Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/97/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Matej Csenky, so sídlom Trnava, Paulínska 17, proti žalovanej: E. F. G., nar. X.X.XXXX, adresa G., H. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária KERAK s.r.o., so sídlom Bratislava, Serebríniho 6/C, IČO: 54 311 080, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -175 zo dňa 22.5.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd určuje, že darovacia zmluva zo dňa 29.01.2018 uzatvorená medzi darcom A. I., t. č. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. G. XXX a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam k. ú. J. K. G., zapísaného na LV č. XXX, parc. reg. „E“ č. 675 - orná pôda o výmere 4560 m2 v podiele 15/216-ín, na LV XXXX, parc. reg. „C“ č. 687/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 1323 m2, parc. č. 687/8 - trvalý trávnatý porast o výmere 721 m2, parc. č. 687/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2, parc. č. 687/18 - trvalý trávnatý porast o výmere 163 m2, rodinný dom - súp. č. XXX na parc. č. 687/17 v podiele 1-ice, na LV č. XXXX parc. reg. „C“ č. 679/106 - trvalý trávnatý porast o výmere 3203 m2, v podiele 1-ice, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Trnava katastrálnym odborom dňa 20.04.2018 pod č. V 715/2018 je voči žalobkyni právne neúčinná. II. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , ( v účinnom znení – ďalej aj len ).

3. Podľa prvoinštančného súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 29.01.2018 bola medzi žalovanou ako obdarovanou a jej dcérou ako darkyňou uzavretá darovacia zmluva na predmetné nehnuteľnosti s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.04.2018, čo vyplýva z pripojených LV č. XXX, XXXX F. XXXX. Žalobkyňa podala dňa 22.03.2020 žalobu na začatie konania o určenie odporovateľnosti právneho úkonu v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni povolania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. 21.04.2018. Nehnuteľnosti, ktoré darovala dlžníčka žalovanej, od nej nadobudla na základe darovacích zmlúv dňa 12.05.2015 a 05.10.2015 pred uznaním dlhu. V rámci skutkového stavu bolo ďalej zistené,

že žalobkyňa ako veriteľ dcéry žalovanej, má voči nej vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice č. N 516/2015 zo dňa 30.10.2015. V nej dlžníčka uznala dlh vo výške 25.000,- € z titulu finančného vyrovnania za spoločné podnikanie B. H. A., H.. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.03.2017, exekútor dňa 09.01.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a poučil dlžníčku, že v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia môže podať námietky. Žalovaná námietky voči upovedomeniu doručila exekútorovi dňa 19.02.2018. Podľa nesporného tvrdenia jej bolo doručené upovedomenie 02.02.2018, teda po uzatvorení darovacej zmluvy. Zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 16.11.2021 vyplýva, že povinná má zablokované 4 účty v bankách a osobné motorové vozidlo, iný majetok dlžníčky ku dňu podania správy nebol exekútorom zistený. Z nesporného vyjadrenia žalobkyne súd považoval za preukázané, že v exekučnom konaní bola doposiaľ zaplatená len suma 8.000,- € vo februári 2022. Z uvedených skutočností je zrejmé, že naďalej existuje vymáhateľná pohľadávka žalobkyne voči dcére žalovanej, ktorá nebola zaplatená v celosti. Dlžníčka pri výsluchu síce uviedla, že má iný majetok, z ktorého je schopná uhradiť pohľadávku žalobkyne, ale dobrovoľne dlh od splatnosti neuhradila a exekútor nezistil iné aktíva, z ktorých je možné pohľadávku uspokojiť.

