Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/1137/1999

Zmenené rozhodnutím 4Co/406/2011, 4Co/406/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Q. Q., bytom I. T.. XXX, zastúpeného JUDr. V. Y., advokátom, G., I.. M. XX/XX proti odporcovi I. M. IČO XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Z. E., advokátom, Z., W. U., za účasti vedľajšieho účastníka F. - W. so sídlom v Z., X. L. L., o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. októbra 2011, č. k. 5C/1137/1999-497 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa z titulu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 14.01.1995 do 23.03.1995 z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody titulom straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 14.01.1995 do 23.03.1995 vo výške 233,90 eur, do troch dní. Vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku za obdobie od 24.03.1995 do budúcna, p o t v r d z u j e . O náhrade trov konania b u d e r o z h o d n u t é samostatným uznesením."
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Q. Q., bytom I. T. XXX, zastúpeného JUDr. V. Y., advokátom, G., I.. M. XX/XX proti odporcovi R. Y. XX, G., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Z. E., advokátom, Z., W. X, za účasti vedľajšieho účastníka F. - M. B. IČO: XXXXXXXX, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín o dňa 05. októbra 2011, č. k. 5C/1137/1999-497 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania, vyplývajúcich z nárokov za odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 344,30 eur k rukám JUDr. V. Y., advokáta, do troch dní. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania, vyplývajúcich z nárokov za odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia n e p r i z n á v a . Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, vyplývajúcu z nároku o náhradu straty na zárobku n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa Y. Y., občana P., bytom M. F. nad F. č. XXX, práv. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny č. 15/25, proti odporcovi M. s poliklinikou A., zast. JUDr. Dušanom Poliachom, občanom SR, bytom Trenčín, Hviezdoslavova č. 27/40, za účasti vedľajšieho účastníka J. - P. U.I., a.s. so sídlom v Q., R. rad.č.X, I. XX XXX XXX, o náhradu škody takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.329,88,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám advokáta JUDr. Jána Legerského.

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa konečným návrhom (po pripustení zmeny žalobnej žiadosti dňa 29.6.2011) domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v sume 173.250,-Sk ( 5.780,85,-€), náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 35.786,-Sk (1.187,88,-€) a náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti pre invalidite a čiastočnej invalidite do 31.12.2003 v sume 1.027.664,-Sk ( ) a náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti pre invalidite a čiastočnej invalidite vo výške úrazovej renty od 01.01.2004 podľa predpisov stanovených sociálnou poisťovňou, bez vyčíslenia tohto nároku. Uviedol, že nárok na náhradu škody uplatňuje v súvislosti s operačným zákrokom prevedeným na chirurgickom oddelení M. s poliklinikou v A. (ďalej len M.) dňa 06.04.1993, pri ktorom došlo k iatrogénnemu poškodeniu ihlicového nervu vľavo pri odstraňovaní nádoru zo zákolennej jamky v ľavej dolnej končatine navrhovateľa. V dôsledku tohto poškodenia došlo u navrhovateľa k poruche hybnosti ľavej končatiny v zmysle obrny svalstva zásobenom od tohto nervu. Z hľadiska ustálenia zodpovednosti za toto poškodenie na zdraví sa vecou zaoberala S. komisia pri N. nemocnici v Q. a na základe jej zistení bolo navrhovateľovi listom č. j. XXX/D./XX zo dňa 04.06.1998 D. fakultnej nemocnice v Q. oznámené výsledné stanovisko, podľa ktorého počas uvedenej operácie v oblasti ľavej zákolennej jamky na jeho dolnej končatine na chirurgickom oddelení v M. v A. došlo k iatrogénnemu poškodeniu n. fibuláris I. sin. s trvalými následkami. Takýto typ operácie mal byť prevedený na neurochirurgickom pracovisku, ktoré je vybavené príslušným prístrojovým parkom a personálom s dostatočnými teoretickými vedomosťami, skúsenosťami a zručnosťou. Zo záverov tejto komisie teda vyplýva, že za poškodenie jeho zdravia

nesie zodpovednosť odporca. V dôsledku poškodenia na zdraví až do januára 1994 navrhovateľ absolvoval rehabilitácie, pričom vôbec po tento čas nemohol chodiť bez barlí. Po uplynutí jednoročnej doby práceneschopnosti bol navrhovateľ prizvaný na posudkovú komisiu D. v A., kde mu bolo oznámené, že mu bude priznaný invalidný dôchodok, až pokiaľ sa jeho zdravotný stav nezlepší. Rozhodnutím zo dňa 18.02.1994 bol navrhovateľovi s účinnosťou od 17.01.1994 priznaný invalidný dôchodok, ktorý mu bol na základe záverov posudkovej komisie D. v A. zmenený na čiastočný invalidný dôchodok od 24.03.1995, a to rozhodnutím zo dňa 16.03.1995. Rozhodnutie však ešte v dôsledku podaného opravného prostriedku nenadobudlo právoplatnosť. Po priznaní čiastočného invalidného dôchodku sa navrhovateľ zaevidoval na M., G. úrade práce v M. L. nad F. ako uchádzač o zamestnanie, ale prácu sa mu nepodarilo nájsť. Keď sa snažil zamestnať brigádnicky, zistil, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje vôbec vykonávať prácu spojenú s chôdzou. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, na ktorú má právo, táto spočíva v odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 444 Obč. zákonníka), náhrade za stratu na zárobku počas doby PN až do priznania invalidného dôchodku (§ 446 Obč. zákonníka) a v náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri invalidnom a neskôr i čiastočnom invalidnom dôchodku (§ 477 Obč. zákonníka). Pokiaľ ide o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444OZ, platí, že sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, ktorá bola stanovená posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystavenom L.. I. Q., neurochirurgom R. M. v Q., a podľa ktorého základná náhrada za bolestné predstavuje 260 bodov a základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 300 bodov. Vzhľadom na trvalé následky a obmedzenie navrhovateľa v bežnom spôsobe života, ktoré mu znemožňuje realizovať akúkoľvek pracovnú činnosť spojenú s chôdzou, je potrebné je opodstatnené v zmysle vyhl. č. v znení neskorších predpisov základnú náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnia zvýšiť až na 10-násobok, ktorý predstavuje po prepočte náhrady súdnym znalcom sumu za 1155 bodov po 15,-Sk/ bod sumu 17.325,-Sk, zvýšenú na 10-násobok v sume 173.250,-Sk. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa platí, že náhrada za stratu na zárobku počas pracovne neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Navrhovateľ bol PN od 05.04.1993 do 16.01.1994 a jeho čistý zárobok pred poškodením zdravia predstavoval 6.951,-Sk mesačne. Na dávkach nemocenského poistenia mu bola vyplatená za pomernú časť mesiaca apríl 1993 suma 2.786,-Sk, za máj 1993 suma 3.027,- Sk, za jún až september 1993 po 3.171,- Sk mesačne, za október 1993 suma 3.027,- Sk, za november suma 3.171,- Sk, za december 1993 suma 3.315,- Sk a za pomernú časť mesiaca január 1994 suma 1.441,- Sk, z čoho vyplýva výška škody 35.786,- Sk. Pokiaľ ide o náhradu za stratu na zárobku po skončení PN pri invalidite podľa , platí, že náhrada na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Táto časť náhrady patrí navrhovateľovi za dobu od 17.01.1994 do 23.03.1995 vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred poškodením na zdraví a plným invalidným dôchodkom a za dobu od 24.03.1995 vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred poškodením na zdraví a čiastočným invalidným dôchodkom s tým, že k čiastočnému invalidnému dôchodku bude pripočítaná podpora v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplácaná M., G. H. v M. L. nad F. v čase od 09.08.1995 do 09.04.1997, s tým že v zmysle nar. vlády č. o úprave náhrady na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite bude upravený priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady. Podľa cit. predpisu sa priem. zárobok rozhodný pre výpočet náhrady v zmysle -g/ sa zvyšuje o 5,% za každý kalendárny štvrťrok pre prvé 3-iny roka 1993, ,% za štvrtý štvrťrok 1993, ďalej o 4,% za každý kalendárny štvrťrok 1994, o 15,2% za rok 1995 a o 13,3% za rok 1996 a takto vypočítaná náhrada patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí jeho účinnosti , t.j. od 01.12.1997. To znamená, že náhrada za stratu na zárobku pri invalidite za dobu od 17.01.1994 do 23.03.1995 predstavuje rozdiel medzi sumou 6.951,-Sk (priemerný čistý mesačný zárobok pred poškodením na zdraví) a sumami invalidného a neskôr čiastočne invalidného dôchodku, ktoré mu boli vyplatené s pripočítaním vyplatenej podpory v nezamestnanosti s tým, že podľa nar. vlády č. sa na zvýšenie invalidného, príp. čiastočného invalidného dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení pri úprave náhrady za stratu na zárobku neprihliada. Invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný dňa 18.02.1994 vo výške 2.627,-Sk za obdobie od 17.01.1994 do 23.03.1995 a čiastočný invalidný dôchodok mu bol priznaný na obdobie od 16.03.1995 vo výške 1.482,-Sk a tento mu patrí od 24.03.1995 doposiaľ. Na podpore v nezamestnanosti mu bolo vyplatené za 8/1995 suma 1.686,-Sk, za 9-10/1995 po 2.199,- Sk mesačne, za 11/1995 suma 1.931,- Sk, za 12/1995 až 3/1997 sumy po 1.833,- Sk, za 4/1997 suma 550,- Sk. Takto

