Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-46-2023.pdf
PDF · 207.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, obe zastúpené procesným opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, deti rodičov - matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu Nitra, t. č. C. XX, F. zastúpená splnomocnencom: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, adresa sídla Nitra, Školská 3 a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F., G. XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, adresa sídla Nitra, Farská 33/l.p., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 24. januára 2023 č.k. 11P/144/2022 – 104 v znení jeho opravy opravným uznesením Okresného súdu Nitra z 18. mája 2023 č.k. 11P/144/2022 - 276, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., VI. a VII. p o t v r d z u j e a vo výrokoch II., III., IV., V. a VIII. r u š í a vec v tejto zrušenej časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom v znení jeho opravy opravným uznesením súd prvej inštancie zveril mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca (výrok I.), matke uložil povinnosť platiť výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50 eur mesačne k rukám otca, vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred (výrok II.), matke uložil povinnosť platiť výživné na mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50 eur mesačne k rukám otca, vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred (výrok III), zročné výživné matky na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.06.2022 do 30.09.2022 vo výške 196,67 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 32,77 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok IV.), zročné výživné matky na mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.06.2022 do 30.09.2022 vo výške 196,67 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 32,77 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok V.), upravil styk matky s maloletými deťmi A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka je s deťmi oprávnená sa stretávať každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod, a v nepárne týždne každú stredu a štvrtok vždy od 17.00 hod. do 19.00 hod. (výrok VI.) a napokon rozhodol, že maloleté deti budú v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia (výrok VII.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletých detí sa návrhom domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že navrhol obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť matke vyživovaciu povinnosť k maloletej A. vo výške 150 eur mesačne a k maloletému C. vo výške 150 eur mesačne (neskôr v priebehu konania ponechal určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti matky k deťom na úvahu súdu) s tým, že maloleté deti budú v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia dôvodiac, že s matkou maloletých detí nie sú manželmi a v partnerskom vzťahu žili cca 16 rokov, pričom vzťahy medzi nimi boli dobré až do roku 2021, kedy jeho partnerka, matka maloletých detí, nastúpila do práce a nadviazala vzťah s kolegom. Úplne sa prestala zaujímať o deti, celé dni trávila na telefóne, neupratovala, z ktorého dôvodu sa o deti stará výlučne on sám. Matka sa dňa 04.04.2022 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. S deťmi sa stretáva sporadicky a na výživu detí neprispieva. O deti neprejavuje riadny záujem a nemá pre ne vytvorené vhodné podmienky. Matka navrhla, aby súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že v osobnej starostlivosti matky budú od nedele od 16.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nedele do 16.00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa a v osobnej starostlivosti otca budú od nedele od 16.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do nedele do 16.00 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa, s výnimkou úpravy styku rodičov k maloletým počas letných prázdnin a vianočných sviatkov každého kalendárneho roka. Každý kalendárny rok počas letných prázdnin bude maloletý C. a maloletá A. v osobnej starostlivosti matky od 1. júla od 10.00 hod. do 16. júla do 10.00 hod., od 31. júla od 10.00 hod. do 16. augusta do 10.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od 16. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 10.00 hod., od 16. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 10.00 hod. Každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov bude maloletý C. a maloletá A. v osobnej starostlivosti matky od 23. decembra od 10.00 hod. do 25. decembra do 10.00 hod., od 27. decembra od 10.00 hod. do 30. decembra do 10.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od 25. decembra od 10.00 hod. do 27. decembra do 10.00 hod., od 30. decembra od 10.00 hod. do 2. januára do 10.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka. Každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov bude maloletý C. a maloletá A. v osobnej starostlivosti matky od 25. decembra od 10.00 hod. do 27. decembra do 10.00 hod, od 30. decembra od 10.00 hod. do 2. januára do 10.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka a v osobnej starostlivosti otca 23. decembra od 10.00 hod. do 25. decembra do 10.00 hod., od 27. decembra od 10.00 hod. do 30. decembra do 10.00 hod. Obaja rodičia budú oprávnení obe deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matka uviedla, že s otcom maloletých detí žila, s rôznymi prestávkami, v spoločnom zväzku ako druh a družka až do 06.04.2022. Počas ich vzťahu sa im narodili dve deti a obe deti sú českí štátni občania. Deti od narodenia žili v Českej republike a počas spoločného spolužitia otec maloletých detí odišiel v roku 2012 na Slovensku bývať do bytu, ktorého je vlastníkom a nachádza sa na adrese G. XX, F.. V roku 2014 podala návrh na Okresný súd v Náchodě, aby upravil práva a povinností rodičov k deťom. Rozsudkom Okresného súdu v Náchodě, ONc 401/2014-471 zo dňa 26.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2015, boli práva a povinnosti rodičov k deťom upravené. Počas ich vzťahu sa viackrát rozišli, pričom otec detí bol vo vzťahu k nej prehnane žiarlivý a kvôli tejto žiarlivosti vznikali rôzne nedorozumenia hádky a výčitky. V období od januára 2022 do apríla 2022 sa s otcom aj 3 x zúčastnili na odbornom poradenstve, otec jej sľúbil, že jeho správanie sa zlepší. Vyvrcholilo to v noci zo dňa 05.04.2022 na 06.04.2022, kedy ju otec detí zo žiarlivosti vyhodil z bytu na G. ulici, pre údajné stretávanie s kolegami z práce. Otec maloletých detí sa o deti začal výlučne starať až v okamihu, kedy ju vyhodil zo spoločnej domácnosti. Deti sa snažila kontaktovať, ale otec im vymenil čísla na mobiloch a nemala možnosť im zavolať priamo, iba sprostredkovane skrz otca. Keďže nemala osobný kontakt s deťmi, domáhala sa ho prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po jeho podaní sa správanie otca čiastočne zmenilo po tom, čo dal deti do tábora a nepovedal matke kam, na aké miesto a na akú dlhú dobu. Matka kontaktovala dňa 14.08.2022 políciu, nakoľko mala strach o deti a po dohovore polície sa správanie otca zmenilo vo vzťahu k častejšiemu styku s deťmi. Od 21.08.2022 je s deťmi v osobnom kontakte takmer denne alebo každý druhý deň. Aktuálne sa s deťmi stretáva prevažne len pod dohľadom a prítomnosti ich otca. Bola by však rada, keby s deťmi trávila čas osamote, nakoľko nevidí žiadny dôvod na to, aby bol prítomný aj otec. Matka ďalej uviedla, že otec chcel, aby deti prestúpili zo ZŠ H. na ZŠ I., pričom nebola presvedčená o správnosti tohto rozhodnutia, ale súhlasila s tým. Vo vzťahu k spolupráci s ÚPSVaR Nitra, by dala rada veci na pravú mieru, nakoľko ona spolupracovala v rámci svojich možností. Býva v prenajatom byte na C., kde má vytvorené vhodné podmienky na bývanie pre deti, majú vlastnú posteľ a i nábytok. Dňa 10.08.2022 nemohlo byť uskutočnené šetrenie jej bytových pomerov, pretože bola v práci a nikto ju vopred neinformoval ani telefonicky, ani písomne. V tejto súvislosti bola osobne na ÚPSVaR Nitra, ktorý kontaktoval otca, či vyžaduje kontrolu jej bytových pomerov a uviedol, že to nie je potrebné, pretože deti mu povedali, že u nej majú posteľ, majú kde spať.
