Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-233-2023.pdf
PDF · 170.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/233/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obvinených A. B. C. a A. B. D., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) a písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, o sťažnosti obvinených A. B. C. a A. B. D.. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.12.2023, sp. zn. 105T/50/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.12.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosti obvinených A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C. a A. B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Trnava rozhodol nasledovne (,,citácia“): ,,I. Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov od 01.06.2023, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponecháva vo väzbe, pretože dôvod väzby naďalej trvá.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 80 ods. 2 Trestného poriadku súd záruku dôveryhodnej osoby manželky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXXX/XXX za ďalšie správanie obvineného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX neprijíma.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 80 ods. 2 Trestného poriadku sa väzba u obvineného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
IV. Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov od 01.06.2023, z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponecháva vo väzbe, pretože dôvod väzby naďalej trvá.
V. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 80 ods. 2 Trestného poriadku Trestného poriadku súd záruku dôveryhodnej osoby partnerky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. XXX/ XX za ďalšie správanie obvineného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX neprijíma.
VI. Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 80 ods. 2 Trestného poriadku súd záruku dôveryhodnej osoby matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXXX/XXX za ďalšie správanie obvineného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX neprijíma.
VII. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 80 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh obvineného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, na nahradenie jeho väzby písomným sľubom obvineného neprijíma.
VIII. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 80 ods. 2 Trestného poriadku sa väzba u obvineného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
IX. Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku sa návrh obvineného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, na nahradenie jeho väzby poskytnutím peňažnej záruky A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. XXX/ XX neprijíma.“
Napadnuté uznesenie samosudca odôvodnil tým, že v priebehu prípravného konania boli vo vzťahu k obvineným A. B. C. (pri žalovaných skutkoch v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ obžaloby) a A. B. D.. (pri žalovaných skutkoch v bodoch 1/, 3/, 4/, 5/ obžaloby) vykonané výsluchy týchto obvinených, ďalej boli realizované výsluchy svedka a poškodeného I. J. D. (pri žalovaných skutkoch v bode 1/ obžaloby), svedkyne a poškodenej G. K., svedka D. G. (pri žalovanom skutku v bode 2/ obžaloby), svedka a poškodeného A. C., svedkyne D. C., svedkyne L. H. (pri žalovaných skutkoch v bodoch 3/ a 4/ obžaloby), splnomocneného zástupcu svedka a poškodeného G. M., N.. D. O. (pri žalovaných skutkoch v bode 4/ obžaloby), svedka a poškodeného D. P. Q. (pri žalovanom skutku v bode 5/ obžaloby). Spáchanie trestnej činnosti pri žalovanom skutku v bode 1/ obžaloby podporujú tiež listinné dôkazy, ktorými sú odpoveď z R. S., N., kde poškodený I. J. D. žiadal od tejto banky vrátenie sumy 900 eur, ktorá bola pripísaná dňa 10.08.2021 na č. účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je obvinený A. B. D.. Pri žalovanom skutku v bode 2/ obžaloby sú súčasťou spisového materiálu aj zmluvy o prevzatí peňazí zo dňa 02.02.2022, zmluva o pôžičke zo dňa 02.02.2022, zmluva o pôžičke zo dňa 02.02.2022 a zmluva o prebratí peňazí zo dňa 25.02.2022. Skutky v bodoch 3/ a 4/ obžaloby v tomto štádiu konania preukazujú aj správa psychiatričky D. R. T., zmluvy uzatvorené so C., N., dokumenty k poskytnutému úveru zo strany G. M. C.. Skutok v bode 5/ obžaloby je nateraz verifikovaný aj ďalšími listinným dôkazmi, predovšetkým výpismi z účtu, úverovými zmluvami s E. S., N., potvrdením o ich vyplatení, s bankou U. S., so C., N., ako aj správou psychiatričky D. R. T.. Spáchanie skutku v bode 5/ obžaloby nateraz podporujú i výpisy z účtu, úverové zmluvy s E. S., N., potvrdenia o ich vyplatení, s bankou U. S., so C., N., správa psychiatričky D. R. T., ako aj ďalšie na vec sa vzťahujúce a v prípravnom konaní získané relevantné listinné dôkazy.
K dôvodom preventívnej väzby obvinených samosudca uviedol, že sa nezmenili ani väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (tzv. preventívnej väzby) u obvinených A. B. C. a A. B. D.. Dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti (väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku) je u obvineného A. B. C. daná negatívnymi charakteristikami jeho osoby. Konkrétne pozitívnou lustráciou v registri trestov, kde má 8. záznamov prevažne majetkového charakteru, pričom v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9T/8/2020 bol obvinený A. B. C. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky, konkrétne od dňa 19.08.2022 do dňa 19.08.2026, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obvinený A. B. C. má záznamy aj v registri priestupkov, keď opakovane spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti, t. j. väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného A. B. D.. je splnená s prihliadnutím na žalovanú trestnú činnosť, z ktorej je dôvodne podozrivý, ako aj pozitívnou lustráciou v registri priestupkov. Uvedený väzobný dôvod je naplnený napriek tomu, že obvinený A. B. D.. doteraz nebol súdne trestaný. Z týchto dôvodov je potrebné poukázať, že uvedené skutočnosti odôvodňujú záver, že obvinení A. B. C. a A. B. D.. budú na slobode naďalej pokračovať v trestnej činnosti, čím sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Samosudca sa zaoberal možnosťou nahradenia väzby u obvinených alternatívnymi inštitútmi, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obvinených A. B. C. a A. B. D.. preto nie je možné v súčasnom štádiu trestného stíhania väzbu týchto obvinených nahradiť žiadnym z inštitútov uvedených v Trestnom poriadku, v preskúmavanej veci vo vzťahu k obvinenému A. B. C. zárukou dôveryhodnej osoby, dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným a pri obvinenom A. B. D.. zárukou dôveryhodných osôb, písomným sľubom obvineného, dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, ani peňažnou zárukou.
Proti tomuto uzneseniu zahlásili, ihneď po vyhlásení uznesenia, sťažnosti obvinení A. B. C. a A. B. D.. (č.l. 1639 spisu), ktorú obvinený A. B. C. odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 1688 spisu) a obvinený A. B. D.. ju odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 1689-1737 spisu).
