Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-19-2020.pdf
PDF · 108.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: I.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, C., zastúpená advokátom: JUDr. Matej Csenky, so sídlom Paulínska 17, Trnava, proti žalovanej: V.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, U., zastúpená: Advokátska kancelária KERAK s.r.o., so sídlom Seberíniho 6/C, Bratislava, IČO: 54 311 080, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na prerušenie konania.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej priznáva nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2020 domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcom I. Y., t. č. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. U. XXX (ďalej „dlžníčka“ alebo aj „dcéra“) a žalovanou ako obdarovanou. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam k. ú. H. T. U. zapísaným na LV č. XXX, parc. reg. „J.“ č. XXX - orná pôda o výmere 4560 m2 v podiele 15/216-ín, na LV XXXX, parc. reg. „X.“ č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1323 m2, parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 721 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2, parc. č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 163 m2, rodinný dom - súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX v podiele 1-ice, na LV č. XXXX parc. reg. „X.“ č. XXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 3203 m2, v podiele 1-ice (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti). Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 20.04.2018 pod č. D. XXX/XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.10.2015 bola spísaná notárska zápisnica o uznaní dlhu, v ktorej dlžníčka voči žalobkyni v postavení veriteľa uznala dlh 25.000,- € so splatnosťou 30.10.2016. Pretože neuhradila žiadnu čiastku, dňa 31.03.2017 sa začalo exekučné konanie. Dlžníčka upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 02.02.2018 a v zákonnej lehote podala námietky voči exekúcii z dôvodu, že notárska zápisnica má materiálne nedostatky, o ktorých súd ešte nerozhodol. Žalobkyňa zistila z katastrálneho portálu, že dlžníčka previedla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou svojej matke - žalovanej, čím skrátila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že neprichádza do úvahy, že by žalovaná nemohla spoznať a nepoznala úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa
- žalobkyňu.
K žalobe pripojila: Notársku zápisnicu T. XXX/XXXX zo dňa 30.10.2015, upovedomenie o začatí exekúcie J. XX/XXXX-X zo dňa 09.01.2018, LV XXX, XXXX a XXXX k. ú. H. T. U..
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela tvrdenia uvedené v žalobe. O dlhu svojej dcéry nemala vedomosť. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo z dôvodu, že ešte v roku 2017 vyzvala dcéru na
vrátenie daru a to pozemkov, ktoré jej predtým sama darovala, pretože si jej dar nezaslúžila, chovala sa voči nej hrubo neúctivo. Žalobu navrhla zamietnuť. Navrhla doplniť dokazovanie o výsluch dcéry - dlžníčky.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná musela mať vedomosť o dlhu dlžníčky a to z dôvodu, že finančné vyrovnanie sa týkalo obchodnej spoločnosti Maon s.r.o., v ktorej je od 05.12.2015 50% spoločník U. U. syn žalovanej a brat dlžníčky. Bol prítomný pri podpise zmluvy o uznaní dlhu, pretože zároveň sa podpisovala zmluva o prevode obchodného podielu žalobkyne na U.Š. U.. Pretože obe deti žalovanej vedeli o existencii dlhu, musela o ňom vedieť i žalovaná. Pretože sú splnené všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu žiadala žalobe vyhovieť.
4. Žalovaná v duplike uviedla, že syn U. U. nebol prítomný pri podpise uznania dlhu, nakoľko on podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.10.2015 neskôr až 06.11.2015. S dcérou komunikuje minimálne, len kvôli odovzdaniu vnúčat, ak ich chce vidieť. Ich vzťahy sú rozvrátené. Dôvodom, prečo opakovane vyzývala dcéru na vrátenie daru bolo, že v súdnom konaní, ktoré viedla s treťou osobou, dcéra vystupovala v rozpore s jej záujmami. Tieto skutočnosti sú uvedené aj v darovacej zmluve. Dosvedčuje ich aj spoločná SMS komunikácia so synom, a cez sociálne siete s dcérou. Z komunikácie sú jasné aj zlé vzťahy medzi nimi. Právny úkon nebol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, táto skutočnosť nebola žalovanej známa. K duplike pripojila listinné dôkazy: Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.10.2015, výzvu na vrátenie daru zo dňa 11.12.2017, darovaciu zmluvu zo dňa 29.01.2018, kópie komunikácie SMS a cez sociálne siete. Navrhla doplniť dokazovanie aj výsluchom syna U. U..
