Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)Uznesenie_17CoCsp-9-2021.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu lime finance, a.s., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 50 377 159, zast. AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovanému Ing. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX B., zast. Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Csp/42/2020-288 zo dňa 20. novembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že zriaďuje záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného (podiel 1/1), vedenej na Okresnom úrade Banská Bystrica, Katastrálnom odbore, pre obec G., katastrálne územie G., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako: byt číslo X, poschodie: X mezanín, vo vchode č. X, v bytovom dome (popis stavby: Bytový dom G.) so súpisným číslom XXX, na parcele registra „M.“, číslo XXX/X, s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve vo veľkosti XXXXX/XXXXX, s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XXXXX/XXXXX k pozemkom parcela registra „M.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2, parcela registra „M.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2 a vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 822 733,19 Eur s príslušenstvom a to na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného (1/1) zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie (ďalej len „k. ú.") G., na liste vlastníctva (ďalej len „LV") č. XXX, bytový dom súp. č. XXX, byt č. X, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemkoch pod bytovým domom vo veľkosti XXXXX/ XXXXX; na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaného a A.. C. J. (1/1) zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, pre k. ú. G., na LV č. XXX, bytový dom súp. č. XXX, byt č. X, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemkoch pod bytovým domom vo veľkosti XXXXX/XXXXX; na spoluvlastníckom podiele k nehnuteľnosti vo veľkosti X/X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a A.. C. J., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre k. ú. H., na LV č. XXXX, parcela registra M. č. XXXX/XX vyznačená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2; na spoluvlastníckom podiele k nehnuteľnostiam vo veľkosti X/X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a A.. C. J., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre k. ú. F. Z., na LV č. XXX, parcela registra M. č. XXX/X vyznačená ako záhrady o výmere XXX m2, parcela registra M. č. XXX/
X vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra M. č. XXX/X vyznačená ako záhrady o výmere XX m2; na spoluvlastníckom podiele k nehnuteľnosti vo veľkosti X/ X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a A.. C. J., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre k. ú. F. Z., na LV č. XXX, rodinný dom súpisné č. XX postavený na parcele registra M. č. XXX/X (ďalej aj „dotknuté nehnuteľnosti").
1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 05.11.2020 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý žalobca odôvodnil tým, že si v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 12Csp/42/2020 uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 822 773,19 Eur s príslušenstvom, pričom žalovaný, ktorý bol v čase začatia konania vlastníkom viacerých nehnuteľností, v priebehu konania zrealizoval, resp. pokúsil sa zrealizovať úkony smerujúce k zmene vlastníka predmetných nehnuteľností, čím sledoval úmysel eliminovať možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, nakoľko mal z návrhu žalobcu a priložených listinných dôkazov osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu možného ohrozenia prípadnej exekúcie na vymoženie žalovanej pohľadávky žalobcu v prípade jej právoplatného priznania. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčil, že žalovaný má v úmysle predať predmetné nehnuteľnosti a z katastra nehnuteľností mu bolo zrejmé, že v priebehu konania žalovaný už jednu nehnuteľnosť predal. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že ďalšie takéto prevody majetku žalovaného by mohli podstatne sťažiť vymoženie pohľadávky žalobcu v prípade úspechu v spore, nakoľko výška pohľadávky s jej príslušenstvom je vysoká a je teda dôvodné jej zabezpečenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného nariadením zabezpečovacieho opatrenia považoval súd prvej inštancie za primeraný. Skonštatoval, že právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v prípade neúspechu žalobcu v konaní nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo vzťahu k predmetu svojho vlastníckeho práva, ktoré musí v tomto spore strpieť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p."), t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno zistiť akým spôsobom žalobca preukazoval hodnotu predmetu zálohu, a či zabezpečovacie opatrenie nepostihuje nehnuteľnosti vo vyššej hodnote ako je výška uplatnenej pohľadávky. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo/5/2005 zo dňa 01. 11. 2005, 6 Obo/270/94 zo dňa 28. 09. 1994 a 4 Obo/322/95 zo dňa 27. 05. 1996. V rozhodnutí bolo podľa žalovaného potrebné primerať uplatnenú pohľadávku a hodnotu zaťažovaných nehnuteľností a žalobca mal poskytnúť aspoň približný odhad nehnuteľností, napríklad cez realitnú kanceláriu. Nedostatok posúdenia primeranosti spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v odseku 20, kde súd prvej inštancie uviedol, že zriadil záložné právo na pozemkoch, hoci v zmysle výroku rozhodnutia zriadil záložné právo aj na stavbách. