Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v spore žalobcu: Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya Kremnica, so sídlom ul. Československej armády 234, 967 01 Kremnica, IČO: 00606987, zastúpeného JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, so sídlom Jiráskova 21, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: GENERIX, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36172243, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 4.708,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.06.2013, č. k. -326, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.01.2020, č. k. -350, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.06.2013, č. k. -326, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.01.2020, č. k. -350, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.: , p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 28.06.2013, č. k. -326 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.01.2020, č. k. -350 (teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn.: ), zamietol žalobu o zaplatenie 4.708,91 Eur s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 1.250,74 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 4.708,91 Eur s príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalovaný bol v roku 2009 účastníkom exekučných konaní EX 33/2009 vedených na Exekútorskom úrade súdneho exekútora P.. K. B., so sídlom v Banskej Bystrici, v ktorých sa ako oprávnený domáhal od žalobcu ako povinného plnenia z platobného výmeru č. XXX/XXXX z 21.10.2002 v čiastke 423,95 € (12.752,-Sk) a plnenia z platobného výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2009 o čiastke 3.134,83 € (94.440,-Sk), pričom oba tieto platobné výmery vydal správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA družstevná poisťovňa v konkurze. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 22.9.2010, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 1.12.2010, v ktorých rozhodnutiach sa konštatuje, že vyššie uvedené platobné výmery sú nulitný akt, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň ako by neexistoval. Platobný výmer č. XXX/XXXX a č. 862/2002 nevydala Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa, vydal ich správca konkurznej podstaty, ktorý však nebol oprávnený vydávať platobné výmery, preto tieto výmery treba pokladať za nulitné akty. Čo sa týka Zmluvy o postúpení pohľadávok, táto zmluva je neplatná a to minimálne v časti postúpenia pohľadávok patriacich žalobcovi z dôvodu, že postúpiť pohľadávky zaniknutej zdravotnej poisťovne mohla postúpiť len zdravotná poisťovňa. Žalovaný takýmto spôsobom nadobudol finančné prostriedky, na ktoré nemal nárok.

3. Žalovaný žiadal, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol. Uviedol, že čo sa týka platnosti platobných výmerov, poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom v exekúciách sp. zn. -57 a sp. zn. -55, ktorými rozhodol o námietkach žalobcu ako povinného a to tak, že námietky zamietol a mal za to, že tieto platobné výmery sú riadnymi exekučnými titulmi. Čo sa týka namietanej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, žalovaný niekoľkokrát poukázal na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2011, kde Najvyšší súd SR zamietol žalobu Všeobecnej zdravotnej poisťovne o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. DK R zo dňa 18.12.2012 považuje žalovaný za nezákonné a v tejto veci podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou i na preskúmanie zákonnosti postupu pred jeho vydaním. Rozhodnutie Úradu vôbec nezohľadňuje rozsudok Najvyššieho súdu SR týkajúci sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný predmetnú pohľadávku voči žalobcovi nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, pričom mu boli postupne odovzdané platobné výmery, ktoré sa stali podkladom pre exekučné konanie, v ktorom došlo k vymoženiu predmetu exekúcie. Platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky bola skonštatovaná aj v odôvodnení rozhodnutí NS SR sp. zn.: a sp. zn.: . Súd prvej inštancie mal preto za to, keďže exekúcia bola vykonaná na základe právoplatných exekučných titulov a tieto tituly (platobné výmery) boli predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola plnením, nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie preto s poukazom na citované právoplatné rozhodnutia NS SR, ako aj citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle (teraz ).