náhrada za stratu na zárobku spočívajúca v rozdiele medzi priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a invalidným dôchodkom za dobu od 1/1994 do 3/1995 predstavuje 56.895,-Sk, náhrada za stratu na zárobku spočívajúca v rozdiele medzi priemerným zárobkom pred poškodením na zdraví a čiastočným invalidným dôchodkom za dobu od 3/1995 do 12/1997 s pripočítaním vyplatenej podpory v nezamestnanosti predstavuje 142.584,- Sk a náhrada za stratu na zárobku spočívajúca v rozdiele medzi priemerným zárobkom pred poškodením na zdraví upraveným podľa nar. vl. č. a čiastočným invalidným dôchodkom za dobu od 12/1997 do 3/1999 predstavuje 181.520,- Sk. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti do konca 5/1999 predstavuje sumu 403.689,- Sk. Náhrada za stratu na zárobku je jeho permanentným nárokom až do prípadného skončenia invalidity, najneskôr však do dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a prestavuje sumu 11.345,- Sk mesačne. Celková náhrada škody predstavuje do mája 1999 sumu 607.475,-Sk. Navrhovateľ sa pokúsil s odporcom mimosúdne dohodnúť, avšak bez úspechu. Navrhovateľ tvrdil, že viedol do operácie v r. 1993 plnohodnotný život. V tom čase mal 34 rokov, bol ženatý, mal 2 deti Y., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. X.X.XXXX. Bývali v rodinnom dome po jeho rodičoch. V tom čase sa navrhovateľ venoval turistike, chodil s rodinou a starými rodičmi 1x ročne na chatu do Tatier a bol schopný robiť túry 20-30km s tým, že deti im varovali zatiaľ rodičia. Doma sa turistike až tak veľmi nevenoval, žiaden veľký tanečník nebol a občas chodil na zábavy, ktoré poriadal ich podnik. Od 15-tich rokov bol členom Slovenského rybárskeho zväzu v Novom Meste n/Váhom, chodil aj na súťaže a skončil s týmto v r. 1995 alebo 1996. Navrhovateľ na ryby už po operácii nechodil, platil len členské príspevky bez povolenky, lebo nevládal na rybách sedieť. V súčasnosti na ryby nechodí. V r. 2004 sa mu rozpadlo manželstvo, pričom táto operácia mala za následok rozpad jeho rodiny. V minulosti bol navrhovateľ stále na nohách, pracoval ako vedúci oddelenia, veľa sa nachodil a robil neskôr nákupcu. Po operácii v r. 1993 bol rok PN, rok chodil na rehabilitácie; žiadnemu vrcholovému športu sa nevenoval, z dôvodu dlhodobej PN skoro každý mesiac bol evidovaný na H. v podstate od r. 1995 až do r. 2004. V r. 2004 sa zamestnal a PN som bol z dôvodu problémov s nohami. V súčasnosti žije sám v rodinnom dome po rodičoch.

Odporca s návrhom nesúhlasil. O skutočnosti, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo pri operácii dňa 06.04.1993 v M. A. navrhovateľ nepredložil žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukázal, že predmetný operačný úkon mal za následok vznik čiastočnej invalidity, a že bol preťatý kmeň ľavého ihlicového nervu. Preto odporca navrhol, aby súd vykonal dokazovanie a overil posudok lekárov, na základe akého objektívneho nálezu bola navrhovateľovi priznaná čiastočná invalidita. Či išlo len o dôsledok poruchy inervácie ľavostranného ihlicového nervu a nie ostatných stanovených diagnóz ako je stav po opakovanej operácii pravostranného ihlicového nervu, ktorá bola vykonaná na M. B. v Q. a zatiaľ nedoriešená diagnóza demyelizačného ochorenia s dvojitým videním. S. B. vo svojom závere zo dňa 04.06.1998 berie do úvahy iba diagnózu v prepúšťacej správe z chirurgického oddelenia zo dňa 08.04.1993, kde je síce uvedené, že resectio neurinomi et sutura nervi fibularis ale originál operačného nálezu ako prvotný zdroj informácií uvádza presne neurinoma ramus communicans nervi fibularis susp.ľ.sin a výkon resectio neurinomi , sutura nervi / ramus communicans n. fibul./ Ramus communicans je iba senzitívna vetvička a nie motorická a nemôže vyvolať parézu svalov inervovaných samotným n. fibularis. Tento názor odporcu bol vyjadrený v písomnom stanovisku odporcu zo dňa 02.03.1998, kde je napísané, že: " Pacient bol k nám prijatý dňa 05.04.1993 k operácii pre asi 2cm veľký tumor v ľavej poplietálnej jamke, ktorý bol predoperačne považovaný za ganglion. Pri operácii sa našiel neurinóm ramus communicans n. filuris. Tento bol resekovaný a následne suturovaný. Odporca skôr predpokladal, že pôvodne šlo o úžinový syndróm aj na ľavej popliteálnej jamke a z toho vznikla motorická porucha n. fibularis a iba ako vedľajší nález bol neurinóm na nevýznamnej vetve n. fibularis. Toto by podporoval aj nález úžinového syndrómu na pravej popliteálnej jamke, na ktorý bol 2x operovaný v Q.. S. tento ich názor neakceptovala. Z 5-tich členov znaleckej komisie sa L. z I. M.. vyjadril tak, že paréza svalstva nie je dôsledkom poškodenia a podľa jeho názoru počas operácie v M. dňa 06.04.1993 s vysokou pravdepodobnosťou nedošlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa a tento názor tam nebol uvedený. Samotný navrhovateľ v liste zo 17.01.1998 uvádza, že ľavá noha je v poriadku a stav sa mu trvale zlepšuje a v mesiaci 10-11/1996 sa mu zhoršil stav na pravej nohe a následne na to bol reoperovaný v 12/1996. Na pooperačnej kontrole v 2/1997 bol navrhovateľ na M. ambulancii odporučený vzhľadom na pretrvávajúce problémy na U. na vyšetrenie CNS a podklady pre znaleckú komisiu vypracoval aj lekár z pracoviska M., kde bol navrhovateľ 2x operovaný na pravú dolnú končatinu a je možná preto pochybnosť o objektivite takéhoto posudku. Príslušní súdni znalci z odboru neurológia a neurochirurgia by mali rozdiferencovať, aký presný klinický nález je podkladom udelenia čiastočného invalidného

dôchodku u navrhovateľa a do akej miery sa ňom podieľa prirodzený chod patologického procesu a do akej miery vykonanie chirurgického zákroku na ľavej dolnej končatine v M..