4. Žalovaná ako blízka príbuzná darkyne (dcéry) v konaní preukazovala, že nepoznala úmysel svojej dcéry ukrátiť žalobkyňu a vzhľadom na ich vzájomné vzťahy nemohla tento úmysel poznať a to z dôvodu dlhodobo zlých vzťahov medzi nimi. Zlé vzťahy boli v konaní preukázané, okrem vyjadrení žalovanej aj výsluchom svedkov a to dlžníčky, jej brata a manžela žalobkyne, ktorý tiež potvrdil, že vzťahy medzi nimi boli po celý čas spoločného podnikania veľmi zlé, ich komunikácia bola veľmi vulgárna. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo v reakcii dlžníčky na výzvu žalovanej na vrátenie daru, nakoľko časť nehnuteľností nadobudla dlžníčka od žalovanej darom na základe darovacích zmlúv zo dňa 05.10.2015 a 12.05.2015 a zvyšnú časť nehnuteľností zamenila za darované nehnuteľnosti. Na vrátenie daru vyzývala žalovaná dcéru opakovane, čo potvrdili žalovaná a svedkovia dcéra a aj syn. Preukazuje to aj ich vzájomná SMS komunikácia z 17.05.2017 po zámene pozemkov s p. L. a to výzva žalovanej: „Kedze ste taki idoti, predmet daru mi obaja vratite lebonsteporusili darovaciu zmluvu“. Odpoveď dlžníčky z 10.08.2018, kedy oznámila žalovanej, že „prepíše jej späť všetok majetok a aby sa s ním zadrhla, spolu skončili, pretože je najhoršia mater na svete“. Ďalej aj písomná výzva žalovanej zo dňa 11.12.2017, kedy dcéru vyzvala „na vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov“ a aj samotný obsah darovacej zmluvy zo dňa 29.01.2018 v čl. III., ktorý odkazuje na písomnú výzvu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná považovala nakladanie s darovanými pozemkami bez jej súhlasu, ba priamo napriek jej zákazu uzatvoriť dohodu s p. L., za hrubé porušenie dobrých mravov.

5. Prvoinštančný súd pokračoval, že žalovaná svoju obranu založila len na zlých vzťahoch s dlžníčkou (dcérou), ktoré boli v konaní preukázané. Súd poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v bode 29. až 31., v zmysle ktorého je dôkazné bremeno na žalovanej preukázať, akú starostlivosť resp. činnosť či aktivitu v čase uzavretia predmetného právneho úkonu vyvinula na poznanie prípadného úmyslu dlžníčky žalobkyne (svojej dcéry), prečo sa jednalo o „náležitú“ starostlivosť a prečo sa z jej výsledkov o úmysle dlžníčky žalobkyne nedozvedela. Súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení uznesenia v bode 31. uviedol, že samotné zlé vzťahy medzi žalovanou (ako matkou) a dlžníčkou žalobkyne (jej dcérou), vynaloženie náležitej starostlivosti zo strany žalovanej v uvedenom smere nijako nepreukazuje.