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý má zato, že súd prvej inštancie v danej veci síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak dôkazy nesprávne vyhodnotil, resp. na ne neprihliadal. Nebral do úvahy odkazy na žalobcom poukazovanú platnú legislatívu a následne nesprávne rozhodol. V období pred vydaním platobných výmerov č. 861/2002, č. 862/2002 žalobca voči Perspektíve družstevnej zdravotnej poisťovni v konkurze (ďalej aj ako „úpadca“) evidoval nepatrnú čiastku na neodvedenom poistnom. Úpadca žalobcovi túto nepredpísal k úhrade zrejme dôvodne, nakoľko mal vedomosť, že mu úpadca dlhuje za služby poskytnuté jeho klientom cca 3 mil. Sk, o čom bola súdu prvej inštancie predložená prihlášku do konkurzného konania. Platobné výmery č. 861/2002 a č. 862/2002 vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktoré považuje žalobca za nulitné právne akty, pohľadávku na poistnom znásobili o poplatok z omeškania. Následne takto „upravené pohľadávky“ boli postúpené na právneho predchodcu žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok, hoci podľa nebolo možné postúpiť pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne. Ako je uvedené v v ustanovení zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť špecifikovanú v . Toto citované ustanovenie, ako aj ostatné ustanovenia zákona neupravujú postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania. To znamená, že zdravotná poisťovňa nebola oprávnená podľa postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. V prípade úpadcu pohľadávky postupoval správca konkurznej podstaty, ktorý s odkazom na rozhodnutie Najvyššie súdu SR , ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebol veriteľom ani podľa ani podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní a v jeho právomoci nebolo a nie je postúpenie pohľadávok. Aj z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. DK R zo dňa 18.12.2012, na ktoré súd prvej inštancie vôbec neprihliadal, je zrejmé, že žalovaný ako nadobúdateľ pohľadávok zdravotnej poisťovne je podnikateľom-súkromnou osobou, ktorá nebola zriadená za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Takémuto subjektu práva súkromného neprislúcha právo domáhať sa zaplatenia pohľadávky, ktorá nebola predpísaná zdravotnou poisťovňou. Keby sa tak stalo, pohľadávka prepísaná zdravotnou poisťovňou na návrh súkromnej osoby by nebola použitá na určený účel t. j. na zdravotnú starostlivosť, ale stala by sa súkromným vlastníctvom podnikateľa.

Žalovaný teda prijal plnenie na základe platobných výmerov č. 861/2002 a č. 862/2002, ktoré neboli predpísané zdravotnou poisťovňou Perspektíva DZP. Platobné výmery vydal správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý nebol k takémuto úkonu oprávnený. Podľa uznesenia NS SR z 23.06.2011, sp. zn.: Cdo 11/2011 správca konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žaloby, opravné prostriedky) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc správcovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Jedná sa o nulitné akty, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne, ako keby neexistovali. Napriek tejto skutočnosti pohľadávku, ktorá nebola zabezpečená právne relevantným spôsobom, postupca (spoločnosť ZH KREDIT) previedol zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.9.2006 na žalovaného (postupníka). V tejto súvislosti poukazuje žalobca na ustanovenie , ktoré za splnenia podmienok uvedených v tomto zákone (písomný súhlas ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií po predchádzajúcom súhlase správnej rady príslušnej poisťovne) umožňovalo postúpiť zdravotnej poisťovni pohľadávku na poistnom, pohľadávku na poplatku z omeškania ....atď., okrem pohľadávok zrušenej zdravotnej poisťovne. Uvedené znamená, že ak bola zdravotná poisťovňa zrušená (tak ako PERSPEKTÍVA DZP), nebola podľa oprávnená predmetné pohľadávky postúpiť vôbec. Zároveň žalobca v tejto súvislosti poukazuje na článok II. bod II.2 zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorom postupca vyhlasuje, že pohľadávky nie sú zaťažené právami tretích osôb. Jedná sa o vyhlásenie, ktoré je v rozpore s platným právom. Pretože pohľadávky predstavovali dlhy vzniknuté z práva verejného a dispozičné právo s nimi patrilo len zdravotnej poisťovni. Navyše žalovaný nadobudol pohľadávku žalovaného podľa čl. I bod 1.5 č. 12 zmluvy o postúpení pohľadávok bezodplatne. To znamená, že si prisvojil práva na plnenie z verejných finančných prostriedkov bez toho, aby vynaložil čo i len minimálnu protihodnotu za ich postúpenie. Tým získal titulom postúpenej bezodplatnej pohľadávky verejné financie určené na zdravotnú starostlivosť do svojho súkromného vlastníctva. Pritom samotná zmluva o postúpení pohľadávok konštatuje, že sa jedná o pohľadávky ťažko vymožiteľné, resp. nedobytné. Žalovaný teda tieto nadobudol nie dobromyseľne, ale s rizikom, že ich v budúcnosti nemusí získať. Súd prvej inštancie potom v citácii nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný získal právo na plnenie odplatne, a teda dobromyseľne, čo mu dáva právo na právnu ochranu, ktorá nemôže byť dotknutá ani prípadnými chybami konkurzného konania. Predmetom konania bolo plnenie, ktoré žalovaný nadobudol z finančných prostriedkov verejného zdravotníctva, ktoré boli z exekúcie vyňaté, t. j. z finančných prostriedkov zaplatených na verejné zdravotníctvo klientmi Spoločnej zdravotnej poisťovne. Žalobca poukazuje na uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k.: -75 zo dňa 6.10.2009, v ktorom sa konštatuje, že podľa ustanovenia pís. e) o Štátnej pokladnici bola Spoločná zdravotná poisťovňa klientom Štátnej pokladnice, pričom svoje finančné prostriedky bola povinná viesť výhradne na účte v Štátnej pokladnici. Podľa uvedeného zákona finančné prostriedky na účte klienta nepodliehajú výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu. Súd prvej inštancie ani tento dôkaz nevyhodnotil správne, keď uviedol že exekúcia 19/2009 bola zastavená len v tej časti, v ktorej bola pohľadávka z exekúcie vyňatá. Pritom opomenul tú skutočnosť, že práve táto pohľadávka bola pririeknutá žalovanému (t. j. oprávnenému) a tento ju žalobcovi odmietol vydať, odvolávajúc sa na skutočnosť, že reparácia v rámci exekučného konania nie je možná. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný nadobudol finančné prostriedky určené pre žalobcu vo výške spolu 3.558,12 Eur bezodplatne a v rozpore s platným právom. Uplatnením nároku v exekučnom konaní žalobcovi pôsobil škodu 1150,78 Eur. Žalobca žiada, aby odvolací súd po prejednaní veci v rozsahu podaného odvolania rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.708,91 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania počítanom vo výške 9% ročne zo sumy 4.090,87 Eur od 17.4.2009 do zaplatenia a zo sumy 618,04 Eur od 26.06.2009 do zaplatenia a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ods. l, ods. 2, , ( účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.12.2023, o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich zákonní zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne a právne správny a preto ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ).

8. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a pre dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania. Žalobca v odvolaní neuvádza také podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza ešte nasledovné.

9. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.708,91 eur a príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal z titulu, že proti nemu boli na základe platobných výmerov spoločnosti Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze č. XXXXXXX a XXX/XXXX z 21.10.2002, ktoré vydal správca konkurznej podstaty úpadcu, vedené exekučné konania na Exekútorskom úrade súdneho exekútora P.. B., pod sp. zn. EX 19/2009 a EX 33/2009. Exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky v celom rozsahu. Žalobca uvádzal, že na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, sú potom predmetné platobné výmery nulitné akty, a preto výkon rozhodnutia na základe takéhoto platobného výmeru je neprípustný. Žalobca sa z uvedeného dôvodu domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sa na úkor žalobcu v exekučnom konaní bezdôvodne obohatil a to tým, že všetky peňažné pohľadávky boli od žalobcu vymožené bez právneho dôvodu, bez exekučného titulu.

10. Súd prvej inštancie dospel k svojmu záveru o zamietnutí žaloby na základe vykonaného dokazovania, z výsledkov ktorého vyplynulo, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zároveň uviedol ako dospel k uvedenému záveru.

11. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa veta prvá musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

12. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení konštruované ako plnenie, ktorý sa má vydať. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v ). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (por. rozhodnutie NS SR, sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v predmetnom prípade neboli naplnené zákonné znaky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže tento nezískal peňažné plnenie protiprávnym spôsobom, ale podľa odvolacieho súdu jeho nárok existoval v hmotnom práve, a preto potom nemohol súd prvej inštancie priznať žalobcovi nárok na jeho vydanie.

13. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania v prejednávanej právnej veci nie je pohľadávka na poistnom z neodvedeného preddavku, nedoplatok na poistnom podľa osobitného predpisu ani úrok z omeškania a pohľadávky z nezaplatenej úhrady za neodkladnú starostlivosť. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. , ktoré malo vzniknúť v dôsledku toho, že žalovaný získal plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol (exekučný titul bol vyhlásený za nulitný). Nejde teda o vzťah zo zdravotného poistenia (teda o verejnoprávny vzťah), ale o občianskoprávny vzťah (právo na vydanie bezdôvodného obohatenia).

14. Žalobca v podanom odvolaní namietal v prvom rade platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola pohľadávka postúpená zo strany správcu konkurznej podstaty na žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu spol. ZH Kredit s. r. o.. Tieto jeho námietky však nie sú dôvodné.

15. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že otázka platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej aj ako „DZP“) P.. K. A. a spoločnosťou ZH Kredit, s. r. o., ktorej neplatnosť namietol žalobca, už bola opakovane riešená v iných konaniach. Žalobca namietal, že nie je možné postúpenie pohľadávky vzniknutej v oblasti verejného práva na súkromnú osobu - podnikateľa. Zároveň tvrdil, že správca konkurznej podstaty nemohol predmetné pohľadávky postúpiť z dôvodu, že tieto zo zákona prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, pričom v tejto súvislosti sa odvolával najmä na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 11.11.2016 č. k. DK /R v skutkovo obdobnej veci.

16. Vo vzťahu k uvádzanému rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ktorého predmetom bolo predovšetkým posúdenie otázky, či spol. ZH Kredit s. r. o. je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade), odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o totožnú situáciu, nakoľko v prejednávanej veci už boli predmetné pohľadávky riadne vymožené v rámci exekučného konania, ktoré bolo začaté na návrh právneho predchodcu žalovaného spol. Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze ako oprávneného, pričom v tomto konaní podal žalobca ako povinný námietky na totožnom právnom a skutkovom základe ako v prejednávanej veci, o týchto námietkach rozhodol dňa 13.06.2008 Okresný súd Žiar nad Hronom, uznesením č. k.: -55, ktorým námietky povinného proti exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 190/2002 zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2008. Exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky s príslušenstvom. Obdobne postupoval aj v konaní vedenom pod sp. zn.: . Tieto rozhodnutia, ktoré boli vydané príslušným súdom v exekučnom konaní, však odvolací súd nie je oprávnený skúmať a pokiaľ sa žalobca domnieva, že mu v dôsledku postupu a rozhodnutiu súdu v exekučnom konaní vznikla škoda, má právo uplatniť si tento nárok v samostatnom konaní (por. rozhodnutie NS SR sp. zn.: ).

17. V rámci speňažovania konkurznej podstaty DZP boli dňa 07.07.2005 podpísané tri zmluvy o postúpení pohľadávok medzi DZP ako postupcom a spoločnosťou ZH Kredit ako postupníkom. Predmetom prvej zmluvy bol súbor pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam v objeme 1 929 982,40 Eura. Predmetom druhej zmluvy bol súbor pohľadávok voči platiteľom poistného na dlžných poistných na zdravotné poistenie a poplatkov z omeškania v objeme 38.812.129,09 Eura a predmetom tretej zmluvy bola pohľadávka DZP voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s..

18. Pohľadávky DZP voči žalobcovi boli postúpené na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 na spoločnosť ZH Kredit s. r. o.. Pred samotným postúpením bolo vydané opatrenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.06.2005 (právoplatné a vykonateľné dňa 29.06.2005), ktorým konkurzný súd odsúhlasil uvedený odpredaj pohľadávok. Následne dňa 29.09.2006 boli uvedené pohľadávky postúpené na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo spoločnosti ZH Kredit na žalovaného.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že platnosť všetkých troch zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretá medzi správcom konkurznej podstaty DZP a spol. ZH Kredit s. r. o. bola zo strany VšZP napadnutá v súdnych konaniach, pričom ani v jednom z nich táto nebola úspešná a žiadna z týchto zmlúv nebola vyhlásená za neplatnú. S posúdením otázky platnosti predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky vysloveným opakovane Najvyšším súdom SR sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (rozhodnutie NS SR sp. zn.: , sp. zn.: ).

