Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/107/2023

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský, správca úpadcu NAVIGRAF GROUP s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, Bratislava, IČO: 46 354 620, so sídlom kancelárie: Legionárska 1/C, Bratislava, právne zastúpeného: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Legionárska Bratislava, IČO: 36 720 500, proti žalovanému: L. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX, XXX XX Z., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd zriaďuje záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 1/18 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec: E., okres W. zapísaných na liste vlastníctva č. X nasledovne:

- pozemok parc. reg. „C“ č.: XXX/X o výmere 951 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parc. reg. „C“ č.: XXX/X o výmere 1944 m2, druh pozemku: orná pôda,

- stavba: súp. č. XXX, druh stavby: XX - rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č.: XXX/X o výmere 951 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 703.900 eur spolu s príslušenstvom v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.08.2021 potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. XCoKR/X/XXXX-353 zo dňa 28.09.2023.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2023 žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 1/18 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec: E., okres W. zapísaných na liste vlastníctva č. X nasledovne: -pozemok parc. reg. „C“ č.:XXX/X o výmere 951 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, -pozemok parc. reg. „C“ č.: XXX/X o výmere 1944 m2, druh pozemku: orná pôda, -stavba: súp. č. XXX, druh stavby: XX - rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č.: XXX/X o výmere 951 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v prospech JUDr Marek Letkovský, správca úpadcu NAVIGRAF GROUP, s.r.o., a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 703.900 eur spolu s príslušenstvom v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: XCbi/XX/XXXX zo dňa 26.08.2021 potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2023 sp. zn.: XCoKR/X/XXXX.

2. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.12.2016 v konkurze na majetok úpadcu: NAVIGRAF GROUP s.r.o., Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 46 354 620 (ďalej v texte aj „úpadca“) bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a zároveň bol ustanovený správca JUDr. Marek Letkovský so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava (ďalej len „správca“). Žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom úpadcu.

3. Na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo súdne konanie sp. zn.: XCbi/XX/XXXX o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu medzi tými istými účastníkmi konania, pričom tento návrh na zabezpečovacie opatrenie smeruje k zabezpečeniu vymožiteľnosti práv žalobcu, ktoré boli uplatňované v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu.

4. V súvislosti s uvedeným súdnym konaním Okresný súd Galanta v konaní č.k.: XXC/XX/XXXX už v minulosti nariadil neodkladné opatrenie, ktoré následne Krajský súd v Trnave uznesením č.k.: XXCo/XX/ XXXX zo dňa 16.07.2021 zmenil nasledovne: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný sa zdržať prevodu, scudzenia, zriadenia záložného práva a iného zaťaženia právami tretích osôb nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z., obec: Z., okres Galanta zapísaných na liste vlastníctva č.XXX a to: pozemok parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 274 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 1162 m2, druh pozemku: záhrada; pozemok parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 986 m2, druh pozemku: záhrada; pozemok parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 267 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“ č.XXX/X o výmere 239 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 123 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavba súp. č. XXX, druh stavby: 13 - budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: prevádzková stavba, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č.XXX o výmere 274 m2; stavba: súp. č. XXX, druh stavby: XX - rodinný dom, popis stavby: dom, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 267 m2 a to do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. XCbi/XX/XXXX, vo zvyšku návrh zamieta. Výrok (II.) o náhrade trov konania r u š í.

5. Žalovaný je (okrem nehnuteľností v k. ú. Vozokany, vo vzťahu ku ktorým mu bolo neodkladným opatrením nariadené zdržať sa ich prevodu) vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/18 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec: E.T., okres Galanta zapísaných na liste vlastníctva č. X.