Vedľajší účastník konania žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na početné zdravotné problémy navrhovateľa a žiadal, aby bolo zistené, z akého dôvodu bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok. Navrhovateľ má problémy s dvojitým videním a taktiež problém s nervus fibularis vpravo. Teoreticky jeho invalidita nemusí vôbec súvisieť s operáciou zo dňa 06.04.1993, resp. s ňou môže súvisieť iba čiastočne. Aj v zmysle znaleckého posudku L. vyplýva, že navrhovateľ je schopný vykonávať všetky bežné denné činnosti a obmedzený je len pri tanci alebo športovaní. Znalec uviedol, že pacienti s obdobným syndrómom sa do práce vracajú a ich pohybový handicap nie je tak ťažký, aby ich mimo športový život vážne obmedzoval. Teda nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a jeho stratou na zárobku. Jednoznačný záver, ktorý vo svojom posudku uviedol L. spochybnil, lebo v operačnom náleze sa nikde nehovorí o úplnom prerušení operovaného nervu, ale konštatuje sa odstránenie postihnutej časti a zošitie defektu, ktorý po tomto výkone vznikol atraumatickým stehom. Tak ako sa v posudku N. obhajuje zhoršenie funkcie ihlicovitého nervu na pravej dolnej končatine po operácii na podklade individuálneho zhoršenia hojenia, takisto možno tento proces predpokladať aj na operovanom (nie prerušenom) ihlicovom nerve vľavo. Pokiaľ nie je uvedená oblasť chirurgicky revidovaná, nemožno s istotou povedať, ako bolo s nervom zaobchádzané počas operácie. V prípade podozrenia, že poškodený trpí na bližšie neurčené demyelizačné ochorenie periférneho nervového systému, možno jeho vplyv predpokladať aj na priebeh hojenia peroperačného poškodenia ihlicového nervu alebo jeho vetvičky. Ak boli M. vyšetrenia uskutočňované mimo nemocnice A., vtedy možno tvrdiť, že aj pri teoretickom poškodení chirurgom mal byť poškodený odoslaný na špecializované pracovisko na rekonštrukčný výkon práve týmto neurológom. Pokiaľ by sa súd s ich stanoviskom nestotožnil, vedľajší účastník akceptoval výpočet straty na zárobku počas PN vo výške 35.786,- Sk. Výpočet straty na zárobku neakceptoval, lebo sa malo vychádzať z hrubého a nie čistého zárobku poškodeného z firmy F. za 1. štvrťrok 1993 v sume 7.518,-Sk a od neho odpočítať invalidný dôchodok vo výške 1.977,- Sk (bez výchovného, ktoré navrhovateľ poberal na 2 deti). Renta by po dobu 1 roka od 17.01.1994 do 16.01.1995 predstavovala len 66.492,- Sk a od 17.01.1995 z redukovaného zárobku do 23.03.1995 v sume 11.159,- Sk. Od 24.03.1995 bol navrhovateľovi odňatý invalidný dôchodok a priznaný čiastočný invalidný dôchodok, kedy navrhovateľ nepracoval, nepoberal podporu a nebol evidovaný na H., strata nevzniká, lebo bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 09.08.1995 bol evidovaný na H. do 09.04.1997 a za uvedené obdobie sa vychádza zo zárobku 7.046,- Sk po odpočítaní dôchodku a podpory, spolu za všetky položky straty na zárobku by malo ísť o sumu 187.184,- Sk. Uviedol, že nie je zrejmé, čo sa stalo po 09.04.1997, či sa poškodený zamestnal, či mu bol odňatý dôchodok a pod. Pokiaľ ide o bolestné, správne mal byť 1 bod ocenený na 15,-Sk, lebo v čase údajného poškodenia zdravia navrhovateľa bola účinná Pokiaľ ide o 10- násobné mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, preto, aby bolo poškodenie navrhovateľa kategorizované ako prípad hodný osobitného zreteľa neexistuje jediný právny dôvod. Už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov úrazu obmedzený vo svojich možnostiach . Prípadné mimoriadne zvýšenie je prípustné v celkom výnimočných prípadoch a vzťahuje sa na skutočnosť, ak navrhovateľ vykonával nejakú činnosť na vysokej a mimoriadnej úrovni pred úrazom, ktorú práve v dôsledku úrazu už vykonávať nemôže alebo jeho zranenia boli mimoriadne bolestivé ako u iných osôb pri rovnakých zraneniach. Po zrušení rozsudku súdom I. stupňa vedľajší účastník namietal, že navrhovateľ nepreukázal, že chybne prevedená operácia zo dňa 06.04.1993 mala výrazný podiel na rozpade jeho manželstva. Súhlasil s priznaním náhrady za stratu na zárobku počas PN navrhovateľovi od 06.04.1993 tak, ako bola v konaní preukázaná. Pokiaľ ide o stratu na zárobku po skončení PN, vedľajší účastník tento nárok neuznával, lebo zo správy zo P. zo dňa 13.07.2011 vyplýva, že navrhovateľ bol invalidný od začiatku pre diagnózu D21 - stav po operácii nezhubného nádoru fibulárneho nervu ľavej dolnej končatiny a od 23.06.2005 je posudzovaný podľa Dg I 10 - arteriálna hypertenzia. Za obdobie od 23.06.2005 odporca navrhovateľovi nemôže zodpovedať za stratu na zárobku, lebo arteriálna hypertenzia nesúvisí s operáciou zo dňa 06.04.1993. Pokiaľ ide o obdobie pred 23.06.2005, diagnózou rozhodujúcou pre priznanie invalidného dôchodku bola Dg D21, pričom podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ďalej len MKCH) sa touto diagnózou rozumie skupina iných nezhubných nádorov spojivového a iného mäkkého tkaniva a pre priznanie invalidity bol teda rozhodujúci existujúci nezhubný nádor a nie následok operácie vo forme poškodenia fibulárneho nervu na ľavej dolnej končatine. Uvedená diagnóza je chorobný stav a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za následok nesprávne vykonanej operácie dňa 06.04.1993. Rozhodujúcou diagnózou pre priznanie

invalidity bol nezhubný nádor a nie poškodený nerv pri operácii, pričom svoje tvrdenie vedľajší účastník založil na tom, že v lekárskej správe P. zo dňa 23.06.2006 sa v časti II. posudok medzi chorobami ako tretia v poradí uvádza „lézia n.fibularis I. sin" s kódomm podľa MKCH S84, čo znamená poranenie nervov na úrovni predkolenia. Aj toto rozdielne označenie znamená, že lézia nebola dôvodom priznania invalidity. Hoci odvolací súd konštatoval porušenie povinnosti odporcu a že„ posúdenie nároku na čiastočný invalidný dôchodok je založené na skúmaní splnenia iných podmienok ako posúdenie nároku na náhradu škody spôsobenej poškodením zdravia" nemožno opomínať skutočnosť, že invalidný dôchodok resp. čiastočný invalidný dôchodok nebol priznaný navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s nesprávne vykonanou operáciou, teda v danom prípade chýba príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (nesprávne vykonanou operáciou) a vznikom škody (stratou na zárobku). Nebolo by teda v súlade s dobrými mravmi, ak by bol odporca zaviazaný platiť navrhovateľovi ďalšie ním uplatnené nároky, keď tieto nesúvisia s vykonanou operáciou. Navrhovateľ preukázateľne trpí viacerými ochoreniami, ktoré mali vplyv na jeho invaliditu. Odvolací súd síce konštatoval, že zodpovednosť odporcu je daná, vzťahuje sa však na trvalé následky, ktoré však nemali vplyv na jeho invaliditu. Určité obmedzenia, ktoré navrhovateľ má, boli podľa názoru vedľajšieho účastníka v plnej miere odškodnené v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. XC/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 31.10.2007 súd návrh zamietol s odôvodnením, že odporca nezodpovedá za škodu. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 03.04.2008 odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že odporca za škodu zodpovedá podľa .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu D. N. M. v Q. č.j. XXX/RFN/ XX, posudok o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia navrhovateľa zo dňa 19.10.1998, správy o príjme navrhovateľa, výzvu na uzavretie dohody zo dňa 10.03.1999, písomné vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 28.03.2000, písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 10.11.2000, lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľa, znalecký posudok L. N. M. č. XX/XXXX, znalecký posudok L., znalca z odboru M. č. 1/2006, písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 06.07.2006, spis Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Z-2-28S 160/95, spis Sociálnej poisťovne v Bratislave č. 560522-60550, doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením správy zo Sociálnej poisťovne v Bratislave o výške poberaného invalidného dôchodku navrhovateľom zo dňa 06.10.2009 a 10.11.2009, správy o príjme navrhovateľa v období od 11/204 do roku 2010, potvrdenie z rybárskeho zväzu, správu z H. zo dňa 20.11.1999, doplnil pôvodný znalecký posudok č. 1/2006 znalcom L. č. 1/2011, mzdové listy navrhovateľa z roku 1993, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 26.07.2011, spis NM a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ bol 05.04.1993 prijatý do M. s diagnózou ganglioma fossae popliteae l. sin susp. . Dňa 06.04.1993 bol v tejto nemocnici operovaný v anestézii ako terapia sa uvádza : "revisio fossae popliteae, resectio neurinomi et sutura nervi fibularis, amiclaran ob den." Priebeh operácie bol bez komplikácií a bola mu nasadená dlaha. Z nemocnice bol prepustený dňa 09.04.1993 s diagnózou neurinoma n. fibularis 1dx.

Z operačnej chirurgickej vložky navrhovateľa zo dňa 06.04.1993 vyplýva, že operáciu navrhovateľa vykonali L. (operatér) a L. (asistent). Diagnóza bola neurinoma ramus communicans nervi fibularis susp. 1.sin. Druh operácie bol označený ako "revisio fossae poplitealis, resectio neurinomi, sutura nervi / ramus communicans n. fibul." Priebeh operácie bol popísaný nasledovne: 37-ročný pacient určený k operácii pre gangliom v ľavej podkolennej jamke. Kardiopulmonálne kompenzovaný. Priečny rez v popliteálnej jamke vľavo, na laterárnej strane popliteálnej jamky nachádzame zhrubnutie, do ktorého je zavzatý ramus communicans n. fibularis a okolité tkanivá. Iná patologický nález v popliteálnej jamke nenachádzame. Zhrubnutú časť nervu resekujeme a následne atraumatickým stehom zašívame. Sutura fascie, podkožia a kože. Naložená sadrová dlaha v semiflexii kolena. Podpísaný Dr. K..

Z lekárskej správy Dr. K. zo dňa 09.04.1993 vyplýva, že v tento deň bolo navrhovateľovi vykonané EMG vyšetrenie na základe operácie zo dňa 06.04.1993, kedy bola robená "revizia fossae popliteae resectio

neurinomi, sutura nervi / ramus communic.n. fibul./" Pacient sa sťažoval, že nemôže ohýbať nohu do dors. flexie. Po vyšetrení bol urobený záver, že ide o léziu n. fibularis 1 sin.

