Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu STAVEBNINY - Tatry, s.r.o. so sídlom v Poprade, Teplická cesta 3715/1, 058 01 Poprad, IČO: 36 484 342, t.č. DaK - stav., s.r.o., so sídlom Jána Kostru 6348/49, 080 06 Ľubotice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. januára 2018 číslo: 100192569/2018, na základe správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa o správne daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 04.10.2017 číslo: 102106446/2017, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 15 121,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 daňovému subjektu STAVEBNINY -Tatry, s.r.o. Teplická cesta 3715/1, Poprad ( ďalej aj „kontrolovaný daňový subjekt, odvolávajúci, žalobca“), potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na odvolanie kontrolovaného daňového subjektu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, v ktorom uviedol totožné dôvody ako sú žalobné námietky uvedené v žalobe.

3. Žalovaný po preskúmaní skutočností uvedených v odvolaní, ako aj administratívneho spisu zistil tento skutkový stav: Správca dane vykonal u odvolávajúceho sa daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia máj až november 2014, ktorá bola začatá dňa 30.11.2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 02.11.2015 a ukončená dňa 30.09.2016 doručením protokolu č. 104000352/2016/9104405/Sip zo dňa 28.09.2016 (Protokol), ktorý bol prílohou výzvy na vyjadrenie sa k zistenia uvedeným v Protokole. Správca dane nepriznal odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr :

- dodávateľa property & enviroment s.r.o., Jiráskova 165/2,916 01 Stará Turá, IČO: 45404879, IČ DPH: SK2022976857 za stavebné a iné práce v celkovej sume 14 193,60 eur, základ dane v sume 11 828,00 eur a 20% DPH v sume 2 365,60 eur,

- dodávateľa N + K s.r.o., Fraňa Kráľa 495/31, 951 97 Žitavany, IČO: 44426526, IČ DPH: Sk 20227405311 za služby a prenájom hnuteľných vecí v celkovej sume 62 937,58 eur, základ dane v sume 52 447,98 eur a 20% DPH v sume 10 489,60 eur,

- dodávateľa STAV - POPRAD s.r.o., Hraničná 13, 058 01 Poprad, IČO: 36495786, IČ DPH: SK 2021860412 za stavebné práce v celkovej sume 13 596,00 eur, základ dane v sume 11 330,00 eur a 20% DPH v sume 2 266,00 eur z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre, neboli predložené dôkazy o deklarovaných službách, ktoré by ich reálne a vecne preukazovali, čím bol porušený a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Správca dane preveroval dodanie služby - stavebných prác u dodávateľskej spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o., ktorá sa prezentuje ako vydavateľ spravodajského a informačného portálu v odpadovom hospodárstve. Porovnaním údajov uvedených kontrolných výkazoch podaných odvolávajúcim sa a spoločnosťou dodávateľa správca dane zistil, že spoločnosť PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. nevykazovala žiadne obchodné aktivity s odvolávajúcim sa, t. j. v kontrolnom výkaze neuviedla žiadne odberateľské faktúry pre odvolávajúceho sa. Zároveň správca dane nahliadol do spisovej zložky odvolávajúceho sa so zameraním na vykonanú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2014, o čom spísal úradný záznam z 28.04.2016 a zo zistení z vykonanej daňovej kontroly vyplynulo, že preverenie zdaniteľných plnení na základe dožiadania miestne príslušným správcom dane bolo negatívne. Konateľ daňového subjektu PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. uviedol, že predmetom ich činnosti je vydavateľská činnosť, stavebnú činnosť nevykonávajú, nemajú na vykonávanie tejto činnosti žiadne predpoklady. Odvolávajúceho sa pozná len z obchodného registra, nikdy s odvolávajúcim sa nespolupracoval, neprijal od neho objednávky na stavebné práce. Predložené faktúry so správcom dane nevystavil, používajú iný software, na dokladoch nie je uvedený správny názov spoločnosti, faktúry nikdy nevystavil ani nepodpisoval. K oprávnenosti G. F. a W. X. konať za spoločnosť PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. uviedol konateľ spoločnosti, že G. F. bol oprávnený konať za spoločnosť ako konateľ do 13.03.2014 a W. X. nepozná. Odvolávajúci sa bol písomne upovedomený o vypočutí svedkov a to upovedomením z 08.09.2015, ktoré prevzal dňa 19.09.2015, pojednávania sa nezúčastnil a neuplatnil si právo klásť svedkom otázky. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov s odvolávajúcim sa daňový subjekt PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. nepotvrdil.