Obvinený A. B. C. v písomne odôvodnenej sťažnosti namietal (skrátene), že v predmetnej trestnej veci došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, keďže nebol upovedomený o termíne výsluchu A. B. D., ktorý vykonal vyšetrovateľ dňa 07.11.2023 bez upovedomenia obhajcu A. B. C. o tomto výsluchu. Okresný súd sa touto námietkou nezaoberal a vo vzťahu dopadu na väzbu ju teda ani nevyhodnocoval. Takto došlo pritom k situácii, že je potrebné vec vrátiť do prípravného konania, čím vznikajú neodôvodnené a výrazné prieťahy v konaní. Poukazujúc na judikatúru všeobecných súdov ako aj judikatúru ESĽP namietal, že za týchto okolností možno hovoriť o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Taktiež namietal, že súd dostatočne neuvážil a nezohľadnil alternatívne opatrenia ustanovené národným právom. Domnieval sa, že platí, že väzba sa musí nahradiť vždy, ak je to možné, a že v danom prípade to možné je s využitím elektronického monitorovacieho prostriedku, kontrola ktorým sa vykonáva nepretržite a tak by sa dalo zistiť, či obvinený dodržiava uložené povinnosti a obmedzenia. Účel väzby sa dá podľa jeho názoru dosiahnuť jej nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení, najmä uložením zákazu vzdialiť sa z obydlia. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté uznesenie.
Obvinený A. B. D.. v písomne odôvodnenej sťažnosti po úvodnej rekapitulácii doterajšieho konania uviedol (skrátene), že v prvom rade poukazuje na to, že dňa 08.12.2023 podal v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku prvostupňovému súdu žiadosť o prepustenie z väzby, na ktorej argumentáciu v plnom rozsahu odkazuje. Rovnako obhajoba poukazuje na výsluch obvineného dňa 11.12.2023, pričom namietal, že prvostupňový súd sa v napádanom uznesení s touto argumentáciou absolútne nevysporiadal a to ani v minimálnom rozsahu, teda argumentáciu obvineného prvostupňový úplne opomenul. Poukazujúc na odôvodenie uznesenia namietal, že takéto odôvodnenie je čisto formálne, neobsahujúce nijakú konkrétnu argumentáciu týkajúcu sa naplnenia materiálnych podmienok na ponechanie obvineného vo väzbe, napádané uznesenie obsahuje len všeobecné formulácie bez opory v zistenom skutkovom stave alebo v okolnostiach týkajúcich sa osoby obvineného, pričom rovnako úplne opomína argumentáciu obvineného. Podľa jeho názoru napádané uznesenie je tak vo vzťahu k odôvodneniu ďalšieho obmedzovania osobnej slobody nedostatočné, nepreskúmateľné a ústavne neakceptovateľné.
V ďalšom obsiahlo poukázal na slovenskú ako aj zahraničnú judikatúru. Zhŕňajúc uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že je tak právom každého účastníka konania dostať v rozhodnutí o jeho veci odpoveď na každý relevantný argument a teda z rozhodnutia orgánu verejnej moci musí byť zrejmé, že sa vysporiadal s podstatnými otázkami prípadu a dostatočne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia, pričom v opačnom prípade dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Vzhľadom na uvedenú rozsiahlu argumentáciu v žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 08.12.2023 (ktorá nebola predmetom doterajších rozhodnutí o väzbe obvineného) ako i argumentáciu uvedenú na výsluchu dňa 11.12.2023 uzavrel, že prvostupňový súd sa s ňou v nápadnom uznesení nevysporiadal a opomenul ju a rovnako sa tak nevysporiadal s materiálnymi podmienkami väzby v nadväznosti na podanie obžaloby, čím zaťažil napádané uznesenie vadou nezákonnosti, svojvoľnosti, arbitrárnosti a protiústavnosti a preto je dôvodné napádané uznesenie zrušiť v plnom rozsahu.
Obvinený tiež poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým, že rozhodoval o jeho ponechaní vo väzbe po podaní obžaloby a teda nevzal do úvahy súčasné štádium trestného konania, pričom v štádiu konania po podaní obžaloby pre ďalšie trvanie väzby nepostačuje odkázať na rozhodnutia o väzbe v prípravnom konaní tak, ako to urobil prvostupňový súd a teda prvostupňový súd neuviedol a neposkytol obvinenému odôvodnenie k tomu, prečo je potrebné ho ponechať vo väzbe aj po uplynutí 6,5 mesiaca vo výkone väzby, teda aj po podaní obžaloby. Taktiež sa prvostupňový súd nevysporiadal s časom, ktorý uplynul od vzatia obvineného do väzby a teda sa nevysporiadal s tým, či aj po tak dlhom čase prevažuje záujem štátu nad osobnou slobodou obvineného. K uvedenému dodal, že sa nachádza vo
výkone väzby od 01.06.2023, t. j. už 27 týždňov (6,5 mesiaca) a teda v čase po podaní obžaloby je potrebné na dôvodnosť trestného stíhania nahliadať odlišne, ako v čase jeho vzatia do väzby a preto nemožno poukázať len na argumentáciu súdov rozhodujúcich o väzbe v prípravnom konaní. V ďalšom opätovne obsiahlo poukázal na judikatúru, pričom zastával názor, že vzhľadom na uvedené a teda na teóriu tzv. faktoru plynutia času, kedy pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby už pre väzbu nemusia stačiť skutočnosti a okolnosti z času vzatia do väzby, je nevyhnutné, aby sa súdy vysporiadali s plynutím času ako aj so skutočnosťou, že je vo výkone väzby už od 01.06.2023 a teda od času jeho vzatia do väzby už uplynulo viac 6 mesiacov a preto je potrebné posúdiť aj dôvodnosť trestného stíhania s týmto časovým odstupom.
