Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-22-2023.pdf
PDF · 133.09 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, C., o zaplatenie 4.802,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 30.3.2023 sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.802,21 Eur, úrok v sume 1.205,92 Eur, úrok z omeškania v sume 423,93 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.777,11 Eur od 3.6.2022 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 2.11.2017, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 6.200 Eur. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka , zákonom č. 129/2010 Z.z. a zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Bezúčelový úver sa žalovaný zaviazal veriteľovi splatiť pri fixnej úrokovej sadzbe 9,40% ročne v 96 mesačných splátkach po 96,76 Eur, splatných vždy do 16. dňa v mesiaci, počnúc 16.11.2017 s konečnou splatnosťou úveru dňa 16.10.2025, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 10,32%, pričom celková čiastka spojená s úverom predstavovala 8.931,04 Eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, pretože napriek opakovaným výzvam VÚB, a.s. neplnil pohľadávku riadne a včas, a to ani po výzve banky zo dňa 27.5.2020. Napriek upozorneniu banky, že ak žalovaný omeškané splátky neuhradí do 15 dní banka pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, žalovaný omeškané splátky neuhradil a preto banka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásila k 27.8.2020 mimoriadnu splatnosť úveru. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 2.6.2022. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 6.432,06 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.777,11 Eur, riadneho úroku vo výške 1.205,92 Eur, úroku z omeškania vo výške 423,93 Eur a z poplatkov vo výške 25,10 Eur. Žalobca si uplatnil žalobou uvedenú pohľadávku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého premlčacia doba ohľadom zosplatneného zostatku úveru začala plynúť prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ uplatnil právo žiadať predčasné splatenie úveru. Ohľadom nároku na uplatnené zmluvné úroky žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 113/2018
zo dňa 30.7.2019. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady pohľadávky. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 3.6.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Na výzvu súdu žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.11.2023 uviedol, že uplatnený nárok nie je premlčaný. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 224/2021 zo dňa 30.11.2022 premlčacia doba ohľadom zosplatneného zostatku úveru začala plynúť prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ uplatnil právo žiadať predčasné splatenie úveru. Právo žiadať predčasné splatenie úveru bolo zmluvne dojednané v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a pôvodný veriteľ toto právo uplatnil pre nesplnenie úverovej splátky splatnej dňa 16.5.2020. Preto v danom prípade premlčacia doba začala plynúť odo dňa 17.8.2020 a uplynula by dňa 17.8.2023, no pred jej uplynutím podal žalobca žalobu na súd dňa 30.3.2023. V čase uzavretia úverovej zmluvy nebolo ešte účinné opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14.11.2017, preto veriteľ pri posudzovaní bonity žalovaného postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z.. Veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver bral do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkov získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z.) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, pričom zistil, že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru nasledujúce záväzky: 1. splátkový úver s mesačnou splátkou 211 Eur, 2. kontokorentný úver s úverovým rámcom 2.000 Eur, pričom pri posudzovaní bonity sa do úvahy brala do úvahy ako mesačná splátka suma 5 % z úverového rámca, t.j. splátka v sume 100 Eur, 3. kreditná karta splátková s úverovým rámcom 2.000 Eur, pričom pri posudzovaní bonity sa do úvahy brala ako mesačná splátka suma vo výške 64 Eur. V rámci výpočtu platobnej kapacity sa preto brali do úvahy mesačné splátky v celkovej výške 375 Eur. Žalovaný deklaroval príjem vo výške 900 Eur. Keďže žalovaný v žiadosti o úver uviedol, že je slobodný, bez vyživovacej povinnosti, bolo zohľadnená suma životného minima 199,48 Eur. Výpočet limitu schopnosti spotrebiteľa splácať úver bol realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu, teda 375 Eur + 199,48 Eur + 96,76 Eur = 671,24 Eur, čo je menej ako čistý príjem spotrebiteľa. Preto má žalobca za to, že v danom prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Žalobca s podaním zo dňa 28.11.2023 predložil špecifikáciu postúpenej pohľadávky. V nej uviedol, že z úhrad žalovaného v sume 2.984,90 Eur bola na istinu započítaná suma 1.422,89 Eur (istina ostala neuhradená vo výške 4.777,11 Eur), na úroky bola započítaná suma 1.267,69 Eur (úroky ostali neuhradené vo výške 1.205,92 Eur), na sankčný úrok bola započítaná suma 1,76 Eur (úrok z omeškania ostal neuhradený vo výške 423,93 Eur), na poplatky bola započítaná suma 152 Eur (poplatky ostali neuhradené vo výške 25,10 Eur), na poistné bola započítaná suma 140,56 Eur. Ďalej žalobca uviedol prehľad jednotlivých úhrad , špecifikoval zmluvné úroky, úroky z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola doručená uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý postup súd zvolil, keďže napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej by si žalovaný preberal písomnosti.
4. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, no nedostavili sa. Žalovaný bol predvolaný podľa § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), z adresy jeho bydliska evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a podľa § 111 ods. 3 CSP sa predvolanie považuje za doručené dňom jeho vrátenia súdu, keďže žalovaný ho neprevzal v odbernej lehote. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť svoju a svojho klienta. Strany o odročenie pojednávania nežiadali. Preto bola vec prejednaná podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, platobnej histórie, pokusu o zmier zo dňa 9.6.2022, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.6.2022, pokusu o zmier zo dňa 13.3.2023, podacieho hárku, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 2.6.2022, európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, údaju o hodnote RPMN, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.11.2017, všeobecných obchodných podmienok
VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám účinných od 25.2.2017 („VOP“), listín z č.l. 46 až 51, žiadosti o flexipôžičku zo dňa 2.11.2017, výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 27.8.2020 s fotokópiou neprevzatej zásielky, cenníka VÚB, a.s. platného od 1.4.2017, tretej upomienky zo dňa 27.5.2020 s poštovým podacím hárkom, správ o pobyte žalovaného, vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.5.2023, prílohy tohto vyjadrenia, podania žalobcu zo dňa 27.11.2023, príloh tohto podania z č.l. 103 až 121, podania žalobcu zo dňa 28.11.2023 s prílohou z č.l. 126, 127.
6. Na žiadosť žalovaného VÚB, a.s. ako veriteľ uzatvoril dňa 2.11.2017 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „úverová zmluva“, „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 6.200 Eur žalovanému s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi 96 mesačných splátok úveru po 96,76 Eur (z toho poistenie 5,02 Eur), zročných vždy do 16. dňa v mesiaci, s uvedením celkovej čiastky vo výške 8.931,04 Eur, celkových nákladov spotrebiteľa v sume 2.731,04 Eur. V zmluve je uvedená fixná ročná úroková sadzba 9,40% (zľavnená), ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 10,32%. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 12,57%. V zmluve je uvedený dátum splatnosti prvej splátky 16.11.2017 a termín konečnej splatnosti je 16.10.2025. Lehota splatnosti je 96 mesiacov. V zmluve je uvedená odplata vo výške 12,37% a najvyššia prípustná výška odplaty vo výške 17,46%. Podľa časti III bod 6 úverovej zmluvy súčasťou úverovej zmluvy sú VOP, v časti IX. ktorých je uvedené, že veriteľ je oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od dlžníka, aby vrátil celú sumu úveru aj s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak je klient v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Podľa časti X ods. 1 prvá až štvrtá veta VOP Ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Pre vylúčenie pochybnosti za poslednú známu adresu dlžníka sa považuje adresa klienta/ dlžníka uvedená v úverovej zmluve, ibaže by dlžník v banke písomne oznámil zmenu adresy predo dňom odoslania výzvy na zaplatenie zostatku úveru. Tieto písomnosti vrátane iných písomností ( napríklad upomienky, odstúpenie) sa považujú za doručené aj vtedy ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručiteľná (adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávna adresa, adresát požiadal doposielanie), a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie.