1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania ako aj z výpovedí účastníkov konania za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z druhovského pomeru rodičov, ktorí už v minulosti prerušili vzájomné spolužitie, a tak ich práva a povinnosti k maloletým deťom boli upravené rozsudkom Okresního soudu
v Náchodě, Česká republika zo dňa 26.01.2015, č.k. 0Nc 401/2014-71, ktorým rozhodnutím súd zveril obe maloleté deti do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne. Následne rodičia maloletých detí obnovili vzájomné spolužitie, ktorý stav trval do 06.04.2022, kedy otec maloletých detí z dôvodu jeho nespokojnosti so starostlivosťou matky o deti (matka postupne od marca 2022 z domu odchádzala v skorých ranných hodinách a domov sa vracala v neskorých večerných hodinách, pričom starostlivosť o deti prenechávala len na otcovi) a z dôvodu jeho podozrenia, že matka maloletých udržiava vzťah s iným mužom, vyhodil matku maloletých detí z bytu, v ktorom spolu s deťmi žili. Od tejto doby starostlivosť o deti zabezpečuje otec, pričom matka sa s deťmi intenzívnejšie stretáva.
1.2.1 Z výpovede otca na pojednávaní súdu súd zistil, že deti sa začali stretávať s matkou intenzívnejšie, maloleté deti si prajú zotrvať v jeho osobnej starostlivosti, že matkou navrhované psychologické poradenstvo by bolo v tomto prípade zbytočné, pretože rodina sa zúčastnila psychologického poradenstva na ÚPSVaR Nitra, že od podania návrhu v tejto veci až do dnešného dňa ÚPSVaR s rodinou veľmi intenzívne pracoval a myslí si, že záver, ktorý prijali v tejto veci je objektívny a vychádza z odborného psychologického posúdenia, že matku maloletých detí vyhodil z domu z dôvodu zanedbávania jej starostlivosti o deti a aj na želanie dcéry, že žiada o úpravu styku matky s deťmi a výživné žiadal priznať od podania návrhu s tým, že za posledné 4 mesiace matka poslala výživné na každé dieťa v sume 50,- eur mesačne, t.j. 400,- eur spolu a preposlala aj rodinné prídavky.
1.2.2 Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že matka sa ocitla v ťažkej životnej situácii, keď ju otec detí v podstate vyhodil zo spoločnej domácnosti a urgentne si musela hľadať vlastné bývanie, zariadiť si domácnosť postupne v rámci svojich možností a zárobkových pomerov, pričom mala záujem sa pravidelne s deťmi stretávať, že toto stretávanie bolo obmedzované zo strany otca detí, a to až do 20.08.2022, kedy otec zmenil svoje správanie a umožnil častejšie stretávanie sa detí s matkou, že od 21.08.2022 deti prespali u matky 2 x v jeden víkend a minulý týždeň zo stredy na štvrtok, že matka má pre deti vhodne zariadenú izbu, kde majú deti vysúvaciu posteľ pre 2 osoby, že podľa názoru matky je potrebné deťom poskytnúť odbornú pomoc, aby lepšie zvládli pochopiť súčasnú situáciu, t.j. rozchod rodičov, že matka sa výlučne nebráni tomu, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca, chce však poznať odborný názor psychológa, a to práve na základe psychologických vyšetrení rodičov a detí, že matka sa o deti starala 10 rokov, že od roku 2021 bola liečená na psychiatrii u J. I., pretože mala strach čo bude ďalej s jej životom, že ukončiť spolužitie s otcom sa rozhodla už v marci 2021, že už v tom čase sa chcela osamostatniť a byť s deťmi sama, že v mesiaci marec 2022 nechodila domov, lebo otec maloletých detí riešil veci, ktoré nie je vhodné riešiť pred deťmi, ako napr. žiarlivosť a podobne, že v tomto čase sa zhoršilo aj správanie A. v škole a riešila s jej pani učiteľkou a vychovávateľkou to, že sa A. zhoršila, robí zle spolužiakom a na základe toho ju vylúčili z kolektívu, že t.č. býva na adrese C. XX, F. v jednoizbovom byte, kde v súvislosti s bývaním má spojené náklady vo výške 400 eur mesačne, že matka má priateľa (slobodného a bezdetného), ktorý je jej kolega z práce, že matka otcovi detí nič nevytýka v starostlivosti o deti a jediná vec, s ktorou má problém je to, že keď riešili trestné oznámenia, tak otec bral deti na políciu so sebou a po úradoch, čo podľa nej nie je vhodné, aby sa takýmito vecami deti zaoberali, že zo správy ÚPSVaR deti ako jediný dôvod, prečo nechcú SOS je ten, že majú ďaleko do školy, že pred posielaním výživného matka platila deťom obedy a školský klub detí, približne 50 eur mesačne na každé dieťa, že matka má príjem 500 eur netto mesačne, že matke pomáhajú rodičia a babka a napokon, že v prípade, ak maloleté deti budú zverené do starostlivosti otca, rodičia jej už nebudú pomáhať a bude musieť odísť do ČR a Nemecka s tým, že ak by boli deti zverené otcovi do osobnej starostlivosti, výživné žiada určiť v najnižšej výške.
1.2.3 Kolízny opatrovník v konaní pred súdom neodporučil striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko maloleté deti sa na to necítia. Výšku výživného ponechal na uvážení súdu.
