Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-111-2022.pdf
PDF · 169.23 KB
Case nature
Subarea
6Co/111/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade B.. A.. Z. R., Z.., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XXX, XXX XX X., v 2. rade A.. C. R., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XXX, XXX XX X., obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou smith&smith legal s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 360 341, proti žalovanému: Peter Orlický, nar. 21.02.1967, bytom Bronzová 18, 900 41 Rovinka, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., so sídlom Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 247 798, o zaplatenie 44.714,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C/106/2019-149 zo dňa 07.04.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C/106/2019-149 zo dňa 07.04.2022 v napadnutej časti výroku pod I. a III. z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 9.586,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 18.06.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 57,14 % (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzavreli so žalovaným ako predávajúcim dňa 09.01.2018, nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to stavbe-rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcela č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom S., katastrálny odbor, pre katastrálne územie X. a pozemku-parcely registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 571 m2 vedený ako záhrada a parcely č.XXXX/XX o výmere 169 m2 vedený ako zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalobcovia dňa 17.10.2018 spozorovali vady stavby - zatekanie vody do obývacej izby. Zatekajúca voda úplne znehodnotila podlahu obývacej izby, poškodila nátery stien obývacej izby a zariadenie, ktoré sa v obývačke nachádzalo. Žalobcovia oboznámili žalovaného so vzniknutou situáciou okamžite telefonicky, aj prostredníctvom elektronickej komunikácie. Žalovaný zodpovednosť za vady odmietol správou zo dňa 23.10.2018. Žalobcovia predložili znalecký posudok č.XX/XXXX, v ktorom znalec konštatoval vady hydroizolácie stavby z dôvodov, že hydroizolačný asfaltový pás pravdepodobne oxidovaný, tvoriaci vertikálnu hydroizoláciu steny a horizontálny pás tvoriaci hydroizoláciu podlahy, mali vytvoriť vodotesný spoj, a konštatoval, že uvedené pásy boli na seba iba voľne položené, spoj neplnil požiadavku vodotesnosti, použité asfaltové pásy v čase ohliadky boli veľmi krehké, lámali sa už pri malom zaťažení. Znalec konštatoval, že použitý materiál v čase realizácie nemal také vlastnosti, aby dlhodobo plnil požadované hydroizolačné požiadavky, technologický postup a kvalita realizácie hydroizolačných a ostatných prípravných prác boli na nízkej odbornej úrovni. Znalec v posudku skonštatoval, že vadu hydroizolácie stavby možno považovať za skrytú vadu, ktorá existovala
už v čase realizácie diela t.j. hydroizolácie analyzovaných detailov spornej stavby. Následne súdny znalec stavbu v procese posudzovania opakovane osobne obhliadol, na ohliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 01.11.2018 bol prítomný osobne aj žalovaný. Súdny znalec konštatoval, že sa jedná o celkom zrejmú vadu stavby, ktorá existovala už v čase uzavretia kúpnej zmluvy a teda za predmetnú vadu nesie zodpovednosť žalovaný ako predávajúci. Žalovaný na vyriešenie situácie reagoval odmietavo. Z dôvodu naliehavosti situácie - do stavby zatekala voda a prichádzalo zimné obdobie, v záujme predchádzania ďalším škodám sa žalobcovia rozhodli zabezpečiť realizáciu opravy dotknutej časti stavby. Súdny znalec v znaleckom posudku uviedol návrh koncepcie odstránenia vady, pričom zároveň konštatoval, že rovnakou vadou hydroizolácie trpí celá stavba. Z uvedeného dôvodu žalobcovia oslovili zhotoviteľa, ktorý zabezpečil odstránenie vád hydroizolácie v časti priamo súvisiacej s obývacou izbou, v ktorej bol problém najviac akútny. Súdny znalec v znaleckom posudku zdokumentoval priebeh odstraňovania vady, pričom odstránenie vady hydroizolácie v ostatných častiach stavby zatiaľ realizované nebolo. Podľa názoru žalobcov, hydroizolácia stavby bez vád, je pri predaji obvyklou vlastnosťou každej stavby, lebo bez riadnej hydroizolácie nemožno žiadnu stavbu užívať plnom rozsahu na účel, ktorému má slúžiť. Vada hydroizolácie stavby špecifikovaná v znaleckom posudku je vadou stavby, ktorá vznikla už v čase výstavby a existovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy a odovzdaní stavby, hoci sa prejavila až neskôr. Zodpovednosť za vady predanej veci podľa § 597 Občianskeho zákonníka, je zodpovednosťou objektívnou, a za vadu hydroizolácie stavby žalovaný ako predávajúci zodpovedá aj v prípade, že predmetná vada nevznikla jeho zavinením alebo že o nej žalovaný nevedel, čo oprávňuje žalobcov na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny, ktorá zodpovedá povahe a rozsahu vady. Predajom stavby trpiacej vadou hydroizolácie, porušil žalovaný povinnosť predať stavbu bez vád, pričom v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti došlo k poškodeniu zariadenia obývacej izby, čím žalovaný spôsobil škodu, ktorú je povinný nahradiť. Nárok titulom zľavy z kúpnej ceny predstavuje súhrn nákladov nevyhnutne vynaložených na čiastočné odstránenie vady stavby, ktoré už bolo zrealizované a výška týchto nákladov predstavuje sumu 5.035 eur, ďalej náklady ktorých vynaloženie bude nevyhnutné za účelom dokončenia odstránenia vady stavby, ktorých výška bola žalobcami vyčíslená na sumu 33.978,60 eur a 763,80 eur (obnovenie trávnika po realizácii stavebných prác). Finančné plnenie požadované titulom náhrady škody predstavuje súhrn obstarávacej ceny koberca vo výške 386,10 eur (ktorý boli žalobcovia nútení kúpiť do obývacej izby z dôvodu, že pôvodný koberec bol zničený vplyvom vody, ktorá presiakla do obývacej izby), náklady nevyhnutne vynaložené na výmenu podlahovej krytiny v obývacej izbe vo výške 1.967,57 eur, vymaľovanie obývacej izby vo výške 1.083,79 eur a náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1.500 eur.
3. Ako dôkazy žalobcovia uviedli list vlastníctva č.XXXX, znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 27.11.2018, faktúru zo dňa 14.01.2019, cenovú ponuku zo dňa 12.05.2019, cenovú ponuku zo dňa 21.02.2019, faktúru zo dňa 06.05.2019, faktúru zo dňa 25.01.2019, faktúru zo dňa 28.03.2019, faktúru zo dňa 04.04.2019, výzvu zo dňa 10.06.2019, spolu s doručenkou a výzvou zo dňa 08.07.2019.