6. Konanie na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.: XCbi/XX/XXXX bolo skončené rozsudkom zo dňa 26.08.2021, ktorým súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Právny úkon úpadcu NAVIGRAF GROUP s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava, IČO: 46 354 620, spočívajúci v uspokojení pohľadávky žalovaného vo výške 703.900 eur vykonaním bezhotovostného prevodu z účtu úpadcu vedeného v Tatra banke, a.s. dňa 08.07.2014 je voči veriteľom prihláseným do konkurzu na majetok úpadcu n e ú č i n n ý. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť úpadcovi k rukám žalobcu sumu 703.900 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100% trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 7. Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2023 č.k.: XCoKR/X/XXXX-353. Pohľadávka úpadcu na zaplatenie sumy 703.900 eur voči žalovanému bola zapísaná do všeobecnej podstaty úpadcu, oznámenie o ktorej skutočnosti bolo zverejnené v OV 208/2023 dňa 31.03.2023. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zatiaľ nie je právoplatný (čaká sa len na doručenie účastníkom), ale vzhľadom k tomu, že žalovaný už je o vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Bratislave informovaný prostredníctvom svojho právneho zástupu, hrozí značné riziko, že žalovaný prevedie, resp. zaťaží predmetné nehnuteľnosti s cieľom vyhnúť sa plneniu judikovanej pohľadávky úpadcu. Keďže čakanie na doložku právoplatnosti a vykonateľnosti spolu až po začatie exekúcie môže trvať dni až týždne, dokedy nehnuteľnosti nebudú nijako zabezpečené, je nevyhnutné v záujme úpadcu a jeho veriteľov vymáhateľnosť pohľadávky úpadcu voči žalovanému adekvátnym spôsobom zabezpečiť. Keby došlo k prevodu, resp. zaťaženiu predmetných nehnuteľností žalovaným, išlo by podľa názoru žalobcu o nezákonné konanie, zrejme aj v trestnoprávnej rovine, ale zároveň o konanie, ktorým by mohol žalovaný zmariť exekúciu vzhľadom k tomu, že suma, na úhradu ktorej bol súdom zaviazaný, je vysoká (703.900 eur), ako aj vzhľadom k tomu, že už v minulosti si žalovaný nezákonným spôsobom prisvojil sumu 703.900 eur na úkor úpadcu a jeho veriteľov, a aj inými úkonmi sa vyhýbal plneniu svojich povinností, a teda máme za to, že je tu vysoké riziko, že podobné obštrukcie žalovaný urobí opäť.

8. Keďže konanie na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn. XCbi/XX/XXXX je skončené (zatiaľ neprávoplatne, pretože rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nebolo doručené všetkým

účastníkom, ale k tomu dôjde v najbližších dňoch) majú za to, že existuje vážny dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je preukázanie snahy žalovaného scudziť nehnuteľnosť, stačí len odôvodnená obava, že k tomu môže dôjsť, na základe čoho bude exekúcia ohrozená; podľa názoru žalobcu je v danom prípade toto riziko značné. V tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že tunajší súd ako príslušný na rozhodnutie o neodkladnom opatrení ho už v minulosti nariadil, čo znamená, že dôvody na kladné rozhodnutie o neodkladnom opatrení tu boli aj v čase, keď ešte len prebiehalo súdne konanie proti žalovanému o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu pred vyhlásením konkurzu; s ohľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci samej, ktorým súd žalobe vyhovel, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu možno konštatovať, že dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú v zásade zhodné s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia, nielenže neodpadli, ale sa ešte posilnili, keďže žalovaný má, resp. prinajmenšom môže mať vedomosť, že v krátkom čase bude povinný zaplatiť do podstaty úpadcu sumu 703.900 eur (viac ako 1000-násobok aktuálnej minimálnej mzdy na Slovensku), a teda je aj s ohľadom na jeho doterajší procesný postoj možné dôvodne očakávať, že sa vymoženie tejto pohľadávky úpadcu bude pokúšať zmariť; máme teda za to že, hmotnoprávne ako aj procesnoprávne podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tu sú splnené. Poukazujú aj na rozhodovaciu prax súdov, napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. : „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“ V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, č.k.: zo dňa 04. 04. 2018: „Aj odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Takže podmienkou nie je najskôr priznanie peňažnej pohľadávky žalobcovi.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. : „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“ Taktiež podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. : „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.

