Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/162/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., D. XXX, zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, proti žalovanej: A. E. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom v D., F. XX, zastúpenej JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA – ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, IČO: 36 861 324, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 19. júna 2023, sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 19. júna 2023, č.k. -174.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 19. júna 2023 č.k. -174 žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.720 € s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že z manželstva žalobcu a žalovanej pochádza dieťa G. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti žalovanej. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči dcére bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 05.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. tak, že žalobca bol povinný od 01.09.2018 do budúcna prispievať dcére G. celkove sumou 400 € mesačne, z toho na bežnú výživu sumu 260 € vždy do 15. dňa vopred k rukám matky - žalovanej a na tvorbu úspor sumou 140 € mesačne na osobitný účet zriadený v banke na meno dcéry G. vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalobca tvrdil, že suma 5.720 € bola žalovanej uhradená duplicitne, a to jednak jeho platbami a jednak v rámci exekučného konania.

3. Za nesporné súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, z ktorých manželstva pochádza dcéra G. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobcovi ako povinnému rodičovi bola v nim žalobe uvedených rozhodnutiach určená vyživovacia povinnosť s tým, že žalovaná ako matka zákonná zástupkyňa v čase neplnoletosti ich dcéry bola rozhodnutím súdu určená za príjemcu výživného zo strany žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 05.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. bol povinný od 01.09.2018 do budúcna prispievať dcére Eme celkove sumou 400 €

mesačne, z toho na bežnú výživu sumou 260 € mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám žalovanej - matky G. a tvorbu úspor sumou 140 € mesačne na osobitný účet zriadený v H. B. na meno dcéry G. vždy do 15. dňa v mesiaci, a že za obdobie od 01.09.2018 do 30.06.2020 žalovaná od žalobcu prijala 22xkrát úhradu výživného po 260 € t. j. 5.720 €. Za nesporné považoval aj tvrdenie žalobcu, že na základe návrhu žalovanej na vykonanie exekúcie zo dňa 13.07.2018 bolo voči žalobcovi vedené exekučné konanie vo veci vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Dulinu súdneho exekútora, v rámci ktorého konania bol dňa 29.06.2020 vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu, ktorý bol vykonaný vo výške 19.842,66 €, v zmysle ktorého bolo dňa 03.07.2020 žalovanej ako zákonnej zástupkyni oprávnenej maloletej poukázaná suma vo výške 15.966,78 € na účet žalovanej vedený v Tatra banke a.s.

4. Právne vec posúdil podľa ust. , , zákona o rodine, , , veta prvá (ďalej len ) a .

5. Súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a to na základe tej skutočnosti, že žalovaná nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Určeniu vecnej legitimácie v danej veci predchádzal záver o právnej kvalifikácii vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca ako rodič - otec bol povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči vtedy maloletej dcére. Dcéra žalobcu ma právo na výživu, a to od svojho narodenia až do kým nebude schopná sama sa živiť. Oprávneným pri platení výživného je maloleté dieťa, účet matky je len platobné miesto. Žalovaná ako zákonná zástupkyňa v čase neplnoletosti dcéry G. bola rozhodnutím súdu určená za príjemcu výživného zo strany žalobcu, oprávnenou osobou vo vzťahu k určenému výživnému bola však aj v čase neplnoletosti dcéra žalobcu a žalovanej, pričom bolo povinnosťou matky – žalovanej zabezpečovať všetky jej potreby. Medzi stranami sporu, žalobcom a žalovanou, ohľadom žalovanej sumy nevznikol záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná nie je povinnou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo z okolností prípadu je zrejmé, že jej majetok sa nezväčšil o výživné zasielané na jej účet (platobné miesto) žalobcom.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