4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp.zn. 30Up/1660/2019-0 dňa 18.11.2019 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný uviedol, že nárok považuje za nedôvodný, navrhol súdu vydaný platobný rozkaz zrušiť postupom podľa § 11 zákona č. 307/2016 Z.z. a pre prípad prejednania veci navrhol súdu prvej inštancie, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V ďalšom žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobcovia neuviedli príčinu zatečenia vody do vonkajšieho múru, ktorá je podstatná, nakoľko sa nejednalo o vytopenie obývacej izby z dôvodu väčšieho množstva atmosferických zrážok alebo iné bežné skutočnosti, ale k vytopeniu došlo nedodržaním správneho postupu pri vypúšťaní bazéna. Ďalej uviedol, že strany sporu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli v priateľskom vzťahu, a žalovaný upozornil žalobcov, že vypúšťanie vody z bazéna je nevyhnutné robiť postupne, na etapy, v opačnom prípade by trativod nestihol odviesť všetku vodu z bazéna a mohlo by sa stať, že táto pretečie a vytopí záhradu a trávnik. Pri prvom vypúšťaní bazéna na jar 2018 bola táto inštrukcia dodržaná. V októbri 2018 poverili žalobcovia vypúšťaním bazéna suseda, pána L., ktorý počas vypúšťania odišiel k sebe domov a preto uniklo jeho pozornosti pretekanie vody z trativodu. Žalobcovia po návrate do rodinného domu zistili, že došlo k vytopeniu obývacej izby a bez poskytnutia primeranej lehoty dali vadu na vlastné náklady odstrániť. Takýto postup žalovaný namieta s ohľadom na nadhodnotenú faktúru a cenovú ponuku týkajúcu sa odstránenia vady. Kúpna cena rodinného domu s príslušnými pozemkami bola vo výške 355.000 eur, pričom žalobcovia žiadajú od žalovaného titulom zľavy z kúpnej ceny plnenie vo výške 39.777,40 eur, čo predstavuje 11,2 % z kúpnej ceny. Žalovaný je názoru, že zo znaleckého posudku nevyplýva záver, ktorý konštatujú žalobcovia v žalobe, keďže znalec konštatoval v znaleckom
posudku, že sa realizuje výkop minimálne na dĺžku steny obývacej izby plus 0,5 metrov, neuvádza nutnosť opravy hydroizolácie celej stavby a pri jednej z osobných ohliadok žalovaného uviedol, že vada hydroizolácie je iba a výhradne pozdĺž steny obývacej izby. Žalovaný dal vypracovať cenové ponuky, ktorých obsah vychádza z faktúry, respektíve cenovej ponuky predložených žalobcami, v spojení so znaleckým posudkom. Prvá faktúra vo vzťahu k nákladom vynaloženým na odstránenie vady stavby, ktoré už boli zrealizované vypracovaná spoločnosťou BAREX STAV SLOVAKIA je vo výške 1.120,64 eur, namiesto žalobcami uvádzaných 5.035 eur, druhá cenová ponuka vo vzťahu k nákladom vynaložených na dokončenie odstránenia vady stavby, ktoré bude podľa žalobcov nutné zrealizovať je vo výške 8.657,61 eur, namiesto žalobcami uvádzaných 33.978,60 eur. Žalovaný namieta faktúru a cenovú ponuku, ktoré považuje za účelové a nadhodnotené, pričom žalobcovia predložili iba faktúry a nepredložili doklady o úhrade. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že pred udalosťou sa v obývačke nachádzal koberec. Žalobcovia predložili faktúru na sumu 1.027,26 eur, faktúru na sumu 517,24 eur a príkaz na úhradu sumy 423,07 eur, z čoho však nevyplýva za akým účelom prebehla úhrada, čo sa ňou uhradilo a či má súvis s udalosťou. Podľa žalovaného žalobcovia nepredložili dôkaz o úhrade faktúry za vymaľovanie obývacej izby, nepreukázali vznik škody. Žalovaný namietal cenu za vypracovanie znaleckého posudku, aj právny základ tejto položky uplatnený titulom náhrady škody. Podľa vedomostí žalovaného, v čase udalosti mali žalobcovia stavbu poistenú a je teda predpoklad, že dostali aj finančné plnenie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade odstrániteľnej vady má nadobúdateľ právo na opravu poskytnutého plnenia alebo poskytnutia zľavy z ceny, pričom oprava plnenia má prednosť pred znížením ceny vtedy, ak vadu nemožno odstrániť opravou.
5. K podanému odporu sa vyjadrili žalobcovia s tým, že so skutočnosťami uvedenými v odpore nesúhlasia a tvrdenia žalovaného označili za účelové a nepravdivé.
6. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval, že považuje nárok za nedôvodný a v celom rozsahu ho popiera. Uviedol, že podľa jeho názoru žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ani skutkové tvrdenia, iba popreli tvrdenia uvedené žalovaným v odpore bez bližšej argumentácie a nenavrhli žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
7. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa 420 ods. 1, § 499 a § 597 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a dospel k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná keď rozhodol tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie vychádzal žalobcami predloženým znaleckým posudkom Č..XX/XXXX zo dňa 27.11.2018, vypracovaný B.. U.. O. Ž., Z.., v ktorom znalec okrem iného konštatuje, že nášľapná vrstva podlahy analyzovanej obývacej izby sa nachádzala pod okolitým terénom cca 450 mm. Znalec vykonal dňa 30.10.2018 obhliadku, a bolo možné konštatovať, že v miestnosti už bola odstránená nášlapná vrstva podlahy, prebiehalo vysušovanie betónovej vrstvy a spodnej časti obvodovej steny, vrátane jej povrchovej úpravy. Znalec vykonal záťažovú skúšku hydroizolácie (15 minút) tak, aby hladina vody neprekročila úroveň hornej úrovne horizontálnej izolácie v oblasti sondy a bolo konštatované, že za účinku pôsobenia vody spôsobeného záťažovou skúškou nedošlo k žiadnej zmene, z čoho je možné dedukovať, že ku zatečeniu vody do interiéru obývacej miestnosti muselo dôjsť v mieste nad hornou úrovňou horizontálnej hydroizolácie. Z toho dôvodu sa zrealizuje rozsiahlejšia sonda, ktorej analýzou bude možné zistiť spôsob realizácie detailu nadväznosti vertikálnej a horizontálnej hydroizolácie. Dňa 01.11.2018 znalec vykonal druhú obhliadku, po ktorej konštatoval, že hydroizolačný asfaltový pás tvoriaci vertikálnu hydroizoláciu steny a horizontálny pás tvoriaci izoláciu podlahy svojim geometrickým tvarom mali vytvoriť vodotesný spoj, ale konštatoval, že pásy boli na seba iba voľne položené, preto neplnili z hľadiska hydroizolácie požiadavku vodotesnosti, v mieste spoja izolácie boli ukončenia asfaltových pásov výrazne poškodené, asfaltové pásy boli veľmi krehké. Znalec konštatoval, že použitý materiál v čase realizácie nemal také vlastnosti, aby dlhodobo plnil požadované hydroizolačnej požiadavky. Následne sa so žalobcami dohodol, že sa realizuje výkop minimálne na dĺžku steny obývacej izby. Dňa 22.11.2018 znalec vykonal tretiu obhliadku, účelom ktorej bola vizuálna obhliadka detailov hydroizolácie spodnej časti stavby rodinného domu v oblasti strany bočnej steny obývacej izby. Znalec v posudku konštatoval, že technologický postup a kvalita realizácie hydroizolačných prác boli na nízkej odbornej úrovni, že použité asfaltové pásy boli veľmi krehké, lámali sa, použitý materiál v čase realizácie nemal také vlastnosti, aby dlhodobo plnil požadované hydroizolačnej požiadavky, hydroizolačné pásy boli na sebe iba voľne položené, spoj neplnil požiadavku vodotesnosti. Na otázku, či možno považovať príčinu zatekania za skrytú vadu, ktorá existovala v čase realizácie diela, znalec uviedol, že príčiny zatekania
do rodinného domu možno považovať za skrytú vadu, ktorá existovala už v čase realizácie diela t.j. hydroizolácie analyzovaných detailov spornej stavby.
