Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-44-2026.pdf
PDF · 125.53 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/44/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Evarist Zuzan, advokát so sídlom Laurínska 194/43, 976 32 Badín, IČO: 45 028 273, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 9.710 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 9.710 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne zo sumy 9.710 Eur od 01.04.2026 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.4.2026 ako súdu príslušnému na upomínacie konanie domáhala toho, aby tento súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 9.710 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15% ročne z dlžnej sumy od 01.04.2026 až do zaplatenia a to na tom základe, že žalobkyňa uzatvorila dňa 06.07.2017 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere (Zmluva o úvere). Listom zo dňa 30.03.2021 právny predchodca žalovaného oznámil žalobkyni, že pohľadávka banky zo Zmluvy o úvere bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/CE zo dňa 23.03.2021 postúpená žalovanému. Predmetnému oznámeniu predchádzala výzva právneho predchodcu žalovaného zo dňa 17.12.2020, ktorou právny predchodca žalovaného oznámil žalobkyni, že pohľadávka banky je splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace a výška jej splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 17.12.2020 sumu vo výške 13.991,44 Eur. V období po údajnom postúpení pohľadávky, v mylnom domnení, že žalovaný je jej oprávneným veriteľom, poukázala žalobkyňa na účet žalovaného sumu v celkovej výške 9.710 Eur v období od apríla 2021 do januára 2026. Právnym základom pre prijatie platieb od žalobkyne mohla byť jedine platná a účinná zmluva o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o postúpení je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná, a to z viacerých, samostatných dôvodov. Primárnym dôvodom je, že postúpeniu celej pohľadávky nepredchádzalo platné predčasné zosplatnenie úveru. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, predmetom postúpenia na nebankový subjekt môže byť len pohľadávka, ktorá je v čase postúpenia splatná. Aby sa celá pohľadávka stala splatnou, musí byť platne zosplatnená. Judikatúra Najvyššieho súdu SR opakovane potvrdila, že úkon zosplatnenia je platný len vtedy, ak je pre spotrebiteľa určitý, teda ak výzva, resp. oznámenie o zosplatnení obsahuje presnú a nezameniteľnú špecifikáciu konkrétnej omeškanej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala. Všeobecné oznámenie o „dlžnej sume“ bez tejto špecifikácie spôsobuje neurčitosť a absolútnu neplatnosť úkonu zosplatnenia. „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ (Uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024). Súčasne poukázali na ďalšie rozhodnutia NS SR potvrdzujúce správnosť vyššie uvedenej argumentácie. Nakoľko právny predchodca žalovaného tento hmotnoprávny predpoklad nesplnil a konkrétnu splátku nešpecifikoval, úkon zosplatnenia je neplatný a teda aj jej postúpenie na žalovaného je pre rozpor s § 92 ods.8 zákona o bankách neplatné. Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná, a preto sa žalovaný nikdy nestal veriteľom žalobkyne a nemal žiadny právny dôvod na prijatie akéhokoľvek plnenia. Všetky platby v celkovej sume 9.710,- Eur v období od apríla 2021 do januára 2026 predstavujú plnenie bez právneho dôvodu a zakladajú povinnosť žalovaného toto bezdôvodné obohatenie v plnej výške žalobkyni vydať. Žalobkyňa vyzvala žalovaného predžalobnou výzvou na vrátenie bezdôvodného obohatenia v lehote do 31.03.2026. Žalovaný svoj dlh v stanovenej lehote neuhradil, čím sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 01.04.2026, dostal do omeškania a preto žalobkyňa sa dožadovala aj zákonného úroku z omeškania a to vo výške 7,15% ročne počnúc dňom 01.04.2026.