20. Na Krajskom súde v Bratislave bolo vedené konanie vedené pod sp. zn. o určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam v celkovej výške 1 929 982,40 Eura. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 13.10.2011 (právoplatným dňom 05.12.2011) zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -249 zo dňa 12.02.2009 tak, že žalobu o určenie neplatnosti tejto zmluvy zamietol. Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR aj vo veci vedenej pod sp. zn.: zo dňa 21.07.2011. Navyše sa k tejto otázke vyjadroval nielen Najvyšší súd SR, ale aj Ústavný súd SR, ktoré oba súdy opakovane vo svojich rozhodnutiach uviedli, že v zmysle ZoKV zaradí správca konkurznej podstaty do súpisu konkurznej podstaty každú vec, pohľadávku, alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do podstaty, i keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patria. Osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty, je oprávnená podať excindačnú žalobu na základe toho, že vec, pohľadávka, alebo právo boli správcom konkurznej podstaty pojaté do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Zapísané veci, pohľadávky a ďalšie práva, o ktorých sú pochybnosti, či do podstaty skutočne patria, môžu byť zo súpisu konkurznej podstaty vylúčené len na základe rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie veci, pohľadávky alebo práva zo súpisu podstaty podanej proti správcovi konkurznej podstaty. Iné súdne rozhodnutia, vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty bez ďalšieho neodôvodňujú. Je nesporné, že nároky na poistné na zdravotné poistenie, vrátane úrokov, majú charakter pohľadávok vyplývajúcich z verejného práva, a nie sú nárokmi z práva súkromného. Ich charakter sa nezmenil ani postúpením pohľadávky na iný subjekt. Aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS pod č. 8/2005) nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonávala určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Teda charakter týchto pohľadávok zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Postúpením pohľadávky sa nemení dlžníkovo postavenie, jej účelom je, aby došlo k zmene na strane veriteľa, a nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Charakter pohľadávky z práva verejného sa teda nezmenil tým, že sa pohľadávka postúpila na iný subjekt. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na to, že tieto pohľadávky voči žalobcovi nemohli prejsť ani na VšZP, keďže z ustanovení § 34 ZoZP, ako i z ustálenej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 6/2003 a sp. zn. Sž-o-KS 81/03) vyplýva, že samotným zrušením DZP ešte nedošlo k automatickému prechodu pohľadávok a záväzkov na všeobecnú poisťovňu, resp. na inú poisťovňu, ktorá prevzala jej poistencov. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že pohľadávky DZP boli postúpené na spoločnosť ZH Kredit a následne na žalovaného v súlade s platným právnym poriadkom, a preto odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nemôžu obstáť.

21. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že prijatým peňažnej sumy vymoženej v exekúcii na základe neplatných platobných výmerov došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je tento povinný vydať, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje a uvádza nasledovné: Bezdôvodným obohatením môže byť aj plnenie prijaté (resp. v danej veci vymožené) na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené (bolo vyhlásené za nulitné). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Pokiaľ sa ten, čo plnil na základe povinnosti mu uloženej súdom (prípadne iným orgánom) domáha vrátenia tohto plnenia, dôvodnosť jeho požiadavky potom závisí od toho, či podľa hmotného práva (bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré bolo zrušené) plnil povinnosť, ktorú skutočne mal. Túto otázku musí súd riešiť ako otázku predbežnú.

