Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-46-2011.pdf
PDF · 97.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/46/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu U., F..E..D.., L. Č.. X, M., zastúpeným advokátom JUDr. Dušanom Antolom, K. Č.. XX, M., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, O. H. Č.. XX, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24.02.2011 č. I/223/4433-22714/2011/999608-r, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 30.03.2011 osobne doručenú na súd dňa 06.04.2011 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 24.02.2011 č. I/223/4433-22714/2011/999608-r, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu M. IV. z 15.12.2010 č. 698/230/100959/10/Poto o uložení pokuty žalobcovi podľa § 35 ods.1 písm.f) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) v sume 60.027,10 eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006.
Daňový úrad M. C.. v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za I. - IV. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 17.07.2008 č. 695/320/886/18838/2008/Jak. Konštatoval, že žalobca vykázal v daňovom priznaní daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 nadmerný odpočet vo výške -343,76 eur (-10.356,- Sk), správca dane zistil po daňovej kontrole vlastnú daňovú povinnosť vo výške 470.457,21 eur (14,172.994,- Sk). Na základe výsledkov kontroly správca dane (Daňový úrad M. C..) vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 rozdiel dane v sume 140.800,96 eur (14,183.350,- Sk), a to dodatočným platobným výmerom z 21.08.2008 č. 695/231/69713/2008/Top podľa § 44 ods.6 písm.b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov, pretože sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Na základe odvolania Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo 04.12.2008 č. I/223/16155-91986/2008/992517-r potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu M. C.. Toto rozhodnutie žalobca napadol žalobou zo dňa 05.01.2009, ktoré však podaním zo dňa 09.08.2010 vzal späť a krajský súd uznesením z 25.08.2010 č.k. 7S/3/2009-144 konanie zastavil. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2010. Správny orgán výšku uloženej pokuty odôvodnil ustanovením § 35 ods.1 písm.f), ods.2 zákona o správe daní a poplatkov ako súčin trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB a súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, za aplikácie prechodného ustanovenia § 110h zákona o správe daní a poplatkov.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že Colný úrad v M. vydal rozhodnutia, na základe ktorých sa vykonávali jednotlivé obchodné transakcie, colný úrad dozeral na zákonnosť týchto obchodov a nemal k nim žiadne pripomienky. Žalobca pripojil doklady a vyjadrenia colných úradov Colného riaditeľstva SR v V., z ktorých jednoznačne vyplýva, že tovar prepustený do príslušného colného režimu nepodlieha dovoznému clu, obchodno- politickým opatreniam, a ani dani z pridanej hodnoty. Tovar podlieha clu, DPH alebo obchodno-politickým opatreniam až pri prepúšťaní tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. Správcom dane z pridanej hodnoty je pri dovoze tovaru z nečlenských krajín EÚ colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že správca dane pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Z týchto dôvodov považuje žalobca postupy a rozhodnutia daňových orgánov za neopodstatnené, pretože colný úrad je jediný, ktorý mu dal oprávnenia a povolenia a vykonával dohľad nad všetkými jeho obchodnými transakciami, pričom materiál, ktorý sa týkal týchto obchodných transakcií, nebol ani v jednom prípade prepustený do voľného obehu.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia napadnutého žalobou konštatoval, že správca dane má podľa § 35 zákona o správe daní a poplatkov, ktorý upravuje správne delikty, povinnosť uložiť daňovému subjektu pokutu, ak pri daňovej kontrole zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení je odlišná, ako daň zistená správcom dane. Pokutu uloží po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru, ktorým bol rozdiel dane vyrubený. V preskúmavanom prípade podkladom pre uloženie pokuty bol právoplatne dodatočný platobný výmer Daňového úradu M. C.. z 21.08.2008 č. 695/231/69713/2008/Top, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28.08.2008. Pri výpočte pokuty správca dane použil základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska platnú v deň doručenia dodatočného platobného výmeru, ktorá ku dňu 28.08.2008 predstavovala 4,25 %. Uplatnením tejto úrokovej sadzby správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 110h zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 35 ods.16 zákona o správe daní a poplatkov pri ukladaní pokuty podľa odsekov 4, 5, 7 - 12 a 15, správca dane prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Správca dane za zistený delikt uložil pokutu podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm.f) zákona o správe daní a poplatkov, na ktoré sa povinnosť prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, nevzťahuje. Pri výpočte pokuty podľa § 35 ods.1 písm.f) citovaného zákona je správca dane viazaný zákonom určeným algoritmom výpočtu, výsledok ktorého nie je možné upravovať. Žalovaný zdôraznil, že námietky hmotnoprávneho charakteru, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nemožno ovplyvniť zákonom stanovenú povinnosť uloženia pokuty. Argumentáciu žalobcu odvolávajúceho sa na postupy Colného úradu v M., vyjadrenia colných úradov a Colného riaditeľstva SR je vo vzťahu k povinnosti správcu dane uložiť pokutu z vyrobeného rozdielu dane, považoval žalovaný za bezpredmetnú. Zdôraznil, že žalobca svoje námietky smeroval proti postupu správcu dane pri vyrubení rozdielu dane, čo nie je predmetom konania o pokute. Podkladom pre vyrubenie pokuty je právoplatný dodatočný platobný výmer, ktorý nie je možné na základe námietok uvedených v odvolaní, spochybňovať ani meniť.