2. Upomínací súd Banská Bystrica ešte pred vydaním platobného rozkazu vyzýval právneho zástupcu žalobkyne výzvou zo dňa 8.4.2026, aby tento predložil výzvu/upozornenie adresované žalobkyni na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, z ktorej bude zrejmé, že neboli splnené podmienky podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, najmä, že žalobkyňa nebola riadne a včas upozornená na možnosť uplatnenia práva veriteľa na zosplatnenie úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, resp. že výzva neobsahovala presnú špecifikáciu konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu celého úveru. Právny zástupca žalobkyne upomínaciemu súdu na predmetnú výzvu oznámil, že žalobkyni nebola zo strany žalovaného žiadna vyššia špecifikovaná výzva nikdy doručená, teda ňou žalobkyňa nedisponuje a z toho dôvodu nie je možné predmetnú výzvu predložiť.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru v predmetnom prípade nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobkyňa ako dlžník uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom dňa 06.07.2017 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5132261512. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 15.000 Eur, celková čiastka spojená s úverom predstavovala 20.036,98 Eur a žalobkyňa z poskytnutého úveru uhradila súhrnom postupcovi a žalovanému sumu v celkovej výške 15.024,15 Eur (postupcovi 5 314,15 Eur a žalovanému 9710 Eur). Oznámením o postúpení pohľadávky podľa ust. § 526 a nasl. OZ oznámil postupca žalobkyni, že pohľadávku banky je možné od doručenia tohto oznámenia splniť výlučne plnením žalovanému, a to v prospech konkrétneho čísla účtu. Žalobkyňa následne po postúpení pohľadávky z postupcu na žalovaného uhrádzala na predmetnú pohľadávku na účet, ktorý jej určil postupca platby, ktoré boli v celom rozsahu zarátané na istinu pohľadávky. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom malo v tomto prípade dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. V prejednávanom prípade totiž nešlo o žiadnu zo situácii v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ, čo žalovaný ozrejmuje nasledovne. „V danom prípade je nesporné, že žalobca čerpal finančné prostriedky, ktoré neplnil riadne a včas. Postupcovi teda vznikla pohľadávka voči žalobcovi, ktorá existuje bez ohľadu na to, či bola, alebo nebola na žalovaného platne postúpená. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že v zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že ani pri hypotetickom stotožnení sa s argumentáciou žalobcu ohľadne toho, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávky voči nemu tak prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením, nakoľko právnym dôvodom prijatia plnenia je pohľadávka zo Zmluvy. Prijaté plnenie nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu – nakoľko týmto dôvodom nie je zmluva o postúpení, ale pohľadávka, ktorá vznikla titulom Zmluvy. Žalobca plnil na účet, ktorý určil postupca ako účet, na ktorý treba plniť za účelom dosiahnutia splnenia pohľadávky.
Žalovaný preto zdôrazňuje, že bez ohľadu na prípadnú neplatnosť postúpenia je potom bez právneho významu, či bol veriteľom postupca, alebo žalovaný, nakoľko dlžník- žalobca plnil na účet, ktorý mu to určil pôvodný veriteľ. Podľa názoru žalovaného akékoľvek plnenie prijaté na účet určený postupcom ako účet, plnením na ktorý dôjde k splneniu pohľadávky (t.j. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) potom nemôže predstavovať plnenie bez právneho dôvodu (právnym dôvodom je pohľadávka zo Zmluvy), ani plnenie z neplatného právneho úkonu (Zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú), ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom zároveň nešlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ani sa žalovaný neobohatil na úkor žalobcu tým, že by za neho bolo plnené to, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca totiž plnil na postupcom určený účet titulom svojho existujúceho záväzku (ktorého existenciu žalobca nerozporuje) – čím mal dosiahnuť splnenie a teda zánik jeho pohľadávky. Pôvodný veriteľ preto postúpenie pohľadávky riadne