1.2.4 Otec vo svojom návrhu uviedol nasledovné výdavky: strava deti 250 eur mesačne, strava v škole 30 eur mesačne/dieťa, poplatok za školský klub 15 eur mesačne/dieťa, kredit na MHD 16 eur mesačne/ dieťa, kredit na telefón 16 eur mesačne, náklady spojené s krúžkom korfbalu, školský výlet C. 15 eur + vreckové 8 eur, školský výlet A. 20 eur + vreckové 8 eur, divadlo A. 4 eurá, poplatok za knihy pre 4. ročník A. 22 eur, oblečenie, obuv, drogéria, kozmetika. Náklady spojené s bývaním: poplatky za služby spojené s užívaním bytu 250 eur mesačne, elektrina 30 eur, TV 4,95 eur, satelit 90 eur/6 mesiacov. Z dokladov doložených otcom vyplýva, že suma predpísanej mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu za obdobie od 01.04.2022 je 250,02 eura. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2023 otec uviedol, že od
roku 2023 došlo k zvýšeniu na 291 eur mesačne. Ďalej uviedol, že sa zvýšili aj poplatky za školský klub z 15 eur na 20 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, za stravu z 30 eur na 49 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom J., E. a otcom, ako zamestnancom, súd zistil, že mesačná mzda otca je vo výške 646,- eur v hrubom.
1.2.5 Z dokladov doložených matkou vyplýva, že matka v súčasnosti pracuje v záhradníctve u zamestnávateľa K. C. L. - C. M. N. O. od októbra 2021 a dosahuje príjem 700,- eur v čistom. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že za obdobie 01.-07/2022 a 10.-12./2022 bol matkin priemerný mesačný zárobok vo výške 531,22 eura v čistom. Z potvrdenia ÚPSVaR Nitra zo dňa 06.09.2022 vyplýva, že matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.09.2021 do 30.09.2021. Prídavky na dieťa za rok 2021 v celkom sume 761 eur a za rok 2022 v celkovej sume 818,80 eura poberala matka. Ako svoje výdavky uviedla vo svojom vyjadrení nájom bytu v sume 400 eur mesačne, stravu, mobilný telefón, drogériu, hygienu, donedávna zo svojho účtu platila deťom obedy a družinu na ZŠ H., platila poistku detí a otca. Otcovi posielala sumu 60 eur ako výživné na deti a kupovala školské pomôcky. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu účtu matky. Kredit na MHD sa deťom dobíjal sporadicky, nakoľko deti vozila autom a neskôr chodili pešo. Poplatok za školský klub platila matka a kredit na telefón sa deťom dobíjal 1 x ročne po 8 euro, aby sa udržala SIM karta a neprepadlo číslo. Korfbal, ak je turnaj v meste Nitra, neplatí sa žiaden poplatok, inak môže byť 5 euro. Poplatok za knihy sa bude vracať z dôvodu prestupu na ZŠ I..
1.2.6 Dňa 11.07.2022 vykonal ÚPSVaR Nitra preverenie vhodnosti prostredia pre zabezpečenie všestranného vývinu maloletých detí v domácnosti otca. Maloletá A. uviedla, že jej vyhovuje a priala by si aj v budúcnosti bývať s otcom, s matkou sa stretávať chce, avšak nechce u nej prespávať. Chcela by zmeniť školu, nakoľko jedna jej spolužiačka jej robila zle, predmetné rieši už jej otec. Ohľadom starostlivosti uviedla, že keď sú s matkou, celý čas je iba na mobile, až keď prišiel otec, on začal variť upratovať a starať sa o maloleté deti, učiť sa s nimi. Rovnako ako maloletá A. sa vyjadril aj jej brat C., ktorý sa s matkou tiež chce stretnúť, ale spať u nej nechce. Obe maloleté deti boli počas rozhovoru pokojné. Maloleté deti majú viacero záujmov, vo voľnom čase radi behajú a hrajú florbal. Maloleté deti nevedeli vyjadriť, ako často by sa s matkou stretávali, nespochybnili však každý druhý víkend bez prespatia. ÚPSVaR Nitra navrhol upraviť styk každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 09.00 hod do 18.00 hod.
1.2.7 ÚPSVaR Nitra sa dňa 10.08.2022 pokúsil vykonať šetrenie v domácnosti matky maloletých na adrese C. XX, F., no neúspešne, na zvončekoch nebolo uvedené meno matky. Dňa 12.08.2022 sa pokúsili telefonicky kontaktovať matku maloletých za účelom dohodnutia si termínu preverenia vhodnosti prostredia. Dňa 15.08.2022 opätovne kontaktovali matku, ktorá uviedla, že býva sama v jednoizbovom byte, mesačne platí 400 eur.
1.2.8 ÚPSVaR Nitra, referát poradensko-psychologických služieb sa prikláňa k návrhu otca o zverení maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko tento po odchode matky z domácnosti preukázal dostatočné rodičovské zručnosti a kompetencie, ktoré i samotné deti hodnotia výrazne pozitívnejšie ako predošlú starostlivosť matky počas neprítomnosti otca, podľa ich zistení s matkou sa deti stretávať chcú, ich návrh - raz za dva týždne sa však úradu javí ako nedostatočný, nakoľko nemožno spochybniť vzájomnú väzbu matky s deťmi. Hoci maloleté deti vplyvom prostredia a okolností matku aktuálne čiastočne odmietajú, podľa ich názoru výsledky projektívnych techník poukazujú na to, že im matka chýba a želajú si, aby sa k rodine vrátila. Odporúčajú preto častejšie kontakty, pri ktorých je však dôležité adekvátne správanie matky a sústredenie interakcie výlučne na maloleté deti.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov, ktorí spolu nežijú, na úpravu ich práv a povinností k ich maloletým deťom podľa § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že nakoľko rodičia maloletých detí nežijú spolu, je dôvodným upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom spôsobom uvedeným v odvolaním napadnutom rozsudku (zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, určením rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej A. ako aj maloletému C., povolením matke uhradiť zročné výživné na maloleté deti v súdom určených splátkach pod hrozbou straty výhody zo splátok, úpravou styku matky s maloletými deťmi, ako aj určením zastupovania maloletých detí v bežných veciach a spravovaním ich majetku rodičmi).