Vzhľadom na povahu skutku namietal, že nie je obvinený z trestnej činnosti páchanej organizovanými (zločineckými) skupinami, dokazovanie je svojim rozsahom priemerné, sú len dvaja obvinení v danej trestnej veci, nie je daný medzinárodný prvok a preto k ďalšiemu trvaniu väzby verejný záujem neprevyšuje nad právom obvineného na osobnú slobodu. Vzhľadom na uvedenú judikatúru opätovne namietal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s tým, že rozhodoval o väzbe po podaní obžaloby a že od času vzatia obvineného do väzby uplynulo už 6,5 mesiaca a je potrebné posúdiť, či sa dôvody na držanie obvineného po tak dlhom čase zintenzívnili alebo zoslabili. K uvedenému nepostačuje len vymenovať v prípravnom konaní vykonané dôkazy a prekopírovať text obžaloby do napádaného uznesenia. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd nijako neodôvodnil, prečo je väzba dôvodná aj po podaní obžaloby, obvinený ani len nevie voči čomu má argumentovať a uplatniť sťažnostné námietky, pretože napádané uznesenie je nepreskúmateľné a neobsahuje nijakú argumentáciu ale len prekopírovaný text obžaloby a odkaz na pôvodné rozhodnutia o väzbe v prípravnom konaní. Konštatovanie prvostupňového súdu že „okresný súd dospel aj u obvineného A. B. D.. k záveru, že dôvodnosť podozrenia, že obvinený A. B. D.. spáchal skutky sa rovnako vo veci doposiaľ vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nevylúčila do takej miery, že by to malo relevantný vplyv na materiálnu stránku pre väzobné stíhanie obvineného A. B. D..“ tak vzhľadom na uvedené nepostačuje a ani takéto odôvodnenie materiálnej podmienky väzby nemožno ústavne tolerovať.
K preventívnemu dôvodu obvinený obšírne poukázal na judikatúru všeobecných súdov, pričom zastával názor, že vzhľadom k uvedenej judikatúre tak odôvodnenie vzhliadnutia preventívneho dôvodu väzby na tom základe, že dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti, t. j. väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného je splnená s prihliadnutím na žalovanú trestnú činnosť, z ktorej je dôvodne podozrivý“, nie je v napádanom uznesení preventívny dôvod väzby vymedzený konkrétne, ale abstraktne a s poukázaním na charakter danej trestnej veci, čo je neprípustné a väzba obvineného nie je založená na zákonných, relevantných a dostatočných dôvodoch, čím nie je naplnený ústavno-právny imperatív maximálnej šetrnosti k právam obvineného a vo vzťahu k požiadavke zdržanlivosti vo väzobných veciach. Taktiež konštatoval, že je napadnuté uznesenie nezákonné v časti, kde prvostupňový súd odvodzuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti z registra priestupkov obvineného.
K nahradeniu väzby obvinený uviedol, že navrhol svoju väzbu nahradiť písomným sľubom, zárukou dôveryhodných osôb (matkou a partnerkou), peňažnou zárukou partnerky, dohľadom probačného a mediačného úradníka a primeranými povinnosťami a obmedzeniami vrátane elektronického monitorovania. K uvedeným náhradám rovnako navrhol vypočuť svoju matku ako i partnerku. Oproti predchádzajúcim rozhodnutiam o väzbe obvinený dňa 11.12.2023 uviedol nové skutočnosti a to, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje a v ÚVV mu nevedia zabezpečiť dostatočnú liečbu a vyšetrenie v špecializovanej ambulancii. Obvinený si je vedomý, že sťažnostný súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí dopytoval ÚVV Leopoldov ohľadom ochorenia obvineného, avšak obvinený má za smrteľnú chorobu neurologického pôvodu, stručné vyjadrenie všeobecného lekárskeho zariadenia z ÚVV Leopoldov nepostačuje k vyvodeniu potrebných záverov. Bez ohľadu na uvedené sa však prvostupňový súd vyššie uvedenou argumentáciou uplatnenou v konaní o väzbe po prvý raz nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Poukazujúc na judikatúru bol toho názoru, že je preto potrebné dopytovať príslušné zdravotnícke zariadenie špecializované na dané neurologické ochorenie, t. j. D. R. F., A. O. a následne zvážiť, či je pre jeho smrteľnú chorobu nutné aj naďalej jeho osobnú slobodu obmedzovať.
Ďalej obvinený poukázal na čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, lebo cez faktor plynutia času má jeho väzba 6,5 mesiaca a nevidel svoju maloletú dcéru, ktorá má 4 roky a ktorá potrebuje otcovský vzor už vyše polroka. Taktiež poukázal aj na ďalšiu okolnosť, ktorou je zmena zákona s
účinnosťou od 01.01.2024, kde trestný čin aktuálne trestné stíhaný sa zníži z trestnej sadzby 10-15 na 3-10 rokov, čo už nebude obzvlášť závažný zločin. S uvedenou argumentáciou sa prvostupňový súd rovnako nevysporiadal, pričom ide rovnako o novú argumentáciu neuplatnenú v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe (na rodinnú situáciu). V súčasnosti bol podľa jeho názoru jeho nedostatočný styk s maloletou dcérou potrebné posúdiť vzhľadom na uplynutie času a zmenu štádia trestného konania, t. j. podanie obžaloby. Vzhľadom tak na odôvodnenie napádaného uznesenia nemožno považovať za ústavne udržateľné, pokiaľ sa prvostupňový súd argumentáciou nezaoberal, pretože v napádanom uznesení ide len o všeobecné konštatovanie súdu bez reakcie na individuálne skutkové okolnosti veci a preto je takéto odôvodnenie rozhodnutia nedostatočné a je potrebné rozhodnutie zrušiť tak, ako to v obdobnej veci konštatoval Ústavný súd SR vyššie.
Vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol Krajskému súdu v Trnave, aby rozhodol tak, že (,,citácia“): I Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku Krajský súd v Trnave uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 11.12.2023, spis. zn. 105T/50/2023, v celom rozsahu zrušuje. II Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave prepúšťa okamžite obžalovaného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov od 01.06.2023 o 14:35, z väzby na slobodu. III Eventuálne podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave prepúšťa okamžite obžalovaného A. B. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov od 01.06.2023 o 14:35, z väzby na slobodu. IV Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, Krajský súd v Trnave prijíma záruku dôveryhodnej osoby, partnerky, A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, H., za ďalšie správanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVV Leopoldov, a väzbu obžalovaného nahrádza zárukou dôveryhodnej osoby A. A.. V Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, Krajský súd v Trnave prijíma záruku dôveryhodnej osoby, matky, F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale C. XXXX XX/S. G., za ďalšie správanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVV Leopoldov, a väzbu obžalovaného nahrádza zárukou dôveryhodnej osoby F. B.. VI Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, Krajský súd v Trnave prijíma písomný sľub obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVV Leopoldov, a väzbu obžalovaného nahrádza písomným sľubom. VII Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku Krajský súd v Trnave väzbu obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVV Leopoldov, nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. VIII Podľa § 80 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 1 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVV Leopoldov, primerané povinnosti a obmedzenia spočívajúce i. v zákaze styku obžalovaného s osobami: I. J. D., A. C. a D. P. Q., ii. v povinnosti obžalovaného raz (1 krát) týždenne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka, iii. v povinnosti podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami a to monitorovaním elektronickým náramkom podľa zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, iv. eventuálne v uložení ďalších primeraných obmedzení a povinností obžalovanému podľa (voľnej) úvahy súdu. IX Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave väzbu obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G. - H., H. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, t. č. ÚVV Leopoldov nahrádza peňažnou zárukou vo výške 3.000,- EUR (eventuálne vo výške podľa úvahy súdu).
Obvinený k sťažnosti priložil zápisnicu o výsluchu zo dňa 11.12.2023, žiadosť obvineného o prepustenie z väzby zo dňa 08.12.2023 a vyrozumenie o procesných úkonoch zo dňa 24.11.2023.
Prokurátor sa ihneď po vyhlásení uznesenia vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 1639 spisu).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave (sťažnostný súd) na základe včas podaných sťažností obvinených v zmysle § 192 ods. 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosti oboch obvinených nie sú dôvodné.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil nasledovné:
• prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 27.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku pod č. 4 Pv 85/23/2207-100 obžalobu na obvinených A. B. C. a A. B. D.. pre spáchanie v bode 1/ prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v bode 3/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4/ prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 5/ obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obvinenému A. B. D.. v bode 1/ prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4/ prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 5/ obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 6/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe tak, ako je uvedené v obžalobe ako aj v napadnutom uznesení okresného súdu.
Rozhodnutia o väzbe:
• uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa 04.06.2023, sp. zn. 5Tp/27/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 3Tpo/28/2023, boli obvinení A. B. C. a A. B. D.. vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba sa započítava u obvineného A. B. C. odo dňa 01.06.2023 o 14.35 hod. a u obvineného A. B. D.. odo dňa 01.06.2023 o 14.35 hod., kedy došlo k obmedzeniu ich osobnej slobody a trvá nepretržite doposiaľ, pričom podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku nebola väzba obvinených nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti v prvom rade zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 27.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím zákonnej lehoty väzby v zmysle § 76 odsek 2 Trestného poriadku.
Ďalej krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď určil termín výsluchu oboch obvinených na 11.12.2023, vypočul obvinených, posúdil ich
argumenty, ako aj argumenty ich obhajcov, zistil stanovisko prokurátora a tak dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody väzby obvinených v tomto štádiu konania, teda po podaní obžaloby podľa § 71 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku naďalej trvajú a obvinení sa naďalej ponechávajú vo väzbe a zároveň väzbu obvineného A. B. C. nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c) Trestného ani prijatím záruky dôveryhodnej osoby podľa § 80 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku a väzbu obvineného A. B. D.. nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku ani prijatím písomného sľubu obvinených podľa § 80 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku, ani prijatím záruky dôveryhodných osôb podľa § 80 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku a ani prijatím poskytnutej peňažnej záruky podľa § 81 odsek 1 Trestného poriadku.
Okresný súd tiež správne postupoval, keď s rozhodovaním o ponechaní obvinených vo väzbe po podaní obžaloby spojil aj rozhodnutie o podanej žiadosti obvineného A. B. D.. o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 08.12.2023, keďže vo svojej podstate ide o posúdenie rovnakej otázky, na ktorú musia byť logicky poskytnuté rovnaké odpovede. Správne v tomto smere rozhodol okresný súd jedným výrokom podľa ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku.
Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky právne skutočnosti, ako aj právne úvahy, ktoré majú relevanciu vo vzťahu k väzbe oboch obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení ohľadne dôvodnosti väzby u obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Krajský súd dodáva, že uvedené väzobné dôvody u obvinených A. B. C. a A. B. D.. sa opierajú o konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, existujú doposiaľ nespochybnené dôkazy zakladajúce tak formálne, ako aj materiálne dôvody väzby u oboch obvinených, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku upravujúce dôvody tzv. preventívnej väzby.
K materiálnym podmienkam väzby
Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, že v štádiu po podaní obžaloby pretrváva dôvodné podozrenie, že sa obvinení A. B. C. a A. B. D.. dopustili skutkov, ktoré sa im v obžalobe kladú za vinu. K tejto otázke sa okresný súd v napadnutom uznesení podrobne vyjadril, keď poukázal na to, ktoré dôkazy nateraz svedčia v ich neprospech. Možno teda zopakovať, že v prospech dôvodného podozrenia obvinených svedčia dosiaľ vo veci zabezpečené dôkazné prostriedky a to najmä výpoveď poškodeného A. C., svedkyne L. H., ktorá sa však okrem skutočností od poškodeného C. vyjadrovala i k jeho psychickému stavu, čo preukazuje nateraz správa psychiatričky D. R. T., ďalej sú to zmluvy uzatvorené s bankou C., N., ku skutku č. III. a k skutku č. IV. bol vypočutý dňa 18.5.2023 zástupca spoločnosti G. M. C. N.. D. O. a predložená zmluvná dokumentácia k poskytnutému úveru. Vo vzťahu k skutku č. V vyplýva podozrenie z výpovede poškodeného D. P. Q. zo dňa 3.6.2023 a z listinných dôkazov: výpisy z účtu, úverové zmluvy s E. S., N., potvrdenia o ich vyplatení, s bankou U. S., so C., N., správa psychiatričky R. T.. Pokiaľ ide o podozrenie zo spáchania skutkov pod bodom I. a pod bodom II., z ktorého skutku je dôvodne podozrivý len obvinený B. C., toto vyplýva vo vzťahu k skutku č. I. z trestného oznámenia poškodeného I. J. D. zo dňa 15.2.2023, z doplnenia skutočností uvádzaných v trestnom oznámení zo dňa 23.3.2023, odpovede z R. S., N., ktorou tento žiadal banku o sprostredkovanie vrátenia platby v sume 900 eur, ktorá bola pripísaná dňa 10.8.2021 na účet príjemcu bankového účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je obv. A. B. D.. a vo vzťahu k skutku č. II. sa opiera kvalifikované podozrenie o skutočnosti zistené v rámci operatívno – pátracej činnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, verifikovateľné trestným oznámením poškodenej G. K. a tam predloženými zmluvy o pôžičke z inej trestnej veci ČVS: ORP-336/2-VYS-TT-2022, ktoré trestné oznámenie bolo
odmietnuté uznesením, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku na č. l. 71, úradným záznamom z operatívneho vyťaženia osoby G. K. zo dňa 16.5.2023 a z ďalších vo vyšetrovacom spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov. Možno v tomto smere doplniť, že doposiaľ teda nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie v prospech obvinených, aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti rozptýlilo, alebo výrazne zoslabilo. Práve naopak dôvodnosť podozrenia, že sa obvinení dopustili skutkov, pre ktoré sú stíhaní, sa podaním obžaloby umocnila.