Zo znaleckého posudku č. 17/2002 L. N. M. v L. zo dňa 27.01.2003 vyplýva, že dňa 09.03.1993 žiadal R.. L.. B. R.. U. o odborné vyšetrenie navrhovateľa pre bolesti v ľavej zákolennej jame, stav bol uzavretý ako ganglioma fossae popliteae a pacient bol objednaný na operáciu. Dňa 06.04.1993 bola vykonaná operácia a dňa 09.04.1993 EMG vyšetrenie svedčí pre kompletné prerušenie nervu. Dňa 23.08.1993 neurologické vyšetrenie hodnotí stav ako parézu fibulárneho nervu vľavo, dňa 23.10.1993 kontrolné neurologické vyšetrenie uvádza, že plégia nervi fibularis 1 sin je nezlepšená. Dňa 06.04.1994 po neurologickej kontrole je stav evidentne zlepšený, fibulárne svaly zapína, chôdza na päte vľavo v náznaku a neurochirurgickú revíziu nevyžaduje. Dňa 28.09.1994 neurologická kontrola, pričom pacient udáva zlepšenie stavu na ľavej nohe a bolesti v pravej nohe. Dňa 29.09.1994 hybnosť ľavého členka zlepšená, má tendenciu sa naďalej zlepšovať a na pravej dolnej končatine sa začínajú rovnaké ťažkosti ako vľavo. V dňoch 11.07. - 02.08.1996 navrhovateľ hospitalizovaný na M. R. M. Q.. EMG vyšetrením dokázaný úžinový syndróm pravého nervus fibuláris v oblasti pravej zákolennej jamy, urobená deliberácia nervu. Dňa 18.10.1996 kontrolné EMG vyšetrenie vpravo dokazuje zlepšenie stavu vľavo a nemožno od operácie očakávať zlepšenie, dňa 22.11.1996 revízia operačnej rany vpravo, nález obdobný Schloferovmu tumoru, 04.03.1997 neurologické vyšetrenie, pacient udáva slabosť dolných aj horných končatín, opakovane dvojité videnie. Dňa 01.02.2001 EMG vyšetrenie - nález svedčí pre ľahkú neurogénnu léziu n. fib. 1dx. Znalec uviedol, že predoperačne bola stanovená pracovná diagnóza nádorovej rezistencie v ľavej zákolennej jame navrhovateľa Pacient nemal pred operáciou zaznamenané príznaky poškodenia nervus fibularis 1 sin. ani klinicky ani elektrofyziologickým vyšetrením. Nie je záznam o histologickom vyšetrení resekovanej časti nervu pooperačne označenej ako neurinóm. Operácia nebola robená s využitím mikroskopu. Nebola revidovaná vnútorná štruktúra neurinómu a identifikované nervové vlákno, z ktorého nádor vyrastá. V zošitom nerve sa čiastočne upravila funkcia a u pacienta sa neskôr objavili príznaky poškodenia n. fibuláris na pravej strane ako útlakový syndróm v oblasti hlavičky ihlicovej kosti pravého predkolenia. Znalec uviedol, že s ohľadom na nález nádorového útvaru v ľavej zákolennej jame bez príznakov poškodenia ihlicového nervu bola indikácia operácie správna. V priebehu operácie bolo zistené, že ide o postihnutie nervu. Riešenie, ktoré prijal - resekcia postihnutej časti nervu je jeho anatomickým prerušením s odstránením postihnutej časti a následným zošitím. Operačná revízia nádorom postihnutého nervu patrí do kompetencie neurochirurga a operovať samá mikro- neurochirurgickou operačnou technikou, ktorá dáva predpoklad najšetrnejšieho ošetrenia, avšak pri ihlicovom nerve sa ani pri použití mikroskopu nedosahuje úplná úprava poškodených funkcií nervu.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru M. L.. U. Q. č. 1/2006 zo dňa 05.02.2006 vyplýva, že tento sa nestotožnil so závermi posudku č. 17/2002. Uviedol, že gangliom v zákolennej jame je bežná diagnóza a operácia je relatívne jednoduchá. Neurinóm je nezhubný nádor vyrastajúci z nervu. Jeho operácia je menej častá a pokiaľ postihuje motorické nervy je náročnejšia na technické vybavenie. Po obnažení nádorového útvaru sa musia stanoviť anatomické podmienky, rozlíšiť, čo je zdravý nerv, kde je nádorová časť a či nádorová časť nie je v mieste, kde sa nerv delí. Ak nádor nie je zhubný, nie je potrebné ho úplne odstrániť na úkor poškodenia nervu. Periférny nerv je veľmi citlivý na dlhodobejší útlak alebo ťah a jeho prerušenie má za následok stratu funkcie v cieľovom orgáne. Operácia neurinómu sa nevykonáva prerušením nervu a jeho zošitím pre zlé výsledky v praxi. Motorický význam fibularis je pritiahnutie špičky nohy - prstov palca smerom ku hlave, čože po jeho poškodení pacientovi prepadáva špička nohy a pri chôdzi sa o ňu potkýna, nemôže sa postaviť na pätu. V danom prípade podľa záverov znalca operatér nerozoznal anatomické štruktúry. Operatér po zistení inej diagnózy mal zatvoriť ranu a pacienta poslať na pracovisko vhodné pre tento typ operácie. Poskytnutie lekárskej starostlivosti odporcom teda nebolo lege artis a pri operácii došlo k poškodeniu ihlicového nervu vľavo - k jeho prerušeniu. Zákrok patril do kompetencie špecializovaného pracoviska. Znalec stanovil výšku bolestného ku dňu vypracovania posudku na 255 bodov a sťaženia spoločenského uplatenia na 900 bodov. Znalec uviedol, že pacienti s úplným denervačným syndrómom sa vracajú do práce a pohybový handicap nie je tak ťažký, aby ich mimo športový život obmedzoval. Postihnutý pokrivkáva a môže byť pracovne obmedzený, pokiaľ jeho práca vyžaduje pohyb. Pooperačný stav navrhovateľa má dlhotrvajúci charakter, u ktorého nie je predpoklad zlepšenia. Prepadáva mu pri chôdzi špička nohy vľavo a musí vysoko dvíhať nohu, aby nezakopával. V rodinnom, osobnom, kultúrnom a spoločenskom živote nie je poškodený podstatne obmedzený, obmedzený je pri tanci a športovaní. Môže riadiť mot. vozidlo.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru neurochirurgia L. č. 1/2011 zo dňa 15.01.2011 vyplýva, že navrhovateľ bol po ukončení liečby v súvislosti s operáciou dňa 06.04.1993 do 31.12.2003 práceneschopný celkove 2022 dní a liečil sa počas jednej PN na rôzne ochorenia. Z toho priamy súvis práceneschopnosti s operáciou zo dňa 06.04.1993 boli iba u hospitalizácie v dňoch 18.07.2002 do 22.7.2002. V tomto období bol navrhovateľ prijatý na M., za účelom reoperácie n. fibularis vľavo, v konečnom dôsledku nebol operovaný pre komplikovanú anamnézu a klinický stav. Percentuálna miera práceneschopnosti navrhovateľa priamo súvisiaca s následkami operácie dňa 06.04.1993 za obdobie od ukončenia práceneschopnosti od 16.01.1994 do konca roku 2003 predstavovala len 0,247% z celkovej doby práceneschopnosti. Znalec stanovil výšku bodového ohodnotenia bolestného podľa vyhl. č. ako pol. 232c - poranenie dôležitého nervu, prerušenie úplné 130 bodov, zvýšené o 1 -icu 65 bodov, spolu bolestné 195 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia ako pol.429 - obrna ihlicového nervu, c- kmeňa s postihnutím všetkých inervovaných svalov na 300 bodov, zvýšené o 1-icu 150bodov (), spolu sťaženie spol. uplatnenia 450 bodov.