7.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.720 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. 7.2 Žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia súdu absentuje zmienka o tom, že žalobca navrhol dokazovanie za účelom zistenia/preverenia, či duplicitne zaplatené výživné bolo spotrebované v prospech maloletej dcéry. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za obdobie od 01.09.2018 do 30.06.2020 žalovaná od žalobcu prijala 22 x krát úhradu výživného po 260 € t. j. 5.720 €, ktoré jej boli opakovane neoprávnene poukázané aj súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom v rámci sumy 15.966,78 €, ktorá suma bola poukázaná žalovanej. Žalovaná o jednotlivých prijatých platbách na úhradu výživného pre maloletú súdneho exekútora neupovedomila, až na žiadosť súdneho exekútora to oznámil právny zástupca žalovanej v písomnom oznámení zo dňa 24.07.2020, že výživné pre maloletú jej bolo riadne uhrádzané. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že v časti vo výške 5.720 € žalovaná prijala plnenie bez právneho dôvodu, keďže bežné výživné pre maloletú G. za rozhodné obdobie od 01.09.2018 do 30.06.2020 jej žalobca riadne poukazoval bezhotovostným prevodom na účet, a to vždy bez akéhokoľvek meškania. Žalovaná ako matka oprávnenej prijala na bežnú výživu maloletej sumu 520 € za mesiac (2x260 €). Žalobca bol predloženými rozsudkami o určení vyživovacej povinnosti povinný uhrádzať výživné pre maloletú dcéru k rukám matky. Nestotožnil sa preto so záverom súdu, že žalovaná ako matka bola v danom prípade len platobným miestom, a preto nie je v konaní vecne pasívne legitimovaná. Žalovaná ako zákonná zástupkyňa maloletej bola príjemcom plnenia výživného a bola tá, ktorá rozhodovala o tom, ako sa finančné prostriedky uhrádzané otcom určené na výživu maloletej spotrebujú. Žalobca má za to, že jednotlivými rozsudkami o určení vyživovacej povinnosti vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, keďže žalobca ako otec bol zaviazaný na úhradu výživného v prospech účtu žalovanej, ktorá rozhodovala o tom, ako bude s finančnými prostriedkami naložené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. zo dňa 30.09.2019 potvrdený uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 29.09.2020, ktorý bol vydaný v skutkovo aj právne totožnej veci, kde oba súdy posúdili nárok žalobcu ako povinného rodiča na vrátenie duplicitne zaplateného výživného na účet žalovaného ako druhého oprávneného rodiča podľa ust. . Žalobca má za to, že vzniknutý

preplatok na výživnom duplicitným plnením zo strany povinného rodiča je špecifickým prípadom vzniku bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, na ktorý je potrebné aplikovať okrem ustanovení aj zákon o rodine, keďže k preplatkom na výživnom dochádza v rámci rodinnoprávneho vzťahu výživného, ktorý je komplexne upravený zákonom o rodine. Špecifickým charakterom je teda daná odlišnosť od všeobecnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa v tom zmysle, že žalobca ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti nemôže byť úspešná s poukazom na zásadu nenávratnosti spotrebovaného výživného u maloletých detí v prípade, ak sa preukáže, že výživné na maloleté dieťa bolo spotrebované. Bremeno tvrdenia, ale aj dôkazu o tejto skutočnosti však zaťažuje žalovanú, pričom v prípade nepreukázania tejto skutočnosti jednoznačne vzniká nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 7.3 Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa žalobca vidí v tom, že súd neakceptoval žalobcom navrhnutý dôkaz na predloženie výpisov z účtu žalovanej za sporné obdobie za účelom zistenia, či duplicitne uhradené výživné bolo spotrebované v prospech maloletej, resp. ako bolo s týmito prostriedkami žalovanou naložené. V rozsudku absentuje zmienka o tom, že žalobca vykonanie takéhoto dôkazu navrhol a aj odôvodnenie, z akého dôvodu nebolo jeho návrhu vyhovené.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa s jeho tvrdením nestotožnila, zastáva názor, že súd dostatočne zistil skutkový stav a relevantne vyhodnotil právny stav veci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo založené na preukázaní vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, keďže žalobca nepreukázal ani vznik nejakého bezdôvodného obohatenia a už vonkoncom, že by za toto bezdôvodné obohatenie zodpovedala žalovaná. Výživné totiž žalobca neplatil žalovanej, ale ich spoločnej dcére. Matka bola iba platobným miestom na úhradu výživného obdobne ako ním je advokát pri náhrade trov konania, preto žaloba bola podaná irelevantne a žalovaná je tak zjavne pasívne nelegitimovaná. Okrem toho v čase podania žaloby bola dcéra strán sporu už plnoletá, preto sa mal žalobca domáhať vrátenia výživného práve od nej a nie od žalovanej. Navyše spotrebované výživné na maloleté dieťa sa nevracia, k čomu došlo aj v tomto prípade. Zo strany žalobcu namietaná údajná duplicita nároku dcéry strán sporu na zaplatenie výživného už bola vyriešená ako predbežná otázka Okresným súdom Banská Bystrica po sp.zn. (keď návrhy žalobcu na zastavenie exekúcie 30.08.2019 a rovnako aj 22.06.2020 zamietol), ktorý sa vysporiadal s námietkami žalobcu dubiózne uvádzanými i v tomto konaní a týkajúcimi sa údajne neoprávnene požadovaného výživného. Exekučné konanie bolo skončené vymožením pohľadávky a nie vyhovením návrhu žalobcu ako povinného na jej zastavenie. Tvrdenie žalobcu, že žalovanej boli neoprávnene a opakovane poukázané sumy výživného súdnym exekútorom sa nezakladá na pravde a súdny exekútor žalovanej na účet žiadne výživné nepoukázal. Ani prípadné pochybenie exekútora však nezakladá zodpovednosť žalovanej, právny titul žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy preto neexistuje. Na základe uvedených skutočností navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 28.09.2023 ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.12.2023 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 5.12.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

13. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní nie sú naplnené.

15. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

17. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.

19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.720 € z dôvodu, že žalobca uvedenú sumu uhradil titulom výživného pre dcéru G. C. jednak na účet žalovanej – matky G. a uvedená suma rovnakým titulom bola vymožená a poukázaná na účet matky maloletej aj v rámci exekučného konania.

21. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovanej a konštatoval, že určeniu vecnej legitimácie v danej veci predchádzal záver o právnej kvalifikácii vzťahu medzi stranami sporu. Uviedol, že oprávneným pri platení výživného je maloleté dieťa, účet matky je len platobné miesto, preto žalovaná bola určená iba za príjemcu výživného zo strany žalobcu pre mal. G., preto na jej strane nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie.

22. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a dopĺňa, že v prípade, ak súd zveruje maloleté dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tento rodič platobným miestom pre plnenie výživného, v tomto prípade matka dieťaťa. Ak dieťa dosiahne plnoletosť, výživné sa platí priamo do jeho rúk, resp. k jeho rukám, pretože v prípade maloletého dieťaťa sa výživné musí platiť do rúk toho rodiča, prípadne inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a pri plnoletom dieťati musí výživné rodič poukazovať už priamo do jeho rúk, a to bez ohľadu na to, či dlh na výživnom vznikol za obdobia maloletosti detí.

23. V prejednávanom spore bol žalobca ako otec mal. G. povinný prispievať mal. G. na výživu tak, že sumu vo výške 230 € mesačne na bežnú výživu uhradí vždy do 15. dňa vopred k rukám matky maloletej a na tvorbu úspor sumu 170 € mesačne uhradí na osobitný účet po dohode rodičov zriadený v banke na meno mal. G.. Počnú dňom 01.09.2018 do budúcna bol otec maloletej povinný prispievať na bežnú výživu maloletej sumou 260 € mesačne k rukám matky maloletej.

24. Matka maloletej - žalovaná tak nebola oprávnenou osobou titulom výživného, touto osobou bola mal. G. a jej matka bola uvedená iba ako platobné miesto pre výživné pre mal. G..

25. Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou nebol založený žiaden hmotnoprávny vzťah.

26. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010 sp. zn. ). Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

27. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

28. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. -9). Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí, avšak súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žaluje osobu, ktorá v čase rozhodnutia súdu je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Rozhodujúci je teda stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, preto bez právneho významu je posudzovanie vecnej legitimácie v čase začatia konania.

29. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej žalobu zamietol.

30. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia predmetu sporu, nakoľko jednotlivými rozsudkami o určení vyživovacej povinnosti nevznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale stále sa jednalo o právny vzťah medzi žalobcom a mal. dcérou titulom výživného, a pokiaľ výživné malo byť uhrádzané k rukám matky maloletej, jednalo sa iba o určenie platobného miesta pre výživné. Nakoľko žalovaná nie je (nebola) nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje, nie je daná jej pasívna vecná legitimácia v spore.

31. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne, odvolací súd poznamenáva, že uvedenými rozhodnutiami nie je viazaný a tieto rozhodnutia nie sú pre rozhodnutie v danej veci záväzné.

32. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevykonania dôkazu odvolací súd konštatuje, že nevykonanie navrhnutého dôkazu – predložiť výpisy z účtov žalovanej za obdobie od 10/2018 do12/2020 za účelom zistenia resp. preverenia, či duplicitne uhradené výživné bolo spotrebované v prospech maloletej ani odvolací súd nepovažuje za hospodárne a dôvodné, nakoľko už len z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovanej bolo potrebné bez ďalšieho žalobu zamietnuť.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ustanovenie .

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).