6. Žalovaná ako blízka osoba dlžníka žalobkyne (na ktorej spočíva v tomto smere povinnosť tvrdenia a aj dôkazu) sa môže odporovacej žalobe úspešne ubrániť, keď vyvráti zákonnú domnienku o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka a preukáže, že úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná teda musí preukázať, že vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala, resp. sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom veriteľa, žalovaná nemôže efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. V konaní žalovaná zákonnú domnienku nevyvrátila, nakoľko v rámci obrany okrem zlých rodinných vzťahov s dlžníkom, neuviedla žiadne skutkové tvrdenia na preukázanie, že vynaložila náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka (dcéry) ukrátiť veriteľa (žalobkyňu) v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu samotné zlé vzťahy medzi žalovanou (ako matkou) a dlžníčkou žalobkyne (jej dcérou), nepreukazujú vynaloženie náležitej starostlivosti zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa , keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%. Žalovanou pritom neboli tvrdené a súd nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu, pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) tohto ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaná, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň žalovanej prizná voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Odvolateľka uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne a žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave podľa nej neuvádza, že v konaní absentovalo preukázanie náležitej starostlivosti žalovanej a po vrátení veci súdu prvej inštancie napriek tomu, že nedošlo k žiadnej zmene alebo doplneniu dokazovania, súd prvej inštancie vydal diametrálne odlišný rozsudok. Tento rozsudok odvolateľka považuje za nedostatočne odôvodnený a tým nepreskúmateľný a v rozpore so zákonom. Žalovaná ma za to, že v konaní preukázala dostatočne náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka (dcéry) ukrátiť žalobkyňu v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy. Zdôraznila, že vlastnila nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu niekoľko rokov predtým, než svoje vlastníctvo previedla darovaním na dcéru, avšak zakrátko vyzvala dcéru na vrátenie daru, ktoré nebolo vykonané v úmysle ukrátiť akékoľvek nároky žalobkyne. Výzvou na vrátenie daru od dcéry sa iba domáhala svojich zákonných práv a možností nakladania s majetkom, ktorý jej predtým roky patril a ktorý si dcéra nezaslúžila. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalovaná vyzvala dcéru na vrátenie daru pár dní po doručení upovedomenia o exekúcii dcére, to sa nezakladá na pravde, žalovaná dcéru vyzvala na vrátenie daru desať mesiacov predtým, než jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Týmto sa ale súd prvej inštancie bližšie nezaoberal. Napriek tomu, že časová následnosť úkonov smerujúcich k vzniku a vymáhaniu pohľadávky a taktiež k vráteniu daru je relevantná. K uzatvoreniu notárskej zápisnice medzi žalobkyňou a dcérou žalovanej malo dôjsť dňa 30.10.2015 s tým, že splatnosť dlžnej čiastky bola 30.10.2016. Žalovaná žiadala dar vrátiť prostredníctvom doloženej sms komunikácie so synom dňa 17.5.2017 a s dcérou dňa 10.8.2017, aj písomnej výzvy zo dňa 11.12.2017. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 29.1.2018, vklad bol povolený dňa 20.4.2018. Žalovaná využila všetky prostriedky na zistenie zákonnosti prepisu nehnuteľnosti, t.j. vynaložila maximálnu starostlivosť. Osobitne poukázala na skutočnosť, že splatnosť dlžnej čiastky bola v októbri 2016, upovedomenie o začatí exekúcie bolo dcére žalovanej doručené dňa 2.2.2018 a predmetná žaloba na súd bola doručená 22.3.2020. Žalovaná sa o vznesených nárokoch žalobkyne voči jej dcére dozvedela až z doručenej žaloby. Zlé vzťahy dcéry so žalovanou sa prejavovali aj v tom, že dcéra žalovanú neinformovala o svojom súkromí, o svojej podnikateľskej činnosti, odmietala ju, stretávajú sa výlučne raz za dlhšie časové obdobie pri odovzdávaní vnučky a ich vzájomná komunikácia sa týka výhradne vnúčat. Toto bolo preukázané aj počas výsluchu dcéry, ktorý neprotirečil výsluchu syna a manžela žalovanej ako svedkov. Syn sa vyjadril, že k vráteniu daru jeho sestra pristúpila preto, že už ďalej nechcela počúvať žalovanú. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaná a jej dcéra nemali narušené vzťahy, bolo vyvrátené výsluchom žalovanej a výsluchom všetkých svedkov v konaní, vrátane manžela žalobkyne, ktorý vypovedal, že bol prekvapený spôsobom, akým žalovaná a jej dcéra navzájom komunikujú, pričom ich vzájomné vzťahy považoval za rozvrátené a k zmene nedošlo. Manžel žalobkyne sa vyjadril, že vedel o zámene darovaných pozemkov, aj o tom, že to žalovanú nahnevalo a bolo to dôvodom, prečo žiadala vrátiť dať. Dcéra a syn žalovanej sa bez vedomostí žalovanej tajne dohadovali s pánom L., s ktorým má žalovaná veľmi negatívny vzťah, ohľadne darovaných pozemkov napriek jej výslovnému zákazu. Uvedené správanie svojich detí, t.j. zámenu pozemkov s pánom L. za uvedených okolností žalovaná vnímala negatívne a rozhodla sa, že využije inštitút vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov. Odvolateľka pokračovala, že je možné predpokladať, že dcéra by nepovedala žalovanej o dlžnej sume vyplývajúcej z notárskej zápisnice, ani keby tento dlh nepopierala a teda uvedené by jej zatajila s pohnútkou, aby mala od žalovanej pokoj. V exekučnom konaní sa dcéra voči finančným nárokom žalobkyne aktívne bráni. V tomto smere žiadala, aby bol do konania pripojený predmetný exekučný spis. Žalovaná má dlhodobo zlé vzájomné vzťahy so svojou dcérou. Dcéra si častokrát žalovanú zablokovala na sociálnych sieťach, zmenila telefónne číslo bez toho, aby nové poskytla