Zo spisu P. č. XXXXXX-XXXX vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný s účinnosťou od 17.01.1994 I. dôchodok, podľa ust. , z dôvodu dorzálnej flexie ľavého palca, stav po operácii neurinomu n. fibularis 1sin, pričom z posudku je zrejmé, že v zdravotnom stave došlo len k miernemu zlepšeniu a je nutná ďalšia rehabilitačná liečba. Preto bola navrhnutá dočasná invalidizácia. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 25.01.1995 bol navrhovateľovo odňatý H. dôchodok a bolo rozhodnuté o N. dôchodku z dôvodu, že pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa dňa 13.01.1995 bolo na základe M. nálezu z 22.11.1994 a z 08.12.1994 preukázané zlepšenie v oblasti nervu na ľavej dolnej končatine navrhovateľa, keď už nebola prítomná plégia, ale len reziduálna lézia, ktorá umožňovala plnú chôdzu, bez výraznej paretickej zložky. Naposledy bol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený dňa 23.06.2005 s tým, že za rozhodujúce postihnutie jeho zdravia bola stanovená Art. hypertenzia III WHO so srdcovou slabosťou, s poruchou rytmu pri nekompletnom bloku pravého ramienka. Bolo mu doporučené pracovať na pôvodnom pracovisku, s tým, že môže pracovať v jeho profesii a pokles pracovných schopností bol stanovený na viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou a bol uznaný za invalidného podľa . Od 25.01.1995 poberal navrhovateľ čiastočný invalidný dôchodok a od 1/2004 poberal invalidný dôchodok a tento poberá až doposiaľ.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-28S 160/95-248 zo dňa 27.01.2004 bolo potvrdené rozhodnutie P. so sídlom v Q. č. XXX XXX XXXX zo dňa 25.01.1995, ktorým bol navrhovateľovi odňatý invalidný dôchodok a bol mu od 24.03.1995 priznaný len čiastočný invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bolo skonštatované, že navrhovateľ bol poberateľom invalidného dôchodku od 17.01.1994 a dôvodom jeho priznania bol stav po chirurgickej liečbe lipómu v oblasti nervus fibularis vľavo s následnou léziou nervus fibularis vľavo, poruchou a čiastočnou úpravou hybnosti s pretrvávaním parestézií v inervačnej oblasti tohto nervu. Stav vyžadoval ďalšiu reha - bilitačnú liečbu, prípadne neurochirurgickú revíziu s predpokladom čiastočnej obnovy pracovného potenciálu a preto bola dočasne priznaná invalidita. Pri kontrolnom posúdení jeho zdravotného stavu a pracovnej schopnosti PKSZ pri pobočke P. A. so sídlom v M. L. M. F. táto zmenila invaliditu navrhovateľa na čiastočnú invaliditu a to od 13.01.1995 a navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1.482,-Sk. Súdny znalec z odboru neurológie R.. L.. U. F. v znaleckom posudku zo dňa 27.10.1997 dospel k záveru, že z neurologického hľadiska navrhovateľ trpí na pooperačnú léziu fibulárneho nervu vľavo s ťažkými paretickými príznakmi príslušných svalov. Podobnú operáciu navrhovateľ absolvoval v roku 1996 na fibulárnom nerve vpravo bez makroskopického a histologického nálezu. Z neurologického hľadiska je čiastočne invalidný a čiastočná invalidita vznikla na základe expanzívneho procesu ľavého fibulárneho nervu. U navrhovateľa bol zistený vyšší krvný tlak a porucha metabolizmu tukov, čo je však možné korigovať medikamentózne. Znalec vylúčil na základe vyšetrenia mozgu, príznaky ochorenia typu sclerosis multiplex. Znalec vypracoval aj dodatok k znaleckému posudku zo dňa 06.08.1998 a jednoznačne u navrhovateľa vylúčil zápalové ochorenie centrálneho nervového systému typu sclerosis multiplex ako aj neurodegeneratívne ochorenie CNS. U navrhovateľa ide o stav po operácii nádoru (neurinómu) ľavého fibulárneho nervu s veľmi ťažkou parézou svalov v príslušnej inervovanej oblasti a stav po operácii pravého nervu fibularis a zistilo sa, že pravý fibulárny nerv je morfologicky zmenený dlhodobým útlakom. Znalec skonštatoval, že u navrhovateľa nejde o zápalové ochorenie zrakového a sluchového nervu a konštatuje sa len subjektívny pocit dvojitého videnia. Spomenuté subjektívne ťažkosti navrhovateľa (dvojité

videnie, operácie a reoperácie) boli podrobené detailným elektrofyziologickým vyšetreniam a vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou a uvedenými vyšetreniami sa u navrhovateľa nezistili žiadne príznaky neurologických ochorení. V odôvodnení rozhodnutia bolo skonštatované neurochirurgom L.. I. Q., že po operácii navrhovateľa v roku 1993 na chirurgickom oddelení v A., kde sa robila extirpácia nádoru v podkolenej jamke, sa po operácii u navrhovateľa objavila porucha hybnosti ľavej nohy v zmysle pohybu chodidla, pravdepodobne z poškodenia fibulárneho nervu. Tento stav sa čiastočne upravil a do roku 2001 pretrváva tŕpnutie v inervačnej oblasti fibulárneho nervu. Dňa 12.05.2001 bola ukončená posledná liečba a stav vodivosti fib. nervu vpravo bol hodnotený v norme a v oblasti žiadneho fibulárneho nervu ani vpravo ani vľavo nebola indikovaná chirurgická liečba. V roku 1995 sa stav navrhovateľa na ľavej nohe zlepšil a od roku 1995 sa postupne stabilizoval. Na Q. M. B. bola považovaná komplikácia v M. v roku 1993 a jej ošetrenie za dostatočné s tým, že takéto zákroky je potrebné robiť na pracovisku s mikroskopom. Keďže nerv bol suturovaný - zošitý a stav pacienta sa zlepšil, už nebola robená ďalšia operácia. Došlo k čiastočnej úprave hybnosti ľavého chodidla a zistila sa porucha hybnosti palca a pocit tŕpnutia. Znalkyňa z odboru psychiatrii L.. L. G. znaleckým posudkom zo dňa 09.03.199 zistila u navrhovateľa neurasténiu, čo však nie je dôvodom na priznanie invalidity. Na základe znaleckého dokazovania mal Krajský súd v Bratislave za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa sa zlepšila a potvrdil rozhodnutie o priznaní čiastočnej invalidity ako vecne správne. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom č. k. to dňa 25.02.2005 toto rozhodnutie potvrdil a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2005.

Zo zápisnice o rokovaní U. B. P. S. č. III P. H. Q. zo dňa 13.03.2002 (nachádza sa v spise Krajského súdu Bratislave S.) o zdravotnom stave navrhovateľa vyplýva, že na základe zdravotnej dokumentácie navrhovateľa tento bol uznaný invalidným od 13.10.1993 pre ochorenie: "stav po chirurgickej liečbe lipómu v oblasti nervus fibularis vľavo s následnou léziou nervu fibularis vľavo, poruchou a čiastočnou úpravou hybnosti s pretrvávaním parestézií v inervačnej oblasti tohto nervu". V tej dobe bola u navrhovateľa prítomná plégia, čiže kompletné ochrnutie uvedeného nervu. Pri opakovanom posúdení U. dňa 13.01.1995 bola navrhovateľovi oduznaná invalidita a priznaná len čiastočná invalidita, lebo podľa nálezu odborného lekára potvrdeného EMG nálezom už nebola prítomná plégia ale len reziduálna lézia uvedeného nervu, ktorá spôsobovala miernu hypotrofiu lýtkového svalstva (o 0,5cm) , zníženú citlivosť v inervačnej oblasti a umožňovala plnú chôdzu bez výraznej paretickej zložky. Pokiaľ ide o úžinový syndróm pravej nohy a objednávku na dekompresívny zákrok pre komplikáciu, ktorá mala zlepšiť vodivosť v nerve na pravej nohe, komplikácia mohla byť riešená aj dočasnou pracovnou neschopnosťou a nemusela byť priznaná invalidita. Operácia bola vykonaná dňa 21.10.1996 a kontrolné EMG vyšetrenie v zázname neurologickej kontroly zo dňa 21.10.1996 ukázalo zlepšenie v oblasti uvedeného nervu. Kontrolné vyšetrenie na neurochirurgickej klinike pri hospitalizácii v dňoch 2-12.05.2001 potvrdilo nález normálnej vodivosti v nerve na ľavej nohe a to potvrdzuje, že postupné zlepšovanie malo dlhoročný charakter prakticky od uznania invalidity a nie je zdokumentovaný žiaden zázračný liek, ktorý by v máji 2001 náhle obnovil normálnu vodivosť uvedeného nervu. Preto komisia nemohla súhlasiť so závermi neurochirurgickej kliniky L.. Predseda tejto komisie L.. C. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.05.2002 vo veci uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa a jeho pracovnú schopnosť posudzovali v konaní viaceré posudkové komisie a znalci z odboru neurológie a všetci dospeli k záveru, že v zdravotnom stave navrhovateľa došlo k postupnému zlepšovaniu až do normálnej vodivosti nervu v ľavej dolnej končatine, čo malo za následok obnovenie jeho pracovného potenciálu a zaradenie sa do doporučenej pracovnej činnosti.

