Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/30/2024

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, XXX XX D., 2./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, XXX XX D., 3./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX D., 4./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX D., všetci zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, proti žalovaným 1./ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/XXX, XXX XX D., 2./ I. B. H., J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/XXX, XXX XX D., o návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje toto

zabezpečovacie opatrenie :

Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcov záložné právo na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a to na nehnuteľnostiach v katastrálnom území D., obci Bardejov, okrese Bardejov, zapísaných na LV č. XX XXX ako parcely registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 6 m2, č .XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 143 m2 a č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 113 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov na náhradu trov konania vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. .

II. Zabezpečovacie opatrenie b u d e t r v a ť do 15 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. o výške náhrady trov konania, ktoré je žalovaný v 1./ rade povinný zaplatiť žalobcom.

III. V prevyšujúcej časti návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa návrhom (v súlade s terminológiou používanou v ustanoveniach a nasl. v spojení s súd dané podanie žalobcov bude označovať ako „návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“, prípadne skrátene „návrh“) podaným na tunajšom súde dňa 01.08.2024 domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ktorým by súd zriadil záložné právo na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a to na nehnuteľnostiach v katastrálnom území D., obci Bardejov, okrese Bardejov, zapísaných na LV č. XX XXX, ako parcela registra „C“ č.XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere 1301 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 a tiež na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX XXX ako parcely registra „C“ č. XXXX/ XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 6 m2, č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 143 m2 a č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha vo výmere 113 m2, v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 s tým, že zabezpečovacie opatrenie bude trvať do 15 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. o výške náhrady trov konania, ktoré je žalovaný v 1./ rade povinný zaplatiť žalobcom.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú stranou konania, vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , v postavení žalovaných, kde žalobcom je tu žalovaný v 1./ rade. Uviedli, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené dňa 18.04.2024 rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 19.07.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 20.02.2024, pričom v danom konaní im bola priznaná náhrada trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobcovi ( tu žalovanému v 1./ rade). O výške náhrady trov konania rozhodol podľa ich tvrdení v návrhu súd uznesením zo dňa 29.05.2024 tak, že určil výšku trov, ktorú im tu žalovaný v 1./ rade má zaplatiť, na sumu 36.864,01 eur, pričom voči uzneseniu podal tu žalovaný v 1./ rade sťažnosť, v ktorej žiada rozhodnutie o výške trov konania zmeniť tak, že bude povinný im zaplatiť sumu len 34.312,46 eur a sťažnosť voči uzneseniu o výške trov podali aj oni a žiadajú v nej zmeniť napadnuté uznesenie tak, že priznaná im bude na náhrade trov konania suma 49.839,13 eur a trovy sťažnostného konania. V návrhu uviedli, že o uvedených sťažnostiach súd doposiaľ nerozhodol. Podľa tvrdenia žalobcov v návrhu žalovaný v 1./ rade je dôchodcom majúcim trvalý pobyt v byte patriacom výlučne jeho manželke. Zároveň z verejne prístupného portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností podľa ich tvrdení vyplýva, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. D. zapísaných na LV č. XX XXX K. XX XXX, kde na LV č. XX XXX je vyznačená plomba na základe začatia konania o povolení vkladu na základe kúpnej zmluvy čo znamená, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť scudzili, konanie o povolení vkladu vedie sa pod číslom L./XXXX na základe návrhu podaného dňa 29.07.2021 (poznámka súdu - podľa predloženého detailu konania na č.l.10 spisu správne mal byť uvedený dátum dňa 29.07.2024). Žalobcovia tvrdili, že podľa údajov katastrov nehnuteľností žalovaný v 1./ rade nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností a ako vyplýva z obchodného registra, hoci v minulosti bol spoločníkom vo viacerých spoločnostiach, s výnimkou spoločnosti MKB s.r.o. a Republika PLUS s.r.o., boli všetky vymazané z obchodného registra ex offo výmazom a v spoločnosti KARAKO spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejovské Kúpele žalovaný v 1./ rade previedol svoj obchodný podiel na inú osobu ešte v toku 2009. Jedinou obchodnou spoločnosťou, kde je žalovaný v 1./ rade v súčasnosti spoločníkom, je podľa ich tvrdení spoločnosť MKB s.r.o., ktorá však vychádzajúc zo zoznamu listín uložených v zbierke listín Okresného súdu Prešov naposledy založila do zbierky listín účtovnú závierku ešte dňa 15.05.2002 a 31.05.2012 založila tam poslednú listinu, dodatok č. 4 k zakladateľskej listine, a tak ide celkom zjavne o spoločnosť nevykonávajúcu žiadnu činnosť a neplniacu si povinnosti vyplývajúce jej z právnych predpisov, o čom svedčí aj to, že ako jej konateľ je v obchodnom registri naďalej zapísaná aj osoba, ktorá už niekoľko rokov nežije. Jedinou spoločnosťou, ktorá podľa žalobcov aj v súčasnosti vyvíja činnosť, je spoločnosť Republika PLUS s.r.o., avšak žalovaný v 1/ rade, ktorý bol jej jediným spoločníkom od jej založenia v roku 2001, previedol v roku 2021 svoj obchodný podiel na žalovanú v 2./ rade – svoju manželku. Je tak podľa žalobcov zrejmé, že žalovaný v 1./ rade je prakticky nemajetný a jeho jediným majetkom sú nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísané na LV č. XX XXX a LV č. XX XXX, avšak aj tohto majetku sa zbavuje. Tvrdiac, že bez ohľadu na podané sťažnosti voči uzneseniu súdu o výške trov konania vedeného pod sp.zn. je nesporné, že majú voči žalovanému v 1./ rade pohľadávku vo výške minimálne 34.312,46 eur, keďže túto sumu ani žalovaný v 1./ rade vo svojej sťažnosti voči uzneseniu nespochybnil a poukazujúc na a žalobcovia žiadali nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie, nakoľko je podľa nich nesporné a nimi predloženými listinami preukázané, že žalovaní sa zbavujú majetku patriaceho do BSM. Keďže ich pohľadávka vznikla počas trvania manželstva žalovaných a môže byť uspokojená pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do BSM a exekúcia ich pohľadávky na náhradu trov konania voči žalovanému v 1./ rade je ohrozená, žiadali vyhovieť svojmu návrhu. 3. V návrhu ako dôkazy označili a pripojili k nemu tieto listiny - LV č. XX XXX, LV č. XX XXX a LV č. XX XXX, Poskytnutie informácie z KN o vlastníkoch a iných oprávnených osobách, Detail prebiehajúceho katastrálneho konania na Okresnom úrade Bardejov, katastrálnom odbore pod č. L. XXXX/XXXX, Prehľad obchodných spoločností, v ktorých bol žalovaný v 1./ rade spoločníkom, Výpisy z obchodného registra ex offo zrušených spoločností, Výpis z obchodného registra pre spoločnosť KARAKO spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejovské Kúpele, Zoznam listín uložených v Zbierke listín pre spoločnosť MKB s,r,o,, Výpis z obchodného registra pre spoločnosť Republika PLUS s.r.o., Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti Republika PLUS s.r.o. z 2.8.2021 a Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 29.05.2024.

4. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postupujúc podľa , a ( ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom v časti tomuto návrhu vyhovel a v časti ho zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov.

5. Podľa až 3 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. V zmysle v spojení s ak súd nepostupoval podľa , nariadi zabezpečovacie opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

8. V zmysle , a v spojení s súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti komu zabezpečovacie opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom. „Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej a všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná“ ( citované z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ).

10. Zmyslom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Či je, alebo nie je prítomná existencia takejto obavy, tak to možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho). Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ) okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

11. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak vyžaduje splnenie základných podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ osvedčenie existencie obavy budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/ primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka.

12. V prejednávanom prípade súd, posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a citovanej zákonnej úpravy, dospel k záveru, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaných zapísaným na LV č. XX XXX pre k.ú. D. bolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcom nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd má za to, že žalobcovia v konaní osvedčili existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 1./ rade z titulu nároku na náhradu trov konania, na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť a osvedčili tiež obavu z ohrozenia a budúceho zmarenia exekúcie. Vo vzťahu k tomu rozsahu zabezpečenia, ktorý zodpovedá časti návrhu, ktorej súd vyhovel je podľa názoru súdu zjavne splnená aj požiadavka primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Čo sa týka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX XXX pre k.ú. D., tam návrhu vyhovené byť nemohlo už z toho dôvodu, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( v spojení s ), pričom ku dňu vydania tohto uznesenia predmetná nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve ani spoluvlastníctve dlžníka ( ). Keďže k prevodu vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti došlo podľa údajov z katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2024, teda po vydaní uznesenia súdu o výške trov konania, uvedená skutočnosť zároveň sama osebe dostatočne osvedčuje tvrdenie žalobcov o zbavovaní sa majetku dlžníkom a o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie.

13. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na Veľký komentár k autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. 2 vydanie. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1299, výklad k podľa ktorého, cit „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení...Prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.“

14. Pokiaľ teda ide o prvú zákonnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), túto žalobcovia osvedčili. Z nimi predloženého uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.05.2024 č.k. -652 a zo samotného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. je totiž zrejmé, že v danom spore, v ktorom sa tu žalovaný v 1./ rade ako žalobca domáhal od nich zaplatenia sumy 316.328,- eur s príslušenstvom, bol im (tam v procesnom postavení žalovaných) priznaný rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.07.2022 o zamietnutí žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok

II. predmetného rozsudku), pričom rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.02.2024 č.k. -611 bol daný rozsudok potvrdený a zároveň bol žalobcom (tam ako žalovaným) priznaný aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania rozhodol tunajší súd postupom podľa uznesením zo dňa 29.05.2024 tak, že žalobcovi (tu žalovaný v 1./ rade) uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1./ až 4./ rade (tu žalobcovia) na účet ich právnej zástupkyne sumu 36.864,01 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca (tu žalovaný v 1./ rade) sťažnosť, v ktorej žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, aby bol povinný nahradiť žalovaným v 1./ až 4./ rade (tu žalobcom) trovy konania vo výške 34.312,46 eur. Proti uzneseniu podali sťažnosť aj tam žalovaní (tu žalobcovia) a žiadali ho zmeniť tak, že bude im prisúdená náhrada trov konania vo výške 49.839,13 eur a náhrada trov sťažnostného konania. O sťažnostiach zatiaľ rozhodnuté nebolo.

15. Treba preto prisvedčiť žalobcom, že vzhľadom na daný stav a zákonnú úpravu sťažnostného konania, kde platí, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka (kvantitatívna stránka sťažnosti) a vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti, záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom, ale ani menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti (k tomu podporne pozri Veľký komentár k , 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 980, výklad k – 246 ) je nesporné, že žalobcovia budú mať voči tu žalovanému v 1./ rade peňažný nárok na náhrade trov konania minimálne v sume 34.312,46 eur. Dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako prvá podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak minimálne v tomto rozsahu je osvedčená a na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v 1./ rade podal vo veci voči rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie, keďže samotné jeho podanie nemá tu žiaden vplyv na povinnosť súdu rozhodnúť o výške trov právoplatne skončeného konania sp.zn. a ani na povinnosť tu žalovaného v 1./ rade tieto trovy v súdom určenej lehote riadne zaplatiť.

16. Žalobcovia podľa názoru súdu osvedčili aj ďalšiu zákonnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je osvedčenie existencie obavy budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Aj tu súd na podporu svojho záveru opäť poukazuje na už spomínaný Veľký komentár k , keďže sa s ním plne stotožňuje. Ten vo vzťahu k tejto zákonnej podmienke pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ( viď strana 1303) okrem iného uvádza, cit. “Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Ústavný súd SR sa zaoberal otázkou, či aj prípadná nemajetnosť strany v neprospech ktorej má byť zabezpečovacie, resp. neodkladné opatrenie nariadené možno subsumovať pod obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Ústavný súd SR sa v tomto smere vyjadril, že aj prípadnú nemajetnosť strany je potrebné v týchto intenciách skúmať ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie ( Ústavný súd SR, sp. Zn. ).“

17. Listinné dôkazy predložené žalobcami pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčujú majetkovú situáciu žalovaného v 1./ rade ako osoby v dôchodkovom veku (71 rokov) a osoby povinnej na náhradu trov konania žalobcom vo veci (v rozsahu majetku, ktorý je verejne dohľadateľný, keďže vyžadovať plnenie dôkaznej povinnosti, resp. povinnosti osvedčenia vo vzťahu k inému ako bežne verejne zistiteľnému majetku, napr. k peňažným prostriedkom a podobne na nikom logicky spravodlivo nemožno) a táto odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z týchto listín totiž vyplýva, že okrem nehnuteľností, ktorých sa týkal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný v 1./ rade nedisponuje iným nehnuteľným majetkom ( viď listina Poskytnutie informácie z KN o vlastníkoch a iných oprávnených osobách na č.l. 9 spisu), či iným bonitným, exekvovateľným majetkom. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie tu daná je, lebo vo vzťahu k výmerou podstatne väčšej a podľa jej špecifikácie aj bonitnejšej z týchto nehnuteľností (parcela reg. „C“ vo výmere 1301 m2, druh pozemku trvalý trávny porast zapísanej na LV č. XX XXX, ktorá vo vlastníctve žalovaných bola ešte od roku 2009) došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2024 k prevodu na tretiu osobu (spoločnosť RENT- INVEST REALITY, s.r.o.), pričom stalo sa tak z časového hľadiska až po tom, čo žalovanému v 1./ rade bola

uložená povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v značenej výške, pričom ako správne poukázali žalobcovia, v zmysle platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tu preto podľa názoru súdu konaním žalovaných nasledujúcim po tom, čo bolo súdom rozhodnuté o priznaní peňažného nároku žalobcom voči žalovanému v 1./ rade titulom náhrady trov konania, ktorý čo do sumy 34.312,46 eur je nesporný a žalovaným v 1./ rade nespochybnený bol poskytnutý dostatočný dôkaz o tom, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, keďže týmto ich konaním aktuálne reálne došlo k vyvedeniu tohto nehnuteľného majetku žalovaného v 1./ rade mimo masu BSM, na tretiu osobu.