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že v konaní mal za preukázané, že otázka zverenia maloletých detí je medzi rodičmi sporná. Otec od začiatku žiadal zveriť obe maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matka žiadala zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane detí, a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťaťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Súd má za to, že otec maloletých detí stabilne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, čo potvrdili aj správy zo šetrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra. Deti sa nachádzajú v starostlivosti otca od apríla 2022, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Súd v tomto prípade prihliadol predovšetkým na názor oboch maloletých detí, ktoré odmietli striedavú osobnú starostlivosť a chceli byť zverené do starostlivosti otca. Maloleté deti síce majú s matkou vytvorený pozitívny vzťah a jej prítomnosť neodmietajú, avšak pri zohľadnení všetkých skutočností aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že v danom prípade bude v najlepšom záujme maloletých detí, ak zostanú v osobnej starostlivosti otca. Súd konštatuje, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletých detí.
1.5 Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhla matka, a to vyžiadanie správy od psychologičky P. Q. z dôvodu, že dospel k záveru, že takýto postup by nebol hospodárny, nakoľko správa zo psychologickej spolupráce Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 17.01.2023 je v tomto prípade dostačujúca. Súd mal totiž za to, že matka o pojednávaní vedela v dostatočnom predstihu a spolupráca so psychologičkou prebiehala pred pojednávaním, tak mohla matka predložiť takýto dôkaz už na pojednávaní.
1.6 Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 ZR, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
1.7 Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka dosahuje príjem cca 531,22 eura mesačne a poberala prídavky na obe maloleté deti. Nájomné platí vo výške 400 eur mesačne. Otcov príjem predstavuje sumu 560 eur mesačne. Náklady otca tvoria poplatky s užívaním bytu vo výške 291 eur, elektrina 30 eur, televízia 4,95 eur a satelit 90 eur/6 mesiacov. Matka žiadala v prípade zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca určiť výživné na každé maloleté dieťa v najnižšej možnej výške. Otec na začiatku konania žiadal určiť výživné vo výške 150 eur na každé maloleté dieťa, avšak v priebehu konania ponechal určenie vyživovacej povinnosti na rozhodnutí súdu. Vzhľadom na zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca súd určil, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 50 eur mesačne a na maloletú A. vo výške 50 eur mesačne. Uvedené výživné bolo určené s prihliadnutím na bežné pravidelné mesačné náklady v škole, ako aj na ďalšie mesačné náklady oboch maloletých detí. Výživné vo výške 50 eur mesačne na každé maloleté dieťa tak jednoznačne odzrkadľuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky a uvedená výška výživného zodpovedá i odôvodneným potrebám maloletých detí.
1.8 Zročné výživné na maloletú A. bolo vypočítané za obdobie od 03.06.2022, t. j. od podania návrhu do 30.09.2022, keďže od októbra matka posielal otcovi 50 eur mesačne ako výživné. Ide o 3 mesiace a 28 dní v mesiaci jún 2022. Pri maloletej A. vyšlo zročné výživné v sume 196,67 eura (3 mesiace x 50 eur = 150 + 46,67 eura ako pomerná časť mesiaca jún, t. j. 28 dní x 1,67 eura). Uvedenú sumu súd matke povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 32,77 eura mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Podobne ako v prípade A. aj zročné výživné na maloletého C. bolo vypočítané za obdobie od 03.06.2022, t. j. od podania návrhu do 30.09.2022, keďže od októbra matka posielal otcovi 50 eur mesačne ako výživné. Ide o 3 mesiace a 28 dní v mesiaci jún 2022. Pri maloletom C. vyšlo zročné výživné v sume 196,67 eura (3 mesiace x 50 eur = 150 + 46,67 eura ako pomerná časť mesiaca jún, t. j. 28 dní x 1,67 eura). Uvedenú sumu súd matke povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 32,77 eura mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
1.9 Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe, iba ťažko napraviteľná. V časti úpravy styku u maloletých detí sa súd stotožnil s návrhom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, ktorý navrhol rozšírený styk. Súd upravil stretávanie matky s maloletými tak, že je oprávnená sa stretávať s deťmi každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., a v nepárne týždne každú stredu a štvrtok vždy od 17.00 hod. do 19.00 hod. Súd však chce zdôrazniť, že je možné, aby sa matka stretávala s deťmi ešte vo väčšom rozsahu, ak sa rodičia na tom dohodnú a samozrejme aj v prípade, ak o to maloleté deti budú mať záujem. Uvedený rozsah styku poskytuje matke dostatočný časový priestor, aby sa svojim deťom venovala, trávila s nimi voľný čas a upevňovala a rozširovala citové väzby medzi nimi.
1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“).
2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletých detí s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca a o úprave styku otca s deťmi viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (nesprávne vyhodnotil osobnosť otca, ak práve jeho považoval za psychicky zdravšieho rodiča, a teda ako osobu vhodnejšiu pre osobnú starostlivosť o deti), nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie za účelom vyhodnotenia nielen osobností detí a vhodnosť výchovného prostredia pre ne, ale aj osobností oboch rodičov) a vec aj nesprávne právne posúdil (nesprávne interpretoval § 62 ZR na prejednávanú vec vo vzťahu k zisteniu a posúdeniu majetkových pomerov, možností a schopností otca prispievať na výživu maloletých detí).
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil osobnosť otca, ak práve jeho považoval za psychicky zdravšieho rodiča, napriek tomu, že otec počas spolužitia na matku vytváral opakovane psychický nátlak, mával žiarlivostné výstupy (nedôvodné), pred deťmi riešil jeho prehnanú žiarlivosť a nespokojnosť s matkou, čo matka kompenzovala unikaním z domácnosti, v dôsledku čoho ju potom nakoniec z bytu v apríli 2022 vyhodil. Dovtedy sa o deti starala najmä matka a deti zostali v starostlivosti otca v dôsledku jeho konania. Súd neskúmal ako v skutočnosti prebiehala starostlivosť otca a nezohľadnil pri rozhodovaní skutočnosť, že počas ich vzájomného spolužitia, ak boli deti choré, otec trval na tom, aby sa o ne starala matka, nakoľko nechcel, aby mal on znížený príjem a takúto starostlivosť zo strany matky otec nikdy v minulosti nespochybňoval.
2.2 Súd vôbec neskúmal pohnútky otca k osobnej starostlivosti o deti, a preto nezistil, že otcovi nešlo primárne o to, aby sa výlučne on o deti staral, ale o to, aby sa matka maloletých detí vrátila k nemu ako k partnerovi. O takýchto snahách svedčia aj viaceré SMS správy od otca adresované matke, ktorými ju žiada, aby sa k nemu vrátila.