Žalobca sa v podanej žalobe domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a výklad zákona o dani z pridanej hodnoty žalovaným, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s Ústavou, colným kódexom spoločenstva a ďalšími nariadeniami a smernicami Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Žalobca poukázal na to, že v priebehu daňového konania namietal posúdenie situácie ako daňový delikt, aj to, že podľa § 35 ods.16 zákona o správe daní a poplatkov správca dane pri ukladaní pokuty bol povinný prihliadať na závažnosť trvania a následky protiprávneho stavu. Poukázal na to, že výpočet pokuty bol následným javom. On však namietal a v daňovom konaní napadol samotnú realitu a rozpor so zákonom rozhodnutí, z ktorých správca dane vychádzal. K žalobe pripojil vyjadrenia colných orgánov, ako aj Colného riaditeľstva SR v V., z ktorých vyplýva, že tovar prepustený do príslušného colného režimu, napríklad colné uskladnenie a podobne, nepodlieha dovoznému clu, obchodno-politickým opatreniam, a ani DPH. Tovar podlieha clu, DPH alebo obchodno-politickým opatreniam až pri prepustení tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. V tomto prípade DPH vymeriava a vyberá, to znamená, že správcom DPH pri dovoze tovaru z nečlenských krajín EÚ je colný úrad, ktorého v pracovnom obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 283/2010 zo dňa 27.10.2010, ktorým bolo vyslovené, že základné právo spoločnosti P.. s.r.o. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 20.10.2009 č.k. 5Sžf/91/2008, a ktorým bol tento rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore s článkom 2 ods.2 Ústavy SR a vyslovil presvedčenie, že ak by žalovaný vykladal a aplikoval zákon o DPH a ostatné zákony v celej šírke a komplexnosti s dôrazom na akty európskych spoločenstiev a Európskej únie, nebol by nekompetentne zasiahol do právomocí a pôsobnosti Colného úradu v M., a nebol by vydal rozhodnutia, ktoré sú napadnuté týmto žalobným návrhom.
Žalovaný v písomnom vyjadrenia z 11.05.2011 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobné námietky sa netýkajú merita veci a ich uplatnenie v žalobe nemá vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane o vyrubení pokuty. Žalobným dôvodom žalobcu podľa žalovaného nebolo preskúmanie právoplatného rozhodnutia zo 04.12.2008 č. I/223/16155-91986/2008/992517-r, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006, o preskúmanie ktorého žalobca krajský súd aj žiadal, ale vzal žalobu späť, ale napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení pokuty. Pokiaľ ide o ukladanie sankčných postihov, v prípade porušenia povinnosti daňových subjektov vyplývajúcich im z príslušných hmotno-právnych predpisov upravených v ustanovení § 35 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane uplatňuje zásahu oficiality. To znamená, že daňové konanie vo veci vyrubenia pokuty začína v nadväznosti na poslednú vetu ustanovenia § 20 ods.1 zákona o správe daní a poplatkov z vlastného podnetu. Ide o samostatné daňové konanie a správca dane v rámci tohto konania za podmienok stanovených v citovanom ustanovení zákona, uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od charakteru porušenia hmotno-právneho predpisu. Správca dane však v rámci konania o uložení pokuty nezisťuje a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (daňová kontrola), a ani neurčuje daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená (vyrubovacie konanie). Z uvedených dôvodov námietka žalobcu, že výpočet pokuty bol následným javom a on namietal v daňovom konaní aj samotnú realitu a rozpor so zákonom rozhodnutí, z ktorých správca dane vychádzal, je neopodstatnená. Ako jedinú námietku týkajúcu sa merita veci, žalovaný označil námietku žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správcu dane pri uplatnení § 35 ods.16 zákona o správe daní a poplatkov, spočívajúceho v tom, že správca dane neprihliadol pri uložení pokuty na závažnosť trvania a následky protiprávneho stavu. Na tieto skutočnosti však správca dane prihliada len v prípade uloženia pokuty podľa odseku 4, 5, 7 - 12 a 15, § 35, pričom žalobcovi bola uložená pokuta podľa odseku 1 písm.f) citovaného zákona, a preto správca dane nemohol na tento prípad aplikovať ustanovenie § 35 ods.16 citovaného zákona.