8. Súd prvej inštancie vychádzal so žalobcami predloženej faktúry firmy AIOS, s.r.o. za rekonštrukciu hydroizolácie základov rodinného domu v decembri 2018 na sumu 5.035 eur, z dokladu o zaplatení zálohy vo výške 3.000 eur, z dokladu o zaplatení sumy 1.000 eur dňa 18.12.2018 a sumy 1.035 eur dňa 20.03.2019, faktúry za murárske a maliarske práce realizované vo februári 2019 vo výške 1.083,79 eur uhradené dňa 24.03.2019, cenovej ponuky na zhotovenie zvyšnej novej izolácie v sume 33.978,60 eur, cenovej ponuky firmy AGAVE na revitalizáciu záhrady v sume 763 eur, z faktúry firmy ROOMFACTORY SK, s.r.o. za kúpu koberca veľkosti 200 x 300 cm na sumu 386,10 eur uhradená dňa 28.05.2019, z faktúry firmy Kollárik Milan KO-FLOOR ako zálohová platba na podlahu v sume 1.027,26 eur uhradená dňa 27.01.2019, z faktúry za lepenie vinylu, obklad čela a schodu vo výške 517,24 eur uhradená dňa 03.04.2019, platba uhradená dňa 10.03.2019 vo výške 423,07 eur.
9. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo svedeckých výpovedí. Svedok A.. A. L., sused žalobcov, potvrdil, že ho žalobca požiadal, keďže robí s bazénmi, či by nevyčerpal bazén po ukončení letnej sezóny. Boli mu známe okolnosti čerpania bazénu, žalovaný ho na to upozornil, že ho treba vyčerpávať postupne. Urobil tak asi dva, tri krát, potom dal vypúšťať vodu, odbehol si domov, do 5 minút bol späť, ale už pri príchode začala voda vytekať, nejaké množstvo vody vytieklo pri dome pokým odstavil čerpadlo. Následne volala žalobkyňa, že majú v obývačke vodu. Tento bazén takto vypúšťal prvý krát, odvtedy ho vypúšťali už inak a to do verejnej kanalizácie. Svedkyňa B. F., manželka žalovaného, vo výpovedi uviedla, že dom spočiatku nechceli predávať, nemali s ním problém, robili iba bežné opravy. Keď žalobcovia prvý krát vypúšťali bazén nič sa nestalo, podľa nej to bolo na jar. Počula, že keď žalobcom vypúšťal na jeseň bazén pán L., zaspal a bazén sa vypúšťal bez dozoru. Boli ochotní prispieť na opravu, nie z dôvodu, že pochybili, ale že žalobcovia im vyšli v ústrety a počkali so sťahovaním, podľa nej si dom sami vytopili.
10. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci rozlišoval vady, ktoré existovali v čase prevodu vlastníckeho práva, t.j. v čase podpisu kúpno-predajnej zmluvy, v čase prevzatia rodinného domu žalobcami od žalovaného, za ktoré môže niesť žalovaný ako predávajúci zodpovednosť, a vady, ktoré vznikli až neskôr ktoré posudzoval titulom zodpovednosti za škodu.
11. Charakter vady mal súd prvej inštancie za preukázaný znaleckým posudkom č.XX/XXXX zo dňa 27.11.2018, vypracovaný B.. U.. O. Ž., Z.., a to vada hydroizolácie stavby ako skrytá vada existujúca už v čase kúpy rodinného domu, nakoľko znalec v závere posudku konštatoval, že príčinu zatekania do rodinného domu možno považovať za skrytú vadu, ktorá existovala už v čase realizácie diela t.j. hydroizolácie analyzovaných detailov spornej stavby. Znalec svoj záver oprel o zistenia, že hydroizolačný asfaltový pás tvoriaci vertikálnu hydroizoláciu steny a horizontály pás tvoriaci hydroizoláciu podlahy svojím geometrickým tvarom mali vytvoriť vodotesný spoj, ale tieto pásy boli na seba iba voľne položené, spoje neplnili požiadavku vodotesnosti, použité asfaltové pásy boli veľmi krehké lámali sa, v čase realizácie nemali také vlastnosti, aby dlhodobo plnili požadované hydroizolačné požiadavky a technologický postup a kvalita realizácie hydroizolačných a ostatných prípravných prác boli na nízkej odbornej úrovni.
12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že vada hydroizolácie vyšla najavo po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzalo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalobcov a znaleckým posudkom mal preukázané, že ide o vadu, ktorá existovala už v čase uzavretia kúpnej zmluvy a ďalším dokazovaním mal preukázané, že táto vada vyšla najavo dodatočne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako predávajúci na predmetnú vadu žalobcov ako kupujúcich neupozornil. Žalovaný sa bránil, že o vade nevedel, preto na vadu nemohol žalobcov upozorniť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa žalovaný nemôže zbaviť a preto nie je v spore rozhodujúce, či o vade vedel, alebo nevedel. Žalovaný by sa zodpovednosti za vady predávanej veci mohol zbaviť len vtedy, ak by na vadu kupujúcich upozornil. Ak vyjde dodatočne najavo vada, na ktorú predávajúcich žalovaný neupozornil, majú žalobcovia v zmysle ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny. Podmienkou vzniku tohto práva je, že vec môže naďalej slúžiť svojmu
účelu, čo nebolo sporné. Žalobcovia rodinný dom naďalej užívajú a od incidentu vypúšťania bazéna v roku 2018, nedošlo zatečeniu do rodinného domu v dôsledku vád hydroizolácie.