7. Treťou upomienkou zo dňa 27.5.2020 VÚB, a.s., vyzvala žalovaného k úhrade nesplatených splátok úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX v sume 314,27 Eur bezodkladne na označený účet s tým, že v opačnom prípade bude banka oprávnená požadovať , aby žalovaný vrátil celú sumu úveru aj s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve. VÚB, a.s. v liste zo dňa 27.8.2020 adresovanom žalovanému oznámila, že banka ku dňu 27.8.2020 vyhlásila dlh z predmetného úveru za predčasne splatný so zostatkom v sume 5.052,32 Eur a vyzvala žalovaného na zaplatenie tohto dlhu do 7 dní od doručenia výzvy na označený účet, inak banka pristúpi k vymáhaniu dlhu. Z fotokópie prednej strany poštovej obálky vyplýva, že banka list zo dňa 27.8.2020 zaslala dňa 4.9.2020 žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu uvedenú v úverovej zmluve doporučenou poštou do vlastných rúk, no zásielka sa banke vrátila späť ako neprevzatá.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
14. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
18. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
20. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
21. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému úver v sume 6.200 Eur. Žalovaný sa zaviazal v úverovej zmluve vrátiť úver veriteľovi spolu s dojednanými úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože VÚB, a.s. poskytla spotrebiteľský úver vo forme úveru v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy, jej formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že VÚB, a.s. vzorový text zmluvy, obchodných podmienok používala vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol peňažné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu.
25. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel zaoberať tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd vecnú legitimáciu sporových strán skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
26. Žalobca tvrdil, že pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými z úverovej zmluvy zo dňa 2.11.2017 nadobudol od veriteľa VÚB, a.s. na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 2.6.2022. Prejav vôle VÚB, a.s. postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu vyplýva z predloženej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 2.6.2022, ako aj z oznámenia VÚB, a.s. zo dňa 9.6.2022 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému.
27. Súd preskúmal, či bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Toto zákonné ustanovenie definuje podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Prvá veta uvedeného zákonného ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. V danom prípade žalobca predložením výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 27.8.2020 a fotokópie prednej strany poštovej obálky preukázal, že banka písomnú výzvu na úhradu peňažného dlhu z úverovej zmluvy zo dňa 27.8.2020 zaslala dňa 4.9.2020 doporučenou poštou do vlastných rúk na poslednú známu adresu pobytu žalovaného, ktorý zásielku neprevzal a vrátila sa späť banke, pričom nastala fikcia doručenia tejto písomnosti žalovanému v zmysle časti X ods. 1 prvá až štvrtá veta VOP. Z prehľadu úhrad je zrejmé, že žalovaný vykonal poslednú úhradu dlhu dňa 7.7.2020 v sume 102,09 Eur. Následne žalovaný veriteľovi (banke) neuhradil peňažný dlh, na splnenie ktorého ho veriteľ vyzval vo výzve zo dňa 27.8.2020. Od výzvy banky do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.6.2022 uplynulo viac ako 90 dní trvajúceho omeškania žalovaného so splnením jeho peňažnému záväzku. Preto mal súd za to, že boli dodržané podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pre postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy na žalobcu.
28. Zákon č. 129/2010 Z.z. ukladal pôvodnému veriteľovi (VÚB, a.s.) ako dodávateľovi povinnosti aj v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalovaného - spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Cieľom právnej úpravy je zaistiť, aby spotrebiteľský úver bol poskytnutý len takému spotrebiteľovi, ktorý vzhľadom na jeho príjmy a výdavky má reálny predpoklad, že bude schopný úver v dohodnutých splátkach po dohodnutú dobu veriteľovi splácať. Zámerom zákonodarcu bolo predísť nežiadúcim situáciám, ku ktorým na finančnom trhu pri poskytovaní úverov spotrebiteľom dochádzalo v minulosti, keď úvery boli zo strany dodávateľov poskytnuté spotrebiteľom bez akéhokoľvek preskúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver alebo nedostatočného preskúmania bonity spotrebiteľa, pričom spotrebitelia následne neboli schopní úver splácať podľa dohodnutých podmienok, a dochádzalo k zosplatneniu úverov a uplatňovaniu nárokov voči spotrebiteľom na súdoch. V spojitosti s posudzovaním bonity spotrebiteľa zákon na dodávateľa kladie zvýšené nároky. Povinnosťou dodávateľa je posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup dodávateľa je stanovený v zákonných ustanoveniach § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Aktívny má byť dodávateľ, ktorý je podľa zákona povinný vyžiadať od spotrebiteľa potrebné údaje o jeho pomeroch, tieto údaje overiť a potom s odbornou starostlivosťou (tak ako ju definuje zákon) posúdiť bonitu spotrebiteľa.
29. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018 zo dňa 5.3.2020, zo záverov ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.
30. Vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 a citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bol súd povinný aj bez návrhu žalovanej strany posúdiť, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere preskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to aj vtedy, keď žalovaný nepopieral skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom toho, že veriteľ preskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pri porušení tejto povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. totiž nie je veriteľ v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda podmienkou platnosti právneho úkonu, ktorým veriteľ vyhlásili mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru je dodržanie povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. V opačnom prípade zmluva o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru nie je platným právnym úkonom, keďže banka je podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnená postúpiť na inú osobu pohľadávku len z takého úveru, ktorý v čase postúpenia už bol splatným, či už z dôvodu uplynutia zmluvne dohodnutého termínu konečnej splatnosti alebo z dôvodu platného predčasného zosplatnenia úveru.
31. V zmysle § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca sa domáhal peňažných nárokov patriacich veriteľovi z predmetnej zmluvy o úvere, a bol preto povinný preukázať, že VÚB, a.s. ako pôvodný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver. Uvedené je odzrkadlením prejednacej zásady, ktorá platí v civilnom sporovom konaní v zmysle čl. 8 CSP, § 150 ods. 1 CSP. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné bremena strany, a to bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo dňa 24.2.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
32. Na základe výzvy súdu učinenej v zmysle § 150 ods. 2 CSP, aby žalobca uviedol , akým spôsobom pôvodný veriteľ zisťoval, overoval a posudzoval pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a postup banky zdokladoval doručil žalobca súdu podanie zo dňa 27.11.2023. V ňom žalobca uviedol, že
žalovaný pôvodnému veriteľovi pred uzavretím zmluvy poskytol údaje o svojom zamestnaní, výške príjmu, rodinných pomeroch a pôvodný veriteľ overoval bonitu žalovaného prostredníctvom úverového registra klientskych informácií. Žalobca predložil súdu výpis, z ktorého vyplýva, že dňa 2.11.2017, t.j. v deň uzavretia úverovej zmluvy nahliadla banka do úverového registra (registra klientskych informácií) a ohľadom úverového zaťaženia žiadateľa o úver zistila, že žalovaný v tom čase splácal splátky troch úverov v úhrnnej sume 375 Eur mesačne. Žalovaný v žiadosti o úver uviedol, že žije sám v domácnosti, nemá vyživovaciu povinnosť voči inej osobe a preto správne banka zohľadnila ustanovenie § 1 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, v zmysle ktorého predstavovala suma životného minima 199,48 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalobca tvrdil, že žalovaný deklaroval čistý mesačný príjem 900 Eur, a táto skutočnosť je zrejmé aj zo žiadosti o úver podpísanej žalovaným. Žalobca však vôbec neuviedol a nepreukázal, akým spôsobom overovala banka výšku tohto čistého príjmu žalovaného. Posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou zahŕňa nielen vyžiadanie informácií o príjme spotrebiteľa, ale aj ich overenie prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. V prípade veriteľa VÚB, a.s., sa jedná o banku, ktorej zákon ukladal prísnejšie požiadavky na odbornú starostlivosť pri skúmaní bonity spotrebiteľa. VÚB, a.s. mala povinnosť overiť preukázateľným spôsobom príjem spotrebiteľa cestou nezávislých zdrojov a táto povinnosť je jednoznačne stanovená v § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Veriteľ pri skúmaní bonity spotrebiteľa by mal vychádzať z priemerného čistého príjmu žiadateľa o úver aspoň za tri posledné mesiace pred