oznámil žalobcovi a zároveň určil, kam má plniť, aby docielil zánik záväzku. Žalovaný preto zastáva názor, že ním prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením, v ktorej súvislosti žalovaný nad rámec už uvedenej argumentácie poukazuje na nasledovné: Banka určila v oznámení o postúpení účet žalovaného ako „platobné miesto;“ uviedla, že dlžník sa plnením na účet postupníka – žalovaného zbaví svojho dlhu (pohľadávky zo Zmluvy, ktorú nesporne dlžník– žalobca s bankou uzavrel.) Krajské súdy (príkladmo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 25.09.2019, sp. zn. 26Co/164/2018, alebo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31.01.2019, sp. zn. 9Co/85/2018, alebo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 22.04.2020, sp. zn. 24Co/148/2019) v tejto otázke zhodne zastávajú názor, že v takom prípade ide stále o plnenie veriteľovi, nie plnenie tretej osobe – pretože samotné vlastníctvo účtu nezakladá bezdôvodné obohatenie majiteľa účtu, nakoľko zaplatenie istej čiastky žalobcom na účet žalovaného v peňažnom ústave predstavuje dohodnuté platobné miesto s úmyslom plniť podľa zmluvy – a teda ho je nevyhnutné považovať za plnenie druhej zmluvnej strane, v súlade so zmluvou, na dohodnuté platobné miesto (a nie v „prospech“ majiteľa účtu – žalovaného). Žalovaný tak zastáva názor, že jeho účet bol len platobným miestom, plnením na ktoré nastali účinky splnenia dlhu žalobcu v uhradenej časti – nemohlo ísť teda o bezdôvodné obohatenie. Oznámenie banky o postúpení pohľadávky tak bolo určením nového platobného miesta pre plnenie dlhu. Podľa názoru žalovaného je rozhodujúcim, že v danom prípade existoval hmotnoprávny dôvod plnenia
- existoval reálny dlh (pohľadávka zo Zmluvy, existenciu ktorej žalobca nerozporuje), ktorý bol plnením na veriteľom určené platobné miesto uspokojovaný. Právny dôvod plnenia teda je daný, nemôže preto takéto plnenie žalobcom viesť k bezdôvodnému obohateniu (pretože povinnosť žalobcu plniť mala oporu v hmotnom práve). Na podporu svojej argumentácie ohľadne tejto úvahy žalovaný použitím analógie poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 19.12.2023, sp. zn. 14Co/36/2020, bod 21. a nasl.) Žalovaný poukazuje na to, že ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, (ako tomu bolo aj v tomto prípade) a dlžník záväzok plnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje (viď R 46/2009) Platby žalobcu na bankou určený účet predstavovali čiastkové úhrady dlhu a tieto platby znižovali pohľadávku banky. Platby žalobcu teda reálne dlh redukovali, pričom prijaté plnenia boli v rozsahu existujúceho dlhu zo zmluvy o úvere, ktorej existenciu a platnosť žalobca nenamietal (nastali solučné účinky plnenia podľa oznámenia o postúpení) Žalovaný tak konštatuje, že v danom prípade nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol.“ Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila k predmetnému odporu a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedla: „Listom zo dňa 30.03.2021 právny predchodca žalovaného oznámil žalobkyni, že pohľadávka banky zo Zmluvy o úvere bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/CE zo dňa 23.03.2021 postúpená žalovanému. Uvedené oznámenie bolo vykonané podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa predmetného oznámenia pohľadávka banky bola postúpená spoločnosti žalovaného. Žalovaná predpokladá, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/CE zo dňa 23.03.2021 bola uzatvorená v súlade § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako je všeobecne známe podstatou postúpenia pohľadávky je prevod práva na uspokojenie zo záväzkového vzťahu z pôvodného veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) – žalovaného. Je v rozpore s ustanoveniami § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka tvrdenie žalovaného, určení „platobného miesta“ na uspokojenie pohľadávky pôvodného veriteľa. Pôvodný veriteľ teda oznámil žalovanej, že pohľadávka, ktorú voči nej evidoval postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/CE zo dňa 23.03.2021 na žalovaného a oznámil žalovanej číslo účtu nového veriteľa – postupníka, nakoľko postúpením