13. Pri rozhodovaní o výške zľavy z dojednanej kúpnej ceny, ktorá by mala zodpovedať povahe a rozsahu vady, súd prvej inštancie vzal do úvahy okolnosť, že po žalobcami vykonanej oprave hydroizolácie domu v časti obývacej izby, už zistená vada (nefunkčnej hydroizolácie) nekomplikuje žalobcom užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že ešte v čase, keď nehnuteľnosť obýval žalovaný s rodinou, vplyvom nadmerných atmosferických zrážok a nefungujúceho systému odvedenia vody z pozemku, došlo k zatečeniu do garáže a do obývacej miestnosti domu, ktorej nášľapná vrstva podlahy sa nachádza pod okolitým terénom, čo je fakt, ktorý konštatoval aj znalec. Je zrejmé, že v oboch prípadoch, kedy prišlo k naakumulovaniu vody v teréne okolo domu, pričom v jednom prípade to bolo vplyvom atmosferických zrážok a v druhom prípade po nárazovom vypúšťaní vody z bazénu, došlo k zatečeniu vody do najnižšie položenej časti domu a tou je obývacia izba domu. Odkedy žalobcovia vadu hydroizolácie domu v tejto časti opravili, k incidentom nedochádza a tak žalobcovia nemajú potrebu robiť výkopové práce aj v iných častiach domu, čo potvrdil aj znalec vo výpovedi. Na túto okolnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške zľavy z kúpnej ceny prihliadol.
14. Súd prvej inštancie tiež prihliadol aj na povahu vady, ktorá sa prejavila iba v extrémnej situácii a to v prípade nadmerne zvýšenej, až enormne zvýšenej záťaže na hydroizoláciu domu, ku ktorej pri bežnom užívaní domu, nedochádza. V tejto súvislosti aj žalobca potvrdil, že bol uzrozumený na to, že bazén nemôže vypúšťať naraz, že také množstvo vody predstavuje riziko pre okolitý terén, aj dom. Takže žalobca vedel, že vypúšťanie bazéna predstavuje potenciálny problém. Po oprave hydroizolácie domu, v časti obývacej izby, už nedochádza k zníženiu funkčných vlastností domu ani k zníženiu životnosti domu a nie je narušený ani vzhľadu domu. Aj tieto okolnosti súd prvej inštancie zobral do úvahy pri rozhodovaní o výške primeranej zľavy.
15. Pri rozhodovaní o výške zľavy súd prvej inštancie zohľadnil cenu potrebných opráv, ktoré žalobcovia vykonali v časti, v ktorej sa vada hydroizolácie potvrdila znaleckým posudkom a to je časť domu okolo obývacej izby. Žalobcovia sa síce snažili interpretovať závery znaleckého posudku tak, že vada hydroizolácie sa týka celého domu, avšak znalec pred súdom uviedol, že je problematické odpovedať na otázku, či problém hydroizolácie sa týka celého domu, nakoľko jednoznačne by to vedel potvrdiť iba ak by to videl a vedel to vyhodnotiť. Podľa jeho domnienky je poškodenie hydroizolácie vo väčšej časti domu, ale nedovolí si povedať, že všetko je tak poškodené. Súd prvej inštancie preto vychádzal z preukázaného skutkového stavu a tým bola okolnosť, že vada hydroizolácie bola preukázaná len v časti domu okolo obývacej miestnosti a tá bola žalobcami odstránená vykonaním prác. Žalobcovia v konaní preukázali, že za práce súvisiace s odstránením vady hydroizolácie zaplatili spolu sumu 5.035 eur (záloha vo výške 3.000 eur, 1.000 eur dňa 18.12.2018 a 1.035 eur dňa 20.03.2019). Rovnako súd mal za preukázané, že žalobcovia zaplatili za vypracovanie znaleckého posudku sumu 1.500 eur.
16. Predpokladané výdavky, ktoré mali súvisieť so zhotovením hydroizolácie na zvyšnej časti rodinného domu, ktoré žalobcovia vyčíslili na sumu 33.978,60 eur (na základe cenovej ponuky oslovenej firmy), súd prvej inštancie nepovažoval za výdavky na odstránenie preukázanej vady a to z dôvodu, že žalobcovia vadu celej hydroizolácie nepreukázali. Jednoznačne bola preukázaná iba vada v časti, ktorá bola v susedstve obývacej izby a ktorú žalobcovia aj opravili. Rovnako nepovažoval súd prvej inštancie za výdavky súvisiace s odstránením vady hydroizolácie ani predpokladané náklady na revitalizáciu záhrady (úprava terénu, kladenie kobercového trávnika, výsadba okrasného záhonu pri dome, kúpa rastlinného materiálu) definované v cenovej ponuke firmy AGAVE v sume 763 eur.
17. Súd prvej inštancie ako primeranú zľavu z kúpnej ceny považoval sumu 6.535 eur, ako súčet preukázaných výdavkov súvisiacich s odstránením vady, ktorá bola v spore preukázaná (žalobcovia túto sumu vynaložili na odstránenie vady hydroizolácie v časti domu, v ktorej sa vada prejavila a bola aj znaleckým dokazovaním preukázaná), preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 6.535 eur a vo zvyšnej časti uplatnenej zľavy z kúpnej ceny žalobu zamietol.
18. V ďalšom súd prvej inštancie mal za preukázané, že v dôsledku vady hydroizolácie, teda vady, ktorá existovala už pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti, v dobe udalosti -vypustenia bazénu, došlo k ďalšiemu poškodeniu veci/rodinného domu, a za túto škodu zodpovedá žalovaný, pri splnení zákonných predpokladov, titulom zodpovednosti za škodu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo 976/2002). Preto žalobný nárok o zaplatenie 4.937,46 eur, posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že prvý predpoklad zodpovednosti za škodu bol naplnený, t.j. porušenie povinnosti žalovaného predať stavbu bez vád. Ďalší predpoklad existencia/vznik škody, tento žalobcovia vyčíslili ako náklady na výmenu podlahovej krytiny v obývacej izbe, ktorá bola znehodnotená zaplavením obývacej izby a náklady vynaložené na vymaľovanie obývacej izby. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia dňa 24.03.2019 zaplatili sumu 1.083,79 eur za murárske a maliarske práce, preukázali zálohovú platbu na podlahu v sume 1.027,26 eur (potvrdenie o úhrade zo dňa 27.01.2019) firme Kollárik Milan KO-FLOOR, za lepenie vinylu, obklad čela a schodu v sume 517,24 eur (uhradené dňa 03.04.2019) a platbu v sume 423,07 eur (uhradenú dňa 10.3.2019). V tejto časti súd prvej inštancie považoval návrh za dôvodný a titulom náhrady škody zaviazal žalovaného k zaplateniu preukázanej výšky škody v sume 3.051,36 eur.
19. Vo zvyšnej časti o zaplatenie náhrady škody, ktorú žalobcovia uplatnili za kúpu koberca, súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že žalobcovia síce preukázali kúpu koberca veľkosti 200 x 300 cm za sumu 386,10 eur, ako aj úhradu tejto sumy dňa 28.05.2019 (faktúra firmy ROOMFACTORY SK, s.r.o.), avšak v konaní žalobcovia nepreukázali, že v čase zatopenia obývačky sa v nej akýkoľvek koberec nachádzal.