2.3 Pokiaľ aj deti vypovedali tak, že chcú byť s otcom, tak to bolo na základe psychického nátlaku zo strany otca na ne, a preto mal súd vykonať ďalší dôkaz - odborné posúdenie ustanoveným znalcom z odboru psychológie, ktorý by vypracoval znalecký posudok, ktorým vyhodnotí nielen osobnosti detí a vhodnosť výchovného prostredia pre ne, ale aj osobnosti oboch rodičov. Podľa matky správanie otca nie je v poriadku (už len tým, ako rieši partnerské problémy pred nimi, vodí ich po úradoch, polícii a podobne), takisto jeho starostlivosť o ich potreby, napríklad stravovanie nie je riadne (otec im dáva často polotovary, rýchle občerstvenie a podobne). Matka znalecké dokazovanie počas konania navrhovala, avšak súd ho nevykonal a uspokojil sa s výsluchom detí na pôde ÚPSVaR, pričom takýto výsluch nemohol „do hĺbky“ posúdiť psychický stav detí, ich aktuálne rozpoloženie, ich možné ovplyvňovanie rodičom, ktorý ich mal v tom čase v starostlivosti a podobne. Už vôbec nemohli byť týmto výsluchom posúdené osobnosti rodičov (ich psychický stav) a vhodnosť výchovného prostredia. Súd teda pochybil, ak na základe nesúhlasu otca so striedavou osobnou starostlivosťou a na základe dvoch rozhovorov s maloletými deťmi zveril deti do osobnej starostlivosti otca. Súd mal totiž preskúmať vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti a ak bola stále sporná, mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by zodpovedalo všetky sporné otázky.
2.4 Súd nedostatočne zistil majetkové pomery otca, nakoľko tento do konania nepredložil výpisy z účtu, ale oznámil len výšku svojej mzdy, čo súdu postačovalo. Predložením výpisov z účtu by súd zistil, že otcov skutočný príjem je oveľa vyšší ako deklaroval. V tejto súvislosti matka predkladá potvrdenie o príjme otca za mesiace december 2022 a január 2023 (ide o úhrady faktúr na účet otca).
2.5 Podľa názoru matky najvhodnejším riešením by bola jej osobná starostlivosť o maloleté deti, ktorú napokon vykonávala, odkedy sa deti narodili. Dňa 10.03.2023 otec odovzdal deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že deti chcú byť s ňou (údajne mu povedali, že chcú byť v striedavej osobnej starostlivosti).
3. Otec maloletých detí a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali.
4. Procesný opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, že podľa jeho názoru striedavá osobná starostlivosť nateraz nie je pre maloleté deti vhodná, maloleté deti sa necítia na takúto úpravu práv a povinností rodičov, čoho dôkazom je aj správa z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z 15.08.2022. Procesný opatrovník vzhľadom na odvolanie matky navrhuje, aby súd druhej inštancie zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania znalcom z odboru psychológie.
5. Právna zástupkyňa otca podaním z 22.03.2023 navrhla prerušiť odvolacie konanie na dobu dvoch mesiacov z dôvodu, že 21.03.2023 došlo medzi rodičmi k dohode ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe ktorej sa rodičia dohodli, že v záujme maloletých detí budú na skúšku realizovať striedavú osobnú starostlivosť o deti po dobu dvoch mesiacov s tým, že po uplynutí tohto času dôjde zo strany rodičov maloletých detí a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra k vyhodnoteniu, či je striedavá osobná starostlivosť vhodnejšou formou starostlivosti pre maloleté deti ako zverenie detí do osobnej starostlivosti otca. K takémuto návrhu na prerušenie konania sa pripojila aj matka maloletých detí svojim podaním doručeným súdu 23.03.2023.
6. Právna zástupkyňa matky podaním doručeným súdu 28.03.2023 navrhla pokračovať v konaní dôvodiac, že prerušenie konania má otec zrejme v pláne využívať na získanie „dôkazov proti matke“, ktorými by sa snažil spochybniť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Už po uplynutí prvých dní starostlivosti totiž podal na matku podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra pre údajné zanedbanie starostlivosti o maloleté deti (dcéra A. v čase, keď bola u matky, nešla do školy, nakoľko sa necítila dobre, mala bolesti hlavy, neskôr bruška, čo kolízny opatrovník na podnet otca prešetroval porušenie povinnosti matky).
7. Následne aj otec navrhol pokračovať v odvolacom konaní s tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny dôvodiac, že matka po rozhodnutí súdu prvej inštancie začala deti neprimeraným spôsobom manipulovať. Začiatkom marca im kúpila veľmi drahé telefóny (každému za sumu cca 500 eur), ktoré im zakázala brať si so sebou s jej domácnosti, keď idú k otcovi. Tieto telefóny negatívne ovplyvňujú deti nielen vo vzťahu k otcovi, ale výrazným spôsobom zmenili aj trávenie ich voľného času. Pokiaľ do marca 2023 často chodili s otcom von a množstvo času venovali
príprave do školy, tak od marca väčšinou trávia čas doma na mobilných telefónoch, postupne úplne prestali chodiť von a čo je najhoršie, takmer vôbec nechodia do školy a neučia sa. Podľa vyjadrení zo školy, ktorú deti navštevujú, je zrejmé, že pokiaľ boli maloleté deti v starostlivosti otca, maloletá A. vymeškala v septembri 4 hodiny, v októbri 7 hodín, v novembri 9 hodín, v decembri 5 hodín, v januári 5 hodín a vo februári, keď sa začali častejšie stretávať s matkou bolo to už 31 hodín a od marca, odkedy sa deti zdržiavajú v domácnosti matky, to bolo v marci 83 hodín, v apríli 75 hodín a v máji 67 hodín. Podľa vedomostí otca matka bola triednou učiteľkou upozornená na to, že pri vysokom počte vymeškaných hodín bude musieť maloletá A. robiť komisionálne skúšky. Obdobne aj pokiaľ ide o maloletého C. v 1. polroku, keď starostlivosť o deti zabezpečoval otec bola C. príprava na vyučovanie lepšia, pričom od 2. polroka sú absencie veľmi vysoké, keď bol v škole, často nemal domáce úlohy a bol nepripravený, čo spôsobilo aj zhoršenie jeho prospechu. V čase, keď boli deti v jeho starostlivosti mali výborný prospech. V tejto súvislosti teda otec poukazuje na to, že zverenie maloletých deti do osobnej starostlivosti matke by bolo v hrubom rozpore s ich zdravým vývojom. Otec sa domnieva, že jediným záujmom matky o zverenie maloletých detí do jej starostlivosti je výlučne skutočnosť, aby nemusela platiť výživné na deti. Matka dáva deťom neprimeranú voľnosť, podporuje ich v tom, aby zanedbávali školu, ospravedlňuje im neprimerané množstvo absencii a nevedie ich tomu, aby sa pripravovali na vyučovanie.