Zo zápisnice o rokovaní U.V.N. č. III P. zo dňa 26.11.2003 (nachádza sa v spise Krajského súdu Bratislave S.) o zdravotnom stave navrhovateľa vyplýva že navrhovateľovi boli diagnostikované nasledovné choroby: v roku 1993 stav po operácii neurinómu ľavého fibulárneho nervu s pretrvávajúcou parciálnou parestézou nervus fibuláris 1sin s ľahkou hypotrofiou svalstva a nulovou dorzálnou flexiou v talokulárnom kĺbe vľavo - stav dlhodobo nezmenený, stav po operácii a reoperácii pravého fibulárneho nervu pre úžinový syndróm v roku 1996 bez prejavov postihnutia fibulárneho nervu, arteriálna hypertenzia I - II od roku 1998 - stabilizovaná, neurasténia, atrofia nervi optici okuli dextri incipiens (po neuritíde v roku 1972), ischemická choroba srdca - algická forma s inkompletným blokom pravého Tawarovho ramienka, organický psychosyndróm od roku 1998 ľahkého stupňa, psoriasis vulgaris s lokalizáciou na dlaniach od 7/2002, zlepšená v 7/2003 po hospitalizácii, periatritis humero scapularis bilat ľahkého stupňa od roku 2003, hepatopatia s ľahkou biochemickou aktivitou, obezita, porucha tukového metabolizmu,

hyperurikémia 463, polytopný VAS bez poruchy statodynamiky chrbtice a útlaku periférneho nervu a stav po TE v roku 1987.

Zo stanoviska U.. L.. T. F. K.. z M. B. C. v Q., N. M. s U. J.. L.R. zo dňa 19.05.2003 vyplýva, že podľa dodanej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa bola funkcia n. fibularis vľavo spôsobená počas operácie. Pred operáciou nebolo známe, o aký druh tumoru sa jedná a najpravdepodobnejšou sa zdala diagnóza gangliomu podkolennej jamky, preto bolo možné indikovať a urobiť operáciu aj na inom ako neurochirurgickom pracovisku. V dodanej dokumentácii chýbal operačný nález a preto nebolo možné sa vyjadriť ku správnosti priebehu a postupu operácie. Je však nutné poznamenať, že nádor nemusel vyrastať z hlavného kmeňa nervus fibularis. Aj nádor z niektorej vetvy nervu môže totiž sekundárne postihnúť jeho hlavný kmeň.

Z lekárskej správy L.. T. F. - M. a L.. J. R. - K. z R. M. s U. v Q. zo dňa 25.02.1997 vyplýva, že vyšetrenie ihlicového nervu navrhovateľa na ľavej nohe po chirurgickom zásahu v roku 1993 vykazuje jeho poškodenie, ale nie úplné.

Navrhovateľ podľa správy zo P. U. v Q. zo dňa 10.11.1999 poberal od 17.01.1994 invalidný dôchodok v sume 2642,-Sk (bez výchovného), od 24.09.1994 do 23.03.1995 v sume 3007,-Sk a od 24.03.1995 poberal čiastočný invalidný dôchodok v sume 1482,-Sk.

Zo správy zo P. U. zo dňa 19.07.2011 vyplýva, že navrhovateľ bol invalidný od 01.01.2004 do 23.06.2005 podľa dg D21- stav po operácii nezhubného nádoru fibulárneho nervu ľavej dolnej končatiny a od 23.06.2005 je posudzovaný podľa Dg I10 - arteriálna hypertenzia. OD 01.01.2004 je navrhovateľ posudzovaný ako čiastočne invalidný pre mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 50%.

Zo správy z H. U., P.. F. a D. v A. zo dňa 20.11.2009 vyplýva, že navrhovateľ bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný od 09.08.1995 do 31.10.2004 a menovanému bolo počas celého tohto obdobia ponúkané voľné pracovné miesta. Počas evidencie na úrade práce bol navrhovateľ práceneschopný od 28.04.1997 do 22.05.1998, od 25.05.1998 do 25.05.1999, od 02.05.2000 do 09.05.2000, od 02.05.2001 do 01.05.2002, od 18.07.2002 do 15.07.2003 a od 16.07.2003 do 16.07.2004. Od 01.11.2004 je navrhovateľ zamestnaný.

Z čestného prehlásenia navrhovateľa zo dňa 07.11.2009 vyplýva, že tento tvrdil, že pre zlý zdravotný stav od operácie v roku 1993 musel ukončiť členstvo v P. D. S. v M. L. M. F. od roku 1996.

Z potvrdenia zo P. D. S. v M. L. M. F. dňa 07.11.2009 vyplýva, že navrhovateľ bol ich členom do roku 1993. Pre zlý zdravotný stav ryby nelovil, ale v roku 1994 a 1995 platil členský poplatok, aby nemal prerušené členstvo.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že na tunajšom súde prebiehalo na návrh B. Y. konanie o rozvod manželstva s Y. Y.. Dôvodmi podania návrhu boli : prvé rozpory už 5 rokov po uzavretí manželstva (uzavreté dňa 21.11.1981), nejednotný názor na výchovu detí (odporca požadoval absolútnu poslušnosť a nekritické rešpektovanie svoje autority aj keď nemal pravdu), zakazoval navrhovateľke chodiť do kostola a bezdôvodne robil žiarlivostné scény; po roku 1989 jej nakazoval, aby do kostola chodila, v sexuálnom živote bol mimoriadne sebecký a násilnícky; od roku 1993 začal byť PN a zdržoval sa doma a nemal snahu sa zamestnať, hoci mu to podľa názoru navrhovateľky zdravie dovoľovalo; mal záchvaty zúrivosti v prípade požitia alkoholu, terorizoval ju a sekíroval, preto sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Odporca podozrieval navrhovateľku so známosti s iným mužom, čo sa nepreukázalo. Konfliktné vzťahy medzi účastníkmi potvrdil syn účastníkov U. Y., ktoré podľa neho spočívali v tom, že sa rodičia nevedeli dohodnúť na výchove detí, na finančnom zabezpečení rodiny, odporca s a dostatočne nesnažil zamestnať a odmietal zamestnanie, keď mu navrhovateľka našla prácu. Rodičia mu bránili v slobodnom rozhodovaní, matka odišla za prácou do Q. a pre konflikty s otcom syn odišiel z domu. Manželstvo účastníkov bol rozvedené dňa 04.10.2006 pod č. k. -79, rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2006. Odporca bol zaviazaný zaplatiť trovy v konania. Rozsudok neobsahuje odôvodnenie, lebo účastníci sa vzdali na pojednávaní práva podať proti nemu odvolanie.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Podľa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.

Podľa náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou.

Podľa v znení nesk. predpisov náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa v znení nesk. predpisov po uplynutí doby uvedenej v predchádzajúcom odseku náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého pracovníka s prípadným dôchodkom uvedeným v predchádzajúcom odseku nesmie presiahnuť sumu 5 700 Sk mesačne; pritom sa neprihliada na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím. U pracovníkov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako 5 700 Sk, sa táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5 700 Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo výhradne porušením právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ich neporušil postihnutý pracovník. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že toto obmedzenie neplatí tiež vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou, pokiaľ sa jej nedopustil postihnutý pracovník.

Podľa ,, Zb o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku (účinného od 16.01.1992 do 01.04.2002) priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.

Podľa , vyhlášky č. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (účinnej do 31.03.1995) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 15 Kčs za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 60 000 Kčs; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 18 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa .

Podľa vyhlášky č. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (účinnej do 31.03.1995) v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľ sa dňa 06.04.1993 u odporcu podrobil operácii nezhubného nádoru v ľavej zákolennej jame, ktorý bol pracovne nazvaný ako gangliom. Počas operácie sa zistilo, že ide o iný typ nádoru- neurinóm. Po vykonaní operácie bol navrhovateľ dňa 8.4.1993 prepustený do domáceho liečenia. Dňa 09.04.1993 navrhovateľ absolvoval EMG vyšetrenie ľavej dolnej končatiny a jeho výsledky svedčili pre kompletné prerušenie nervu. Krajský súd v Trenčíne vyslovil právny názor, ktorým je súd prvého stupňa viazaný a to taký, že pri tejto operácii došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa a teda odporca zodpovedá za škodu vzniknutú na zdraví navrhovateľa podľa zo dňa 05.02.2006 vyplýva, že v danom prípade operatér nerozoznal anatomické štruktúry a pri operácii došlo k poškodeniu ihlicového nervu vľavo - k jeho prerušeniu.

