhodnutia neprihliadal a tak nerešpektoval princíp právnej istoty a nezabezpečil jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. Žalobca v správnej žalobe opakovane poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, s ktorými sa daňové orgány podľa jeho názoru nevysporiadali, hoci na ne odkazoval už v priebehu daňového konania. Žalobca dôvodil, že podľa rozhodovacej praxe, na ktorú poukázal, postup správcu dane v rámci daňovej kontroly a následne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou súdov. Vyjadril presvedčenie, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodného partnera a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol rovnaký skutkový a právny záver ako záver, ktorý bol uvedený v preskúmavanom rozhodnutí. Zopakoval skutkové okolnosti tak, ako boli zistené správcom dane a skonštatoval, že predloženie faktúry nebolo postačujúcim dôkazom na preukázanie nároku na odpočítanie dane, pretože plnenia uvedené na faktúre sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť faktúry, vystavenej dodávateľom Building Home, s.r.o. pre žalobcu, pretože uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre od dodávateľa nepreukázal žalobca a nepotvrdil ich ani dodávateľ. V preskúmavanom prípade vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní sporného tovaru dopravníkové pásy prostredníctvom deklarovaného dodávateľa Building Home, s.r.o., ktoré správca dane jasne, zrozumiteľne a logicky formuloval, vyjadril, odôvodnil a oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. V okamihu, kedy správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, mal žalobca v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácií plnenia skutočne došlo a to práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Z uvedeného dôvodu to bol práve žalobca, ktorý mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, že skutočne nadobudol reálne existujúci tovar od deklarovaného dodávateľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane, v zmysle ktorej sporná faktúra od deklarovaného dodávateľa Building Home, s.r.o. nemala ekonomické opodstatnenie a bola vystavená bez riadneho podnikateľského dôvodu. Sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázal svoje tvrdenia o nadobudnutí tovaru dopravníkové pásy v deklarovanom období august 2018 od dodávateľa Building Home, s.r.o. K žalobnej námietke, že plnenie skutočne existovalo, žalovaný uviedol, že žalobca previezol dopravníkové pásy v zimnom období, vo februári 2018 z Novoveskej Huty do lomu v Párnici, kde pri predmetnom obchode vystupovala iba fyzická osoba A. B., bez príslušnosti ku konkrétnej spoločnosti. Pritom A. B. zastupoval aj iné spoločnosti, s ktorými obchodoval so žalobcom a žalobcovi bola táto skutočnosť známa. Žalobca nepreukázal, od koho nadobudol tovar, ktorý prevážal v období február 2018 do svojho lomu v Párnici. Jednoznačne však bolo dokazovaním preukázané, že v deklarovanom období august 2018 žalobca žiadne dopravníkové pásy nenadobudol. Pochybnosti boli od začiatku práve o reálnosti deklarovaného obchodu medzi dodávateľom Building Home, s.r.o. a žalobcom, ktorý bol aj z formálneho hľadiska nedostatočne deklarovaný a neriešila sa otázka subdodávateľov. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný poznamenal, že žalobca nekonkretizoval, ktoré skutočnosti neboli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preverované.
Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal
21. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
25. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
Konanie na správnom súde, posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/79/2022.
27. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
28. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď namietal, že správca dane ani žalovaný nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti tak, ako im to ukladá § 3 ods. 3 Daňového poriadku; dôkazy predložené žalobcom (doklady a výpovede svedkov) ignorovali a prihliadali len na tie, ktoré sa im hodili; žalobca poskytol správcovi dane všetky potrebné doklady, ktoré mal k dispozícii, bol súčinný, vyjadroval sa ku všetkému, čo bolo potrebné
a čoho sa správca dane dožadoval; svojich obchodných partnerov si preveruje všetkými dostupnými prostriedkami ako napr. prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne i internetovej stránky finstat. Takto formulované žalobné námietky sú nekonkrétne, keďže žalobca netvrdí, v čom je vo vyhodnotení a ktorých konkrétnych dôkazov chyba, ani čím konkrétne vyvrátil pochybnosti správcu dane. Neuvádza, aké skutočnosti, ktoré mali svedčiť v prospech žalobcu, správca dane resp. žalovaný nezohľadnil, ani aké dôkazy preukazujúce žalobcov nárok na odpočet DPH neboli pri hodnotení dôkazov zohľadnené. Neuviedol, ako si konkrétne preveroval svojho dodávateľa Building Home s.r.o. pri deklarovanom obchode a aký to malo vplyv na uskutočnenie predmetného preverovaného obchodu. Žalobca v uvedených žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli nijako bližšie ozrejmené. Žalobca v niektorých uvedených žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.
29. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným i správcom dane v otázke posudzovania dôkazného bremena a jeho prenosu medzi daňovým subjektom (žalobcom) a správcom dane, ako aj splnenia podmienok na odpočet DPH a v konečnom dôsledku porušenie legitímnych očakávaní žalobcu, že mu vzniklo právo na odpočet DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Žalobca sa domnieval, že uniesol dôkazné bremeno, keď ako odberateľ predložil listinné dôkazy o dodaní fakturovaných služieb a že jeho tvrdenia preukázali aj svedecké výpovede. Podľa názoru žalobcu sa dôkazné bremeno presunulo na správcu dane, ktorý uvedené skutočnosti nespochybnil relevantnými dôkazmi a nepreukázal, že žalobcovi ním uplatnený nárok na odpočet DPH nevznikol.
30. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutie o nepriznaní uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty na závere, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH z faktúry od dodávateľa Building Home s.r.o. za deklarované dodanie tovaru (dopravníkových pásov) v zdaňovacom období august 2018 s odôvodnením, že žalobca síce predložil faktúru i doklady, avšak správca dane spochybnil tvrdenie žalobcu, že predmetný tovar mu bol dodaný osobou uvedenou na faktúre v auguste 2018. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol, že nie je spochybnená materiálna existencia plnenia a teda, že deklarovaný tovar (dopravníkové pásy) bol žalobcovi dodaný, avšak správca dane spochybnil s poukazom na v rozhodnutí uvedené zistené konkrétne skutočnosti, že dodávateľ Building Home s.r.o. bol vlastníkom tovaru a že tento tovar dodal žalobcovi v auguste 2018, teda že tovar uvedený na faktúre vystavenej deklarovaným dodávateľom Building Home s.r.o. bol dodaný osobou uvedenou na faktúre. Podľa správcu dane i žalovaného žalobca nepreukázal, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Materiálnu existenciu plnenia ani to, že žalobca tovar ďalej použil na účely svojich zdaniteľných plnení, správca dane a ani žalovaný nespochybnili.
31. Žalobca v podstate tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno predložením dokladov osvedčujúcich splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH vyžadovaných zákonom o DPH, keďže materiálna existencia plnenia nebola spochybnená a dodávateľ uvedený na faktúrach Building Home s.r.o. bol platiteľom DPH. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ, ktorú dal do pozornosti už žalovanému v odvolaní (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Centralan property bod 50 a 52, Toth bod 26, Bonik EOOD bod 26 a 29, Marks Pen EOOD bod 24 a 25).
32. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené v prípadoch, ak 1/ zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo
k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V zmysle § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (na ktoré žalobca poukazoval už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu), hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp. pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú: a) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia), c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Žalobca dôvodne namietal, že predložením dokladov vyžadovaných zákonom o DPH, osvedčujúcich splnenie vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH, svoje dôkazné bremeno uniesol. Pokiaľ správca dane (i žalovaný) svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane – dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre totiž hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15. 11. 2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar, alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ... Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“.