8. Procesný opatrovník svojím podaním z 30.05.2023 navrhol pokračovať v konaní dôvodiac, že dohoda rodičov o striedavej osobnej starostlivosti sa nerealizuje, čo potvrdili obaja rodičia.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, o úprave styku matky s maloletými deťmi, ako aj o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku nie je dôvodné, čo však neplatilo o odvolaní matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a o určení dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na zaplatenie zročného výživného matkou, v ktorej časti bolo potrebné odvolacie námietky matky považovať za plne dôvodné.
10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, k maloletým deťom. Súd prvej inštancie maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 50 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 50 eur mesačne (poznámka odvolacieho súdu - bez toho, aby určil odkedy túto povinnosť platiť výživné matke ukladá), zročné výživné na maloleté deti za obdobie od 03.06.2022 do 30.09.2022 vo výške 196,67 eur na každé dieťa povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške po 32,77 eur na každé dieťa, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody zo splátok, zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi a pokiaľ ide o zastupovanie maloletých detí rodičmi a správu ich majetku rozhodol tak, že maloleté deti budú v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
11. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, úpravu styku matky s maloletými deťmi rozhodnutie o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku (výrok I., VI., VII.), odvolací súd uvádza:
11.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11.2 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
11.3 Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11.4 Podľa čl. 5 Základných zásad ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletého pričom zásadne na rozhodnutie o zverení má vplyv najmä osobnosť rodiča (nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, výchovu má určovať psychicky zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu (pozitívny vzťah k dieťaťu, inak povedané, zdravá láska k nemu je základnou podmienkou pre jeho ďalší normálny vývoj), charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov (pre formovanie vlastného charakteru má mať dieťa dobrý vzor), ale napokon aj rešpekt práva dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, (nakoľko pre svoj normálny vývoj dieťa potrebuje trvalú prítomnosť dospelej osoby - najlepšie rodiča, ku ktorej si vytvára pevný a trvalý vzťah) a v neposlednom rade aj vzor pre vytvorenie sociálnej, najmä sexuálnej úlohy, identity (na uspokojivé osvojenie si životnej úlohy musia mať deti vhodný vzor).
11.6 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je, vzhľadom na predchádzajúce zlyhania matky v starostlivosti o deti a z toho plynúci aj nesúhlas maloletých detí s takouto starostlivosťou, v záujme maloletých detí a že vzhľadom na osobnosť otca, jeho pozitívny vzťah k maloletým deťom (prejavujúci sa v takzvanej zdravej láske k nim) ale aj vzhľadom na jeho charakter, morálku a rešpekt k právam detí na styk s matkou, je psychicky zdravším rodičom, a tak rodičom vhodnejším na vytváranie stabilného výchovného prostredia pre maloleté deti, ale aj pre vytváranie vhodného vzoru pre maloleté deti, pre formovanie ich sociálnej úlohy a ich identity. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a odvolacie námietky matky takýto záver spochybňujúce považuje za nedôvodné.
11.7 Neobstojí preto námietka matky, že súd nesprávne vyhodnotil osobnosť otca, ak práve jeho považoval za psychicky zdravšieho rodiča, napriek tomu, že jeho snahou je len prinútiť matku, aby sa k nemu vrátila ako k partnerovi, že otec počas spolužitia na matku vytváral opakovane psychický nátlak, mával žiarlivostné výstupy (nedôvodné), pred deťmi riešil jeho prehnanú žiarlivosť a nespokojnosť
s matkou, čo matka kompenzovala unikaním z domácnosti, v dôsledku čoho ju potom nakoniec z bytu v apríli 2022 vyhodil, že dovtedy sa o deti starala najmä matka, že počas ich vzájomného spolužitia, ak boli deti choré, otec trval na tom, aby sa o ne starala matka, nakoľko nechcel, aby mal on znížený príjem a takúto starostlivosť zo strany matky otec nikdy v minulosti nespochybňoval. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo síce nesporným, že otec maloletých detí sa intenzívne snažil o obnovenie spolužitia s matkou maloletých detí, avšak samotná, aj keď intenzívna snaha otca maloletých detí o obnovenie spolužitia s matkou maloletých detí neumožňuje prijať záver o tom, že otec prejavuje záujem o výchovu maloletých detí len v úmysle primäť matku, aby sa k nemu vrátila. Samotný záujem otca o návrat matky do rodiny a o obnovenie ich vzájomného spolužitia skutočnú starostlivosť otca o maloleté deti žiadnym spôsobom nedegraduje (práve naopak, ide o prirodzený postoj zodpovedného rodiča maloletých detí), nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec starostlivosť o deti vykonával spôsobom, ktorý by bol v rozpore s odôvodnenými záujmami maloletých detí, prípadne by akýmkoľvek spôsobom nútil matku k obnoveniu jej spolužitia s otcom maloletých detí. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v čase keď nezhody rodičov kulminovali, bol to práve otec maloletých detí, ktorý napriek týmto vážnym nezhodám medzi rodičmi plynule a úplne prevzal starostlivosť o maloleté deti (ktorú dovtedy vykonávala v prevažnej miere matka), pričom spôsob a rozsah jeho starostlivosti o deti bol aj podľa vyjadrení maloletých detí širší, ako bol dovtedy vykonávaný matkou. Odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloleté deti. Naopak, v konaní bolo nesporným, že matka maloletých detí nezhody rodičov (ako to aj sama počas konania priznala) dlhodobo (jeden až dva mesiace) riešila stupňujúcimi sa únikmi zo spoločnej domácnosti (odchodmi z domu v skorých ranných hodinách a príchodmi domov v neskorých nočných hodinách a podobne), a to aj napriek tomu, že si bola plne vedomá svojich povinností k maloletým deťom, a to najmä povinnosti sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí (§ 28 ods. 1 ZR). Pokiaľ potom súd prvej inštancie ako psychicky odolnejšieho rodiča (rodičia, ktorý je aj v ťažkých životných situáciách schopný zabezpečiť riadnu výchovu maloletých detí a vytvoriť im stabilné rodinné prostredie) vyhodnotil otca maloletých detí, jeho závery odvolací súd považuje za správne. Stabilita výchovného prostredia maloletých detí je totiž jedným z najzákladnejších predpokladov ich riadneho vývoja. Rodič, ktorý pri riešení, resp. pod ťarchou vlastných osobných problémov (napr. problémov aj v partnerskom spolužití s druhým rodičom) prestáva plniť základné povinnosti k svojim maloletým deťom, bez ďalšieho, aj podľa názoru odvolacieho súdu nedáva záruku vytvárania dlhodobo stabilného výchovného prostredia pre maloleté deti. Na takomto závere nemenia nič ani námietky matky, že do vzniku vážnych nezhôd rodičov ohľadom ich partnerského spolužitia starostlivosť o deti zabezpečovala v prevažnej miere matka a otec (ktorý sa v prevažnej miere staral o zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov pre domácnosť - vadilo mu zníženie jeho príjmu pri čerpaní OČR-ky na deti v prípade choroby detí z dôvodu, že strata príjmu na jeho strane by bola väčšia ako strata príjmu na strane matky, vzhľadom na jej celkovo nižší príjem zo zamestnania) jej pri zabezpečovaní takejto starostlivosti o deti nič nevyčítal. V neposlednom rade odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v konaní bolo taktiež nesporným, že matka sa pre vážne problémy v partnerskom vzťahu s otcom maloletých detí už začiatkom roka 2021, podľa jej vlastných vyjadrení, rozhodla ukončiť spolužitie s otcom maloletých detí s tým, že spolu s deťmi sa osamostatní a vytvoriť im tak pokojné a bezpečné prostredie pre ich vývoj, avšak napriek tomu takýto svoj zámer o vytvorenie stabilného výchovného prostredia pre deti mimo domácnosti otca maloletých detí nedokázala zrealizovať, práve naopak rezignovaním nad starostlivosťou o maloleté deti a postupným odchodom z ich spoločnej domácnosti stratila aj ich dôveru v to, že im dokáže vytvoriť vhodnejšie výchovné prostredie, aké im vytvára otec.
11.8 Nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by postoj otca k výchove maloletých detí, prípadne samotná realizácia výchovy maloletých detí otcom, či už vo vzťahu k plneniu si školských alebo mimoškolských povinností maloletých detí, alebo k rozvíjaniu ich vzťahu k matke, boli nesúladnými s najlepšími záujmami maloletých detí, neobstojí ani námietka matky, že pokiaľ súd nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie na posúdenie osobnosti otca, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne, že v dôsledku toho dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam o vhodnosti osoby otca na výchovu detí. Vykonanie takéhoto dokazovania si bez ďalšieho nevyžadoval ani pôvodný návrh matky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, od ktorého návrhu matka následne v odvolacom konaní, aj pod vplyvom neúspešnej dohody rodičov o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, jednoznačne ustúpila, keď žiadala maloleté deti zveriť výhradne do jej osobnej starostlivosti.
11.9 Maloleté deti boli počas konania opakovane vypočuté na ÚPSVaR Nitra, a to aj psychologičkou RPPS a opakovane sa vyjadrili v prospech ich zverejnenia do osobnej starostlivosti otca, so súčasnou úpravou styku matky s nimi, pričom takýto ich názor prezentovaný pred procesným opatrovníkom bez prítomnosti rodičov, a ako už bolo uvedené vyššie, nebol jediným dôvodom, pre ktorý súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ názor maloletých detí hoc aj nepriamo, cestou procesného opatrovníka (v súlade s čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa) zisťoval a následne naňho pri svojom rozhodovaní aj prihliadal. Nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by tvrdenia matky o psychickom nátlaku otca na deti v súvislosti s prezentovaním ich názoru boli čo i len osvedčené, odvolací súd dodáva, že nielen podľa jeho názoru, ale aj podľa stanoviska úradu komisára pre deti, viacnásobné a nesystematické vypočúvanie maloletého dieťaťa nie je v záujme dieťaťa . Pokiaľ teda súd prvej inštancie za vyššie popísaných skutkových okolností takéto dokazovanie v záujme hospodárnosti konania a v záujme ochrany práv maloletých detí nevykonal, postupoval správne.
11.10 V tejto súvislosti však pre poriadok odvolací súd dodáva, že nakoľko v zmysle § 24 ods. 2 ZR súd môže zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov len, ak majú o takúto starostlivosť o deti obidvaja rodičia záujem a v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní matky už žiaden z rodičov (ako aj procesný opatrovník maloletých detí) nesúhlasil so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (otec žiadal zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti a matka zasa do svojej osobnej starostlivosti, obaja zhodne tvrdiac, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme detí), odvolací súd sa bližšie nezaoberal námietkou matky o nedostatočnom skúmaní skutočných dôvodov nesúhlasu otca so striedavou osobnou starostlivosťou rodičov o deti.
11.11 Správny bol aj postup súdu prvej inštancie pokiaľ v záujme zachovania rovnomerného vzťahu oboch rodičov k maloletým deťom upravil aj styk matky s maloletými deťmi spôsobom uvedeným vo výroku VI. rozsudku a pokiaľ rešpektujúc plnosť práv rodičov pri zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku vo výroku VII. rozhodol tak, že maloleté deti budú v bežných veciach zastupovať obaja rodičia a že obaja rodičia budú spravovať aj ich majetok.
11.12 Z týchto dôvodov potom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., VI. a VII. postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom ako aj o povinnosti matky zaplatiť zročné výživné matky na maloleté deti, odvolací súd uvádza:
12.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred dovolacím súdom.