5. V priebehu konania žalobkyňa predložila uznesenie tunajšieho súdu č. k. 53Er/937/2017-76 zo dňa 08.04.2021, ktorým zamietol sťažnosť povinnej voči rozhodnutiu o zamietnutí jej námietok voči exekúcii, screenshoty zo sociálnych sietí zo dňa 08.07.2017, 14.07.2019 a 09.07.2020, správu o priebehu exekúcie zo dňa 16.11.2021, trestné oznámenie žalobkyne zo dňa 09.11.2021.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov: I. Y., U. U., N.. I. D., oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu uvedenými vyššie.
7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pohľadávka voči dlžníčke vznikla zo spoločného podnikania v obchodnej spoločnosti, prevádzkovali lekáreň. Po ukončení spoločného podnikania previedla po dohode svoj obchodný podiel na dlžníčku a jej brata U. U. bezodplatne. S dlžníčkou sa však dohodli na vrátení vkladu žalobkyne do spoločnosti vo výške 45.000,- €, z toho sumu 20.000,- € jej vrátila vkladom na účet zhruba dva týždne pred podpisom notárskej zápisnice, a zvyšnú sumu 25.000,- € sa zaviazala vrátiť v notárskej zápisnici, kde uznala svoj dlh. Notársku zápisnicu podpísali 30.10.2015. Dlžníčka jej sľúbila, že dlh vyrovná z predaja lekárne alebo z nehnuteľností, ktoré mala nadobudnúť. Dlh nezaplatila, preto ho dala na vymáhanie exekútorovi a po doručení upovedomenia o exekúcii pár dní na to, vyzvala žalovaná dlžníčku na vrátenie daru. Uviedla, že podľa nej nemá žalovaná s dlžníčkou narušené vzťahy, sú v kontakte od roku 2015 doposiaľ, čo preukazujú kontakty cez sociálnu sieť. Žalovaná navštívila dcéru v lekárni asi 3-4x za rok, čo spolu podnikali. Žalobkyňa uviedla, že bola vypočutá na polícii, nakoľko dlžníčka vraj má novú notársku zápisnicu, v ktorej sa má uvádzať, že dlh už uhradila. Podľa žalobkyne ide o falošnú notársku zápisnicu.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti darovala deťom s tým, že sa o ne budú riadne starať. Viedla asi 8 rokov viacero sporov s p. R. na tunajšom súde, týkali sa aj predmetných nehnuteľností, čo ju stálo nemalé peniaze. Následne zistila z katastra nehnuteľností, že deti si s ním vymenili niektoré pozemky bez toho, aby ju informovali, čo poškodilo jej vec, pretože chcela odkúpiť časti pozemkov na pozemkovom fonde. Práve zámena pozemkov s p. R. bola dôvodom, prečo ich vyzvala na vrátenie daru. Dcéra jej dar vrátila, syn ešte nie. O vzťahoch dcéry a žalobkyne v spoločnej firme nič nevedela a ani o jej dlhu voči žalobkyni. Dozvedela sa to prvýkrát až na pojednávaní a zo žaloby. S dcérou nemá dobrý vzťah, trvá to už asi 10 rokov, zhruba od jej rozvodu. Nebola ani na jej svadbe a ani na krstinách. S dcérou je v kontakte len keď si vypýta vnučku. Stretávajú sa len pri odovzdaní vnučky asi raz za tri mesiace. Vnuk u nej ešte vôbec nebol a má 1,5 roka. Viac kontaktov na sociálnych sieťach ako predložila žalobkyňa ani nemohla nájsť, nakoľko išlo skôr o popichnutia po narodení vnučky. Žalobkyňu videla len jedenkrát v lekárni, podľa nej musela vedieť od dcéry, aké sú medzi nimi vzťahy.