Vzhľadom na opakujúce sa obsahovo totožné námietky obhajoby obvineného A. B. D., ktorými spochybňuje dôvodnosť trestného stíhania, v tejto súvislosti krajský súd pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe sa nerozhoduje o vine či nevine, že dôkazy sa nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je to v rámci konečného (meritórneho) rozhodovania na hlavnom pojednávaní, že pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený. Inak povedané, posudzuje sa len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto dôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú dané skutočnosti alebo informácie, ktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho pozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, však nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu odsúdenia, lebo v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré nasleduje potom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie.
Preto pokiaľ ide o sťažnostné námietky obvineného A. B. D., ktoré smerujú do roviny hodnotenia dôkazov a spochybňovania zisteného skutkového stavu, resp. že nebol upovedomený o termíne výsluchu A. B. D., ktorý vykonal vyšetrovateľ dňa 07.11.2023 bez upovedomenia obhajcu A. B. C. o tomto výsluchu, tieto námietky presahujú rámec rozhodovania o väzbe. Inak povedané, obvinený dané námietky uplatňuje predčasne v rámci rozhodovania o väzbe, keďže až v meritórnom rozhodnutí, po ukončení dokazovania, bude primárne okresný súd (event. sekundárne, ak bude podané odvolanie, aj krajský súd) povinný dať obvineného jednoznačné odpovede na ním predostreté námietky týkajúce sa skutkových okolností prípadu ustáleného vykonaným dokazovaním, ale aj na prípustnosť, či zákonnosť vykonaných dôkazov. Preto potom sťažnostné námietky, týkajúce sa množstva, sily či hodnovernosti doteraz vykonaných dôkazov nepovažuje krajský súd za dôvodné.
Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby, že napádané uznesenie obsahuje len všeobecné formulácie bez opory v zistenom skutkovom stave alebo v okolnostiach týkajúcich sa osoby obvineného, pretože v predmetnej trestnej veci doposiaľ orgány činné v trestnom konaní zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov, ktoré v celosti a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zakladajú odôvodnený predpoklad, že skutky sa mali stať tak, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, resp. v podanej obžalobe a že ich spáchali menovaní obvinení. Na pozitívne rozhodnutie o väzbe postačuje existencia dôvodného podozrenia, ktorá v tomto prípade preukázaná bola. Na základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo spáchania žalovaných skutkov pretrváva v takej kvalite, ktorá naďalej odôvodňuje obmedzenie osobnej slobody obvinených. Sťažnostný súd zároveň pripomína, že v tomto štádiu trestného konania ide o dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, nie o preukázanú trestnú činnosť. Bude predmetom dokazovania a teda na súde (vzhľadom na podanú obžalobu), aby obranu obvinených, v rámci ďalšieho konania pred súdom o podanej obžalobe, preveril.
V prípade sťažnostnej námietky obvineného A. B. D., v ktorej poukázal na ďalšiu okolnosť, ktorou je zmena zákona s účinnosťou od 01.01.2024, kde trestný čin aktuálne trestné stíhaný sa zníži z trestnej sadzby 10-15 na 3 -10 rokov, čo už nebude obzvlášť závažný zločin, k tejto krajský súd pripomína, že ide zo strany obvineného znova o opomenutie toho, že ťažisko dokazovania sa v trestnom konaní uskutočňuje pred súdom a nie pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V terajšom štádiu však krajský súd konštatuje, že konanie opísané v skutkovej vete obžaloby napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty v bode 1/ prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v bode 3/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4/ prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 5/ obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ako i v bode 1/ prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4/ prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 5/ obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 6/ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona. K právnej kvalifikácii krajský súd ďalej uvádza, že na účely rozhodovania o väzbe postačuje zistenie, že právna kvalifikácia skutkov nie je v zjavnom rozpore zo zistenými skutočnosťami, čo je aj tento prípad.
K tzv. preventívnemu dôvodu väzby
Aj pokiaľ ide o dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že tieto u menovaných obvinených pretrvávajú aj po podaní obžaloby. Existencia dôvodnej obavy, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konali spôsobom predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda že by mohli pokračovať v trestnej činnosti, je aj podľa názoru krajského súdu naďalej daná, je reálna a vyplýva z kombinácie okolností prípadu a osobných pomerov obvinených.
Nad rámec toho, čo uviedol okresný súd v napadnutom uznesení, sťažnostný súd dopĺňa, že väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je odlišný od ostatných väzobných dôvodov, kedy zmyslom tohto väzobného dôvodu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, tak ako je to aj v tomto prípade.