pohľadávky prešli na žalovaného všetky práva a povinnosti z pôvodného veriteľa. Za irelevantnú považujeme teóriu žalovaného o tom, že plnenie žalobkyne na účet žalovaného predstavuje len „dohodnuté platobné miesto s úmyslom plniť podľa zmluvy“. Uvedenému odporujeme celková právna konštrukcia cesie pohľadávok, ktorú bola vykonaná medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Ku všetkým plneniam žalobkyne na účet žalovaného dochádzalo bez platného právneho titulu, pretože žalovaný nebol oprávnený prijímať úhrady na základe „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.07.2017“. Za absolútne nelogickú považujeme domnienku žalovaného, že platby žalobkyne na účet žalovaného „znižovali pohľadávku banky“. Žalovaný totiž nikdy v danom vzťahu nevystupoval ako zástupca akejkoľvek banky, za ktorú by bol oprávnený prijímať plnenia a túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom nepreukazuje. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o rozpore s dobrými mravmi v prípade priznania nároku žalovanej, nakoľko pôvodnému veriteľovi nič nebráni domáhať sa nároku zo zmluvy o úvere voči žalobkyni v osobitnom konaní. Naopak je potrebné poukázať, že konanie žalovaného a pôvodného veriteľ bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s právnymi predpismi, na čo sme poukazovali v odôvodnení žaloby. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, za predpokladu, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/ CE zo dňa 23.03.2021, je neplatným právnym úkonom, z dôvodov, ktoré žalovaná uviedla v žalobe aj akýkoľvek nadväzujúci právny úkon, napr. oznámenie o postúpení pohľadávok je neplatný právny úkon bez právnych účinkov, a akékoľvek plnenie žalovanému je bezdôvodným obohatením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR opakovane judikuje, že za pasívne legitimovaného v sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia treba považovať toho, na koho majetku sa obohatenie prejavilo. Vzhľadom na predložené listiny je to nepochybne žalovaný.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na konanie podľa CSP.
5. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Zvolen ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods.3 resp. v zmysle § 14 ods.3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Okresný súd Zvolen doručil vyjadrenie žalobkyne k predmetnému odporu žalovanému, pričom žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k tomuto vyjadreniu písomne vyjadril a vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Žalovaný považuje za potrebné opakovane uviesť, že ani pri hypotetickom stotožnení sa s argumentáciou žalobcu ohľadne toho, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávky voči nemu tak prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením, nakoľko právnym dôvodom prijatia plnenia je pohľadávka zo Zmluvy. Žalovaný uvádza, že skutočnosť, že žalobca čerpal finančné prostriedky a tieto v zmysle Zmluvy neplnil, nie je v konaní sporná, žalovaný uvedené nenamieta a nerozporuje. Prijaté plnenie žalovaným tak nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu – nakoľko týmto dôvodom plnenia žalobcu (t.j. vôbec vzniku samotnej skutočnosti, že žalobca plnil finančné prostriedky na účet určený postupcom) nie je zmluva o postúpení, ale pohľadávka, ktorá vznikla titulom Zmluvy. Žalobca tak plnil na účet, ktorý určil postupca ako účet, na ktorý treba plniť za účelom dosiahnutia splnenia pohľadávky. Tak i žalobca postupoval. Žalovaný uvádza, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by žalobca plnil na účet postupcu za situácie, kedy sám postupca žalobcu inštruoval na to, aby pohľadávku uhrádzal na účet určený v oznámení o postúpení adresovanom žalobcovi. Žalovaný preto zdôrazňuje, že bez ohľadu na prípadnú neplatnosť postúpenia je potom bez právneho významu, či bol veriteľom postupca, alebo žalovaný, nakoľko dlžník - žalobca plnil na účet, ktorý mu určil pôvodný veriteľ svoj existujúci dlh. Žalovaný trvá na svojej argumentácii ohľadne toho, že priznanie bezdôvodného obohatenia dlžníkovi, ktorý splácal svoju pohľadávku, ktorá preukázateľne existuje, je v rozpore s dobrými mravmi.