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie si neuvedomil, že zabezpečovacím opatrením postihuje aj majetok manželky žalovaného, keďže zriadil záložné právo aj k nehnuteľnostiam v bezpodielovom vlastníctve manželov, pričom manželka žalovaného nebola ani stranou konania ani jej nebolo uznesenie doručené. Podľa názoru žalovaného nemožno zabezpečovacím opatrením postihnúť veci inej osoby ako dlžníka (§ 343 ods. 1 C. s. p.), a preto sa nemôže týkať vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by to aj bolo možné, žalobca mal rozšíriť okruh strán a označiť aj manželku žalovaného, čo však neurobil. Týmto konaním došlo k porušeniu vlastníckeho práva manželky žalovaného a jeho neprimeranému obmedzeniu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní síce vymenoval odvolacie dôvody, avšak ani jeden z nich nešpecifikoval. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal s posúdením proporcionality nariadeného zabezpečovacie opatrenia. Vzhľadom na výšku pohľadávky považoval súd prvej inštancie nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodné. Nariadeným zabezpečovacím opatrením súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neobmedzil žalovaného vo výkone vlastníckeho práva k zaťaženým nehnuteľnostiam a žalobca je oprávnený uspokojiť sa z predmetu záložného práva len do výšky vymáhanej pohľadávky, z čoho vyplýva proporcionalita zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v odvolaní ničím nepreukázal, že by bol medzi hodnotou zaťažených nehnuteľností a hodnotou zabezpečenej pohľadávky celkom zjavný nepomer. Žalobca má naopak za to, že celková hodnota zaťažených nehnuteľností nedosahuje ani výšku zabezpečovanej pohľadávky, pričom jemu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť zabezpečiť ohodnotenie zaťažovaných nehnuteľností. S poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.") je žalobca toho názoru, že za situácie keď majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podlieha exekúcii vykonávanej na vymoženie pohľadávky len voči žalovanému ako jednému z manželov, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo aj na nehnuteľnostiach patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nakoľko manželka žalovaného nie je v konaní sp. zn. 12Csp/42/2020 pasívne vecne legitimovaná, nemohol voči nej smerovať ani návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nebolo potrebné zopakovať či doplniť dokazovanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo neho v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 C. s. p. zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. V zmysle ustanovenia § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá už bola alebo by mohla byť neskôr judikovaná. Žalobca musí osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, aby nevznikol zjavný nepomer medzi právom žalobcu a povinnosťami žalovaného. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom" (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo dňa 04. 08. 2020).
8. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle Civilného sporového poriadku konaním samostatným, nezávislým na konaní vo veci samej, v ktorom sa rozhoduje o priznaní peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a preto
okruh subjektov, voči ktorým sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť totožný s okruhom subjektov, ktoré sú sporovými stranami v konaní vo veci samej.
9. Ustanovenie § 343 ods. 1 C. s. p. nerozlišuje na aký majetok dlžníka má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, t. j. či ide o majetok vo výlučnom vlastníctve dlžníka, podielovom spoluvlastníctve dlžníka alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (dlžníka a jeho manželky). K majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov majú vlastnícke právo obaja manželia, ktorí nemajú žiadnym spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k spoločným veciam. Každý z manželov je vlastníkom celej veci (nehnuteľnosti) patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemožno určiť, v akom podiele sa ktorý z nich na tomto vlastníctve zúčastňuje. Teda aj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú majetkom dlžníka a spadajú do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že zabezpečovacím opatrením nemožno postihnúť veci inej osoby ako dlžníka, a preto sa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže týkať vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd sa však stotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že ak má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smerovať aj voči tretej osobe (manželke dlžníka) ako strane v konaní, pretože sa zaťažuje, obmedzuje aj jej vlastnícke právo. 9.1 Z vymedzenia podstaty neodkladných a zabezpečovacích opatrení vyplýva, že môžu byť za splnenia ostatných procesných podmienok nariadené aj voči tretej osobe, hoci to z doslovného znenia ustanovenia § 343 ods. 1 C. s. p. nevyplýva. Súdna prax ako aj odborná verejnosť čoraz častejšie pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia aj voči tretej osobe, ak je to nevyhnutné, hoci zákonná úprava neodkladných opatrení sa taktiež o tretej osobe nezmieňuje (porovnaj § 325 ods. 2 C. s. p. a Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku od vydavateľstva C. H. Beck - str. 1094 a 1095), a to najčastejšie v prípadoch nariadenia neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi dlžníka, ktorý taktiež nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere s veriteľom, ak dlžník spochybňuje platnosť dohody o zrážkach mzdy ako akcesorického záväzku dojednaného za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha zdržania sa zamestnávateľa v blokovaní a poukazovaní časti mzdy zodpovedajúcej splátkam úveru, prípadne ďalším nárokom, s ktorými je dlžník v omeškaní veriteľovi (porovnaj článok s uvedením príslušných súdnych rozhodnutí zverejnený na internetovej doméne: „<https://www.najpravo.sk/clanky/neodkladne-opatrenie-proti-inej- osobe-ako-strane-sporu.html>"). 