20. Nárok v sume 1.500 eur, ktorý si žalobcovia uplatnili titulom náhrady škody, posudzoval súd prvej inštancie v zmysle § 598 v spojení s § 599 Občianskeho zákonníka, a tento zamietol. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že právo na úhradu nevyhnutných nákladov je právom uplatniteľným na súde za predpokladu, ak kupujúci oznámil žiadosť o úhradu nevyhnutných nákladov v lehote ustanovenej zákonom pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde len, ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote určenej v odseku 1 (najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci). Ustanovenie § 598 Občianskeho zákonníka umožňuje kupujúcemu uplatniť si aj úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, pričom právna teória uvádza, že môže okrem iného ísť aj o náklady na odbornú prehliadku predmetu kúpy alebo náklady na odborný znalecký posudok. Podľa ustanovenia § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde len v určitej lehote, pričom v prejednávanej veci si žalobcovia právo uplatnili dňa 17.júna 2019, čiže po uplynutí lehoty ustanovenej v § 599 Občianskeho zákonníka.
21. Návrh žalobcov na doplnenie dokazovania, podaním doručeným súdu dňa 21.02.2022, ktorým žiadali ohliadku na mieste samom za účasti strán sporu a znalca, čo odôvodnili výpoveďou znalca a aj argumentáciu žalovaného, a doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, súd prvej inštancie zamietol s použitím § 153 ods. 1 a ods. 2 CSP. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že žalovaný doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné, keďže už v podanom odpore poukázal na to, že znalec neuvádzal potrebu opravy hydroizolácie celej stavby, pričom jemu povedal, že chyba hydroizolácie je výhradne pozdĺž obývacej izby, ale žalobcovia sa k odporu vyjadrili len všeobecne, pričom tri roky mali možnosť podať návrh na doplnenie dokazovania. Znalecký posudok bol vypracovaný na podnet žalobcov ktorí mali možnosť zvoliť okruh otázok, znalec bol vypočutý na pojednávaní a z jeho výsluchu nevyplynula nová skutočnosť nad rámec znaleckého posudku. A podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobcovia prostriedok procesného útoku nepredložili včas, nakoľko takéto dokazovanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, aj nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania.
22. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a § 563 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. od 18.06.2019 do zaplatenia. Keďže v konaní mal súd za preukázané, že žalovanému bola výzva žalobcov na zaplatenie zo dňa 10.06.2019, v ktorej si žalobcovia uplatnili zaplatenie sumy 45.969,22
eur titulom náhrady škody aj zľavy z kúpnej ceny, doručená dňa 17.06.2019, zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % p.a od 18.06.2019 do zaplatenia.
23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 č. 160/2015 Z.z. CSP, keďže žalobcovia boli úspešní v časti 21,43 %, neúspešní v časti 78,57 %, súd priznal nárok žalovanému na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 57,14 %.
24. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie podaním zo dňa 19.04.2022, doručené súdu dňa 22.04.2022, proti výroku I. a výroku III. napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. Žalovaný všeobecne zhrnul, že súd prvej inštancie v odseku 26. rozsudku konštatuje, že posúdenie primeranosti zľavy z kúpnej ceny je otázka právna a v prípade sporu je vecou úvahy súdu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške zľavy z dojednanej ceny vzal do úvahy okolnosti prejednávanej veci s tým, že po vykonaní opravy hydroizolácie domu už zistená vada nekomplikuje žalobcom užívanie nehnuteľnosti a sám žalobca, aj podľa tvrdení znalca, už nemal potrebu urobiť výkopové práce aj v iných častiach domu. Pokiaľ ide o vadu ktorá sa prejavila iba v extrémnej situácii, k tejto žalovaný uviedol, že žalobca bol uzrozumený s tým, že bazén nemá vypúšťať naraz. Súd prvej inštancie konštatoval, že po oprave už nedochádza k zníženiu životnosti domu, nie je narušený vzhľad domu, potrebné opravy žalobcovia vykonali v časti, v ktorej sa vada hydroizolácie potvrdila znaleckým posudkom (časť domu okolo obývacej izby) - v súlade aj s vyjadrením znalca na pojednávaní. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v odseku 31. rozsudku konštatuje, že žalobcovia v spore preukázali, že za práce súvisiace s odstránením vady hydroizolácie zaplatili sumu 5.035 eur a rovnako súd považoval za preukázané, že zaplatili za vypracovanie znaleckého posudku sumu 1.500 eur, čo súd prvej inštancie považoval za primeranú zľavu z ceny spolu v sume 6.535 eur ako súčet preukázaných výdavkov súvisiacich s odstránením vady, ktorá bola v spore preukázaná. Následne však v odsekoch 47. a 48. rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberá (opätovne) nárokom na zaplatenie sumy 1.500 eur, ktorý si žalobcovia uplatnili titulom náhrady škody, ktorý však súd prvej inštancie posudzoval ako nárok na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady a tento nárok vyhodnotil ako podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 599 Občianskeho zákonníka a v tejto časti žalobný návrh zamietol.
25. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku žalovaný namieta skutočnosť, že súd prvej inštancie sa zrejme omylom zaoberal nákladom za vypracovanie znaleckého posudku duplicitne. V odsekoch 31. a 33. považoval súd prvej inštancie sumu 1.500 eur za preukázanú a zahrnul ju do časti zľavy z kúpnej ceny, avšak v odsekoch 47. a 48. rozsudku, vyhodnotil tento nárok ako právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, ktoré však žalobcovia uplatnili po uplynutí zákonom stanovenej lehote, a v tejto časti žalobný návrh zamietol. Žalovaný súhlasí s právnym posúdením nároku na zaplatenie sumy 1.500 eur za znalecké dokazovanie ako náklad, ktorý vznikol v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, a že žalobcovia uplatnili tento nárok po uplynutí zákonom stanovenej lehote. I v zmysle zaužívanej súdnej praxe jednoznačne nemožno náklady na vypracovanie znaleckého posudku posudzovať z pohľadu primeranej zľavy z kúpnej ceny.