žalovanej. Na pojednávaní dcéra vypovedala, že nevidí dôvod sa mame s hocičím zdôverovať a uviedla, že dar vrátila na nátlak žalovanej, aby na ňu nemala páku na ďalšie citové vydierania a pre väčší záujem žalovanej o majetky, než o vnučku. Iný dôvod vrátenia daru teda neuviedla. Notárska zápisnica o uznaní dlhu nie je verejne prístupná. O existencii dlhu žalobkyne voči jej dcére sa žalovaná týmto spôsobom nemohla dozvedieť. Zároveň v listoch vlastníctva prislúchajúcim k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vrátenia daru, nebola uvedená poznámka o nárokoch žalobkyne, resp. o exekučnom konaní. O prebiehajúcom exekučnom konaní sa dcéra dozvedela doručením upovedomenia o začatí exekúcie, čiže až po výzvach matky na vrátenie daru po uzatvorení darovacej zmluvy pre vrátenie daru a po začatí katastrálneho konania. Žalovaná sa o pohľadávke žalobkyne dozvedela až prostredníctvom tohto súdneho konania. Je otázne, či okrem žalobkyne a jej manžela o dlhu dcéry žalovanej vedela aj iná osoba. Žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu môže byť vnímaná ako účelová, čo vyplýva okrem iného aj z výsluchu manžela žalovanej. Žalobný nárok teda figuruje ako forma určitého tlaku žalobkyne prostredníctvom vyvolania súdneho sporu so žalovanou na svoju dlžníčku, dcéru žalovanej. Nezavineným konaním žalovanej by teraz malo dôjsť k jej ukráteniu v majetkovej sfére, čo nie je v súlade s dobrými mravmi, ani s princípom právnej istoty. V danom prípade by sa žalovaná nemohla nikdy účinne domáhať inštitútu vrátenia daru, napriek správaniu dcéry v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Pri vynaložení akýchkoľvek krokov, žalovaná objektívne nemala možnosť sa o dlhu svojej dcéry dozvedieť a žalobkyňa jej tieto informácie neposkytla. Odvolateľka trvá v plnej miere na svojej argumentácii vznesenej v priebehu konania a žalobu považuje za nedôvodnú. Považuje sa dostatočne hodnoverné preukázanie, že súvislosti so žalobou odporovaným úkonom postupovala s dostatočne náležitou starostlivosťou.

10. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovanej predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Žalobkyňa uviedla, že po oboznámení sa s obsahom rozsudku a odvolania nemožno zistiť žiaden dôvod na to, aby sa odvolací súd odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol v celom rozsahu na základe právneho názoru vyjadreného v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 15.2.2023. Odvolanie neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mali ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom a nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Žalobkyňa považuje argumentáciu žalovanej v odvolaní za účelovú a nepodloženú, v ktorej absentuje akýkoľvek právny základ. Žalovaná prehliada fakt, že existuje zákonná domnienka, že v prípade blízkych osôb sa predpokladá vedomosť o úmysle dlžníka o ukrátení veriteľa vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov. Žalovaná v doterajšom konaní nepreukázala, že motívom a jediným dôvodom pre vrátenie daru bolo správanie dcéry a syna, rovnako nepreukázala, že nemala vedomosť o záväzku svojej dcéry vo vzťahu k žalobkyni, čo je však najdôležitejšie, nepreukázala, že by vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka a teda dodržala zásadu náležitej starostlivosti. Žalovaná nenavrhovala vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali. V tejto podstatnej okolnosti – náležitej starostlivosti sa žalovaná žiadnym spôsobom nevyjadrila, resp. len vo všeobecnosti uvádza, že z jej strany preukázala dostatočne náležitú starostlivosť, neuvádza však akým spôsobom a akým konkrétnym dôkazom. Zákon v prípade osôb blízkych vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov predpokladá ich vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Ak sa chcú blízke osoby úspešne brániť, musia preukázať, že nemali vedomosť o tomto úmysle. Nie je preukázaním takejto vedomosti len tvrdenie blízkej osoby, že o uvedenom nemala vedomosť. V tomto smere žalovaná v priebehu konania neprodukovala fakticky žiadne tvrdenia a dôkazy, s výnimkou účelového tvrdenia o zlých vzťahoch. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu, s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka, takú činnosť, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Jedným z takýchto úkonov by bolo napríklad prehlásenie v samotnej darovacej zmluve, kde by darkyňa prehlásila, že týmto úkonom neukracuje žiadneho zo svojich veriteľov, prípadne, že nemá žiadne splatné pohľadávky, ktoré by mohli byť takýmto právnym úkonom ukrátené. Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok. Žiadnu takú činnosť žalovaná nevyvinula a ak náhodou aj áno, tak ju v tomto konaní nepreukázala. Nestačí len prosté tvrdenie, že tento úmysel nepoznala, ale musí preukázať konkrétne úkony vynaloženia náležitej starostlivosti. Žalovaná neoznačila žiaden relevantný dôkaz na preukázanie vynaloženia náležitej starostlivosti za účelom rozpoznania úmyslu jej dcéry ukrátiť úkonom spätného