Obava z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade prepustenia obvineného A. B. C. na slobodu nie je nijakým spôsobom hypotetická alebo iluzórna, ale je naopak reálna a opiera sa o fakt prízvukovaný aj okresným súdom, že zo strany obvineného A. B. C. nemalo ísť o ojedinelý útok na záujem chránený Trestným zákonom, ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Naopak, obvinený je recidivistom, ktorý bol v minulosti osemkrát súdne trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Aktuálne je opäť podozrivý zo spáchania majetkovej trestnej činnosti, pričom charakter aktuálne stíhanej trestnej činnosti je však oveľa závažnejší (obvinený je podozrivý zo spáchania okrem iných trestných činov aj z obzvlášť závažného zločinu podvodu). V kontexte toho, že mechanizmus páchania (modus operandi) tejto závažnej majetkovej trestnej činnosti mu má byť dobre známy, je dôvodné sa domnievať, že by na rovnakom princípe, v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať ďalej v jej páchaní. Možno preto uzavrieť, že ak obvineného A. B. C. nemali odradiť od ďalšej trestnej činnosti ani predchádzajúce odsúdenia, niet dôvodu sa domnievať, že by práve aktuálne prebiehajúce trestné stíhanie taký účinok voči nemu malo mať, čo v kontexte charakteru a závažnosti stíhanej trestnej činnosti indikuje dôvodnú obavu, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol v trestnej činnosti druhovo rovnakého charakteru pokračovať.
Súčasne je krajský súd toho názoru, že aj u obvineného A. B. D.. je naďalej namieste väzobné stíhanie z dôvodu obavy z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade jeho prepustenia na slobodu a to najmä s prihliadnutím na charakter, rozsah a motív páchania stíhaných trestných činov, ktoré konanie sa vyznačuje dôkladnou premyslenosťou zámienok, pod ktorými mal poškodených uviesť do omylu v úmysle zadovážiť si majetkový prospech, čím na ich majetku mala byť spôsobená škoda. To spoločne so skutočnosťou, že stíhanú trestnú činnosť mal páchať v rokoch 2021 až 2023 a v tejto trestnej veci nie je obvinený z jedného individuálneho skutku (obvinený je aktuálne podozrivý aj zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku v súbehu so zločinom podvodu, zo spáchania zločinu podvodu, zo spáchania prečinu úverového podvodu v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv a zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu), ale opakovanej činnosti, z ktorej možno vyvodiť akýsi modus operandi v snahe zadovážiť si majetkový prospech, práve z týchto skutočností (charakter, rozsah a motív páchania stíhanej trestnej činnosti) vyplýva v tomto štádiu konania dôvodná obava, že by v prípade ponechania na slobode mohol v tomto druhu trestnej činnosti pokračovať. Ak aj obhajoba v sťažnosti poukázala na to, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný, k tomu krajský súd uvádza, že táto skutočnosť obavu z recidívy trestnej činnosti nevylučuje. Pri tomto posudzovaní krajský súd opakuje, že je to práve charakter, rozsah, motív páchania stíhanej trestnej činnosti a ktorú v súhrne so závažnosťou spáchaných skutkov (rešpektujúc prezumpciu neviny) považuje krajský súd za rozhodujúcu. Vzhľadom na uvedené aj u krajského súdu obava z možného protiprávneho konania obvineného v rámci dôvodu preventívnej väzby zatiaľ prevažuje nad ochotou súdu dôverovať obvinenému, že by v prípade jeho prepustenia na slobodu zanikla hrozba v pokračovaní trestnej činnosti druhovo rovnakého charakteru.
V tomto smere s poukazom na sťažnostné námietky obhajoby potom možno konštatovať, že dôvodnosť väzby je u obvinených daná tak skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi. Okresný súd rozhodnutie o dôvodnosti tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami týkajúcimi sa osoby obvinených a okolnosťami prípadu, ktoré predpokladajú dôvodnú obavu z pokračovania trestnej činnosti. Pokiaľ teda ide o konkrétne skutočnosti (charakter, spôsob a motív páchania stíhanej trestnej činnosti ako i osoba obvinených a v prípade obvineného A. B. C. aj jeho kriminálne narušenie) odôvodňujúce tzv. preventívnu väzbu obvinených, na týchto sa od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič, preto trvajú naďalej a odôvodňujú ponechanie obvinených vo väzbe aj v aktuálnom štádiu trestného konania.
K sťažnostným námietkach obhajoby potom krajský súd uvádza, že preskúmaním napadnutého uznesenia zistil, že odôvodnenie napadnutého uznesenia uvedené v úvode tohto odôvodnenia, svedčí o tom, že prvostupňový súd si pri rozhodovaní o väzbe obvinených splnil povinnosť preskúmať, či dôvody väzby u oboch obvinených v tejto fáze trestného stíhania trvajú, alebo či sa zmenili a v súlade so zisteniami prvostupňového súdu, i sťažnostný súd je toho názoru, že existuje jednak dôvodné podozrenie, že obvinení sa dopustili spáchania skutkov, ktoré majú zákonné znaky vyššie uvedených trestných činov a rovnako pretrvávajú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce trvanie tzv. preventívnej väzby u oboch obvinených.
Pokiaľ obvinený A. B. D.. v rámci sťažnosti namietal, že súd svoju argumentáciu ohľadom dôvodov tzv. preventívnej väzby založil na všeobecných floskulách či stereotypných formuláciách, k tomu je potrebné uviesť, že aj judikatúra ústavného súdu akceptuje, za predpokladu, že nedošlo k takej zmene dôkaznej a skutkovej situácie, že skoršie rozhodnutia o väzbe stratili úplne alebo v rozhodujúcej časti svoje opodstatnenie pri aktuálnom rozhodovaní o väzbe, že opakovanie skutočností, ktoré podľa všeobecného súdu odôvodňujú dôvod väzby v predošlých rozhodnutiach, neznižuje ich relevanciu, pokiaľ súd preskúmaním všetkých okolností prípadu dospel k záveru o ich pretrvávajúcej existencii (I. ÚS 384/2019). Navyše v tejto súvislosti je nevyhnutné tiež poukázať na judikát ústavného súdu, podľa ktorého ,,z pohľadu preventívneho účelu väzby nemožno vylúčiť ani také konanie obvineného, ktoré sa stotožňuje so skutkom, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Inak povedané, i samotné okolnosti spáchaného trestného činu môžu odôvodniť obavu z pokračovania v trestnej činnosti, a tak viesť k ústavne konformnému obmedzeniu osobnej slobody.“ (III. ÚS 227/2020) Potom aj závažnosť trestnej činnosti, motív a cieľ trestného činu, ktorý sa kladie obvinenému za vinu, okolnosti spáchania trestného činu, prípadne osoba obvineného, môžu v konkrétnych okolnostiach dotvárať objektívnu konšteláciu, ktorá bude spôsobilá vyvolať obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti, tak ako to je aj v danom prípade.