5. Ďalším dodávateľom služieb pre odvolávajúceho sa bola N + K, s.r.o., ktorá podľa výpisu z obchodného registra bola zrušená bez likvidácie 16.04.2015, vymazaná z obchodného registra dňa 03.06.2015 a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť VENON Group s.r.o. so sídlom v Bratislave (pričom ide o právneho nástupcu 68 spoločnosti). Je nekomunikujúci daňový subjekt, pričom správca dane opakovane bezúspešne predvolával na výsluch svedka pána Y. G., ktorý v kontrolovanom období bol konateľom uvedenej spoločnosti a to od 13.09.2012 do 02.06.2015, ani KR PZ v Nitre sa nepodarilo predviesť menovaného, nakoľko na adrese trvalého pobytu sa dlhodobo nezdržiava. Z informačného systému správcu dane vyplynulo, že uvedený daňový subjekt si neplní povinnosti voči správcovi dane, vykazuje vysoké nedoplatky na daniach, so správcom dane nekomunikuje, v daňovom priznaný za II. štvrťrok vykázal vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 nepodal. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov s kontrolovaným daňovým subjektom spoločnosť N + K, s.r.o. nepotvrdila.

6. Ďalším dodávateľom stavebných prác pre odvolávajúceho sa bola spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o., ktorý so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, na výzvy nereaguje. Podľa výpisu z obchodného registra OS Bratislava spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. bola dňom 16.06.2015 zrušená, zanikla dňa 10.08.2015 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť VENON Group s.r.o. so sídlom v Bratislave (rovnako ako u spoločnosti N + K, s.r.o.). Zo zistení správcu dane pri vykonanej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie október 2014 vyplynulo, že uvedená spoločnosť pre svojich odberateľov slúžila ako nárazníková spoločnosť, jej dodávateľmi boli daňové subjekty, ktorým správca dane zrušil registráciu na DPH. Nakoľko išlo o spoločnosti, ktoré sa nenachádzajú na adrese sídla, so správcom dane nekomunikujú, neplnia si svoje povinnosti voči správcovi dane, registrácia jej bola

zrušená ku dňu 31.05.2015. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť STAV - POPRAD s.r.o. v zdaňovacom období október 2014 vystavila faktúry pre odberateľov spoločností STAVEBNINY - Tatry s.r.o., N-P comp s.r.o. (v oboch je N. L. K.) nemala materiálno-technické ani personálne vybavenie na zabezpečenie fakturovaných prác, t. j. nevykonala práce vo vlastnej réžii, ale subdodávateľsky, k uvedeným faktúram boli priradené faktúry dodávateľa spoločnosti N + K, s.r.o. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov s odvolávajúcim sa daňový subjekt STAV - POPRAD, s.r.o. nepotvrdil. Správca dane len na základe predloženia faktúry a ústneho potvrdenia kontrolovaného daňového subjektu nepovažoval deklarované zdaniteľné obchody za dostatočný dôkaz vecného a reálneho uskutočnenia obchodov dodaných práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