darovania nehnuteľnosti žalobkyňu ako veriteľku a ani neuviedla (nepreukázala) žiadnu aktivitu, ktorú za týmto účelom vykonala. Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti podľa znamená, že dlžníkovi blízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a v prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá ex lege. Zlé vzťahy medzi žalovanou a jej dcérou nie sú spôsobilé nahradiť požiadavku náležitej starostlivosti. Napriek takémuto zlému nastaveniu vzťahov medzi matkou a dcérou došlo k darovaniu sporných pozemkov zo žalovanej na dcéru už v roku 2015, teda tvrdené zlé vzťahy medzi nimi existovali už v čase pôvodného darovania nehnuteľnosti, ktorému zlé vzťahy nebránili. Žalovaná v konaní uvedenú náležitú starostlivosť žiadnym spôsobom nepreukázala a preto je rozsudok jediným správnym a zákonným dôsledkom dôkaznej situácie v rámci tohto konania.

12. Žalovaná vo svojej replike, reagujúc na vyjadrenie žalobkyne k jej odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami obsiahnutými vo vyjadrení. Žalovaná požiadala o vrátenie daru a zrealizovala s dcérou zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v čase, keď nemala o existencii exekúcie voči dcére žiadnu vedomosť. Túto vedomosť nemohla mať ani dcéra. Akékoľvek kroky a snahy žalovanej o lustráciu dcéry preto nemohli viesť k tomu, že by mala možnosť zistiť akékoľvek informácie o finančnom a majetkovom stave dcéry a taktiež jej dlhoch. Nie je zo strany žalovanej možné dokazovať negatívne skutočnosti. Dôvodom pre vrátenie daru bolo hrubé porušenie mravov dcéry voči žalovanej. Vo verejne dostupných registroch nefigurovala informácia, že by bolo voči dcére žalobkyne vedené exekučné konanie. Žalovaná nemá možnosť po niekoľkých rokoch predložiť dôkaz, že si na webovom prehliadači lustrovala dcéru a nenašla k nej žiadne informácie o možných podlžnostiach. Manžel žalobkyne sa na pojednávaní vyjadril, že mal vedomosť a potvrdil existenciu zlých vzťahov medzi žalovanou a dcérou a považoval ich za rozvrátené. Nie je preto namieste tvrdenie, že zlé rodinné vzťahy sú iba formou procesnej obrany žalovanej. V tomto prípade by mala žalovaná dokazovať negatívnu skutočnosť, mala by teda zabezpečiť rôzne dôkazy o neexistencii dôkazu, resp. o neexistencii reálnej skutočnosti a predložiť ich v tomto konaní. Preukazovať niečo, čo sa nemohlo stať nie je možné a je v nepomere k zákonnému právu žalovanej na vrátenie daru, keďže sa jej dcéra k nej zle zachovala. Žalobkyňa v predmetnom vyjadrení uvádza rovnaké tvrdenie, ktoré už v konaní prezentovala a žalovaná považuje za nadbytočné sa k nim opätovne vyjadrovať a odkazuje na svoje písomné vyjadrenia a ústne prednesy na pojednávaniach. V závere navrhla, aby bol napadnutý rozsudok zmenený tak, že sa žaloba zamietne a žalovanej bude voči žalobkyni priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

15. Predmetom sporu je nárok žalobkyne uplatnený žalobou o vyslovenie neúčinnosti darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, uzatvorenej medzi darcom A. I. G. G., dlžníčkou žalobkyne a dcérou žalovanej ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, v zmysle . Súd podanej žalobe preskúmavaným (v poradí druhým) rozsudkom v celom rozsahu vyhovel, v podstate s odôvodnením, že žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď nevyvrátila zákonnú domnienku o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka a nepreukázala, že úmysel dlžníka odporovateľným právnym

úkonom ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná totiž okrem zlých rodinných vzťahov s dlžníkom neuviedla žiadne skutkové tvrdenia na preukázanie, že vynaložila náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uzatvorenia danej darovacej zmluvy.