12.2 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
12.3 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami sporovej strany); porušením uvedeného práva sporovej strany je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej a sporovej strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
12.4 Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (vnútornou rozpornosťou rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom a určení zročného výživného matky na maloleté deti pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti, ktorého urobila predmetom odvolacieho konania matka maloletých detí. Z výroku II. rozsudku je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie na jednej strane uložil matke povinnosť platiť výživné na maloletú A. vo výške 50 eur mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, a to bez určenia dátumu, od ktorého takúto povinnosť matke ukladá, v dôsledku čoho by bolo možné domnievať sa, že hodlal uložiť takúto povinnosť matke platiť výživné odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, avšak na druhej strane z výroku IV. rozsudku ale aj z bodu 27 z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že zročné výživné na maloletú A. súd vypočítal za obdobie od 03.06.2022, t.j. od podania návrhu otca na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky, teda v súlade s jeho návrhom na uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti od 03.06.2022, teda ako by vo výroku II. rozsudku uložil povinnosť matke platiť výživné na maloletú A. od 03.06.2022. Obdobne súd rozhodol vo výroku III. rozsudku pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletému C. a vo výroku V. pri uložení povinnosti matke zaplatiť zročné výživné matky na maloletého C., kde zročné výživné matky na maloletého C. vypočítal za obdobie od 03.06.2022. Z predmetného rozhodnutia potom nie je zrejmé, či je matka povinná platiť výživné na maloleté deti od 03.06.2022, teda spätne od podania návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, alebo od doručenia jej rozsudku zaväzujúceho ju na platenie výživného. Zo samotného odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé z akého dôvodu súd nevyhovel návrhu otca na uloženie povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti od podania návrhu, keď z dokazovania vyplynulo, že matka na výživu maloletých detí riadne neprispievala. Obdobne z rozhodnutia nie je možné zistiť ani to z akého dôvodu súd zročné výživné na maloleté deti vypočítal od 03.06.2022, teda odo dňa podania návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
12.5 Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o povinnosti matky platiť výživné na maloletú A. a maloletého C. od právoplatnosti rozsudku a zročné výživné matky voči maloletým deťom vypočítal spätne od podania návrhu otca na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.
12.6 Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
13. Podstatou odvolacích námietok matky voči výroku II., III., IV. a V. rozsudku bolo to, že súd vec nesprávne posúdil, keď nesprávne interpretoval § 62 ZR vo vzťahu k zisteniu a posúdeniu majetkových pomerov a možností a schopností otca prispievať na výživu maloletých detí, keď nedostatočne (v rozpore s ust. § 35 CMP) zistil majetkové pomery otca, čo malo za následok nesprávnosť rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
13.1 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13.2 Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13.3 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13.4 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13.5 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13.6 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13.7 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
13.8 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
13.9 Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13.10 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13.11 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné, alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne ). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.
13.12 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 v zmysle, ktorého „... položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
13.13 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho-ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.
13.14 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval a nezisťoval/nevyhodnotil osobné a majetkové pomerov rodičov, ich možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči ich maloletým deťom, ako ani odôvodnené potreby maloletých detí, a to každého dieťaťa samostatne. Zo samotného rozhodnutia nie je možné dozvedieť sa nič o tom, ako súd vyhodnotil možnosti a schopnosti toho-ktorého rodičia prispievať na výživu maloletých detí, vzhľadom na jeho príjmy dosiahnuté minimálne v predchádzajúcom roku (pri určovaní výživného je potrebné vždy vychádzať z priemerného netto príjmu rodiča dosiahnutého minimálne za predchádzajúci rok, ktorý príjem je súd povinný zisťovať priamo u zamestnávateľa toho- ktorého rodiča, ktorý je povinný súdu zaslať písomný doklad o príjme rodiča v členení na jednotlivé mesiace a to tak, aby z neho bolo zrejmé, aký bol príjem brutto, netto, aké boli rodičovi vyplatené príplatky a ako bol jeho príjem postihnutý prípadnými zrážkami), jeho vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie vyživovacie povinnosti a pod.), dosiahnuté vzdelanie, respektíve odbornú kvalifikáciu, ako aj získané pracovné zručnosti a objektívnu možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej činnosti, objektívne možnosti získať ďalší príjem napríklad dispozíciou s vlastným majetkom, ak je možné takúto dispozíciu od osoby povinnej výživou spravodlivo požadovať) a doterajšiu celkovú životnú úroveň každého z rodičov, a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. V prípade otca sa súd bez ďalšieho uspokojil len s jeho vyjadrením na pojednávaní súdu konanom dňa 19. septembra 2022, že v období od novembra 2019 do novembra 2021 bol doma na maródke a potom bol na úrade práce a že od decembra 2021 do februára 2022 pracoval vo Švédsku, pričom tieto skutkové okolnosti žiadnym spôsobom nepreveril a nevyhodnotil. Zároveň súd rezignoval na vyjadrenie otca na tom istom pojednávaní, že otec podniká na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva, bez toho, aby zisťoval aké príjmy z tejto činnosti otcovi plynú, pričom pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky vychádzal z príjmu otca deklarovaného v pracovnej zmluve uzatvorenej otcom so spoločnosťou J., E. dňa 16.05.2022, opätovne bez toho, aby zisťoval, či ku dňu vyhláseniu rozsudku tento pracovný pomer otca u tejto spoločnosti naďalej trvá, aký netto príjem otec u tejto spoločnosti dosahuje, prípadne, ak jeho pracovný pomer v tejto spoločnosti netrvá, kedy a z akého dôvodu zanikol. Obdobne z rozhodnutia nie je možné zistiť, či sú rodičia maloletých detí naďalej slobodní, aké sú ich osobné pomery, aké sú ich majetkové pomery, aké majú vzdelanie, zdravotný stav pracovné skúsenosti v odbore a podobne.
13.15 Obdobne z rozhodnutia súdu nie je možné sa nič dozvedieť o tom, aké sú odôvodnené potreby toho-ktorého výživou oprávneného dieťaťa ako sú napríklad náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, a to vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity, a to či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity pod.
13.16 V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti určenia výživného matky na maloleté deti a v časti uloženia povinnosti matke maloletých detí zaplatiť zročné výživné na maloleté deti za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie.
14. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (výrokoch II., III., IV., V., a závislom výroku VIII. o trovách konania) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec znova prejedná, zistí príjmy oboch rodičov za posledný kalendárny rok tak, aby bolo zrejmé, aký bol príjem osoby povinnej v tom-ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, zistí osobné a majetkové pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, ich vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti posúdenia ich možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na bývanie, dochádzku do práce a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod., ďalej zistí odôvodnené potreby oboch detí – každého jednotlivo a náklady rodičov vynakladané na uspokojovanie ich odôvodnených osobných potrieb. Následne súd určí mieru, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o deti osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom voči tomu-ktorému dieťaťu. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
15. S ostatnými námietkami matky sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).