Oznámením o postúpení pohľadávky podľa ust. § 526 a nasl. OZ oznámil postupca žalobcovi, že pohľadávku banky je možné od doručenia tohto oznámenia splniť výlučne plnením žalovanému, a to v prospech účtu číslo D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca následne po postúpení pohľadávky z postupcu na žalovaného uhrádzal na predmetnú pohľadávku na účet, ktorý mu určil postupca platby, ktoré boli v celom rozsahu zarátané na istinu pohľadávky. Podľa názoru žalovaného s ohľadom na vyššie uvedené akékoľvek plnenie prijaté na účet určený postupcom ako účet, plnením na ktorý dôjde k splneniu pohľadávky (t.j. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) potom nemôže predstavovať plnenie bez právneho dôvodu (právnym dôvodom je pohľadávka zo Zmluvy), ani plnenie z neplatného právneho úkonu (Zmluva nebola nikdy vyhlásená za neplatnú), ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom zároveň nešlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a ani sa žalovaný neobohatil na úkor žalobcu tým, že by za neho bolo plnené to, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca totiž plnil na postupcom určený účet titulom svojho existujúceho záväzku (ktorého existenciu žalobca nerozporuje) – čím mal dosiahnuť splnenie a teda zánik jeho pohľadávky. Pôvodný veriteľ preto postúpenie pohľadávky riadne oznámil žalobcovi a zároveň určil, kam má plniť, aby docielil zánik záväzku.“ Na základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný predmetnú žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú, pričom si uplatňoval náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Okresný súd Zvolen nariadil termín pojednávania na deň 5.10.2026, pričom pojednával v neprítomnosti žalobkyne za prítomnosti jej právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného za prítomnosti jeho právneho zástupcu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovanej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o splátkovom úvere, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
9. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobkyne zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú písomne podanej žaloby a žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
10. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú ich písomných vyjadrení a žiadajú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
11. Súd z pripojenej Zmluvy o splátkovom úvere zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme dňa 6.7.2017 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 ako bankou a žalobkyňou ako dlžníčkou. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000 Eur s tým, že sa jednalo o spotrebný úver na čokoľvek a ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať pri celkovom počte splátok 96 a dojednaní prvej anuitnej splátky dňa 15.08.2017, výška splátky 208,74 Eur s dátumom poslednej splátky dňa 15.07.2025. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 20.036,98 Eur a bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 7,40% p.a.
12. Súd z pripojeného listinného dôkazu označeného ako výzva zistil, že túto výzvu realizovala Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 17.12.2020 a je adresovaná žalobkyni a v tejto výzve je uvedené, že nakoľko je pohľadávka banky zo zmluvy splatná v celom rozsahu a žalobkyňa je v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, banka jej oznamuje, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 17.12.2020 sumu 13.991,44 Eur a v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
13. Súd z predloženého listinného dôkazu a to Oznámenia o postúpení pohľadávky zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. týmto oznámením zo dňa 30.03.2021 oznamovala žalobkyni, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0215/2021/CE uzatvorenej dňa 23.03.2021 postúpila pohľadávku banky spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia spoločnosti žalovaného. V tomto oznámení je uvedené, že pohľadávku banky je možné od doručenia tohto oznámenia splniť výlučne plnením Postupníkovi a to v prospech presne uvedeného účtu.
14. Súd z pripojeného rozpisu platieb zistil, že žalobkyňa v období od 21.4.2021 do 15.01.2026 uhradila na účet žalovaného celkovú sumu 9.710 Eur.
15. Súd z pripojenej predžalobnej upomienky zistil, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzývala žalovaného touto výzvou zo dňa 18.3.2026, aby žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 9.710 Eur najneskôr do 31.3.2026.
16. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. V zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 23.3.2021 vyplýva, že veriteľ v postavení dodávateľa môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/197/2022).
