Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-2156-2023.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Subarea
7Ek/2156/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 1.724,70 Eur, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Viera Lesňáková, exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37 946 285, pod sp. zn. 290EX 855/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2156/2023 zo dňa 19. 03. 2024, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2156/2023 zo dňa 19. 03. 2024 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 30,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdnej exekútorky.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2156/2023 zo dňa 19. 03. 2024 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). K dôvodom uvádzaným povinným vyššia súdna úradníčka poukázala napríklad na nález pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31 vyslovil: „...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal“ (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05. 08. 2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. V opačnom prípade by exekučný súd pôsobil ako súd tretej inštancie (konajúci o opravnom prostriedku), uvedené skutočnosti exekučný súd nie je oprávnený skúmať a tieto ani nemôžu byť namietané v návrhu na zastavenie exekúcie (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil vyhlásením konkurzu, zlou finančnou situáciou ktorá predchádzala vyhláseniu konkurzu na jeho majetok, namieta vznik dlhu ešte v roku 2012, k čomu dôvodí, že predmetná pohľadávka, trovy konania 1.724,70 Eur je vymáhaná nezákonne, nakoľko sa jedná o starý dlh, ktorý vznikol ešte pred vyhlásením konkurzu, resp. pred oddĺžením povinného; pohľadávka mala byť prihlásená do konkurzu, ako aj namieta, že sa jedná o pohľadávku Advokátskej kancelária Gallo, s.r.o., a nie oprávneného. Úvodom vyššia súdna úradníčka poukázala na exekučný titul, na základe ktorého sa vymáha predmetná pohľadávka: Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 4Csp/10/2018, zo dňa 05. 05. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2021 a sa stalo sa vykonateľné dňa 06. 06. 2021. Ako je zrejmé z tohto
uznesenia: „Výška náhrady trov konania súdu v prvej inštancii priznaná žalobkyni voči žalovanému výrokom II. rozsudku pre uznanie nároku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4Csp/10/2018 -205 zo dňa 25. 09. 2020, je 1.724,70 eur.“ Z odôvodnenia uznesenia - exekučného titulu v bodoch č. 2, 3. je zrejmé, že Okresný súd Kežmarok vydal v predmetnej veci dňa 25. 09. 2020 Rozsudok pre uznanie nároku č. k. 4Csp/10/2018 - 205, ktorým výrokom I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 8.112,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.112,66 eur od 03. 02. 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobkyne: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške. Rozsudok pre uznanie nároku Okresného súdu Kežmarok vydaný sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou zo dňa 25. 09. 2020, č. k. 4Csp/10/2018 -205 nadobudol vo výroku I. právoplatnosť dňa 05. 12. 2020, vo výroku II. dňa 22. 12. 2020 a stal sa vykonateľným dňa 09. 12. 2020. Exekučný súd ešte v rámci skúmania predpokladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že Okresný súd Prešov Uznesením sp.zn. 3OdK/167/2020, ktoré bolo vyhlásené dňa 27. 07. 2020 v Obchodnom vestníku č. 143/2020, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX. XX. XXXX (povinný). Súd oddĺžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oznamom o zrušení konkurzu sp.zn. 3OdK/167/2020, S1179, vyhláseným dňa 18. 11. 2020 v Obchodnom vestníku č. 222/2020, správca vyhlásil v súlade s § 167v ZKR, že sa konkurz na majetok dlžníka (povinného) končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. S poukazom na § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, vyššia súdna úradníčka konštatovala, že samotný nárok na náhradu trov konania bol oprávnenému priznaný nadobudnutím právoplatnosti výroku II. rozsudku pre uznanie nároku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4Csp/10/2018 -205 zo dňa 25. 09. 2020; výrok II. nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2020. Tento rozsudok pre uznanie bol vydaný, ako aj vo výroku II. nadobudol právoplatnosť po rozhodujúcom dni, teda po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, t.j. po 07/2020. V nadväznosti vyšší súdny úradník vydal predmetný exekučný titul, Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 4Csp/10/2018, zo dňa: 05. 05. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2021 a sa stalo sa vykonateľné dňa 06. 06. 