Súd po vyriešení otázky zodpovednosti za škodu musel vyporiadať s tým, kde začína a končí zodpovednosť odporcu za nesprávne vykonanú operáciu zo dňa 06.04.1993 a do akej miery sa na neschopnosti navrhovateľa zaradiť sa do pracovného procesu podpísala samotná operácia a do akej miery chorobné zmeny v jeho organizme a za akú škodu odporca zodpovedá. Škoda musela vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s operáciou dňa 06.04.1993. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v súvislosti s poškodením nervu fibularis pri odstraňovaní nádoru na ľavej nohe bol navrhovateľ práceneschopný od 05.04.1993 do 16.01.1994 a bezprostredne na obdobie práceneschopnosti nasledovalo obdobie od 17.01.1994 do 23.03.1995, kedy bol navrhovateľ uznaný za úplne invalidného pre diagnózu D21: stav po operácii neurinómu ľavého fibulárneho nervu a z tohto dôvodu bol aj invalidný. Od 24.03.1995 je navrhovateľ čiastočne invalidný. V danom prípade pri operácii navrhovateľa dňa 06.04.1993 došlo k poraneniu dôležitého periférneho nervu, k obrne ihlicového nervu a c-kmeňa s postihnutím všetkých inervovaných svalov, čo malo za následok vznik škody a to na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V dôsledku tohto poškodenia zdravia bol navrhovateľ práceneschopný od 06.04.1993 do 16.01.1994 a vznikla mu tak za toto obdobie strata na zárobku. Navrhovateľ po ukončení práceneschopnosti bol uznaný invalidným v dôsledku poškodenia zdravia pri operácii zo dňa 06.04.1993, pričom lekárske správy neuvádzajú, že príčinou jeho invalidity bolo poškodenie n. fibularis, ale pomenúvajú celkový stav zdravia navrhovateľa, ktorý z tejto operácie vyplýva a ktorý zahŕňa aj následky poškodenia nervu pri operácii, preto súd mal za to, že odporca zodpovedá

aj za škodu na strate na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa od 17.01.1994 do 13.01.1995. Navrhovateľ sa v tomto období nemohol zamestnať a k poklesu jeho zárobku došlo práve pre stav po tejto operácii, ku ktorému prispel nesprávne vykonaný lekársky zákrok dňa 06.04.1993. V roku 1993, v čase priznania invalidity bola u navrhovateľa prítomná plégia, čiže kompletné ochrnutie uvedeného nervu. Pri opakovanom posúdení posudkovou komisiou dňa 13.01.1995 bola navrhovateľovi oduznaná invalidita a priznaná len čiastočná invalidita, lebo podľa nálezu odborného lekára potvrdeného EMG nálezom už nebola prítomná plégia ale len reziduálna lézia uvedeného nervu, ktorá spôsobovala miernu hypotrofiu lýtkového svalstva (o 0,5cm), zníženú citlivosť v inervačnej oblasti a umožňovala plnú chôdzu bez výraznej paretickej zložky. EMG vyšetrenia ukazovali na zlepšenie až na úplné obnovenie vodivosti nervu.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku L.. Q., po poškodení fibularis pacientovi prepadáva špička nohy a pri chôdzi sa o ňu potkýna, nemôže sa postaviť na pätu. Znalec uviedol, že pacienti s úplným denervačným syndrómom sa vracajú do práce a pohybový handicap nie je tak ťažký, aby ich mimo športový život obmedzoval. Postihnutý pokrivkáva a môže byť pracovne obmedzený, pokiaľ jeho práca vyžaduje pohyb. Pooperačný stav navrhovateľa má za následok, že mu pri chôdzi prepadáva špička nohy vľavo a musí vysoko dvíhať nohu, aby nezakopával. V rodinnom, osobnom, kultúrnom a spoločenskom živote nie je poškodený podstatne obmedzený, obmedzený je pri tanci a športovaní, čiže neschopnosť navrhovateľa pracovať po skonštatovaní zlepšenia jeho stavu s ľavou nohou dňa 13.01.1995 nebola preukázaná. Kontrolné vyšetrenie na neurochirurgickej klinike pri hospitalizácii v dňoch 2-12.05.2001 potvrdilo nález normálnej vodivosti v nerve na ľavej nohe a to potvrdzuje, že postupné zlepšovanie malo dlhoročný charakter prakticky od uznania invalidity (vyjadrenie L.. C. A.

- predsedu posudkovej komisie). Dňa 29.09.1994 už bolo skonštatované, že u navrhovateľa sa začínajú prejavovať rovnaké ťažkosti aj na pravej dolnej končatine, pridali sa iné zdravotné ťažkosti ako vyšší krvný tlak a porucha metabolizmu a zistilo sa, že pravý fibulárny nerv je morfologicky zmenený dlhodobým útlakom a navrhovateľ sa sťažoval na dvojité videnie. V januári 1995 už bol zdravotný stav navrhovateľa po operácii v roku 1993 výrazne upravený . Posudková komisia dňa 13.01.1995 skonštatovala, že navrhovateľ má ukončenú P., môže vykonávať práce vo vyučenom odbore za uľahčených pracovných podmienok, práce sedavého charakteru a prípade v skrátenej pracovnej dobe 4-6 hodín. Subjektívne navrhovateľ uvádzal, že pretrváva tŕpnutie ľavého lýtka, ťažšie sa mu chodí a obdobné obtiaže má aj na pravej dolnej končatine, ako pred operačným zákrokom na ľavej dolnej končatine. a preto súd dospel k záveru, že po preskúmaní jeho zdravotného stavu dňa 13.01.1995, ktorý viedol k odňatí plnej invalidity (od 24.03.1995) už odporca za ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa a pokles jeho zárobku nemôže zodpovedať, lebo tieto nesúvisia s operáciou v roku 1993.

Aj znalec L.. Q. skonštatoval, že po ukončení liečby v januári 1994 sa navrhovateľ pre ťažkosti s ľavou nohou mal liečiť až v roku 2002 a pokiaľ by nebol hospitalizovaný v nemocnici, nebol by mu ani vystavený doklad o PN v čase od 18.07.2002 do 22.07.2002. V konečnom dôsledku sa reoperácia ľavej nohy navrhovateľa nekonala pre jeho komplikovanú anamnézu. Od ukončenia PN dňa 16.01.1994 bol podiel celkovej práceneschopnosti navrhovateľa v rokoch 1994 do roku 2003 z dôvodu priamych následkov operácie zo 06.04.1993 len 0,247% z celkového počtu 7-mich práceneschopností, čiže z tohto dôvodu nemohol byť odporca už zodpovedný za ďalší pokles na zárobku navrhovateľa za obdobie od 13.01.1995 do budúcnosti. Od 24.03.1995 do 09.08.1995 bol navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný. Od 09.08.1995 do 31.10.2004 bol nezamestnaný, zároveň evidovaný na úrade práce a menovanému boli počas celého tohto obdobia ponúkané voľné pracovné miesta. Nepracoval pre časté PN-ky, nesúvisiace s operáciou v roku 1993, ale pre úplne iné ochorenia a nedostatok voľných pracovných miest. Počas evidencie na úrade práce bol navrhovateľ práceneschopný od 28.04.1997 do 22.05.1998, od 25.05.1998 do 25.05.1999, od 02.05.2000 do 09.05.2000, od 02.05.2001 do 01.05.2002, od 18.07.2002 do 15.07.2003 a od 16.07.2003 do 16.07.2004, len 5 dní PN v roku 2002 malo súvis s poškodením zdravia pri operácii v roku 1993, avšak navrhovateľ nakoniec operovaný nebol. Bol nezamestnaný, takže mu strata na zárobku za uvedených 5 dní nemohla vzniknúť. Od 01.11.2004 je navrhovateľ zamestnaný a od 23.06.2005 je invalidný pre arteriálnu hypertenziu, ktorá nemá žiaden súvis s operáciou v roku 1993.

Podstatou náhrady za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti je rozdiel medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred poškodením na zdraví a nemocenským, pričom nie je

rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri stanovení výšky nároku sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Priemerný zárobok občana v pracovnom pomere, ktorým navrhovateľ bol v čase vzniku škody, sa určí podľa pracovnoprávnych predpisov ( v znení nesk. predpisov). Pri výpočte sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancom v rozhodnom období, a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Škoda vznikla pri operácii vykonanej dňa 6.4.1993. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal súd z príjmov navrhovateľa za posledný odpracovaný kalendárny štvrťrok, t.j. za mesiace január, február a marec 1993. Hrubý príjem navrhovateľa za tento čas predstavoval sumu 5.439,-Sk (3360 +2269+1542 - náhrada za čerpanú dovolenku v 1/ 1993 v sume 1732,-Sk). Hrubá mzda bola vydelená počtom skutočne odpracovaných hodín navrhovateľa, spolu 189,7 hodín za 23 odpracovaných dní. Takto súd zistil priemerný hrubý hodinový zárobok navrhovateľa, ktorý predstavuje 28,67,-Sk (5439 : 189,7= 28,67,-Sk). Následne priemerný hrubý hodinový zárobok bol vynásobený priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac, čo predstavuje 184 hodín pri pracovnom fonde 42,5 hodiny týždenne a 8,5 hodiny na deň a z toho vychádza priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa pred vznikom škody v sume 5276,-Sk ( 28,67 x 184 hodín ). Navrhovateľ poberal za obdobie v období od 5.4.1993 do 16.1.1994 nemocenské dávky a strata na zárobku predstavuje od vzniku škody- deň operácie dňa 6.4.1993 do 16.1.1994 ( pri započítaní alikvótnej časti 19 pracovných dní PN za 4/93 a 10 pracovných dní PN za 1/94) sumu 19.951,-Sk.