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653 ako bankou a dlžníkom, t.j. žalobkyňou bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere v písomnej forme dňa 06.07.2017 za podmienok uvedených v predmetnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000 Eur za konkrétne stanovených podmienok so splatnosťou 1. splátky 15.08.2017, počet splátok 96, konečná splatnosť 15.07.2025.
26. Z vykonaného dokazovania vzhľadom na vyššie uvedené ďalej vyplynulo, pričom samotný žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nedoručila žalobkyni v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky a to v zmysle, že upozornila dlžníčku v postavení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva zosplatnenia, pričom samotná žalobkyňa uvádzala, že takáto výzva jej nikdy nebola doručená a žalovaný toto nerozporoval a teda súd vychádzal z toho, že bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie v zmysle vyššie citovaného § neúčinné a nedošlo k splneniu riadneho zosplatnenia predmetného úveru vzhľadom na vyššie zákonné ustanovenia a judikatúru súdov SR.
27. Na základe vyššie uvedeného, nakoľko pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyhlásila sporný úver za predčasne splatný a predmetná Zmluva o splátkovom úvere mala dohodnutú konečnú splatnosť dňa 15.07.2025, postúpenie spornej pohľadávky na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 bolo preto v rozpore s ustanovením § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože predmetom postúpenia nebola pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (konečná splatnosť sporného úveru bola dojednaná na deň 15.07.2025) a postúpenie spornej pohľadávky na žalovaného je preto absolútne neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože podľa § 17 ods.1 č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 17 ods.1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré neboli splnené a teda vzhľadom na vyššie uvedené predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky vo vzťahu k spornej pohľadávke v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.
28. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť plniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní, skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich. Skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
29. Z dôvodu absolútnej neplatnosti postúpenia spornej pohľadávky na žalovaného, z uvedených dôvodov nebol žalovaný oprávnený prijať od žalobkyne plnenia (jednotlivé splátky) určené na splácanie sporného úveru. Z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky nevstúpil žalovaný do postavenia veriteľa vo vzťahu k žalobkyni. Plnenia jednotlivých splátok v období od 21.4.2021 do 15.1.2026 na účet žalovaného spolu v sume 9.710 Eur, ktoré zaplatila žalobkyňa žalovanému za účelom splácania predmetného úveru preto predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods.2 Občianskeho zákonníka).
30. Na základe vykonaného dokazovania a medzi stranami to nebolo ani sporné, že žalobkyňa v období 21.4.2021 do 15.1.2026 zaplatila žalovanému sumu 9.710 Eur z titulu splátok úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 6.7.2017, uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou. Žalovaný nemal vo vzťahu k žalobkyni postavenie veriteľa, preto nebol oprávnený prijať poskytnuté plnenia. Plnenia jednotlivých splátok v období od 21.4.2021 do 15.1.2026 spolu v sume 9.710 Eur, ktoré zaplatila žalobkyňa žalovanému za účelom splácania úveru preto predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods.2 Občianskeho zákonníka), ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni (§ 451 ods.1 Občianskeho zákonníka).
31. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 9.710 Eur.
32. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto žalobkyni vzniklo popri istine aj právo na úroky z omeškania (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie o bezdôvodnom obohatení neupravujú jeho splatnosť, ktorú tak možno stanoviť na základe výzvy (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa vyzývala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia predžalobnou upomienkou zo dňa 18.3.2026, v ktorej dala lehotu žalovanému na zaplatenie sumy 9.710 Eur do 31.3.2026. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením sumy 9.710 Eur od nasledujúceho dňa, t.j. od 01.04.2026. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1. dňu omeškania žalovaného 01.04.2026 predstavovala 2,15% ročne. Žalobkyni tak popri istine vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške 7,15% ročne z priznanej sumy až do zaplatenia.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
34. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
36. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v lehote 60 dní, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).