9. Svedkyňa I. Y.M., dcéra žalovanej a zároveň dlžníčka žalobkyne uviedla, že podpísali dve notárske zápisnice. Notárska zápisnica na 25.000,- € zo dňa 30.10.2015, mala byť len opravou prvej zápisnice na sumu 30.000,- € zo dňa 15.10.2015 so znížením ceny a nie nový dlh. Sumu 30.000,- € vložila na účet žalobkyne, bolo to za prevod obchodného podielu na jej brata po podpise prvej notárskej zápisnice. Žalovanú neinformovala o firemných veciach. Po rozvode rodičov sa namiesto vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodli, že žalovaná daruje časť nehnuteľností deťom. S bratom dar prijali z dôvodu, aby mali už pokoj po rozvode rodičov, nakoľko fungovali ako hromozvod, rodičia im volali po každej hádke, posielali im vzájomnú komunikáciu. Po darovaní nehnuteľností s bratom súhlasili, že časť pozemkov zamenia, považovali výmenu za výhodnú. Zamenené pozemky boli na okraji poľa a teda v budúcnosti použiteľné ako stavebné parcely. Od p. R. vedeli, že je v spore s ich matkou, dôvod nepoznali. Žalovanú neinformovali o výmene. Keď sa to dozvedela začal horor. Vyzvala svedkyňu, aby sa vysťahovala z domu, v ktorom bývala a bol predmetom daru. Žiadala vrátiť dar a písomnú výzvu jej doručila na rodinnej oslave. Predtým ju vyzývala ústne na vrátenie daru, pretože sa k nej škaredo správali. Vrátila jej darované pozemky a polovicu domu a zamenené pozemky, pretože jej nemohla vrátiť pôvodné pozemky. Dar jej vrátila z dôvodu, že matku zaujímali majetky viac, ako prvorodené vnúča. Ďalej uviedla, že si s matkou nerozumela od svojich 10-tich rokov. Nebola jej na stužkovej, na svadbe XX.XX.XXXX bola len pred kostolom, i keď ju pozvala. Nebola na krstinách detí. Po narodení dcéry XX.XX.XXXX asi po dvoch mesiacoch sa veľmi pohádali a zablokovala si matku do ôsmych mesiacov dcéry. V súčasnosti ju má odblokovanú, stretávajú len keď si chce vziať dcéru. Začiatkom februára 2018 jej prišlo upovedomenie o začatí exekúcie, matku mala v tom čase zablokovanú, nepovedala jej o tom. Uviedla, že matka používala dar ako páku na jej vydieranie. Stále jej niečo vyčítala. Uviedla, že vlastní osobné motorové vozidlo, má viacero účtov, ktoré sú zablokované a je schopná uspokojiť pohľadávku žalobkyne aj z iného majetku, než sú predmetné nehnuteľnosti.
10. Svedok U. U.Í., syn žalovanej uviedol, že nemá dobrý vzťah so žalovanou, so sestrou má dobrý vzťah. O uznanom dlhu vo výške 25.000,- € sestrou nevedel. Odovzdal sestre sumu 30.000,- €, aby vyplatila podiel žalobkyne. Uviedol, že vzťah so žalovanou mali obaja so sestrou zlý už od strednej školy, dar od nej ale prijali, pretože sa tak rodičia dohodli po rozvode, keď vyporiadavali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Darované pozemky zamenili, pretože sa im to zdalo výhodné. Následne ho matka niekoľkokrát vyzvala na vrátenie daru SMS správami z dôvodu, že zamenili pozemky. Svedok však nevidel dôvod na jeho vrátenie, keď mu nehnuteľnosti raz žalovaná darovala. Nemal však tak zlý vzťah so žalovanou ako jeho sestra, ktorá už nechcela matku počúvať a dar jej vrátila. S matkou sa stretáva pri odovzdaní detí, raz za 2 -3 mesiace. Spravidla sa vtedy stretne so švagrom, ktorý privezie deti sestry.