18. Súd preto vzhľadom na uvedené konanie žalovaných má osvedčené, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Zároveň je podľa názoru súdu nariadeným zabezpečovacím opatrením zachovaný aj princíp proporcionality ako ďalšia zákonná podmienka, ktorú súd musel skúmať, lebo tu zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah s prihliadnutím na to, že výška pohľadávky žalobcov je minimálne vo výške 34.312,46 eur, pričom nariadené zabezpečovacie opatrenie týka sa tu nehnuteľností (parciel registra „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX) vo výmere spolu len 262 m2 vedených ako ostatná plocha, kde ako spôsob využívania pozemku na liste vlastníctva je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Pokiaľ ide o otázku proporcionality, z logiky veci pritom vyplýva, že prostriedkom účinného zabezpečenia mala by byť vec, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota pohľadávky. Zároveň z hľadiska proporcionality zriadenie záložného práva na určitú dobu je nepochybne menej obmedzujúce ako napr. zákaz prevodu, pričom vzhľadom na princíp subsidiarity medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením vyplývajúcim priamo zo zákona ( ) prichádzalo tu do úvahy práve a iba nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhu žalobcov čiastočne vyhovel (výrok I uznesenia), pričom v súlade s v spojení s vymedzil čas trvania zabezpečovacieho opatrenia v súlade s návrhom žalobcov tak, ako je uvedené vo výroku II uznesenia za účelom reálneho naplnenia jeho účinku.

20. Pokiaľ ide o vyhovenie návrhu aj voči žalovanej v 2./ rade, keďže ide o manželku žalovaného v 1./ rade, ktorá má s ním predmetné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve, návrh žalobcov dôvodne a správne smeroval aj voči nej. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle konaním samostatným, nezávislým na konaní vo veci samej, v ktorom sa rozhoduje o priznaní peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a preto okruh subjektov, voči ktorým sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť totožný s okruhom subjektov, ktoré sú sporovými stranami v konaní vo veci samej. Ustanovenie nerozlišuje na aký majetok dlžníka má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, t. j. či ide o majetok vo výlučnom vlastníctve dlžníka, podielovom spoluvlastníctve dlžníka alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (dlžníka a jeho manželky). K majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. majú vlastnícke právo obaja manželia, ktorí nemajú žiadnym spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k spoločným veciam. Každý z manželov je vlastníkom celej veci (nehnuteľnosti) patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemožno určiť, v akom podiele sa ktorý z nich na tomto vlastníctve zúčastňuje. Teda aj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú majetkom dlžníka a spadajú do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka. Nie je preto na mieste záver, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nemôže týkať vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smerovať aj voči manželke dlžníka ako strane v konaní, pretože sa zaťažuje, obmedzuje aj jej vlastnícke právo, preto hoci táto nebola účastníčkou konania (stranou sporu) vo veci , návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodne smeroval aj voči nej (k tomu podporne pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , body 8, 9 odôvodnenia).

21. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa nehnuteľnosti, ktorá ku dňu vydania uznesenia nepatrila už žiadnemu zo žalovaných (parcela reg. „C“ č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XX XXX aktuálne vo vlastníctve obchodnej spoločnosti RENT- INVEST REALITY, s.r.o.), súd návrh ako nedôvodný zamietol. Nebolo osvedčené, žeby uvedená spoločnosť aktuálne, ku dňu vydania uznesenia, mala postavenie dlžníka vo vzťahu k žalobcom. Na zvrátenie právnych účinkov úkonov, ktoré už nastali, ak ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa slúžia iné právne inštitúty ako zabezpečovacie opatrenie. Žiaden právny titul, na základe ktorého by daná spoločnosť mala byť dlžníkom žalobcov ( ), na majetok ktorého by mohlo byť zriadené záložné právo žalobcovia tu neosvedčili.

22. O trovách konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa . Vzhľadom na výsledok konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď tomuto v časti bolo vyhovené a v časti bol zamietnutý, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na rozdiel od prípadov, kedy sa návrh berie celkom alebo časti späť, v ktorých súd vzhľadom na skúma otázku procesného zavinenia na zastavení konania ( či návrh bol podaný dôvodne, či bol bratý späť pre správanie žalovaného alebo žalobcu ), pri zásade zodpovednosti za výsledok rozhodujúci je stav v čase rozhodnutia a pomer úspechu vo veci, pričom podľa pomeru úspechu vo veci žiadnej strane náhradu trov konania priznať tu nemožno (žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani nevznikli, nakoľko návrh na jeho nariadenie im súd v súlade s v spojení s doručí až spolu s týmto uznesením).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.