26. Žalovaný pripomenul a dal do pozornosti fakt, že dal vypracovať cenové ponuky, ktorých rozsah vychádza z faktúry, resp. cenovej ponuky predložených žalobcami v spojení so znaleckým posudkom č. XX/XXXX. Prvá cenová ponuka, vo vzťahu k nákladom vynaložených žalobcami na odstránenie vady stavby, ktorá už bola zrealizovaná, bola vypracovaná spoločnosťou BAREX STAV SLOVAKIA s.r.o. a je vo výške 1.120,64 eur miesto žalobcami uvádzaných 5.035 eur. Rozdiel medzi sumou uplatnenou žalobcami a sumou predloženou žalovaným je 3.914,36 eur. Druhá cenová ponuka, vo vzťahu k nákladom vynaložených žalobcami na dokončenie odstránenia vady stavby, ktoré bude podľa žalobcov nutné zrealizovať, vypracovaná spoločnosťou BAREX STAV SLOVAKIA s.r.o. a je vo výške 8.657,61 eur, miesto žalobcami uvádzaných 33.978,60 eur. Rozdiel medzi sumou uplatnenou žalobcami a sumou predloženou žalovaným je 25.320,99 eur. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že obe cenové ponuky - rozpočty, predložené žalovaným obsahujú podrobnú špecifikáciu. Sú v nich uvedené jednotkové ceny, merné jednotky aj výpočty. Pričom vo faktúre a cenovej ponuke predložených žalobcami, nie sú uvedené jednotkové ceny, uvedené sú práce ako celok, z čoho nie je možné určiť koľko sa skutočne realizovalo. V cenových ponukách predložených
žalovaným je uvedené množstvo, dĺžka výkopu, šírka výkopu, hĺbka výkopu, ktorá pre uvedenú opravu postačuje a sú tam aj všetky postupy pre uvedenú opravu. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že pri stanovení výšky zľavy sa prihliada k cene opravy, pokiaľ bola vec opravená. Nemožno však vychádzať iba z tejto ceny, nakoľko opravou mohlo dôjsť aj k zhodnoteniu veci a vec získa vyššiu úžitkovú hodnotu, než by zodpovedala bežnému opotrebeniu. Žalovaný preto namieta, že súd prvej inštancie sa ani marginálne nevysporiadal s dôkazmi preloženými žalovaným (Krycie listy rozpočtu) a zároveň poukázal, že žalobcovia sa k uvedenému dôkazu vôbec nevyjadrili, nespochybnili ho, na rozdiel od faktúry predloženej žalobcami, ktorú žalovaný namietal, poprel jej výšku a predložil dôkaz, ktorý ju spochybnil. Žalobcovia nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Žalovaný zastáva názor, že súd sa nemôže „slepo“ stotožniť s faktúrou predloženou žalobcami, nakoľko z oboch krycích listov predložených žalovaným je zrejmá jej nesprávnosť a nadhodnotenosť. Inak povedané, žalobcovia by si tak mohli uplatniť sumu v akejkoľvek výške. Súd prvej inštancie sa s týmto dôkazom ako prostriedkom procesnej obrany žalovaného v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal, nevyhodnotil ho a ani neuviedol, z akého dôvodu naň neprihliadal, prípadne či má o ňom pochybnosť a pod.. Pritom na uvedené dôkazy žalovaný poukazoval v priebehu celého konania.
27. Žalovaný poukázal, že žalobcovia nedali možnosť žalovanému zabezpečiť opravu, od samotného začiatku, a už v predžalobnej výzve žiadali výlučne finančnú náhradu, ktorú určili, bez akejkoľvek ďalšej diskusie. Kupujúci nemá zo zákona právo odstrániť vady kúpenej veci a domáhať sa od predávajúceho úhrady takého odstránenia, ak tento spôsob vysporiadania práv zo zodpovednosti za vady nebol dojednaný (Ro VS v Prahe z 01.11. 2004, sp. zn.: 8Cmo 212/2004). Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta aj priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny. Žalovaný neodmietol podieľať sa na časti nevyhnutných nákladov (to uviedol žalovaný aj na pojednávaní, pričom žalobca 1 uvedené tvrdenie nepoprel), avšak tie ktoré mu predložil žalobcovia považoval za neprimerané.
28. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.04.2022 v odvolaním napadnutej časti (vo výroku I. a vo výroku III.) alternatívne aby žalobu v celom rozsahu, resp. v odvolaním napadnutej časti zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
29. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 12.07.2022 s tým, že nesúhlasia s tvrdeniami žalovaného a majú za to, že napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Podľa názoru žalobcov, súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcov, žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nepreukázal existenciu takej vady, ktorá by mala alebo mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, ani dostatočne nezdôvodnil v čom vidí existenciu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a preto sa nebudú osobitne vyjadrovať k jednotlivým odvolacím dôvodom a zároveň poukázali, že zo strany žalovaného ide o sústavné opakovanie tvrdení, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa konajúci súd náležite vysporiadal v priebehu konania.
30. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného uvedených v bode II. písm. A. odvolania (... žalobcovia nedali možnosť žalovanému zabezpečiť opravu, od samotného začiatku, ...), žalobcovia opakovane zdôraznili, že žalovaný od začiatku nereagoval na výzvy žalobcov na odstránenie vád, ani nemal záujem poskytnúť žalobcom súčinnosť pri ich odstraňovaní, nakoľko už pri prvej výzve žalobcov, a následne aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie opakovane žalovaný tvrdil, že on ako predávajúci za uvedené vady nezodpovedá, a teda nemá povinnosť podieľať sa na ich odstránení, resp. na úhrade nákladov na ich odstránenie. Vzhľadom na uvedené a v záujme predchádzania vzniku ďalších škôd, ktorých vznik bolo možné objektívne predpokladať, žalobcovia sami pristúpili k odstráneniu vád a svoj nárok z titulu zodpovednosti za vady si voči žalovanému uplatnili súdnou cestou. S ohľadom na správanie žalovaného, považujú žalobcovia rozporovanie výšky nákladov preukázane vynaložených žalobcami na odstránenie vád za účelové a zdôrazňujú, že pokiaľ žalovaný vedel odstrániť existujúce vady za nižšiu cenu, mohol tak urobiť, nakoľko bol na to zo strany žalobcov bezodkladne vyzvaný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav a došiel k správnemu právnemu názoru, preto žiadali aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. potvrdil.
31. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcov, svojím podaním zo dňa 19.08.2022 s tým, že v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C/106/2019 zo dňa 07.04.2022 a na dôvodoch v ňom uvedených. Vo výrokoch I. a III. považuje rozsudok za nesprávny a nezákonný. Za nesprávne a arbitrárne považuje duplicitné posúdenie nákladov za vypracovanie znaleckého posudku, ktoré si v odsekoch 31., 33. a 47., 48. navzájom odporujú. K uvedenej námietke sa žalobcovia vo vyjadrení nevyjadrujú, a teda ani žalovaným namietané nesprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie nerozporujú. Nie je pravdivým tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie sa v rozsudku riadne vysporiadal so všetkými argumentami žalovaného, keďže súd prvej inštancie nezaujal absolútne žiadne stanovisko k cenovým ponukám (najmä vo vzťahu ktorej uznal nárok žalobcov za dôvodný - P /l - Krycí list rozpočtu - oprava základovej izolácie dĺžky 10 bm, hĺbky 60 cm), ktoré predložil žalovaný. K tejto námietke žalovaný opäť zopakoval odvolaciu argumentáciu. Keďže rozdiel medzi sumami, ktoré si uplatňujú žalobcovia a tými, ktoré predložil žalovaný je niekoľko násobný, žalovaný jednoznačne spochybnil výšku nároku žalobcov. Pokiaľ súd prvej inštancie podľa vlastného vyjadrenia v rozsudku zohľadnil okolnosti tohto prípadu, mal jednoznačne zohľadniť aj nadhodnotenosť ceny opráv, ktoré žalobcovia vykonali. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že dali žalovanému aj inú možnosť okrem úhrady nimi vyčíslenej sumy, ktorú si následne uplatnili v konaní. Nie je pravda, že žalovaný nejavil absolútne žiadny záujem. Žalovaný sa osobne zúčastnil obhliadky za prítomnosti znalca a následne žalobcom navrhol určitú kompenzáciu, ktorá bola odmietnutá z dôvodu, že trvali výlučne na nimi vyčíslenej sume, ktorú si následne aj uplatnili v tomto konaní. Uvedené uviedol žalovaný aj vo svojom výsluchu na pojednávaní a žalobcovia to účinne nepopreli. Nakoľko žalovaný nemal možnosť zabezpečiť opravu danej vady a žalobcovia ho vyzvali už iba na úhradu nimi určenej finančnej náhrady, namietol žalovaný aj priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny. V závere žalovaný opäť navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti (výrok I. a výrok III.) alebo aby žalobu v celom rozsahu, resp. v odvolaním napadnutej časti zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
32. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie pod I., ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 9.586,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 18.06.2019 do zaplatenia, a výrok pod III., ktorým priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 57,14 %.
34. Úlohou odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného a s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, konkrétne správnosť záverov o nároku žalobcov na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností kúpnou zmluvou špecifikovanou v odseku 2. tohto rozhodnutia, v rozsahu priznanom súdom prvej inštancie pre skrytú vadu (vada hydroizolácie analyzovaných detailov spornej stavby), ktorá vyšla najavo až po uzatvorení kúpnej zmluvy. A zároveň preskúmať správnosť priznaného nároku žalovaného na náhradu trov konania vo výške 57,14 %. Na tomto mieste odvolací súd len konštatuje, že zamietajúci výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pod II. zostal odvolaním nedotknutý, a preto nadobudol právoplatnosť.
35. Odvolací súd s poukazom na doterajší priebeh konania, s poukazom na rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacie dôvody žalovaného, môže konštatovať, že aktuálne medzi stranami sporu nie je pochybnosť o tom, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, špecifikovanej v odseku 2. tohto rozhodnutia, v čase jej uzavretia, vykazovala skrytú vadu (vada hydroizolácie analyzovaných detailov spornej stavby), a že existovala už v čase realizácie diela, čo bolo potvrdené znaleckým posudkom č. XX/XXXX špecifikovaný v odseku 11. tohto rozhodnutia. Aktuálne medzi stranami sporu ostala sporná výška zľavy z kúpnej ceny a výška náhrady škody, keď súd prvej inštancie priznal žalobcom sumu 9.586,36 eur. V prvom rade odvolací súd poukazuje na zmätočnosť, resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v odseku 33. svojho rozhodnutia odôvodnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 6.535 eur ako súčet preukázaných výdavkov súvisiacich s odstránením vady, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akej sumy
preukázaných výdavkov súvisiacich s odstránením vady súd vychádzal a aká bola ďalšia suma a v čom spočívala, týkajúca sa konečného súčtu súm vo výške 6.535 eur. Na tomto mieste možno len predpokladať/dedukovať, že zľava z kúpnej ceny t.j. suma 6.535 eur pozostáva zo sumy 5.035 eur (dôvodne vynaložené náklady súvisiace s opravou hydroizolácie predmetnej nehnuteľnosti v časti obývacej izby) a sumy 1.500 eur (dôvodne vynaložené náklady za vypracovaný znalecký posudok č. XX/ XXXX). V tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tak trpí vadou nepreskúmateľnosti. Odvolaciemu súdu neunikla ani skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal žalobcom sumu 9.586,36 eur, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nezaoberal argumentáciou z čoho priznaná suma pozostáva (vyčíslenie a titul priznaného nároku). Opäť i v tejto časti rozhodnutia možno len predpokladať/ dedukovať, že priznaná suma pozostáva zo zľavy z kúpnej ceny vo výške 6.535 eur a náhrady škody vo výške 3.051,36 eur (odsek 43. napadnutého rozhodnutia). Preto i v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti.
36. Z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP vyplýva predovšetkým požiadavka, aby odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo okrem iného, jasné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, tzn. že je povinnosťou súdu do záveru rozhodnutia o zistenom skutkovom stave veci (skutkovej vety) premietnuť, ktorý záver stručne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, je povinnosťou súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS/119/03, sp.zn. IV. ÚS/115/03). Z uvedeného vyplýva, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k názoru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva jasnú, zrozumiteľnú odpoveď na to, z čoho priznaná suma pozostáva a aký je právny titul (aké sú právne tituly) priznanej sumy. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.
37. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalovaného uvedenými v odsekoch 24. a 25. tohto rozhodnutia, z čoho možno vyvodiť, že súd prvej inštancie úhradu sumy 1.500 eur žalobcami za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX právne vyhodnotil dvakrát/duplicitne. Prvýkrát, keď túto sumu považoval za dôvodnú a preukázanú, ktorú ako primeranú zľavu z kúpnej ceny zahrnul do sumy 6.535 eur (5.035,- + 1.500,-) ako súčet preukázaných výdavkov súvisiacich s odstránením vady (odsek 31. a 33. napadnutého rozhodnutia). Druhýkrát, keď túto sumu posudzoval v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka ako úhradu nevyhnutných nákladov v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, ktorej nárok zamietol s odôvodnením, že bol uplatnený dňa 17.06.2019, po uplynutí lehoty ustanovenej v § 599 Občianskeho zákonníka (odsek 48. napadnutého rozhodnutia). S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k názoru, vo vzťahu k uplatnenej sume 1.500 eur, ktorú žalobcovia vynaložili za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie trpí vadou zmätočnosti a v časti rozhodnutia (odsek 48. napadnutého rozhodnutia), v ktorej túto posudzoval v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka ako úhradu nevyhnutných nákladov v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, a nárok zamietol pre uplatnenie po uplynutí lehoty stanovenej v § 599 Občianskeho zákonníka, rozhodol nesprávne. V súvislosti s uvedenými námietkami odvolací súd prisvedčil žalovanému v tom, že náklady za vypracovanie znaleckého posudku t.j. sumu 1.500 eur, nemožno subsumovať pod inštitút primeranej zľavy z ceny (t.j. ako súčet preukázaných výdavkov súvisiacich s odstránením vady), ale bezpochyby uvedený nárok vo výške 1.500 eur možno subsumovať pod inštitút úhrady nevyhnutných nákladov
vzniknutých v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady (§ 598 Občianskeho zákonníka) a nie ako nesprávne túto sumu súd prvej inštancie subsumoval k primeranej zľave z ceny. Na tomto mieste odvolací súd musí konštatovať vadu rozhodnutia, keď súd prvej inštancie uplatnený nárok podľa § 599 ods. 2 v spojení s § 598 Občianskeho zákonníka (odsek 48. napadnutého rozhodnutia) vyhodnotil ako uplatnený po lehote, pričom s takýmto názorom sa stotožnil aj žalovaný. V ustanovení § 599 Občianskeho zákonníka sú upravené lehoty na uplatnenie práv kupujúceho, ktoré mu vznikajú v dôsledku vadného plnenia zo strany predávajúceho. Táto právna úprava je vo vzťahu k § 504 Občianskeho zákonníka, osobitným ustanovením. Tieto lehoty majú odlišný charakter. Zatiaľ čo lehota upravená v prvej vete odseku 1 § 599 „bez zbytočného odkladu“ má poriadkový charakter a v prípade jej prekročenia nedochádza k strate práva kupujúceho, lehota „24 mesiacov“ upravená v druhej vete odseku 1 § 599 má charakter zákonnej lehoty a jej prekročenie má za následok preklúziu práva. Primárnym predpokladom uplatnenia práv z vadného plnenia je ich uplatnenie u predávajúceho. Zákon nepredpisuje formu, v akej majú byť tieto práva uplatnené, do úvahy preto prichádza akákoľvek vhodná forma. Z hľadiska času je kupujúci povinný práva z vadného plnenia uplatniť „bez zbytočného odkladu“ po výskyte vady. Súčasne však platí, že vadu je nutné vytknúť najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Táto lehota nemôže byť predĺžená a začiatok jej plynutia nemôže nastať inak ako od prevzatia veci. Po márnom uplynutí tejto lehoty právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si už nebude môcť uplatniť toto právo na súde. S poukazom na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 09.01.2018, kedy došlo k prevzatiu predmetu kúpy súd prvej inštancie nezisťoval, že vada predmetu kúpy bola zistená žalobcami dňa 17.10.2018, že vada bola oznámená žalovanému okamžite, a že žaloba bola podaná na súd dňa 18.12.2019, v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť, tak ako uviedol súd prvej inštancie, že nárok na úhradu nevyhnutných nákladov bol uplatnený po uplynutí lehoty ustanovenej v § 599 Občianskeho zákonníka. Takže rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nie je správne a ani súhlas žalovaného nie je dôvodný. Aj keď súd prvej inštancie nezisťoval kedy došlo k prevzatiu predmetu kúpy, s poukazom na časový sled udalostí, ktorý nerozporovali strany sporu (uzavretie kúpnej zmluvy dňa 09.01.2018, zistenie/pozorovanie vady žalobcami dňa 17.10.2018, okamžité oznámenie vady žalovanému čo potvrdzuje správa žalovaného zo dňa 23.10.2018, podanie žaloby na súd dňa 18.12.2019), možno bezpochyby ustáliť, že nárok na úhradu nevyhnutných nákladov v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady vo výške 1.500 eur (titulom nákladov za vypracovanie znaleckého posudku) bol uplatnený včas, v lehote ustanovenej v § 599 Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste odvolací súd v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, opäť konštatuje, že rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmý začiatok plynutia zákonnej premlčacej lehoty a ani jej koniec, takže myšlienkový pochod súdu prečo, keď žaloba bola podaná na súd dňa 17.06.2019, bol nárok uplatnený po lehote ustanovenej v § 599 Občianskeho zákonníka a v tejto časti nárok zamietol.
38. Žalovaný namietal, že žalobcami uplatnená zľava z kúpnej ceny je neprimerane vysoká, tak ako je uvedené v odseku 26. tohto rozhodnutia. Argumentácia žalovaného spočíva v tom, že predložil súdu prvej inštancie cenové ponuky-rozpočty, ktoré dal vypracovať, a ktoré na rozdiel od rozpočtov/ faktúr predložených žalobcami, obsahujú podrobnú špecifikáciu-jednotkové ceny, merné jednotky aj výpočty (množstvo, dĺžka výkopu, šírka výkopu, hĺbka výkopu, ktorá pre uvedenú opravu postačuje ako aj postupy pre uvedenú opravu), čo nasvedčuje tomu, že žalobcami uplatnená zľava z kúpnej ceny je neprimerane vysoká. Vo faktúrach a v cenovej ponuke predložených žalobcami, nie sú uvedené jednotkové ceny, uvedené sú len práce ako celok, z čoho nie je možné určiť čo a koľko sa skutočne realizovalo. Na uvedené skutočnosti v priebehu celého konania upozorňoval a rozporoval, pričom súd sa v svojom rozhodnutí s uvedenou námietkou ako prostriedkom procesnej obrany vôbec nezaoberal, nevyhodnotil ho a ani neuviedol, z akého dôvodu naň neprihliadal. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú a to aj s poukazom na to, že medzi rozpočtom/faktúrami predloženými žalobcami a cenovými ponukami/rozpočtami predloženými žalovaným (ktoré sú na rozdiel od listín predložených žalobcami, vyšpecifikované čo do rozsahu prác a jednotkových cien) sú cenové rozdiely nie zanedbateľného významu. Súdy musia starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Uvedené dáva odvolací súd do pozornosti aj preto, že súd prvej inštancie sa s návrhmi žalobcov predloženými súdu v priebehu konania, v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite zaoberal a aj vysporiadal (vyhodnotil prečo návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania zamietol), pričom námietky a dôkazy zásadného významu predložené žalovaným, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol a tak žiadnym spôsobom nereflektoval, prečo na ne neprihliadal. Súd je povinný vyrovnať sa s argumentmi strán, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci, teda uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 Základných princípov CSP), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
39. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo posúdiť právny titul uplatnenej sumy 1.500 eur za vypracovanie znaleckého posudku č.XX/XXXX ako úhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady (§ 598 Občianskeho zákonníka) v súlade s názorom odvolacieho súdu vyslovený v odsekoch 35. až 37. tohto rozhodnutia a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne v logických súvislostiach odôvodniť, z čoho priznaná suma pozostáva, aký je právny titul (aké sú právne tituly) priznanej sumy. Zároveň posúdiť a vyhodnotiť námietku žalovaného týkajúcu sa rozpočtu/faktúr predložených žalobcami a cenových ponúk/ rozpočtov predložených žalovaným, ktoré vykazujú cenové rozdiely nie zanedbateľného rozsahu a majú význam pre uplatnenú výšku zľavy z kúpnej ceny; prípadne zvážiť potrebu zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie uplatnenej námietky-procesnej obrany žalovaným. Následne vo veci opätovne rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia vypracovať tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).