Nemocenské Hrubá mzda Rozdiel

4/93 2786,-Sk 4556,-Sk 1770,-Sk

5/93 3027,-Sk 5276,-Sk 2249,-Sk

6/93 3171,-Sk 5276,-Sk 2105,-Sk

7/93 3171,-Sk 5276,-Sk 2105,-Sk

8/93 3171,-Sk 5276,-Sk 2105,-Sk

9/93 3171,-Sk 5276,-Sk 2105,-Sk

10/93 3027,-Sk 5276,-Sk 2249,-Sk

11/93 3171,-Sk 5276,-Sk 2105,-Sk

12/93 3315,-Sk 5276,-Sk 1961,-Sk

1/9 1441,-Sk 2638,-Sk 1197,-Sk

Spolu : 29.451,-Sk 49.402,-Sk 19.951,-Sk

Podstatou náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom po poškodení zdravia, s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku. Pri stanovení výšky nároku sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody. V danom prípade bol navrhovateľ v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia od 17.01.1994 invalidný a táto invalidita nasledovala okamžite po ukončení práceneschopnosti dňa 16.01.1994. Pri výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa pred vznikom škody a nie z priemerného zárobku pre úrazom. Škoda z tohto druhu nároku začala navrhovateľovi vznikať až dňa 17.01.1994, kedy mu bol priznaný invalidný dôchodok a teda rozhodujúcim obdobím pre výpočet straty na zárobku po skončení PN je priemerný zárobok predchádzajúci skončeniu práceneschopnosti, teda 4 štvrťrok roku 1993. Tento priemerný zárobok sa podľa o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení prac. neschopnosti, účinného od 01.01.1994 valorizoval o 5,5% za každý kalendárny štvrťrok 3 roka 1993, teda o 16,5% a priemerným hrubým zárobkom navrhovateľa, z ktorého treba vychádzať je suma

5276,-Sk navýšená o 16,5% , teda o 871,-Sk, spolu 6147,-Sk. Celková výška náhrady za stratu na zárobku je limitovaná predpismi pracovného práva a výška tejto náhrady po uplynutí 12 mesiacov spolu so zárobkom poškodeného a prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presiahnuť sumu 5700,-Sk. Ak zárobok poškodeného pred vznikom škody bol vyšší než 5700,-Sk, táto suma sa zvyšuje o 75% rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5700,-Sk. V prípade navrhovateľa za obdobie od priznania invalidného dôchodku dňa 17.01.1994 do uplynutia 12 mesiacov, do 17.01.1995 sa vychádzalo z priemernej hrubej mzdy v sume 6147,-Sk. Po uplynutí jedného roka, od 18.01.1995 by súd už musel vychádzať z redukovanej mzdy, keďže priemerný hrubý zárobok navrhovateľa bol vyšší ako 5700,-Sk ( 6147-5700 = 447:100 x 75 = 335,25,-Sk + 5700= 6035,-Sk) v sume 6035,-Sk. Po skončení práceneschopnosti bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok v sume 2642,-Sk a tento mu bol zvýšený od 24.09.1994 na sumu 3007,-Sk. Nárok na stratu na zárobku po skončení PN teda súd priznal za obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok od 17.01.1994 do 13.01.1995 v sume 40.564,-Sk.

Hrubá mzda invalidný dôchodok Rozdiel

1/94 3073,-Sk 1321,-Sk 1752,-Sk

2/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

3/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

4/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

5/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

6/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

7/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

8/94 6147,-Sk 2642,-Sk 3505,-Sk

9/94 6147,-Sk 2715,-Sk 3432,-Sk

10/94 6147,-Sk 3007,-Sk 3140,-Sk

11/94 6147,-Sk 3007,-Sk 3140,-Sk

12/94 6147,-Sk 3007,-Sk 3140,-Sk

1/95 2794,-Sk 1369,-Sk 1425,-Sk

----------------------------------------------------------

Spolu : 73.484,-Sk 32.920,-Sk 40.564,-Sk

Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v danej veci súd postupoval podľa právneho predpisu, platného a účinného v čase vzniku škody, ktorým bola vyhl. č. V ust. cit. predpisu určuje výšku odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia 15,-Sk/1bod a v ods.2 ustanovuje maximálnu výšku odškodnenia 60.000,-Kčs z toho za bolesť 18.000,- Kčs. V cit. vyhlášky umožňuje súdu v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad stanovený limit.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorázové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh ( vyhlášky č. ) Už samotné základné bodové ohodnotenie podľa vyhlášky zohľadňuje, že poškodený je vplyvom následkov úrazu obmedzený v predchádzajúcom spôsobe

života, pričom ustanovenie § 6 ods.2 predpokladá existenciu ďalších skutočností, umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným bodovým ohodnotením; dopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu poškodeného pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho spoločenských potrieb.

Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa ust. vyhl. č. prípustné iba v celkom výnimočných prípadoch, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, alebo keď poškodený pre následky úrazu je takmer vyradený zo života a jeho predpoklady na uplatnenie sa v spoločnosti sú takmer nulové a nie je schopný sa sám o seba postarať.

V danom prípade mal súd preukázané, že v čase vzniku škody dňa 06.04.1993 mal navrhovateľ 37 rokov, bol ženatý, mal 2 deti. Viedol bežný spôsob života. Chodil do zamestnania, vo voľnom čase na ryby. Zdržoval sa doma, aktívne nešportoval. Turistiku vykonával v minimálnej miere, raz ročne pri návšteve chaty v A.. I keď poškodenie zdravia navrhovateľa pri operácii dňa 06.04.1993 nepochybne zanechalo určité trvalé následky a navrhovateľ je čiastočne obmedzený v chôdzi, zo zistenia skutkového stavu nebolo preukázané, v čom je prípad navrhovateľa výnimočný do takej miery, aby mu bolo priznané odškodnenie na 10 - násobok bodového ohodnotenia. Dĺžka súdneho konania takýmto dôvodov nie je, lebo súd môže vychádzať pri nárokoch na náhradu škody len z predpisov účinných v čase vzniku škody. V konaní sa nepreukázalo, že sa manželstvo navrhovateľa rozpadlo pre poškodenie zdravia pri tejto operácii. Z rozvodového spisu je zrejmé, že príčinou rozpadu manželstva boli celkom iné závažné dôvody, ktoré s operáciou navrhovateľa v roku 1993 vôbec nesúviseli. To, že nebol schopný finančne zabezpečiť rodinu z dôvodu invalidity bol jedným z dôvodov nespokojnosti jeho ex- manželky v manželstve, nie však jediný ani zásadný. Znalec L.. U. Q. uviedol, že pacienti s úplným denervačným syndrómom sa vracajú do práce a pohybový handicap nie je tak ťažký, aby ich mimo športový život obmedzoval. Postihnutý pokrivkáva a môže byť pracovne obmedzený, pokiaľ jeho práca vyžaduje pohyb. Prepadáva mu pri chôdzi špička nohy vľavo a musí vysoko dvíhať nohu, aby nezakopával. V rodinnom, osobnom, kultúrnom a spoločenskom živote nie je podstatne obmedzený, obmedzený je pri tanci a športovaní a takýmto aktivitám sa navrhovateľ pravidelne nevenoval ani pred operačným zákrokom. Môže riadiť motorové vozidlo a zo žiadneho posudku nevyplýva, že by navrhovateľ nemohol chodiť na ryby. Treba poukázať aj nato, že znalec už pri bolestnom a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nároky zvýšil o 1-icu. Preto súd priznal navrhovateľovi bolestné v súlade zo závermi posudku L. č.4/2011 z 09.08.2011 po 195 bodov za bolestné a 450 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia teda 645 bodov po 15,-Sk/ bod v sume 9.675,-Sk. Vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko pre priznanie zvýšeného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovené výmery odškodnenia podľa ust. § 7 ods.3 vyhlášky súd nemal preukázané vyhláškou stanovené predpoklady. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi ako opodstatnenú náhradu škody za poškodenie na zdraví bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.675,-Sk za 645 bodov, náhradu za stratu na zárobku počas PN od 06.04.1993 do 16.01.1994 v sume 19.951,-Sk a náhradu za stratu na zárobku po skončení PN a priznaní invalidity za obdobie od 17.01.1994 do 13.01.1995 v sume 40.564,-Sk, spolu celkove 2.329,88,-€ (70.190,-Sk) a vo zvyšku súd návrh zamietol, lebo sa nepreukázalo, že odporca zodpovedá aj za ďalšie navrhovateľom uplatnené nároky.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

V konaní vznikli náklady štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku znalca L.. U. Q. č. 1/2006. Náklady na znalecké dokazovanie predstavovali sumu 13.200,- Sk a boli hradené z časti rozpočtových prostriedkov tun. súdu, v sume 5.200,-Sk a za doplnok toho istého znalca k posudku č. 1/2011 v sume 298,80,-€. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Znalecké dokazovanie sa vykonalo na základe návrhu odporcu, a dodatok pre potreby súdu, pričom odporca bol v konaní podstatne úspešnejší ako navrhovateľ. Navrhovateľovi

však nie je možné náhradu trov konania uložiť, lebo bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a preto súd štátu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní je popri všeobecných náležitostiach ( ) potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje účastník za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak si nebudú účastníci plniť povinnosti stanovené týmto rozsudkom, možno sa domáhať exekúcie.