7. Správca dane na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly vypracoval protokol č. 104000352/2016 zo dňa 28.09.2016 (Protokol), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený kontrolovanému daňovému subjektu dňa 30.09.2016. Kontrolovaný daňový subjekt dňa 21.10.2016 doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom poukazoval na nesprávny postup správcu dane, nepreverenie odberateľských vzťahov odvolávajúceho sa, pričom žiadne listinné dôkazy ani doklady o svojom tvrdení nepredložil. Správca dane na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly vypracoval protokol č. 104000352/2016 zo dňa 28.09.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený odvolávajúcemu sa 30.09.2016. Odvolávajúci sa dňa 21.10.2016 doručil správcovi dane vyjadrenie, v ktorom poukazoval na nesprávny postup správcu dane, nepreverenie odberateľských vzťahov odvolávajúceho sa, pričom žiadne listinné dôkazy ani doklady o svojom tvrdení nepredložil. Správca dane na základe vyjadrenia doplnil dokazovanie, a to preveril dodanie služieb u odberateľov odvolávajúceho sa v spoločnostiach ZEMPAL, s.r.o. Spišská Teplica, DESIGN TECHNOLOGY, s.r.o. Poprad, G. N. so sídlom B. XXX/XX, Y., TATRAMETAL PP, s.r.o. Poprad, TMD, s.r.o. Poprad, ZVDS, s.r.o. Spišská Stará Ves a Mesto Spišská Stará Ves. Títo odberatelia odvolávajúceho sa pri miestnych zisťovaniach správcovi dane do zápisnice zhodne uviedli, že k dodaniu prác uvedených na faktúrach skutočne došlo, faktúry boli zaevidované v účtovníctve, boli uhradené, za dodávateľa (odvolávajúceho sa) komunikovali s konateľom Rastislavom Hozzom, ktorý práce organizoval a zabezpečoval aj pracovníkov, práce boli odovzdané na základe súpisu prác vykonaného L. K.. Vykonanou kontrolou na výstupe zo zdaniteľných obchodov u odvolávajúceho sa správca dane nezistil rozdiel.

8. Správca dane vyzval odvolávajúceho sa na prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole, spísal dňa 20.09.2017 zápisnicu z ústneho pojednávania, ktorú považoval za poslednú pred vydaním rozhodnutia, nakoľko vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Následne vydal správca dane v zmysle § 63 Daňového poriadku rozhodnutie zo dňa 04.10.2017 pod č. 102106446/2017, ktorým vyrubil odvolávajúcemu sa rozdiel DPH v sume 15 121,20 eur za zdaňovacie obdobie október 2014, voči ktorému sa odvolávajúci odvolal.

9. Finančné riaditeľstvo SR tvrdenia odvolávajúceho sa ohľadom spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o., ako aj spoločnosti N + K s.r.o. a STAV - POPRAD s.r.o. nepovažoval za pravdivé, nakoľko preverovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosť PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. stavebnú činnosť nevykonáva, jej hlavnou činnosťou je vydavateľská činnosť a na verejne dostupných médiách sa prezentuje ako vydavateľ spravodajského a informačného portálu v odpadovom hospodárstve. S odvolávajúcim neprebehli žiadne obchodné transakcie, N. L. K. nepoznajú, žiadne predložené faktúry ani pokladničné doklady odvolávajúcemu sa nevystavili. Poukázal ďalej, že ani obdive spoločnosti N + K s.r.o. a STAV - POPRAD s.r.o. nepreukázali dodanie služieb - stavebné práce a prenájom náradia, ktoré odvolávajúci sa ďalej fakturoval svojim odberateľom, pričom nepovažoval odvolací orgán tvrdenia odvolávajúceho sa, že stavebné práce nevykonal len ich sprostredkoval, za pravdivé. Obe spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, svoje povinnosti voči správcovi dane si neplnia a na výzvy správcu dane nereagovali. Obidve spoločnosti boli v roku 2015 zrušené bez likvidácie, pričom nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť VENON s.r.o., Tomášikova 50A, 82102 Bratislava (právny nástupca 68 zaniknutých spoločností), ktorá sa ďalej zlúčila a jej právny nástupca bola spoločnosť BANDREAL s.r.o. Banská Bystrica (právny nástupca 41 spoločností), ktorá sa následne zlúčila a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť STAVAB PLUS s.r.o. Budička 11, Tŕnie (právny nástupca 43 zaniknutých spoločností). Z informačného systému správcu dane ako aj z evidencie sociálnej poisťovne vyplynulo, že obe spoločnosti v inkriminovanom zdaňovacom období nemali zamestnancov a teda fakturované práce nemohli vykonať vo vlastnej réžii.