Súd podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom oboch správnych orgánov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad M. C.. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za I. - IV. štvrťrok 2006. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný protokol zo dňa 17.07.2008 č. 695/320/8866/18838/2008/Jak, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 19.08.2008. Na základe tohto protokolu správca dane Daňový úrad M. C.. vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 21.08.2008 č. 695/231/69713/2008/Top, ktorým v súlade s § 44 ods.6 písm.b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 14,183.350,- Sk z dôvodu, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní.
Daňové riaditeľstvo SR v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 04.12.2008 č. I/223/16155-91986/2008/992517-r potvrdil dodatočný platobný výmer a tento platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2009, dňom jeho doručenia žalobcovi.
Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 12.01.2009 domáhal zrušenia oboch spomínaných rozhodnutí, ale po späťvzatí žaloby krajský súd uznesením z 25.08.2010 č.k. 7S/3/2009-144 konanie zastavil. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2010.
Správca dane potom rozhodnutím z 15.12.2010 č. 698/230/100959/10/Poto uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm.f) zákona o správe daní a poplatkov pokutu v sume 60.027,10 eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006. Žalovaný ako odvolací orgán na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane svojím rozhodnutím z 24.02.2011 č. I/223/4433-22714/2011/999608-r rozhodnutie správcu dane potvrdil.
Podľa § 35 ods.1 písm.f) zákona o správe daní a poplatkov správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS/ECB a súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia (§ 35 ods.2 zákona o správe daní a poplatkov).
Podľa § 110h zákona o správe daní a poplatkov v znení zákona č. 464/2008 Z.z. ak do 31.12.2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods.1 a 3), po 31.12.2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31.12.2008.
Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ani v žalobe nespochybňoval to, že mu bola správcom dane určená vlastná daňová povinnosť a nebol mu priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty považoval za nezákonné z dôvodu, že správca dane, ako aj žalovaný, neboli oprávnení určiť mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH za spomínané zdaňovacie obdobie, pretože toto oprávnenie mal iba Colný úrad v M..
K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 35 ods.1 písm.f) zákona o správe daní a poplatkov dôjde vtedy, ak je daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení odlišná ako daň, zistená správcom dane.
V preskúmavanom prípade nebol žalobcovi právoplatným rozhodnutím priznaný nadmerný odpočet uvedený v jeho daňovom priznaní v DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 a bola mu určená vlastná daňová povinnosť vo výške 470.457,21 eur (14,172.994,- Sk). Rozhodnutie o uložení daňovej povinnosti nebolo zrušené ani v preskúmavacom konaní na súde na základe podanej žaloby žalobcom, pretože ako už bolo uvedené, žalobca vzal žalobu späť a súd preto konanie zastavil. Za tejto situácie zo zákona vyplýva pre správcu dane povinnosť uložiť žalobcovi pokutu podľa § 35 ods.1 písm.f) zákona o správe daní a poplatkov. Rozhodnutie Daňového úradu M. C.. o uložení pokuty nebolo zrušené do dňa rozhodnutia súdu ani na základe mimoriadneho opravného prostriedku.
Rozhodnutie správcu dane, ktorým bola žalobcovi určená vlastná daňová povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, považoval žalobca za nezákonné, jeho nezákonnosť však bolo možné vysloviť procesným postupom v zmysle 4. a 5. časti zákona o správe daní a poplatkov, a pretože sa do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia tak nestalo, je potrebné považovať toto rozhodnutie správcu dane o určení vlastnej daňovej povinnosti za zákonné. Z týchto istých dôvodov musí aj súd hľadieť na toto rozhodnutie ako na zákonné.
Z ustanovenia § 35 ods.6 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že právnu povinnosť prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu zákonodarca neviaže na konanie o uloženie pokuty podľa odseku 1 § 35, a preto súd túto žalobnú námietku o neaplikovaní citovaného zákonného ustanovenia považoval za irelevantnú.
Žalobca poukázal v žalobe na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/283/2010 z 27.10.2010 bez bližšej konkretizácie, aké právne závery z nálezu svedčia v jeho prospech a sú spôsobilé spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty. Z citovaného nálezu Ústavného súdu SR nevyplýva záver, aby pri dodaní tovaru nachádzajúceho sa v colnom skladu vo viazanom režime, bola daná právomoc colného úradu posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20.10.2009 č.k. 5Sžf/91/2008 boli procesné pochybenia (nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nedostatočný výklad príslušných ustanovení zákona o DPH, chýbajúca presvedčivosť odôvodnenia v rozsudku).
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods.1 O.s.p. žalobu zamietol.
Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.