16. Predmetom tohto odvolacieho konania, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak i uplatnenými odvolacím dôvodmi, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že boli naplnené zákonné podmienky v zmysle aplikovaného ust. na vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu, so zameraním na zodpovedanie spornej otázky, či žalovaná ako obdarovaná na základe predmetnej darovacej zmluvy v konaní preukázala, že úmysel dcéry ako darkyne ukrátiť žalobkyňu ako jej veriteľa, ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc pritom z odvolacej argumentácie žalovanej, dopĺňa iba nasledovné:

18. Ako odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. -140 zo dňa 15. februára 2023 uviedol, v konaní bolo nesporné, že žalovaná je matkou A. I. za slobodna G. (dlžníčky žalobkyne) je teda jej príbuznou v priamom rade a teda blízkou osobou v zmysle . Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť spočíva v tom, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil, že dlžníkove právne úkony urobené v posledných troch rokoch, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Ten, kto na základe odporovateľného právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom naďalej, avšak veriteľ môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napríklad exekúciu tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. V zmysle ust. pri právnych úkonoch, ktoré boli urobené v rozhodnej dobe a ktorými bol veriteľ ukrátený, medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou sa predpokladá jednak úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a jednak vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Druhá strana, teda osoba blízka má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale že ho ani nemohla poznať pri náležitej starostlivosti. Ak v konaní nebude preukázané, že žalovaná dlžníkovi blízka osoba o jeho úmysle ukrátiť veriteľa vedela alebo musela vedieť, alebo ak sa zistí, že o tomto úmysle nevedela, ani nemusela vedieť, to samo osebe nestačí na úspešnú obranu proti odporovacej žalobe. Žalovaná dlžníkovi blízka osoba sa za tejto situácie odporovacej žalobe ubráni iba vtedy, ak preukáže, že úmysel dlžníka ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (rozsudok NS ČR z 9.5.2013, sp. zn. ). Z hľadiska odporovateľnosti právneho úkonu je rozhodujúce, že tento objektívne ukracuje veriteľa dlžníka a dlžník je s tým aspoň uzrozumený; prípadný motív, pohnútka dlžníka na urobenie takéhoto právneho úkonu alebo to, že týmto úkonom plní nejaký iný svoj (predtým vzniknutý) záväzok pritom nie sú rozhodujúce. Rovnako v prípade, ak dlžník uzavretím zmluvy s treťou osobou plní svoj morálny alebo právny záväzok uzavretím zmluvy môže sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa (rozsudok NS ČR z 11.9.2012, sp. zn. ). Úspešná obrana dlžníkovi blízkej osoby podľa cit. musí spočívať nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa nevedela, ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie takéhoto úmyslu dlžníka (rozsudok NS ČR z 1.10.2004, sp. zn. ). Osoba blízka dlžníkovi nemôže poznať úmysel dlžníka priamo, ale len z okolností vonkajšieho sveta, teda z okolností, z ktorých možno vyvodiť, že dlžník pri svojom právnom úkone naozaj sledoval ukrátenie veriteľa v priamom alebo nepriamom úmysle. Ak sa od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby tvrdila a preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, z hľadiska dokazovania to znamená, že blízka osoba môže tvrdiť (a preukazovať) len to, že nevedela a ani nemohla vedieť o okolnostiach, z ktorých bolo zistené, že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, hoci v tomto smere vyvinula náležitú starostlivosť (NS ČR z 22.5.2014, sp. zn. ). Osoba blízka dlžníkovi sa teda v zmysle cit. môže ubrániť odporovacej žalobe len vtedy, ak preukáže, že o úmysle dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť

veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť hoci vyvinula starostlivosť na poznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o starostlivosť náležitú, čo znamená, že osoba blízka dlžníkovi so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu, vykonala takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v čase odporovaného právneho úkonu z jej výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa má osoba blízka dlžníkovi ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať aj v prípade, ak dlžník uzavretím odporovacej zmluvy plní svoju morálnu alebo právnu povinnosť (rozsudok NS ČR z 23.5.2001, sp. zn. ). Zákon teda predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka žalujúcim veriteľom odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa vedel a je na žalovanom, aby preukázal, že v čase právneho úkonu úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať (rozsudok NS ČR z 12.2.2014, sp. zn. ). Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka vykonala takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa v zmysle môže ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch dlžníkom alebo ktoré dlžník urobil v jej prospech presvedčila, či právny úkon neukracuje dlžníkovho veriteľa, a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka; v prípade, ak sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu nadobudla od dlžníka (NS ČR z 28.2.2011 sp. zn. ). Úmysel ukrátiť dlžníka v prípade právnych úkonov, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, zákon predpokladá a je na osobách blízkych dlžníkovi, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať (rozsudok NS ČR z 11.7.2013, sp. zn. ). Odvolací súd k citovanej judikatúre dodal, že uvedené právne závery boli NS ČR prijaté vo veciach, na ktoré sa vzťahovala obdobná právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov v SR a ČR a hoci rozhodnutia českých súdov nespadajú pod rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle , pre totožnosť právnej úpravy v danom období a historickú kontinuitu právneho prostredia, ich právna argumentácia je použiteľná i na daný prípad.