podaním žiadosti o úver. Overením príjmu aspoň za posledné tri predchádzajúce mesiace môže veriteľ získať presnejší obraz o platobnej schopnosti žiadateľa o úver. Zo strany žalobcu však nebolo tvrdené a ani dokazované, žeby banka overila príjem žalovaného aspoň za jeden mesiac predchádzajúci dátumu uzatvorenia úverovej zmluvy. Súd uvádza, že ak žalovaný nepredložil doklady o svojom mesačnom príjme (napr. výplatné pásky, výpis z jeho účtu so zaevidovaným mesačným príjmom), mal sa pôvodný veriteľ obrátiť so žiadosťou o overenie mesačného príjmu žalovaného v zmysle § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. na orgán nezávislý od žalovaného, a to na Sociálnu poisťovňu, ktorá požadované odpovede na potvrdenie výšky mesačného príjmu žiadateľa veriteľom zasielala, keď o to požiadali veritelia pri skúmaní bonity spotrebiteľa, čo má súd zistené z doterajšej rozhodovacej praxe. Žalobca predložil listinu (č.l. 106 až 114 spisu). Viacstranová listina zachytáva výsledky lustrovania peňažných záväzkov žalovaného, no ide o neprehľadný dokument, ku ktorému nedal žalobca žiadne bližšie vysvetlenie, neuviedol, aké konkrétne peňažné príjmy, záväzky žalovaného z nej banka čerpala a ako ich pred uzatvorením zmluvy o úvere vyhodnotila v nadväznosti na to, či žalovaný bude schopný splácať úver v dohodnutej mesačnej splátke. Súd nie je povinný tieto skutkové tvrdenia strany dedukovať sám z listín predložených žalobcom. Podľa § 132 ods. 2 CSP platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd ďalej uvádza, že v danom prípade je v žiadosti o úver uvedené, že žalovaný je ekonomicky neaktívny, nie je uvedená adresa jeho zamestnávateľa, banka teda nepoznala zdroj tvrdeného príjmu žalovaného vo výške 900 Eur mesačne, a preto o to viac bola banka povinná overiť preukázateľným spôsobom tento tvrdený príjem žalovaného.
33. Po vyhodnotení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že banka, ktorá uzavrela so žalovaným predmetnú úverovú zmluvu, dodržala povinnosti podľa § 7 ods. 1, § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z., teda nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver overením jeho príjmu zákonom vyžadovaným spôsobom. Preto súd musel konštatovať, že zo strany pôvodného veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom vyžadovanej odbornej starostlivosti. Jedná sa o hrubé porušenie tejto povinnosti. Veriteľ totiž porušil ustanovenie § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z., porušenie ktorého sa podľa § 11 ods. 2 veta posledná zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za hrubé porušenie povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 uvedeného zákona.
34. Uvedené hrubé porušenie povinnosti pôvodného veriteľa má dva následky, a síce, že podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.8.2020 je preto absolútne neplatné. Pohľadávka z úveru sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy o úvere nastať až dňa 16.10.2025. Preto podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. nebol veriteľ (VÚB, a.s.) oprávnený postúpiť nezosplatnenú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky
uzavretej dňa 2.6.2022. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nenadobudol pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie nesplateného zostatku úveru z predmetnej zmluvy o úvere. Žalobcovi z tohto dôvodu chýba aktívna vecná legitimácia v konaní.
35. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo úspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1, 2 CSP právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vznik trov konania žalovanému nevyplýva, keďže mu v konaní nevznikla poplatková povinnosť, nezaplatil súdny poplatok, nezvolil si právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní, nezúčastnil sa pojednávania. Preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Takýto výrok je v súlade s procesnou ekonómiou v zmysle čl. 17 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.2.2018, zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.