9.2 Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, preto podľa názoru odvolacieho súdu ak sa judikatúrou vypĺňa medzera v právnej úprave neodkladných opatrení ohľadne možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, takáto možnosť v odôvodnených prípadoch prichádza do úvahy aj pri zabezpečovacom opatrení. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že manželka dlžníka (žalovaného) musela byť stranou v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď jej pasívna vecná legitimácia (v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) bola daná tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia sú v jej bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným. Rozhodnutím súdu prvej inštancie o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam sa tak zasiahlo aj do právnej sféry manželky žalovaného bez toho, aby manželka žalovaného, ktorá nebola žalobcom označená ako strana v konaní, mala možnosť na obranu voči takémuto rozhodnutiu, napr. podaním odvolania voči uzneseniu, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Žalobcovi s poukazom na procesnú samostatnosť konania o zabezpečovacom opatrení nič nebránilo v tom, aby návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeroval aj voči manželke dlžníka, hoci táto nie je stranou v konaní o zaplatenie sumy 822 773,19 Eur s príslušenstvom (sp. zn. 12Csp/42/2020). Odvolací súd z dôvodu, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nesmeroval voči všetkým vlastníkom dotknutých nehnuteľností podľa § 388 C. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zriadil záložné právo len k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zamietol. Na záver odvolací súd dodáva, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením sa riadi Civilným sporovým poriadkom a v prípade majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nie je odvodené od ustanovenia § 147 ods. 1 O. z. ako tvrdí žalobca vo vyjadrení k odvolaniu. Ustanovenie § 147 ods. 1 O. z. upravuje predpoklady výkonu rozhodnutia z majetku dlžníka, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom zabezpečovacie opatrenie, ktoré plní predovšetkým úlohu zabezpečovaciu sa týka iba zriadenia záložného práva, nie predpokladov jeho výkonu.
10. Odvolací súd je toho názoru, že zriadením záložného práva tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia nebola porušená zásada proporcionality medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky žalobcu a hodnotou založenej nehnuteľnosti žalovaného. Odvolací súd len orientačne na základe ponúk realitných kancelárií na internete zistil (napr. nehnuteľnosti.sk, renatas.sk), že 3 izbový mezonet na G. o výmere XXX m2 sa predáva v sume 228 000,- Eur; 4 izbový mezonet na G. o výmere XXX,XX m2 (výmera totožná s výmerou nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje záložné právo) sa predáva za sumu 273 000,- Eur. Pri existencii ďalších pohľadávok znižujúcich hodnotu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v časti C: ťarchy - záložné právo pre pohľadávku L. B. a.s. a záložné právo pre pohľadávku H. s.r.o. (2x), ktorých výška odvolaciemu súdu nie je známa, nemožno skonštatovať, že zriadenie záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného je neprimerané opatrenie na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 822 773,19 Eur s príslušenstvom (úrokom 8 % ročne z istiny od 29. 05. 2020), ktorá je podľa názoru odvolacieho súdu naopak omnoho vyššia ako je hodnota založenej nehnuteľnosti. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/322/95 zo dňa 27. 05. 1996: „nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer". Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca mal už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť aspoň približný odhad hodnoty zabezpečovaných nehnuteľností, keď žalobcovi takúto povinnosť neukladá právna úprava zabezpečovacieho opatrenia v Civilnom sporovom poriadku. Žalobca ani nemá možnosť získať údaje o hodnote majetku tretej osoby (bez jej dovolenia a súčinnosti).V rámci odvolacích dôvodov na preukázanie ich dôvodného uplatnenia mal dôkaz o nepomere pohľadávky žalobcu a zaťažovaného majetku predložiť žalovaný. V prejednávanej veci neprimeranosť medzi výškou pohľadávky žalobcu a hodnotou zabezpečovanej nehnuteľnosti žalovaného ani odvolací súd nezistil. 10.1 Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že zriadil záložné právo na pozemkoch, hoci v zmysle výroku rozhodnutia zriadil záložné právo aj na stavbách, nakoľko ide zo strany súdu prvej inštancie o zrejmú chybu v písaní, keď z výrokovej časti rozhodnutia vyplýva presná špecifikácia nehnuteľností, ku ktorým súd prvej inštancie záložné právo zriadil.
11. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo rozhodnuté v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej s totožným okruhom strán konania, odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).