19. Z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, opierajúc sa o označenú súdnu prax, vyplýva, že v pri právnom úkone urobenom v rozhodnom období medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou zákon v zakotvuje vyvrátiteľnú zákonnú domnienku o vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle dlžníka. V prípade režimu blízkej osoby možno bez ďalšieho odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Absencia úmyslu dlžníka ako zákonnej podmienky je z textu ust. zrejmá prima facie. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. Žalovaná ako blízka osoba dlžníka žalobkyne (na ktorej spočíva v tomto smere povinnosť tvrdenia, aj dôkazu) sa môže odporovacej žalobe úspešne ubrániť, keď vyvráti túto zákonnú domnienku a preukáže, že úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná blízka osoba teda musí preukázať, že vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala, resp. sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom veriteľa, žalovaná nemôže efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, opierajúc sa o obsah spisu je zrejmé, že žalovaná ako blízka osoba svoje dôkazné bremeno (ale ani bremeno tvrdenia) že vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dcéry rozpoznala, resp. sa o ňom dozvedela, neuniesla, keď nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila, že vyvinula nejakú konkrétnu činnosť, ktorú by bolo možné definovať ako náležitú starostlivosť za účelom, aby úmysel dcéry ukrátiť žalobkyňu poznala, resp. aby sa o ňom dozvedela. Vzhľadom na uvedené, rozhodne nepostačuje tvrdenie žalovanej ako osoby blízkej, že o uvedenom nemala vedomosť, resp. preukázaná skutočnosť, že vzťahy medzi ňou a dcérou boli v rozhodnom období (aj sú) rozvrátené. Rovnako nepostačuje ani obrana v podobe tvrdenia, že notárska zápisnica nie je verejne prístupná a že vo verejne dostupných registroch takáto informácia nefigurovala. Rovnako danej povinnosti žalovanú nezbavujú ani jej hypotetické úvahy o tom, že je možné predpokladať, že dcéra by jej nepovedala o dlhu vyplývajúcom z notárskej zápisnice. S poukazom na vyššie uvedené právne

východiská je tiež irelevantný motív dcéry žalobkyne pre uzavretie predmetnej darovacej zmluvy ako i to, že by si týmto úkonom plnila svoj záväzok vrátiť dar. Vzhľadom na to, že s poukazom na vyššie uvedené žalovaná mohla byť v tomto spore úspešná iba vtedy, ak by hodnoverne preukázala, že aktívne vyvinula náležitú starostlivosť za účelom poznania prípadného úmyslu dcéry (dlžníčky žalobkyne) ukrátiť žalobkyňu (ako jej veriteľku), v ktorom smere žalovaná svoje dôkazné bremeno neuniesla, sú bez významu všetky ostatné tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní a následnom vyjadrení, ako i časová následnosť jednotlivých okolností prípadu na ktoré poukazuje žalovaná.

21. Nemožno sa stotožniť s tvrdením odvolateľky, že žalovaná mala povinnosť v konaní dokazovať negatívne skutočnosti, naopak, na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať, že v rozhodnom období vykonala určitú konkrétnu činnosť – aktivitu za účelom poznania úmyslu dcéry ukrátiť žalobkyňu. Negatívna dôkazná teória je pravidlo, podľa ktorého neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje, keďže na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. O takýto prípad v danej veci ale nešlo.

22. S poukazom na uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, bolo nutné ustáliť, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle , na vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu. Bolo potom dôvodným žalobe v celom rozsahu vyhovieť, ako správne postupoval prvoinštančný súd v preskúmavanom rozsudku.

23. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovanej, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, vzhľadom na spôsob rozhodnutia včítane vecne správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. potvrdil.

25. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle , v spojení s ust. ), o ktorom podľa v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odvolací súd preto úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).