11. Svedok N.. I. D., manžel žalobkyne uviedol, že sa žalobkyňa dohodla s dlžníčkou na finančnom vyrovnaní po prevode obchodného podielu vo výške 55.000,- €, pričom sumu 30.000,- vložila dlžníčka na účet a zvyšok 25.000,- € sa zaviazala zaplatiť do roka notárskou zápisnicou, ktorá bola podpísaná ako jediná. Dohodnuté peniaze v lehote nezaplatila. Potvrdil, že chodil do lekárne a bol opakovane prítomný pri telefonickej komunikácii dlžníčky s matkou a bol prekvapený spôsobom ich komunikácie. Bola vulgárna, nedajú sa opakovať vulgárne vyjadrenia dlžníčky na adresu žalovanej, a to aj mimo telefonátov. Z pohľadu svedka boli ich vzťahy rozvrátené a nenastala neskôr žiadna zmena. Žalovaná odmietla robiť účtovníctvo pre spoločnú firmu žalobkyne a dlžníčky, čo považoval za zvláštne, nakoľko je účtovníčka alebo audítorka.
12. Právny zástupca žalovanej uviedol, že zhruba vo februári 2022 bola exekučne vymožená suma 8.000,- €.
13. Právny zástupca žalovanej doplnil č. k. 7Cb/155/2012, 18C/13/2012 a 9C/83/2012, ktoré boli vedené na tunajšom súde medzi žalovanou a p. R. a s ním súvisiacou spoločnosťou TT Agro s. r. o.
14. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
15. V podaní zo dňa 27.05.2022 navrhla žalovaná, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia exekučného konania EX 75/2017, nakoľko sa dozvedela, že v tomto konaní sa rieši meritórne otázka, ktorou sa má súd zaoberať prejudiálne, t. j. či žalobkyňa je veriteľkou dcéry žalovanej a či disponuje exekvovateľným právnym titulom. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie a ako jeden z dôvodov uviedla, že exekučný titul nemá zákonom požadované náležitosti a absencia aktívnej legitimácie žalobkyne, čo žalovaná zistila zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 16.11.2021. Zároveň navrhla doplniť dokazovanie pripojením exekučného spisu.
16. V konaní bolo preukázané z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 53Er/937/2017-76 zo dňa 08.04.2021 (č. l. 71 spisu), že súd poveril exekútora vykonaním exekúcie dňa 04.01.2018 na základe predmetnej notárskej zápisnice zo dňa 30.10.2015. Dňa 19.02.2018 boli doručené exekútorovi námietky a návrh na odklad exekúcie a to z dôvodu, že exekučný titul nespĺňa podmienky vykonateľnosti a z dôvodu, že dňa 15.10.2015 vložila povinná na účet oprávnenej - žalobkyne sumu 30.000,- €. Súd zamietol návrh na odklad a aj námietky povinnej dňa 13.11.2020. Voči uzneseniu podala povinná sťažnosť, ktorú súd zamietol s odôvodnením, že notárska zápisnica má všetky náležitosti požadované § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, je vykonateľným titulom. Ďalej uviedol, že úlohou exekučného súdu nie je v rámci exekúcie skúmať okolnosti, ktoré predchádzali a sú podkladom exekučného titulu. Aktuálne exekučné konanie naďalej prebieha, doposiaľ bola vymožená len suma 8.000,- €. Súd zistil, že v rámci exekučného konania sa nerieši otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu a z tohto dôvodu zamietol návrh na prerušenie konania.
17. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy s výnimkou pripojenia exekučného spisu. Nebolo sporné, že exekúcia prebieha a žalovaná nešpecifikovala aký konkrétny dôkaz sa má z exekučného spisu oboznámiť. Súd navrhnutý dôkaz považoval za nadbytočný, práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku.
18. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť spočíva v tom, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony urobené v posledných troch rokoch, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu pôsobiaca iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, nakoľko s právnym úkonom sa i naďalej spájajú všetky právne následky, ku ktorým právny úkon smeroval a vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Ten, kto na základe odporovateľného právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom naďalej, avšak veriteľ môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. exekúciu predajom veci tak, akoby k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia ukrátení a ktoré boli urobené v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami sa predpokladá jednak úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a jednak vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Druhá strana, teda osoba blízka, má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa, nielen že nepoznala, ale ani že ho nemohla poznať pri náležitej starostlivosti.
19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 29.01.2018 bola medzi žalovanou ako obdarovanou a jej dcérou ako darkyňou uzavretá darovacia zmluva na predmetné nehnuteľnosti s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.04.2018, čo vyplýva z pripojených LV č. XXX, XXXX a XXXX. Žalobkyňa podala dňa 22.03.2020 žalobu na začatie konania o určenie odporovateľnosti právneho úkonu v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni povolania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. 21.04.2018. Nehnuteľnosti, ktoré darovala dlžníčka žalovanej, od nej nadobudla na základe darovacích zmlúv dňa 12.05.2015 a 05.10.2015 pred uznaním dlhu. V rámci skutkového stavu bolo ďalej zistené, že žalobkyňa ako veriteľ dcéry žalovanej, má voči nej vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice č. T. XXX/
XXXX zo dňa 30.10.2015. V nej dlžníčka uznala dlh vo výške 25.000,- € z titulu finančného vyrovnania za spoločné podnikanie v spoločnosti Maon, s.r.o.. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.03.2017, exekútor dňa 09.01.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a poučil dlžníčku, že v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia môže podať námietky. Žalovaná námietky voči upovedomeniu doručila exekútorovi dňa 19.02.2018. Podľa nesporného tvrdenia jej bolo doručené upovedomenie 02.02.2018, teda po uzatvorení darovacej zmluvy. Zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 16.11.2021 vyplýva, že povinná má zablokované 4 účty v bankách a osobné motorové vozidlo, iný majetok dlžníčky ku dňu podania správy nebol exekútorom zistený. Z nesporného vyjadrenia žalobkyne súd považuje za preukázané, že v exekučnom konaní bola doposiaľ zaplatená len suma 8.000,- € vo februári 2022. Z uvedených skutočností je zrejmé, že naďalej existuje vymáhateľná pohľadávka žalobkyne voči dcére žalovanej, ktorá nebola zaplatená v celosti. Dlžníčka pri výsluchu síce uviedla, že má iný majetok, z ktorého je schopná uhradiť pohľadávku žalobkyne, ale dobrovoľne dlh od splatnosti neuhradila a exekútor nezistil iné aktíva, z ktorých je možné pohľadávku uspokojiť.