33. Žalobca v správnej žalobe (s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i Súdneho dvora EÚ) namietal nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena správcom dane, keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy so záverom, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane (tým, že nepreukázal, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre), a to na základe skutočností zistených na strane dodávateľa žalobcu, resp. subdodávateľa, ktoré nemožno pričítať na úkor žalobcu. Pokiaľ žalovaný vyslovil pochybnosti indikujúce, že sa žalobca zúčastnil daňového podvodu (obchodný vzťah s dodávateľom Building Home, s.r.o. bol účelovo predstieraný s cieľom získania daňovej výhody, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomickej reality; žalobca nebol dostatočne obozretný pri preverovaní svojho dodávateľa, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku), v takomto prípade je dôkazné bremeno na strane správcu dane, ktorý musí preukazovať relevantné skutočnosti (napr. či došlo k daňovému úniku a na ktorom stupni reťazca, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a pod.). Správny súd v súvislosti s problematikou rozloženia dôkazného bremena poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. 11. 2018, bod 21 vyplýva, že „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk/76/2020 z 26. 10. 2022), predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. K. B. test existencie daňového podvodu a boli špecifikované v rozhodnutí L./XX a L./XX K. B. a A., A.. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena 1/ preukázať existenciu podvodu na daň z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na prechádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
34. V preskúmavanej veci nebolo žalobcovi odopreté odpočítanie dane z dôvodu, že by bol zo strany správcu dane identifikovaný daňový podvod alebo zneužitie práva, ale z dôvodu, že správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, keď nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Takýto záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byt zdaniteľnou osobou. Ostatné dve hmotnoprávne podmienky (materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia žalobcom - príjemcom v rámci jeho ekonomickej činnosti) neboli zo strany správcu dane spochybnené. Vo vzťahu k namietanej otázke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena správny súd uvádza, že správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu zaťažený povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom (súčasne povinnosťou tieto skutočnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia). Dôkazná situácia nenasvedčuje nesplneniu hmotnoprávnych podmienok uplatnenia odpočtu dane. Správca dane i žalovaný za spornú označili osobu dodávateľa, pričom hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status (musí byť platiteľom dane). Status dodávateľa však v preskúmavanom konaní nebol nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani skutočnosti, na ktoré správca dane (i žalovaný) poukazujú vo svojich rozhodnutiach, a na základe ktorých nadobudol správca dane (i žalovaný) pochybnosti o tom, že dodávateľ deklarovaný na faktúre (Building Home, s.r.o.) dodal žalobcovi deklarovaný tovar (dopravníkové pásy), ktorého cena bola vyfakturovaná predmetnou kontrolovanou faktúrou, z ktorej si žalobca uplatnil odpočet dane.
35. Status dodávateľa nemohli spochybniť ani správcom dane i žalovaným identifikované nasledovné skutočnosti: a) Nekontaktnosť dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly, ktorá prebieha s časovým odstupom po uskutočnení predmetného zdaniteľného plnenia, nie je dostatočným spochybnením žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty. Ani skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ Building Home, s.r.o. si nesplnil daňové povinnosti za zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2018, nie je spôsobilá spochybniť status platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca nie je objektívne schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa. Vo vzťahu k nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. 05. 2021), ako aj Najvyššieho správneho súdu SR (napr. sp. zn. 2 Sfk/122/2022 zo dňa 31. 07. 2023), v zmysle záverov ktorých konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. Okolnosti ako virtuálne sídlo a konateľ, ktorý zomrel pred uskutočnením deklarovaného obchodu (hoci existoval
ním splnomocnený zástupca na konanie v mene dodávateľa), možno pričítať na ťarchu žalobcu v kontexte s požiadavkou na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, nie však v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Tak ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28. 04. 2023) odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nemôžu popri sebe obstáť a nie je možné ich kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. b) Neexistencia objednávky alebo písomnej zmluvy medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorých komunikácia nebola v konaní preukázaná, nie je spôsobilá spochybniť status dodávateľa, pretože existencia objednávky (zmluvy) nie je hmotnoprávnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty. Ani zaplatenie faktúry nepatrí medzi hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH. c) Nezrovnalosti vo faktúre (absencia informácií o konkrétnej osobe, ktorá ju vystavila, podpisu a pečiatky) nie sú dostatočne závažné pre spochybnenie či vyvrátenie tvrdení žalobcu o uskutočnení zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že okrem hmotnoprávnych podmienok odpočtu sa pre priznanie odpočtu DPH vyžaduje aj splnenie podmienok formálnych, ktoré spočívajú v predložení faktúry s náležitosťami v zmysle zákona o DPH. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09. 12. 2021 platí, že pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH, ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) Smernice o DPH stanovuje, že zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240 tejto Smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet C 281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná judikatúra). Obdobne, podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 (ktorý upravuje obsahové náležitosti faktúry). Ak teda faktúra predložená žalobcom obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 74 zákona o DPH), nemožno odmietnuť odpočet dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že správca dane tieto považuje za nedostatočne identifikujúce vystaviteľa faktúry. Je potrebné dodať, že faktúra môže byť vystavená aj v elektronickom formáte, ktorý nebude obsahovať podpis osoby, ktorá ju vyhotovila tak, ako je to obvyklé pri faktúre v listinnej podobe.
36. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záver žalobcu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nesprávny a pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane teda v preskúmavanom prípade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade nedošlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Námietka žalobcu, že správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, je preto dôvodná.
38. Žalobca namietal aj rozpornosť záverov prvostupňového a napadnutého rozhodnutia v tom smere, že správca dane nespochybňoval existenciu materiálneho plnenia (dopravníkových pásov), avšak
žalobca v napadnutom rozhodnutí tie isté dôkazy vyhodnotil tak, že nebolo preukázané nadobudnutie dopravníkových pásov žalobcom. Správny súd k tejto námietke uvádza, že žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že dokazovaním bolo preukázané, že v deklarovanom období august 2018 žalobca žiadne dopravníkové pásy nenadobudol a nebolo preukázané, koho tovar žalobca prevážal vo februári 2018. Takto formulovaný záver žalovaného (vytrhnutý z kontextu ostatného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) je nejasný a je potrebné ho chápať s ohľadom na ostatnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na viacerých miestach svojho rozhodnutia zdôraznil pochybnosti o dodaní dopravníkových pásov deklarovaným dodávateľom Building Home, s.r.o. žalobcovi v auguste 2018, avšak nie o dodaní tovaru vo februári 2018. Žalovaný neposkytol vo svojom rozhodnutí komplexné hodnotenie dôkazov, z ktorého by mu vyplynul udržateľný záver o tom, že žalobca dopravníkové pásy vôbec nenadobudol, teda že materiálne plnenie neexistovalo. Vyslovil len pochybnosti o reálnosti materiálneho plnenia práve v auguste 2018 a o tom, kto bol reálnym vlastníkom dopravníkových pásov prepravených a nadobudnutých žalobcom vo februári 2018. Z uvedeného v kontexte celého odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je možné vyvodiť, že žalovaný relevantne nespochybnil existenciu materiálneho plnenia (dopravníkových pásov) ako takého a žalobcom namietaná rozpornosť záverov daňových orgánov vo vzťahu k existencii materiálneho plnenia daná nie je. Uvedené podporuje aj konštatovanie žalovaného na strane 20 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že „Z vykonaného dokazovania a jeho výsledkov vyplývalo, že odvolávajúci sa v období august 2018, kedy malo dôjsť k uskutočneniu zdaniteľného plnenia od dodávateľa Building Home, s.r.o., reálne tovar dopravníkové pásy nenadobudol a nebolo preukázané ani od koho odvolávajúci sa reálne nadobudol dopravníkové pásy, ktoré prepravoval vo februári 2018 do svojej spoločnosti.“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný spochybnil nadobudnutie tovaru žalobcom v auguste 2018, teda nespochybnil existenciu plnenia, len čas nadobudnutia tovaru žalobcom a osobu dodávateľa. Správny súd preto uvedenú žalobnú námietku nevyhodnotil ako dôvodnú.
39. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú odkazoval, v dôsledku čoho bol postup správcu dane v rámci daňovej kontroly a následne závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí v rozpore s právnou praxou, takáto námietka nebola sama o sebe spôsobilá privodiť zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Je však nutné súhlasiť so žalobcom, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na judikatórne závery Súdneho dvora EÚ vo veciach, v ktorých sa riešili hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH (najmä rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Centralan property bod 50 a 52, Toth bod 26, Bonik EOOD bod 26 a 29, Marks Pen EOOD bod 24 a 25), avšak žalovaný rezignoval na povinnosť vysporiadať sa s týmito závermi vo vzťahu k predmetnej veci, nepostupoval správne. V konečnom dôsledku tak žalovaný rozhodol v nesúlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ v otázke identifikácie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH a ich splnenia žalobcom a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný sa na strane 21 napadnutého rozhodnutia vyjadril len k žalobcom poukazovanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. 03. 2011, avšak správny súd pre úplnosť uvádza, že závery citovaného rozsudku sú podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 bod 54. odôvodnenia prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Žalobca v správnej žalobe všeobecne odkazoval na závery viacerých starších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bez toho, aby v konkrétnostiach rozviedol súvislosti s prejednávanou vecou. Žalobca uviedol časť argumentácie z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby konkretizoval, ako bol ukrátený na svojich právach v súvislosti s uvedenými závermi.
40. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada, preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť určitej daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Žalobca nemôže očakávať, že správca dane bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že bude a musí čakať, kým si žalobca také dôkazy zabezpečí. Správca dane nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Ním vykonávané
dokazovanie slúži len na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností. Žalobca je tým subjektom, ktorý musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH.
41. K námietke žalobcu ohľadne nevypočutia svedka B. C. správny súd uvádza, že žalovaný i správca dane vo svojich rozhodnutiach zdôvodnili, prečo tento výsluch nevykonali a toto zdôvodnenie možno vyhodnotiť ako postačujúce vo vzťahu k posúdeniu, či nedošlo pri dokazovaní daňovými orgánmi k procesnému pochybeniu v takej intenzite, ktorá by mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správca dane na strane 14 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že predvolanie nebolo svedkovi doručené a po zistení, že svedok má evidovanú ako adresu trvalého pobytu len obec D., nebolo svedkovi zasielané ďalšie predvolanie s ohľadom na skutočnosť, že svedok B. C. bol súčasťou posádky vozidla spolu s D. E., ktorého správca dane taktiež predvolal ako svedka. Žalovaný na strane 20 napadnutého rozhodnutia poskytol rovnaké odôvodnenie vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nevyužití všetkých možností na zabezpečenie vypočutia svedka B. C.. Správny súd neprisvedčil žalobcovi, že výsluch svedka B. C. bol nevyhnutný na objasnenie skutočností potrebných pre daňové konanie, keďže žalobca ani neuviedol, z akého dôvodu mal byť výsluch práve tohto svedka potrebný, čo mohol len on svojou výpoveďou ozrejmiť, ani ako jeho nevypočutie zasiahlo do práv žalobcu. Správca dane má možnosť predvolanú osobu dať predviesť v prípade, ak sa na predvolanie nedostaví, ale použitie inštitútu predvedenia osoby je potrebné starostlivo uvážiť podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Nemožno ho využívať paušálne pri každom svedkovi, ktorý sa na predvolanie správcu dane nedostaví na výsluch, ale len v prípadoch nevyhnutného objasnenia skutočností potrebných v daňovom konaní. Postup správcu dane v dôsledku nevykonania výsluchu uvedeného svedka neprivodil ani nedostatočne zistený skutkový stav, keďže boli vypočutí ďalší svedkovia prítomní pri preprave deklarovaného tovaru (dopravníkových pásov). Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
42. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane ho zaťažil preukazovaním skutočností týkajúcich sa dodávateľa a subdodávateľa, bez bližšej konkretizácie tejto námietky, takejto žalobnej námietke nemožno priznať úspech. Daňové orgány v rámci zisťovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie vo vzťahu žalobcu a jeho priameho deklarovaného dodávateľa, a to vo vzťahu k dokladom a informáciám, ktorými by žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti vo všeobecnosti mal a mohol disponovať (napr. či bola faktúra uhradená, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený na základe písomnej zmluvy resp. písomnej objednávky, ako bola uskutočnená preprava, ako žalobca nadviazal obchodnú spoluprácu s deklarovaným dodávateľom a kto vystupoval za zúčastnených obchodných partnerov pri obchodných rokovaniach, ...) Správca dane skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa A. M. použil len na potvrdenie svojich pochybností, ale od žalobcu nevyžadoval, aby preukazoval skutočnosti vo sfére subdodávateľa.
43. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci správcom dane, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia, či reálne došlo k plneniu v zmysle dokladov predložených žalobcom. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správca dane nezohľadňoval dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobcom tvrdených skutočností. Správca dane ako aj žalovaný v danom prípade vychádzali zo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu. Hoci správca dane i žalovaný vec v konečnom dôsledku nesprávne právne posúdili, nemožno im vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu vyplývajúceho najmä z nevykonania žalobcom navrhovaných dôkazov, ani rozpor medzi skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu a skutkovým stavom opísaným v preskúmavaných rozhodnutiach.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane, najmä posúdi, či na základe zisteného skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu, s prihliadnutím na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu DPH je status dodávateľa (platiteľ dane) a že v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok možno odpočet DPH nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal
na daňovom podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo ak bolo zistené zneužitie práva. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť aj otázku dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane žalobcu a pri daňovom podvode a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie správca dane pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.