Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_41Cob-1-2018.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Subarea
41Cob/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa ProAudit Plus, s.r.o., so sídlom Jilemnického 3, 960 01 Zvolen, IČO: 36 044 512 proti odporcovi Syngas, s.r.o., so sídlom Šávoľská cesta 2181/9A, 986 01 Fiľakovo, IČO: 46 522 824, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/102/2017-46 zo dňa 27.septembra 2017 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/102/2017-46 zo dňa 27.septembra 2017 potvrdzuje.
II. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zriadil k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, vodné plochy a parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, orná pôda; všetko zapísaným na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie M., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávok zo zmluvy o vedení účtovnej agendy č. XXX/XXXX zo dňa 02.09.2014 v celkovej výške istiny 22.739,- Eur s príslušenstvom. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od vydania uznesenia podať žalobu vo veci samej o zaplatenie 22.739,--eur. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania od odporcu v celom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 8.9.2017 si navrhovateľ uplatnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal voči odporcovi zriadiť k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k. ú. M. záložné právo v prospech navrhovateľa na zabezpečenie jeho pohľadávok zo zmluvy o vedení účtovnej agendy č. XXX/ XXXX zo dňa 2.9.2014 v celkovej výške istiny 22.739,--eur s príslušenstvom. Okresný súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, pričom v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ poukázal na ohrozenie exekúcie, ktoré vidí v tom, že odporca chce svoj nehnuteľný majetok založiť v prospech svojich veriteľov, ale nie v prospech navrhovateľa, čím by sa podstatným spôsobom znížila možnosť vymoženia nároku navrhovateľa v exekučnom konaní. Vychádzal ďalej z tvrdenia navrhovateľa, že odporca podľa zverejnených údajov prakticky tretí rok nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by mu prinášala tržby, generuje stratu a má dlh na sociálnom poistení a nedoplatok na preddavku poistného voči spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa. Okresný súd ďalej uviedol, že odporca napriek opakovaným upomienkam navrhovateľa zo dňa 1.12.2016, ako aj 18.8.2017 svoj dlh nezaplatil v žiadnej časti, pričom tento dlh voči odporcovi žiadnym spôsobom nespochybnil. Okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľ osvedčil, že sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu.
2. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, alebo aby postupom podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. V prvom rade poukázal na ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, v zmysle ktorého neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru odporcu jedinou podmienkou pre zriadenie takéhoto druhu záložného práva je to, že exekúcia bude ohrozená. Odporca uviedol, že navrhovateľ žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, t. j. dôvodnú hrozbu (obavu), že zo strany spoločnosti odporcu dôjde, resp. dochádza k akémukoľvek kráteniu, resp. zakladaniu jeho majetku v neprospech navrhovateľa, následkom čoho by bola exekúcia v prospech spoločnosti odporcu a v neprospech navrhovateľa ohrozená. Podľa jeho názoru je neprípustné, aby súd prvej inštancie vydal napádané rozhodnutie bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov osvedčujúcich nepravdivé a zvádzajúce tvrdenia navrhovateľa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č.k. 4Cob/36/2017 zo dňa 3.4.2017, v ktorom je uvedené, že dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
3. Ďalej namietal dôvody na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia aj v tom, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že generuje stratu a má dlh aj na sociálnom poistení a nedoplatok na preddavku poistného voči zdravotnej poisťovni Dôvera. Podľa jeho tvrdenia nie je pravdivý ani údaj od navrhovateľa, že má množstvo veriteľov, pretože túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. V tejto súvislosti opätovne poukázal na uznesenie Krajského súdu Bratislava 4Cob/36/2017, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že iba samotné tvrdenie navrhovateľa o nepriaznivej finančnej situácii odporcu (záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech financujúcej banky), jeho úvahy o možných zámeroch odporcu v súvislosti s účelom jeho založenia samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
4. Okrem uvedených skutočností napádal aj to, že predmetné uznesenie je v rozpore so zásadou proporcionality, nakoľko nie je primerané povahe veci, bolo nariadené bez relevantných a verifikovaných (osvedčených ) skutočností zo strany navrhovateľa a spôsobilo značenú nerovnováhu práv navrhovateľa jeho spoločnosti, pričom práva navrhovateľa boli bez akýchkoľvek skutočností osvedčené z jeho strany zvýhodnené na úkor vlastníckeho práva spoločnosti odporcu k predmetným pozemkom.
5. Mal za to, že uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa jeho presvedčenia zo strany navrhovateľa ide o účelové a šikanózne konanie, majúce za cieľ s najvyššou pravdepodobnosťou vytvoriť pre spoločnosť odporcu určitú formu nátlaku za účelom uhradenia pohľadávok zo zmluvy o vedení účtovníctva v znení príslušných dodatkov, prípadne majúce za cieľ znevýhodniť postavenie spoločnosti odporcu pri prípadných mimosúdnych rokovaniach medzi navrhovateľom a spoločnosťou odporcu ohľadom vysporiadania vzájomných záväzkov zo zmluvy o vedení účtovníctva v znení príslušných dodatkov.
