Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-124-2023.pdf
PDF · 85.68 KB
Case nature
Subarea
7Cob/124/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobkyne: B.. K. F., podnikajúca pod obchodným menom Ing. Adriána Trangošová - ADRIA, s miestom podnikania Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17 873 878, zastúpená: JUDr. Viera Nováková, advokátka so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovak Restaurants, s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 36 862 541, zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o určenie, že nájomná zmluva naďalej trvá, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-37Cb/67/2020-240 zo dňa 06.09.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-37Cb/67/2020-240 zo dňa 06.09.2023 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.: B1-37Cb/67/2020-240 zo dňa 06.09.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Žalobkyni zároveň vrátil súdny poplatok. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že nájomný vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2015 naďalej trvá, alternatívne, určenia, že nájomný vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2015 skončil dňa 29.02.2020 uplynutím dojednanej doby trvania nájmu. 1.1. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.08.2023 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že jej právny názor si osvojil Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/120/2022 zo dňa 29.05.2023. Navrhla žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne, a to aj z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania. Mala za to, že zastavenie konania nezavinila, pretože nemohla predpokladať, že konanie o žalobe na určenie bude prebiehať tak dlhú dobu. 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, konanie zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím podľa neho nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania. 1.3. Konštatoval, že žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, ktorý nemal podklad v správaní sa žalovaného a nemal preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného. Mal za to, že rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/120/2022 z 29.05.2023 nie je pre neho záväzné a tam vyslovený právny názor má relevanciu len pre Okresný súd Ružomberok (terajší Okresný súd Liptovský Mikuláš), ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Žalobkyňa podľa neho opomenula, že len výrok ako jediná časť súdneho rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je záväzný pre zákonom stanovený okruh subjektov. Poukázal na to,
že výrok Krajského súdu v Žiline a ani Okresného súdu Ružomberok nerieši otázku, či nájomný vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2015 naďalej trvá, a ani či nájomný vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2015, skončil dňa 29.02.2020 uplynutím dojednanej doby trvania nájmu, ale pred cit. súdmi je riešená len otázka zaplatenia peňažnej sumy. Z procesného hľadiska mal tak súd prvej inštancie za to, že je to práve žalobkyňa, ktorá procesne zavinila zastavenia konania. Žalovanému tak priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100%. 1.4. V danom spore podľa súdu prvej inštancie nebolo možné aplikovať ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej aj („CSP“), pretože nejde o celkom výnimočný prípad. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o náhrade trov konania je v podstate druhotným spektrom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 CSP (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 113/2019 zo dňa 06.06.2019). Dĺžka konania a ani existencia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 29.05.2023 sp. zn. 13Cob/120/2022 nepredstavujú podľa súdu prvej inštancie celkom výnimočný prípad, kedy by bolo možné aplikovať § 257 CSP. V danom spore preto súd prvej inštancie postupoval podľa § 256 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II., týkajúcom sa trov konania žalovaného, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie a navrhla zmeniť napadnuté uznesenie v napadnutom výroku tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Mala za to, napadnuté uznesenie vo výroku priznania trov konania žalovanému vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.1. Podľa žalobkyne je zrejmé, že Krajský súd v Žiline sa vysporiadal s platnosťou výpovede a trvaním nájomného vzťahu, pričom si osvojil jej právny názor. Vzhľadom na odstup času od podania žaloby na súd, ako aj na skutočnosť, že medzičasom v danej veci rozhodol Krajský súd v Žiline, právny názor Krajského súdu v Žiline by si podľa žalobkyne mali osvojiť aj iné súdy, a to s ohľadom na princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré zákonné ustanovenie chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu. 2.2. Namietala, že je zrejmé, že Krajský súd v Žiline sa vysporiadal s platnosťou výpovede a trvaním nájomného vzťahu, pričom si osvojil jej právny názor. Vzhľadom na odstup času od podania žaloby na súd prvej inštancie, ako aj na skutočnosť, že medzičasom v danej veci rozhodol Krajský súd v Žiline, právny názor Krajského súdu v Žiline by si mali podľa žalobkyne osvojiť aj iné súdy, a to s ohľadom na princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré zákonné ustanovenie chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu.
3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Najskôr upozornil na dodržanie lehoty na podanie odvolania a možnosť neprihliadania súdu prvej inštancie na podanie žalobkyne v zmysle § 125 CSP, ak nebolo mailové podanie doplnené. Poukázal na to, že prebieha viacero súdnych sporov, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje svoje údajné nároky na nájomné, a to napriek tomu, že predmet nájmu nebol odo dňa 16.08.2018 spôsobilý na dohodnuté užívanie, bola realizovaná výpoveď z nájmu a tiež predmet nájmu bol odovzdaný žalobkyni v auguste 2018. Žalovaný uviedol, že prejudiciálnou otázkou, ktorú súdy v týchto konaniach o zaplatenie musia vyriešiť, okrem mnohých iných, je aj platnosť/neplatnosť výpovede. Aj z tohto dôvodu bol podľa žalovaného podaný žalobný návrh v tomto konaní od počiatku bezúspešný, nakoľko absentoval naliehavý právny záujem na určení, keďže z určenia malo vyplývať plnenie, ktoré dokonca aj bolo uplatňované v iných súdnych konaniach.
4. Žalobkyňa v replike zo dňa 16.11.2023 sa v plnom rozsahu sa pridržiavala odvolania a dôvodov tam uvedených. Poukázala na to, že pri podávaní predmetnej žaloby vychádzala zo zásady hospodárnosti
konania, ako aj z judikatúry, a to hlavne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Cdo/392/2013 zo dňa 29.04.2015 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/137/1996 zo dňa 21.02.1997. Mala za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, podľa ktorého síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadne ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na plnenie nemožno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, treba pripustiť určovaciu žalobu aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti trov konania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. Odvolací súd na úvod aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného poznamenáva, že bola zachovaná lehota na podanie odvolania, nakoľko odvolanie bolo zaslané do podateľne súdu prvej inštancie dňa 16.10.2023 a následne bolo zaslané do elektronickej schránky súdu autorizované podľa osobitného predpisu dňa 17.10.2023.
7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že sporové konanie je ovládané zásadou úspechu v konaní a závisí od výsledku konania, podľa ktorého strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010 či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o
prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
13. Súd prvej inštancie ohľadom otázky procesného zavinenia zastavenia konania, správne poukázal na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť z dôvodov na jej strane. Zaoberal sa preto otázkou, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žalovanému. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania, keďže k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu dispozitívneho úkonu žalobkyne, tvrdiac, že ju berie späť z dôvodu, že jej právny názor si osvojil Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 13Cob/120/2022 zo dňa 29.05.2023, pričom podľa nej bola žaloba podaná dôvodne, a to aj z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania. Mala za to, že zastavenie konania nezavinila, pretože nemohla predpokladať, že konanie o žalobe na určenie bude prebiehať tak dlhú dobu. Odvolací súd poukazuje na to, že dĺžka konania a ani existencia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 29.05.2023 sp. zn. 13Cob/120/2022, ktoré nie je právne záväzné pre konajúci súd, nepredstavujú celkom výnimočný prípad, kedy by bolo možné aplikovať § 257 CSP.
14. Správne tak súd prvej inštancie posúdil, že žalobkyňa zavinila zastavenie súdneho konania. Z uvedeného dôvodu je správne aj priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je potrebné aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania § 257 CSP.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd ustálil záver o nedôvodnosti odvolania žalobkyne, nakoľko má za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania žalovaného, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).