20. Žalovaná ako blízka príbuzná darkyne (dcéry) v konaní preukazovala, že nepoznala úmysel svojej dcéry ukrátiť žalobkyňu a vzhľadom na ich vzájomné vzťahy nemohla tento úmysel poznať ani pri náležitej starostlivosti a to z dôvodu dlhodobo zlých vzťahov medzi nimi. Zlé vzťahy boli v konaní preukázané, okrem vyjadrení žalovanej, dlžníčky a jej brata i svedkom - manželom žalobkyne, ktorý potvrdil, že vzťahy medzi nimi boli po celý čas spoločného podnikania veľmi zlé, ich komunikácia bola veľmi vulgárna, čoho bol osobne viackrát svedkom. Žalovaná preukázala, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo v reakcii dcéry na jej vlastnú výzvu na vrátenie daru, nakoľko časť nehnuteľností nadobudla dlžníčka od žalovanej darom na základe darovacích zmlúv zo dňa 05.10.2015 a 12.05.2015 a zvyšnú časť nehnuteľností zamenila za darované nehnuteľnosti. Na vrátenie daru vyzývala žalovaná dcéru opakovane, čo potvrdili žalovaná, a svedkovia dcéra a aj syn. Preukazuje to aj ich vzájomná SMS komunikácia z 17.05.2017 po zámene pozemkov s p. R. a to výzva žalovanej: „Y. G. U. V., C. S. I. B. D. W. S. F.“. Odpoveď dlžníčky z 10.08.2018, kedy oznámila žalovanej, že „C. N. G. D. I. Z. Z. G. G. T. F., G. G.V., C. N. T. I. T. G.“. Ďalej aj písomná výzva žalovanej zo dňa 11.12.2017, kedy dcéru vyzvala „T. D. S. F. S. R. C. S. I.“ a aj samotný obsah darovacej zmluvy zo dňa 29.01.2018 v čl. III., ktorý odkazuje na písomnú výzvu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná považovala nakladanie s darovanými pozemkami bez jej súhlasu, ba priamo napriek jej zákazu uzatvoriť dohodu s p. R. za hrubé porušenie dobrých mravov. A to z dôvodu, že sama mala kupca za viac peňazí za predmetný pozemok, ale najmä preto, že dlžníčka uzatvorila zmluvu o prevode nehnuteľností práve s osobou, s ktorou mala žalovaná viacero sporov na tunajšom súde od roku 2012. Žalovaná o pohľadávke žalobkyne voči jej dcére z titulu spoločného podnikania nevedela, nezaujímala sa o jej podnikanie o čom svedčí aj skutočnosť, že odmietla pre ich firmu robiť účtovníctvo. Žalobkyňa nevyvrátila tvrdenie žalovanej o zlých vzťahoch s dcérou. Screenshoty ich komunikácie zo sociálnych sietí obsahujú len jednu fotografiu zo dňa 08.07.2017 vnučky, narodenej XX.XX.XXXX, t. j. pred uzatvorením darovacej zmluvy a dve krátke reakcie žalovanej zo dňa 14.07.2019 a 09.07.2020 na zverejnený príspevok dcéry, t. j. komunikáciu po viac ako 1,5 a 2,5 roka po uzatvorení právneho úkonu. Žalovaná predložila dôkaz o ich troch kontaktoch cez siete za 3 roky, pričom dlžníčka uviedla, že viackrát sa nekontaktovali. Dlhodobo zlé vzťahy medzi matkou a dcérou už od strednej školy preukazuje aj to, že nebola na stužkovej dcéry, ani na jej svadbe XX.XX.XXXX a ani na krste oboch jej detí, pričom ide o veľmi významné rodinné udalosti, na ktorých sa blízka rodina, najmä matka, za normálnych okolností vždy zúčastnia.
21. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporovateľným právnym úkonom dlžníčka rešpektovala výzvu žalovanej na vrátenie daru, čím sama vrátila predtým darované predmetné nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že tak konala v úmysle ukrátiť veriteľa. Ak by aj mala tento úmysel, a z tohto dôvodu vyhovela výzve matky na vrátenie daru, v konaní bolo preukázané, že žalovaná by tento predpokladaný úmysel dlžníčky nemohla poznať z dôvodov dlhodobo zlých rodinných vzťahov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Pokiaľ na rovnakú výzvu na vrátenie daru syn žalovanej nereagoval rovnako, t.j. nevrátil matke darované/zamenené pozemky, išlo len o jeho rozhodnutie, ktoré nemá vplyv na rozhodnutie súdu a nie je predmetom tohto konania. Svedok uviedol, že na neho matka nevyvíjala taký tlak na vrátenie daru ako na sestru a preto darované nehnuteľnosti nevrátil.
23. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).