Potom krajský súd k dôvodom preventívnej väzby pripomína, že dôvodnosť obavy konania predpokladaného v ustanovení Trestného poriadku (§ 71 ods. 1) má naviac zvýrazňovať skutočnosť, že vo veci možno predpokladať zabezpečovanie ďalších dôkazov, najmä výpovedí svedkov, pričom tieto by v ďalšom konaní mohli objasniť súvisiace i sporné skutočnosti, či už v prospech alebo v neprospech obvineného, nakoľko hodnotenie stupňa podozrenia je priamo úmerné všetkým okolnostiam i stavu konania a predpokladá existenciu faktorov alebo informácii, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že by konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom takáto dôvodnosť závisí vždy od súhrnu všetkých okolnosti konkrétneho prípadu (III. ÚS 447/2016).
Navyše, obvinení sú aktuálne vo výkone väzby, ktorá má zabrániť prípadnému opakovaniu trestnej činnosti, a preto existencia nových skutočností, tak ako uvádza obvinený A. B. D.. v sťažnosti a ktoré by mali odôvodňovať jeho ďalšie väzobné stíhanie, nie je potrebná.
Pokiaľ obvinený A. B. D.. namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné v časti, kde prvostupňový súd odvodzuje obavu z pokračovania v trestnej činnosti z registra priestupkov obvineného, k tomu krajský súd uvádza, že pri rozhodovaní o vzatí, resp. o ponechaní obvineného vo väzbe možno prihliadať na osobnostný profil obvineného, teda neprihliadať len na jeho trestnú, ale eventuálne aj na priestupkovú minulosť.
Krajský súd dodáva, že obaja obvinení dostali od konajúceho súdu odpovede na to, prečo je u nich dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti daná, že táto obava je stále reálna, že nie je iluzórna, že sa postupom času nijako neoslabila a v nezmennom rozsahu pretrváva aj naďalej. Z obsahu argumentov obvineného A. B. D.. uplatnených v žiadosti, ako aj v sťažnosti, je však zrejmé, že sa s argumentáciou konajúcich súdov nevie alebo nechce stotožniť, a opakovane presadzuje vlastný náhľad na svoje väzobné stíhanie, na čo má síce právo, no súčasne treba uviesť, že právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté obvineným.
Možno preto uzavrieť, že v trestnej veci obvinených od ostatného rozhodnutia o ich väzbe nedošlo k takej zásadnej zmene dôkaznej a skutkovej situácie, ktorá by odôvodňovala iný náhľad na ich väzobné stíhanie či už z pohľadu dôvodnosti podozrenia, alebo z pohľadu existencie dôvodov tzv. preventívnej väzby.
K možnosti nahradenia väzby
Podľa § 80 odsek 1 Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju,
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 81 odsek 1 prvá a druhá veta Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Samosudca sa preto vo svojom rozhodnutí správne zaoberal možnosťou nahradenia väzby alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku a § 81 odsek 1 Trestného poriadku, pričom dospel k správnemu záveru, že účel väzby u oboch obvinených nie je možné nahradiť týmito miernejšími prostriedkami. V odôvodnení napadnutého uznesenia samosudca následne jasne, stručne a zrozumiteľne uviedol, prečo väzbu obvinených nenahradil žiadnou z uvedených alternatív.
Preto pokiaľ obaja obvinení namietali nenahradenie väzby ponúknutými alternatívami a žiadali väzbu nahradiť týmito miernejšími prostriedkami, tak aj krajský súd, rovnako ako súd okresný, sa zaoberal možným nahradením väzby týmito inštitútmi uvedenými v § 80 a § 81 Trestného poriadku (teda zárukou dôveryhodných osôb, písomným sľubom obvinených, dohľadom probačného a mediačného úradníka a ponukou zloženia peňažnej záruky), pričom po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k rovnakému záveru, ako tomu bolo v prípade súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nie je možné dosiahnuť účel väzby obvinených týmito alternatívnymi inštitútmi, nakoľko tieto alternatívy nie je možné považovať za dostatočné záruky na splnenie účelu väzby u menovaných obvinených tak, ako to predpokladá Trestný poriadok, a to práve s poukazom na osobnostné charakteristiky obvinených (obvineného A. B. C. nemali odradiť od údajného spáchania ďalšej trestnej činnosti ani viaceré predchádzajúce odsúdenia ako i obvineného A. B. D.. nemali odradiť od údajného spáchania ďalšej trestnej činnosti ani uložené administratívne sankcie) ako i spôsob spáchania stíhanej trestnej činnosti (stíhanú trestnú činnosť mali páchať v rokoch 2021 až 2023, pričom sú podozriví zo spáchania opakovanej činnosti, z ktorej možno vyvodiť akýsi modus operandi v snahe zadovážiť si majetkový prospech). K naplneniu účelu väzby nemožno podľa názoru tunajšieho súdu dôjsť ani za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 82 odsek 1 Trestného poriadku (ani kontrolou plnenia týchto povinností technickými prostriedkami), keď postup podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje záver o tom, že účel väzby je možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, ku ktorému záveru nedospel ani krajský súd. K tomu krajský súd len dodáva, že ak si obvinení zvykli na tento spôsob života a je u nich identifikovaný preventívny dôvod väzby, nemožno sa domnievať, že by využitie týchto inštitútov znamenalo zmenu v ich hodnotovom nastavení a zaužívanom spôsobe života.
Rovnako sa krajský súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, keď tento neprijal ponúknutú peňažnú záruku A. A., keďže táto ani v kombinácii s vyššie uvedenými inštitútmi by nebola na nahradenie väzby u obvineného A. B. D.. dostatočnou.
Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že okresný súd za týmto účelom v rámci rozhodovania o väzbe nevypočul matku/manželku obvinených F. B. a partnerku obvineného A. A., resp. nevykonal ani žiaden iný dôkaz, ide o námietku nedôvodnú, nakoľko súd na väzobnom výsluchu nevykonáva žiadne dokazovanie.
Navyše sa proti obvineným vedie trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin, pri ktorom je možné nahradiť väzbu alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, pričom výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a okolnosti prípadu.
Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných, rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodovania. Pri posúdení osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu, veku, recidíve, postoju k páchanej trestnej činnosti a podobne. V podstate sa hodnotenia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe napríklad zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná starostlivosťou o početnú rodinu a podobne. Okolnosti prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahu, charakteru a závažnosti trestného činu, okolnosti prípadu z hľadiska
aplikačnej praxe judikatúry, literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho ktorého činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávneho činu. Za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúry napríklad to, že páchateľ sa dopúšťal závažného zločinu v afekte, úzkosti, strachu vyvolaného partnerskou disharmóniou, chronickou konfliktnou situáciou, ktorá podstatne znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (R 111/1997).
Na základe vyššie uvedeného nemožno skonštatovať prítomnosť výnimočných dôvodov na strane obvineného A. B. C. ako i na strane obvineného A. B. D., na ktoré tento poukazuje v sťažnosti. Z pohľadu sťažnostného súdu neboli splnené zákonné podmienky na to, aby väzba obvinených bola nahradená týmito alternatívnymi opatreniami. Ani skutočnosti opisované obvineným A. B. D.. v sťažnosti nemôžu samé o sebe založiť existenciu výnimočných okolnosti a byť dôvodom pre nahradenie väzby obvineného. Za výnimočnú okolnosť sťažnostný súd nepovažuje ani rodinné pomery (absentujúci styk obvineného s maloletou dcérou), ktoré nie sú z hľadiska ich obsahu nejakým spôsobom výnimočné. Ak aj obvinený A. B. D.. poukázal na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, k tomu je treba uviesť, že zlý zdravotný stav, prípadne vážne zhoršenie zdravotného stavu nie sú samé osebe dôvodmi pre to, aby obvinený nemohol byť ponechaný vo väzbe, resp. aby bol z väzby prepustený, ak je tu niektorý z dôvodov väzby uvedený v § 71 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2006, sp. zn. 2 Toš 33/2006). Navyše, v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže SR sú vytvorené podmienky pre poskytovanie potrebnej liečebnej starostlivosti obvinenému. Je v pôsobností zdravotníckych zariadení ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, aby posúdili jeho zdravotný stav a potreby jeho liečby a na podklade takýchto zistení je orgán zabezpečujúci výkon väzby povolaný k voľbe prostriedkov adekvátnych na dosiahnutie účelu väzby, a to dokonca aj v prípadoch ústavného liečenia a ošetrenia.
Ak aj obvinení žiadali nahradiť väzbu elektronickými prostriedkami, v tejto súvislosti krajský súd pripomína, že ani elektronický monitoring (podľa zákona č. 78/2015 Z. z.), ktorý ale nie je samostatnou náhradou väzby, ale iba podporným a fakultatívnym prostriedkom, pri nahradení väzby v zmysle § 80 Trestného poriadku, by nebol v tomto prípade spôsobilý dosiahnuť žiadaný účel.
K tomu krajský súd pripomína, že nahradenie väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného poriadku) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obvinených. Pri rozhodovaní musí súd vždy zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čo v prípade obvinených nepreváži. Požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom takom konkretizovanom konaní (ako bolo ustálené z hľadiska preventívnych dôvodov ich väzby) jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody obvinených.
Pokiaľ obvinený A. B. D.. v sťažnosti poukázal na to, že pre ďalšie trvanie väzby je treba skúmať, či verejný záujem neprevyšuje nad právom obvineného na osobnú slobodu, k tomu krajský súd dodáva, že preskúmal predmetný spisový materiál a následne dospel k záveru, že aj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom do základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov, má trvať iba nevyhnutný čas, je naďalej nutné konštatovať jej opodstatnenosť. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie všeobecných súdov o rozhodnutí o väzbe, dôvody ktorého sa nezmenili a ostali totožné. Krajský súd tiež skúmal, či nedošlo k prekročeniu celkovej lehoty väzby, pričom táto lehota prekročená nebola, keďže obvinení sú vo väzbe ku dňu konania neverejného zasadnutia približne 6 mesiacov, pričom celková lehota väzby v tomto prípade v zmysle ust. § 76 ods. 6 písm. c) Trestného poriadku nesmie presiahnuť 48 mesiacov, nakoľko sú obaja obvinení okrem iného stíhaní aj za obzvlášť závažný zločin. Doterajšiu dĺžku väzby preto nie je možné považovať za neprimeranú vzhľadom na okolnosti prípadu a závažnosť stíhanej trestnej činnosti sprevádzanú rozsiahlym dokazovaním. Čo sa týka dodržovania zásady stanovenej v § 2 ods. 6 Trestného poriadku, ktorá určuje povinnosť vybavovania väzobných vecí prednostne a urýchlene, v tomto smere nezistil krajský súd žiadne závažné nedostatky. Na výsluchu obvinených dňa 11.12.2023 samosudca vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 29.01.2021. Krajský súd teda nezistil v posudzovanom prípade prieťahy, či už subjektívneho alebo objektívneho charakteru a nemožno teda konštatovať, že by došlo k porušeniu základných práv obvinených garantovaných Ústavou SR a
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, či Chartou základných práv Európskej únie, tak ako uvádza vo svojej sťažnosti obvinený.
A pokiaľ obvinený A. B. D.. v sťažnosti namietal, že súd nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú podal dňa 08.12.2023, tak opäť ide o námietku nedôvodnú. K tomu treba uviesť, že ak sa s rozhodovaním o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby spojí aj rozhodnutie o jeho už skôr podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, tak sa rozhoduje len jedným výrokom podľa ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku, keďže vo svojej podstate ide o posúdenie rovnakej otázky, na ktorú musia byť logicky poskytnuté rovnaké odpovede (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.08.2021, sp. zn. 5Tos/95/2021).
Záverom krajský súd dodáva, že väzba v prejednávanej veci má zaisťovaciu funkciu, a podľa názoru krajského súdu nie je v rozpore so zásadami primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality a je v súlade s ustanoveniami Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S ohľadom na charakter a povahu prejednávanej trestnej veci, ako i osobu obvinených (a to ani s poukazom na obvineným A. B. D.. prezentované ,,výnimočné okolnosti“) nie je možné ju nahradiť u oboch obvinených miernejšími alternatívnymi procesnými prostriedkami.
Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, rozhodol tak, že sťažnosti obvinených A. B. C. a A. B. D.. v zmysle § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.