10. Finančné riaditeľstvo SR nepopiera, že kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 nemal zamestnancov, ktorí by realizovali stavebné práce, ale poukazuje na skutočnosť, že nikde v rozhodnutí správcu dane sa neuvádza, že kontrolovaný daňový subjekt vykonal zdaniteľné obchody vlastnými zamestnancami a vo vlastnej réžii. Správca dane svojim preverovaním a dokazovaním preukázal, že fakturované práce neboli dodané dodávateľskými spoločnosťami deklarovanými na faktúrach, na základe ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Správca dane nespochybňuje vykonanie stavebných prác ako takých, spochybňuje len ich vykonanie spoločnosťami uvedenými na faktúrach.

11. Ďalej Finančné riaditeľstvo SR k opakovanému tvrdeniu kontrolovaného daňového subjektu o nevykonaní stavebných prác, o posúdení, či stavebné práce boli vykonané a v akom rozsahu a prenájmu náradia poukázalo na skutočnosť, že O. G., konateľ dodávateľskej spoločnosti N + K s.r.o. do zápisnice u správcu dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt preberal na jednotlivých stavbách vykonané práce, zabezpečoval materiál, viedol stavebné denníky podľa jednotlivých stavieb, stroje a mechanizmy boli zabezpečované v subdodávkach, mená subdodávateľov si však nepamätá, k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane nikde vo svojom rozhodnutí netvrdil, že fakturované stavebné práce vykonal kontrolovaný daňový subjekt vo svojej vlastnej réžii, len preverovaním skutočností spochybnil, že stavebné práce fakturované deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami N + K, s.r.o., PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. a STAV - POPRAD s.r.o. boli vykonané, a to práve osobami uvedenými na faktúrach. Ak doklady neodrážajú reálne plnenie vykonané osobami uvedenými ha faktúrach, nemôže byť platiteľovi na základe takýchto faktúr priznané právo na odpočítanie dane.

12. Kontrolovaný daňový subjekt tvrdí, že stavebné práce nevykonal, len bol ich sprostredkovateľom a následne ich fakturoval svojím odberateľom. Nepreukázal však, kto bol skutočným dodávateľom zdaniteľných obchodov. Žalovaný argumentuje, že nakoľko si daňový subjekt z dodávateľských faktúr nárokuje na odpočítanie dane, je jeho povinnosťou preukázať správcovi dane splnenie všetkých podmienok na vznik nároku i na odpočítanie dane, nielen predložením dodávateľských faktúr. Správca dane preveroval dodanie stavebných prác a prenájmu hnuteľných vecí u odberateľov kontrolovaného daňového subjektu a nezistil, že by stavebné práce a prenájmy hnuteľných vecí vykonali odberatelia vo vlastnej réžii a že by ich nedodal daňový subjekt, predložili cenové ponuky, podpísané súpisy vykonaných prác, riadne faktúry zaúčtovali, uhradili mu ich a uplatnili si právo na odpočítanie dane.

13. Odvolací orgán ďalej argumentoval tým, že nesúhlasí s vyjadrením kontrolovaného daňového subjektu, že správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní v rozpore s § 19 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko bola vyhotovená vopred t. j. ešte pred ústnym pojednávaním zameraným na prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly oboznamoval kontrolovaný daňový subjekt s výsledkami zistení, ku ktorým daňový subjekt predkladal svoje vyjadrenia. Správca dane mu doručil dňa 30.09.2016 Protokol zo dňa 28.09.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole s určením lehoty 15 dní na vyjadrenie odo dňa jej doručenia. Nakoľko správca dane zistil vo vyrubovacom konaní úplne a presne skutkový stav a kontrolovaný daňový subjekt nepredložil nové doklady a dôkazy, ktoré správca dane nemal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii, správca dane spísal dňa 20.09.2017 Zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ktorý bol so zisteniami oboznámený, a preto ho správca dane v zmysle § 58 ods. 3 Daňového poriadku upovedomil, že ide o poslednú zápisnicu, a že ďalšie dokazovanie správca dane nevykoná a do 15 dní vydá rozhodnutie. Žiadne ustanovenie Daňového poriadku neukladá správcovi dane spísať zápisnicu pred kontrolovaným daňovým subjektom alebo počas ústneho pojednávania ak sú zistenia jednoznačne preukázané, jasné a zrozumiteľné. Daňový poriadok kladie dôraz na základné skutočnosti, ktoré musí zápisnica o ústnom pojednávaní obsahovať, t. j. vopred spísaná zápisnica obsahovala všetky základné a právne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci a nebola v rozpore s § 19 Daňového poriadku.