2021. Exekučný titul bol rovnako vydaný, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť po rozhodujúcom dni, po kalendárnom mesiaci v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného: po 07/2020. Z uvedeného dôvodu oprávnený (KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.) nemohol predmetnú pohľadávku: trovy konania vo výške 1.724,70 Eur prihlásiť do konkurzu, keďže nárok na trovy konania bol priznaný po rozhodujúcom dni, ako aj samotné trovy konania boli vyčíslené exekučným titulom po rozhodujúcom dni, ako je už uvedené. V čase vyhlásenia konkurzu v Obchodnom vestníku: 27. 07. 2020, ešte nebolo oprávnenému známe rozhodnutie, ktorým má byť priznaný nárok na náhradu trov konania (rozsudok pre uznanie nároku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4Csp/10/2018 -205, zo dňa 25. 09. 2020); oprávnenému už vôbec nemohlo byť známe, kedy takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, ako ani nebolo oprávnenému známe samotné rozhodnutie o určení výšky trov konania (exekučný titul). V uvedenej súvislosti vyššia súdna úradníčka poukázala napríklad na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 454/2021-56 zo dňa 03. marca 2022. V danej veci tak neboli zistené dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné - nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil opätovne tým, že oprávnený vymáha trovy konania, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok a vznikli z konania, ktoré malo byť zastavené. Má preto za to, že exekúcia je nezákonná. Nie je jeho vinou, že súd rozhodol až 05. 05. 2021 o trovách právneho zastúpenia za dlh, ktorý defacto už od 27. 07. 2020 nebol procesne vymáhateľný žiadnym súdom SR, nakoľko bol oddlžený. Oprávnený si mal svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu a pokiaľ tak neurobil, jeho konanie nemôže požívať právnu ochranu.
3. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.
4. Výzvou zo dňa 29. 07. 2024 súd prvej inštancie dal možnosť oprávnenému vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu veci, keď pri posúdení podanej sťažnosti, v rámci skúmania procesných podmienok, sťažnostný súd zistil, že na tunajšom súde na podklade exekučného titulu - uznesenia
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/10/2018 zo dňa 05. 05. 2021, medzi tými istými účastníkmi, už prebiehalo konanie pod sp. zn. 74Ek/1970/2022 o vymoženie sumy 1.724,70 Eur s tým, že návrh na vykonanie exekúcie bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1970/2022 zo dňa 26. 07. 2022 zamietnutý; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 08. 2022. V rámci rozhodovania o sťažnosti tak sťažnostný súd bude na uvedenú skutočnosť prihliadať a bude aplikovať zákonné ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP a § 230 CSP. Oprávnený na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagoval.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 08. 2023 sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia sumy 1.724,70 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/10/2018 zo dňa 05. 05. 2021, vykonateľné dňa 05. 05. 2021. V zákonom stanovenej lehote povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodla vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením, voči ktorému podal povinný sťažnosť.
15. Sťažnostný súd skôr, ako začal skúmať opodstatnenosť argumentácie povinného uvedenej v podanej sťažnosti, zisťoval v zmysle § 161 ods. 1 CSP v spojitosti s § 200 Exekučného poriadku, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku, na použitie ktorého odkazuje v § 200 Exekučný poriadok. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicata) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania (§ 61 a nasl. CSP) a iné.
16. Prekážka rozhodnutej veci (rei iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).
17. Ako už súd prvej inštancie uviedol vyššie, v predmetnej veci sa vykonáva exekúcia v prospech oprávneného voči povinnému na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.724,70 Eur s trovami exekúcie, a to na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/10/2018 zo dňa 05. 05. 2021, vykonateľné dňa 05. 05. 2021.
18. Na základe vykonanej lustrácie súd zistil, že medzi rovnakými účastníkmi bolo v minulosti vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 74Ek/1970/2022, kde exekučným titulom bolo uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4Csp/10/2018 zo dňa 05. 05. 2021, vykonateľné dňa 05. 05. 2021, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1.724,70 Eur s trovami exekúcie.
19. Lustráciou v obchodnom vestníku ku dňu rozhodovania o podanej sťažnosti sťažnostný súd nezistil, že by bolo rozhodnuté o zrušení oddlženia povinného.
20. Vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či sa nejedná o konanie zaťažené prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní je takýmto predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.
21. Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 74Ek/1970/2022 zo dňa 26. 07. 2022, právoplatným dňa 12. 08. 2022, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu spočívajúcom v oddlžení povinného uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/167/2020 zo dňa 20. 07. 2020 a s konštatovaním, že „vymáhaný nárok, t.j. vyčíslený nárok na náhradu trov súdneho konania, vyplývajúci z rozsudku pre uznanie nároku v spojení s rxekučným titulom vznikol pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 27. 06. 2020), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.“ Uvedené rozhodnutie má všetky dôsledky právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a pokiaľ súd právoplatne posúdil, že je daná prekážka, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (oddlženie povinného), nemožno takýto záver súdu zvrátiť opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie bez zmeny skutkových okolností prípadu (napr. že by bolo rozhodnuté o zrušení oddlženia povinného). Ak oprávnený nesúhlasil so záverom súdu v konaní sp. zn. 74Ek/1970/2022 mal a mohol voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podať sťažnosť, o ktorej by rozhodoval sudca. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd dospel k záveru, že uznesenie sp. zn. 74Ek/1970/2022 zo dňa 26. 07. 2022 predstavuje prekážku rozhodnutej veci, ktorú toho času možno hodnotiť ako neodstrániteľnú, a teda je vylúčené, aby si
oprávnený v novom exekučnom konaní uplatnil k vymoženiu pohľadávku, ktorá bola v inom exekučnom konaní posúdená ako dotknutá oddlžením povinného, a tým nevymáhateľná v exekúcii.
22. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o potrebe zastavenia predmetnej exekúcie, keď bola zistená existencia neodstrániteľnej prekážky konania spočívajúcej v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni vedeniu tejto exekúcie, a preto sťažnostný súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2156/2023 zo dňa 19. 03. 2024 postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I. tohto uznesenia).
23. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, sťažnostný súd ďalej rozhodol o trovách exekúcie účastníkov konania a súdnej exekútorky.
24. Podľa § 197 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
26. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31. 12. 2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur.
30. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
31. Podľa § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
32. Pokiaľ ide o trovy účastníkov konania (oprávneného a povinného), súd s poukazom na § 199d v spojení s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov exekučného konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II. tohto uznesenia). Súd prihliadol na skutočnosť, že hoci povinný
bol s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli (v rámci návrhu a ani v rámci sťažnosti si náhradu neuplatnil), a preto v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal. Oprávnenému taktiež súd nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že v predmetnej exekúcii bol z procesného hľadiska neúspešným účastníkom, keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel.
33. Pokiaľ ide o trovy súdnej exekútorky, súd prvej inštancie uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. Tu súd prvej inštancie poukazuje na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Pokiaľ ide o samotnú náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199c Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania v zásade vždy, pričom základným pravidlom pre platenie trov súdneho exekútora je ich platenie povinným. Toto pravidlo vychádza zo skutočnosti, že správanie povinného (nesplnenie povinnosti) bolo spravodlivou príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie. V špecifických prípadoch sa však toto pravidlo modifikuje a ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Pre záver o zavinení oprávneného však treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).
34. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec sťažnostný súd konštatuje, že náhradou trov súdnej exekútorky zaviazal oprávneného, ktorý v konečnom dôsledku podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne (o existencii prekážky „res iudicata“ musel mať vedomosť), a teda mu je nutné pričítať dôvod zastavenia exekúcie. Ohľadom výšky náhrady, súd vychádzal z predloženého vyúčtovania, z § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie patrí súdnej exekútorke náhrada výdavkov a ďalej z toho, že exekúcia proti povinnému bola zastavená z dôvodu, ktorý existoval už v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd výrokom III. tohto uznesenia priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,-Eur (t.j. 50 % zo sumy 60,-Eur) s poukazom na § 22 ods. 1 a 2 v spojení s § 30b vyhlášky. Náhrada trov exekúcie súdnej exekútorky predstavuje sumu vo výške 30,-Eur, ktoré je oprávnený povinný nahradiť súdnej exekútorke v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).