9. Vzhľadom k doterajšiemu správaniu žalovaného počas súdneho konania, ako aj v inom súdnom konaní, ktoré žalobca proti žalovanému vedie, v ktorom sa žalovaný vyhýbal účasti na pojednávaní, majú za to, že existuje odôvodnená obava, že žalovaný sa bude vyhýbať dobrovoľnému splneniu pohľadávky po tom, ako bude právoplatne judikovaná. To, že tu existuje odôvodnená obava potvrdzuje aj skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXX k iným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného bolo v minulosti evidovaných viacero neodkladných opatrení nariadených tunajším súdom s cieľom zákazu nakladania s nehnuteľnosťami na základe návrhov iných subjektov, a teda majú za to, že odôvodnená obava je preukázaná, pretože inak by ani tieto zápisy nemohli byť na liste vlastníctva evidované. V prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebude žalovanému nič brániť predmetné nehnuteľnosti scudziť skôr ako bude žalobcovi doručená doložka právoplatnosti (čo môže trvať niekoľko dní, dokonca aj týždňov) a skôr ako bude začatá exekúcia, ktorej začatie tiež trvá minimálne niekoľko dní, počas ktorých by mohol žalovaný nehnuteľnosti scudziť, resp. zaťažiť. Zároveň vyššie uvedeným preukazujú, že žalovaný nebude zabezpečovacím opatrením neprimerane obmedzený na doterajších právach, pretože zabezpečovacie opatrenie nebráni žalovanému akokoľvek nehnuteľnosti užívať, prípadne s nimi aj podnikať, jedine bude mať žalobca nimi zabezpečenú svoju legitímnu a judikovanú pohľadávku.

10. To že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezasahuje neprimerane do práv žalovaného preukazujú aj aktuálnou judikatúrou, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.:

zo dňa 31.01.2018: Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd zvážiť primeranosť ujmy, ktorá by nariadením zabezpečovacieho opatrenia vznikla odporcovi, nakoľko táto ujma nesmie byť neprimeraná oproti výhode, ktorú nariadením zabezpečovacieho opatrenia získa navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie, ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavne nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu aj požiadavku proporcionality. Podľa názoru odvolacieho súdu výrok (petit) súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia uvedenému zodpovedá. To, že súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu neznamená, že by mu zakázal s týmito nehnuteľnosťami podnikať, preto odvolací súd dospel k záveru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimerane do práv odporcu.

11. Žalobca vyššie opísal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - žalobca riadne preukázal existenciu súdneho rozhodnutia a pohľadávky vymáhanej v tomto súdnom konaní, osvedčil, že je tu odôvodnená obava, že žalovaný sa bude vyhýbať prípadnému splneniu povinnosti v exekúcii. Žalobca má za to, že je potrebné a nevyhnutné zriadiť na identifikovaných nehnuteľnostiach žalovaného záložné právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia a že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného a zásadným spôsobom neobmedzí jeho práva, pretože žalovaný naďalej môže nehnuteľnosti užívať, iba vznikne zabezpečovacie právo v prospech žalobcu pre prípad, že by exekúcia bola ohrozená.

12. Prílohou návrhu boli listinné dôkazné prostriedky: uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k.: XXC/XX/ XXXX-XXX zo dňa 24.03.2021, uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k.: XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.07.2021, rozsudok Okresného súd Bratislava I sp. zn.: XCbi/XX/XXXX zo dňa 26.08.2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2023 č.k.: XCoKR/X/XXXX-353, list vlastníctva č.X, k. ú: E. zo dňa 31.10.2023.

13. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinným dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Podľa , a (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

16. Podľa , a (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ustanovenia a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa a prvá veta , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

20. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predstavuje osobitný procesný postup zakotvený v , ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Zabezpečovacie opatrenie však slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 13.06.2019). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí súd zisťovať, či zo základných osvedčovaných skutočností možno vyvodiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená.

23. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, b/ spôsobilý predmet záložného práva / napr. veci, práva a iné majetkové hodnoty /, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

24. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s , ako aj všeobecné náležitosti v súlade s . Popri všeobecných náležitostiach podania musí spĺňať aj osobitné náležitosti, vyplývajúce z v spojení s a . V návrhu musia byť opísané skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. V návrhu musí byť pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti nároku a jeho trvania, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem "osvedčenie dôvodnosti" indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom.

25. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť nepomer a súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zmyslom tejto zásady je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa toto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva / uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica a z 25. mája 2017 sp. zn. XXCob/XX/XXXX /.

26. V prejednávanej veci súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa a nasl. na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vymedzených v návrhu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z predložených listinných dôkazov podľa názoru súdu je osvedčená potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd mal za preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v k.ú.: E., obec: E., okres Galanta evidovaných na LV č. X v spoluvlastníckom podiele 1/18. Súd mal taktiež za preukázané, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo súdne konanie sp. zn.: XCbi/XX/XXXX o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu medzi tými istými účastníkmi konania, pričom tento návrh na zabezpečovacie opatrenie smeruje k zabezpečeniu vymožiteľnosti práv žalobcu, ktoré boli uplatňované v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu. Predmetné konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo skončené rozsudkom č.k. XCbi XX/XXXX-264 zo dňa 26.08.2021, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že právny úkon úpadcu NAVIGRAF GROUP s.r.o., spočívajúci v uspokojení pohľadávky žalovaného vo výške 703.900 eur vykonaním bezhotovostného prevodu z účtu úpadcu vedeného v Tatra banke, a.s. dňa 08.07.2014 je voči veriteľom prihláseným do konkurzu na majetok úpadcu neúčinný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úpadcovi k rukám žalobcu sumu 703.900 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 100% trov konania. Odvolací súd rozsudkom č.k. XCoKR/X/XXXX-353 zo dňa 28.09.2023 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. XCbi/XX/XXXX-264 zo dňa 26.08.2021 potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Týmto žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Súd však vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu a vzhľadom na obsah predložených listinných materiálov je toho názoru, že v čase pokiaľ rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. XCoKR/X/XXXX-353 zo dňa 28.09.2023 nenadobudne právoplatnosť a až po začatie exekúcie, zo strany žalovaného hrozí značné riziko, že žalovaný prevedie, resp. zaťaží predmetné nehnuteľnosti.

27. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bola splnená aj ďalšia podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - existencia obavy z toho, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že existencia obavy je osvedčená aj tým, že v minulosti bolo vydané ohľadom tých istých strán neodkladné opatrenie tunajším súdom, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k.XXCo/XX/XXXX-138 zo dňa 16.07.2021, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v tom, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu, scudzenia, zriadenia záložného práva a iného zaťaženia nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v kat.úz. Z. zapísaných na LVč. XXX. Predmetným rozhodnutím Krajský súd v Trnave nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. XCbi/XX/XXXXX, pričom krajský súd takisto zistil a konštatoval existenciu obavy z toho, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní súd vychádzal najmä zo skutočnosti, že nárok žalobcu bol žalobcovi priznaný, avšak rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom v konaní bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie značnej finančnej čiastky (viac ako 703.900 eur) a je tu predpoklad, že by žalovaný mohol začať vykonávať kroky k zmenšeniu jeho majetku. Tunajší súd sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , podľa ktorého ak by sa čakalo na prejavenie úmyslu žalovaného scudziť majetok, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo. Vzhľadom na uvedené, ak by nedošlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti evidované na LV č. X, tak by žalovanému nič nebránilo predmetné nehnuteľnosti scudziť skôr, ako bude žalobcovi doručená doložka právoplatnosti (čo môže trvať niekoľko dní, dokonca aj týždňov) a skôr ako bude začatá exekúcia, resp. ako bude v exekučnom konaní zriadené exekučné záložné právo.

28. Súd je toho názoru, že žalovaný nebude zabezpečovacím opatrením neprimerane obmedzený na doterajších právach, pretože zabezpečovacie opatrenie nebráni žalovanému akokoľvek nehnuteľnosti užívať, prípadne s nimi aj podnikať, jedine bude mať žalobca nimi zabezpečenú svoju legitímnu a judikovanú pohľadávku. K prípadnému výkonu záložného práva môže žalobca pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná.

29.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva a preto súd návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

30. Súd v závere dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 04.08.2020, v zmysle ktorého: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.