Vyhlásením rozhodnutia, na základe ktorého sa plnilo za nulitné, dochádza k bezdôvodnému obohateniu (z dôvodu, ktorý odpadol) len v tom prípade, ak právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda podľa hmotného práva takáto povinnosť neexistovala. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že hmotnoprávny nárok žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) na vymožené plnenie existoval. Keďže žalovanému bola uhradená pohľadávka, na ktorú mal hmotnoprávny nárok, tento sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Pokiaľ ide o samotný nárok právneho predchodcu žalovaného DZP, žalovaný v konaní preukázal existenciu tohto nároku, nakoľko predložil súdu listinné dôkazy - výpisy vydané právnym predchodcom, z ktorých tento záväzok jednoznačne vyplýva. Odvolací súd poukazuje aj na to, že práve na základe takýchto výpisov sa bežne v praxi aj vydávali resp. vydávajú platobné výmery. Je nesporné, že žalobca v rozhodnom období zamestnával zamestnancov, za ktorých bol v zmysle vtedy platného zákona povinný platiť odvody na poistné, teda je nesporné, že v tomto období mu zákonná povinnosť vznikla a je taktiež, že žalobca bol v tomto období v omeškaní s platením poistného za svojich zamestnancov právnemu predchodcovi žalovaného, čo napokon ani sám žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní nepoprel. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania vzniká priamo zo zákona, zdravotná poisťovňa formou platobného výmeru ( ), ktorý je individuálnym aktom príslušného správneho orgánu, len „deklaruje“ túto povinnosť, pričom zároveň takéto rozhodnutie má charakter exekučného titulu, na základe ktorého môže dôjsť k vymoženiu pohľadávky oprávneného v prípade, ak si povinný nesplnil dobrovoľne svoju povinnosť. Vyhlásením týchto platobných výmerov za nulitné teda nedošlo k zániku povinnosti žalobcu zaplatiť poistné, resp. poplatok z omeškania z nezaplateného poistného na zdravotné poistenie. Platobný výmer zdravotnej poisťovne má povahu deklaratórneho rozhodnutia (iba deklaruje povinnosť, ktorá vznikla ex lege pred jeho vydaním), a nie konštitutívneho rozhodnutia. Preto v prejednávanej veci nemá žiadny vplyv na existenciu záväzku žalobcu voči žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi, skutočnosť, že platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne sú nulitné akty, ktoré nikoho nezaväzujú a hladí sa na ne ako keby neexistovali. Hmotnoprávny nárok voči žalobcovi na úhradu poistného a prípadných sankcií existoval bez ohľadu na existenciu platobných výmerov. Ani v tomto smere preto námietky žalobcu v odvolaní nie sú opodstatnené.

22. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že predmetné pohľadávky boli podstúpené bezodplatne, (a podľa žalobcu teda v rozpore s dobrými mravmi), odvolací súd uvádza, že ak by tomu tak aj bolo (čo však v konaní preukázané nebolo), teda ak by bolo predmetné postúpenie bezodplatné, takýto postup nie je protiprávny a nemôže zakladať ani rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. a nasl. zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať označenie zmluvných strán (postupcu a postupníka), vymedzenie postupovanej pohľadávky a musí v nej byť vyjadrená vôľa zmluvných strán smerujúca k zmene v osobe veriteľa postupovanej pohľadávky (por. napr. R 16/2004, rozhodnutie NS ČR z 22. marca 2006, sp. zn. a z 28. júna 2006, sp. zn. , uverejnených v časopise Soudní judikatura č. 8, ročník 2006, pod číslom 110, a č. 12, ročník 2006, pod číslom 171). Dohoda o tom, či je pohľadávka postupovaná odplatne, či bezodplatne, nie je zákonom stanovenou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky ( ). Keďže požiadavku odplatného postúpenia pohľadávky nevyžaduje ako podmienku jej platnosti, pričom možnosť odplatného postúpenia pohľadávky výslovne upravuje len z hľadiska zodpovednosti postupcu v ustanovení ako výnimku z pravidla, je potom nepochybne možné uzavrieť aj bezodplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky a takto uzavretá zmluva nemôže byť pre jej bezodplatnosť uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.

23. Záverom odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtechová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M .

24. Napokon odvolací súd pre úplnosť v súvislosti so žiadosťou žalobcu, aby odvolací súd v danej veci pripustil dovolanie v zmysle , pretože podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, poukazuje na to, že v súlade s požiadavkou okamžitej použiteľnosti ustanovení ( ) na toto konanie s účinnosťou od 1.6.2015, je už pripustenie dovolania podľa v tomto odvolacom konaní, vylúčené. Odhliadnuc od toho by však vzhľadom na obsah žalobcom vymedzených právnych otázok, ktoré nemajú konkrétnu súvislosť s predmetom tohto konania a ich zodpovedanie by tak nemohlo mať v tomto spore význam, na pripustenie takéhoto dovolania nebol dôvod.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l, ods. 3, ods. l , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie.

27. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému patrí náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodol odvolací súd postupom podľa ustanovenia ods. l, v spojení s . V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).