6. Podľa názoru odporcu bolo postupom súdu porušené právo odporcu na spravodlivý proces pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. zmenil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
7. Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedol, že dôvodom podania jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo tvrdené ohrozenie budúcej exekúcie, ktoré videl v tom, že odporca sa netají tým, že chce svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok založiť v prospech svojich veriteľov, čím podľa jeho názoru podstatným spôsobom by sa znížila, resp. vylúčila možnosť vymoženia jeho nároku v exekučnom konaní. Poukázal na fakt, že po nariadení zabezpečovacieho opatrenia uzavrel odporca viaceré záložné zmluvy, ktorými svoj tak hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok založil v prospech schránkovej spoločnosti na Cookových ostrovov v Tichom oceáne, o čom svedčia ním predložené výpisy z notárskeho registra záložných práv, ako aj výpis z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. M. (spoločnosť, v prospech ktorej odporca založil svoj majetok), pritom nebola jeho pôvodným veriteľom a pohľadávky voči odporcovi nadobudla len v nedávnej dobe postúpením a napriek tomu jej odporca poskytol zabezpečenie vo forme zriadenia záložných práv, pričom v prospech navrhovateľa
takéto zabezpečenie urobiť odmietol. Týmto postupom podľa názoru navrhovateľa odporca úplne marí budúcu exekúciu, pretože by nebolo možné viesť na majetok vo vlastníctve tretej osoby, resp. na majetok zaťažený záložným právom exekúciu. Odmietol tvrdenie odporcu o irelevantnosti dôkazu - návrhu zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia, podľa jeho názoru sa jedná o dôkaz samotného odporcu, ktorý ho usvedčuje z nepravdivosti jeho tvrdení, obsiahnutých tak v jeho odvolaní proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z jeho vyjadrení zo dňa 7.12.2017, keďže bez pochybnosti preukazuje zámer odporcu založiť svoj majetok v prospech vybraných tretích osôb. Uvedenú zápisnicu nemohol pripojiť navrhovateľ k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože sa do jeho dispozičnej sféry dostala až po podaní návrhu, z toho dôvodu si nemyslí, že sa jedná o neprípustný dôkaz. Zdôraznil, že podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ reagoval na konanie odporcu, ktorý sa netajil tým, že všetok svoj bonitný majetok založí v prospech vybraných veriteľov, čo sa aj stalo. Samotný exekučný titul by pri uspokojovaní jeho pohľadávky a predpokladanom správaní sa odporcu nemohol chrániť jeho nárok voči odporcovi. Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu uvedenou v jeho odvolaní a vyjadrení zo dňa 7.12.2012, ktorá podľa jeho názoru nemôže obstáť a je nepravdivá, pretože nie je logické tvrdiť, že na jednej strane navrhovateľ nepreukázal dôvodnú obavu- hrozbu zo zmarenia exekúcie, a na druhej v intenciách tejto obavy - hrozby odporca majetok po nariadení zabezpečovacieho opatrenia zaťažil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
9. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 14.9.2017 sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, vodné plochy a parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, orná pôda; všetko zapísaným na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie M., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávok zo zmluvy o vedení účtovnej agendy č. XXX/XXXX zo dňa 02.09.2014 v celkovej výške istiny 22.739,- Eur s príslušenstvom.
10. Okresný súd návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, pretože mal za preukázané z obsahu spisu, že je dôvodná obava navrhovateľa o ohrození exekúcie, pretože odporca sa netajil, že chce svoj nehnuteľný majetok založiť v prospech svojich veriteľov.
11. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
13. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
20. Z ust. § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka, resp. ručiteľa na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
21. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v danom prípade sledovaný účel
- zabezpečenie vymoženia pohľadávky navrhovateľa možno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ osvedčil existenciu svojho záväzku voči odporcovi z uzavretej Zmluvy o vedení účtovnej agendy č. XXX/XXXX zo dňa 2.9.2014 v celkovej výške istiny 22.739,--eur. Odporca nepoprel samotnú pohľadávku navrhovateľa a spochybňoval len tvrdenia navrhovateľa o možnosti previesť nehnuteľnosti na tretie osoby, ktoré tvrdenia považoval odporca za špekulácie.
23. V konaní nebolo sporné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o vedení účtovnej agendy č. XXX/XXXX zo dňa 2.9.2014, na základe ktorej vznikla povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 22.739,--eur. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, základným účelom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. V danom prípade je existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa nesporná. K námietke odporcu, že záložné právo predstavuje neproporcionálny zásah do ústavného práva odporcu vlastniť majetok a záujem, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením chránený, musí preto vydanie opatrenia vždy opodstatňovať, odvolací súd uvádza, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR).
24. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd zvážiť primeranosť ujmy, ktorá by nariadením zabezpečovacieho opatrenia vznikla odporcovi, nakoľko táto ujma nesmie byť neprimeraná oproti výhode, ktorú nariadením zabezpečovacieho opatrenia získa navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie, ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavne nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu aj požiadavku proporcionality. Podľa názoru odvolacieho súdu výrok (petit) súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia uvedenému
zodpovedá. To, že súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu neznamená, že by mu zakázal s týmito nehnuteľnosťami podnikať, preto odvolací súd dospel k záveru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimerane do práv odporcu.
25. V súvislosti s námietkou odporcu, že navrhovateľ nepreukázal také správanie odporcu, ktoré by viedlo k dôvodnej obave budúceho zmarenia exekúcie sa odvolací súd okrem vyššie uvedeného stotožnil aj s názorom navrhovateľa, keď k podanému odvolaniu pripojil aj zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu, pričom z uvedenej zápisnice bez pochybnosti vyplýva zámer odporcu založiť svoj majetok v prospech vybraných tretích osôb. Odvolací súd tento dôkaz predložený navrhovateľom v zmysle ust. § 366 ods. d/ akceptoval, pretože ho navrhovateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. Zmyslom a účelom takéhoto zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby odporca, ktorý na výzvu navrhovateľa nezaplatil dlh nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda, aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol.
27. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia by v prejednávanej veci mohla byť ohrozená, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
29. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).