14. Ďalej poukázal odvolací orgán na to, že v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, pričom dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane a správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V tejto súvislosti odvolací orgán dal do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že podľa § 29 ods.

8 zákona o správe daní a poplatkov je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti, či bola služba dodaná. Nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Platiteľ ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Podľa názoru odvolacieho orgánu z vykonaných zistení, predložených dokladov a vyjadrení bolo preukázané, že dodávateľ platiteľa dane neuskutočnil predmet dane uvedený na faktúrach, nepredložil dôkazné prostriedky o ich realizácii. Kontrolovaný daňový subjekt s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR deklaroval vystavením faktúry zdaniteľný obchod, ktorý neuskutočnil. Podľa získaných dôkazov by bolo vyplatenie nadmerného odpočtu platiteľovi neoprávnené.

15. S poukazom na § 24 ods. 2, 3 Daňového poriadku odvolací orgán argumentoval, že dôkazná núdza je na strane platiteľa. Jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno platiteľa sa týkalo výlučne skutočností, o ktorých musí subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodali daňové subjekty N + K s.r.o., PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. a STAV - POPRAD, s.r.o. uvedené na faktúrach, nevznikla im daňová povinnosť podľa , následkom čoho je, že platiteľ dane nemá právo na odpočítanie dane. Správca dane postupoval v zmysle Daňového poriadku správne , keď za júl 2014 nepriznal platiteľovi dane právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby. Poukázal pritom na ustanovenie až 51 , ktoré stanovuje podmienky, ktoré musí platiteľ splniť, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane nevykonal pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácii, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Finančné riaditeľstvo SR v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia skonštatovalo, že nezistilo porušenie základných zásad daňového konania správcom dane.

II.

Žalobné dôvody

16. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas podal žalobu, v ktorej argumentoval tým, že rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú nezákonné. Poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom základom napadnutého rozhodnutia správcu dane bolo vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 15 121,20 eur, pričom správca dane na základe svojich zistení konštatoval, že zistil rozdiel medzi výškou dane za zdaňovacie obdobie október 2014 a neuznal žalobcovi uplatnenie odpočtu dane z faktúr od dodávateľov N + K, s.r.o., PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. a STAV - POPRAD, s.r.o. uplatnených za zdaňovacie obdobie október 2014 a to vo výške spolu 15 121,20 eur. Podľa žalobcu celé dokazovanie správcu dane bolo postavené na tej skutočnosti, že tak žalobca, ako aj jeho dodávatelia nemali v kontrolovanom období svojich zamestnancov.

17. Žalobca argumentoval, že pokiaľ sa správca dane zaoberal tým, že nemal svojich zamestnancov, ako aj neplnením si daňových povinností u jednotlivých dodávateľov a taktiež sa zaoberal zlúčením niektorých spoločností, v tejto súvislosti žalobca považuje za dôležité uviesť, že neplnenie si daňových povinností zo strany dodávateľov nie je v kompetencii kontrolovaného subjektu, t. j. jeho. V nadväznosti na zlúčenie niektorých subjektov vystupujúcich v procese zdaniteľných obchodov a existencie donucovacej právomoci správcu dane došlo na strane správcu dane pravdepodobne k čiastočnému sťaženiu jeho postavenia v prípade vymáhania u niektorých dodávateľov dane z pridanej hodnoty a práve preto správca dane zvolil najjednoduchší spôsob ako eliminovať možný problém, a to

pripísaním tejto povinnosti uhradenia peňažnej kompenzácie vo forme vyrubeného rozdielu dane v sume 15 121,20 eur práve žalobcovi ako kontrolovanému subjektu a to aj napriek tomu, že on si z každého obchodu splnil daňovú povinnosť uvedenú riadne na príslušnom účtovnom doklade.

18. Žalobca ďalej tvrdil, že riadne a včas zaplatil jednotlivé sumy, ktoré boli stanovené ako daňová povinnosť na vstupe a na výstupe, pričom v rozsahu rozdielu dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr a z odberateľských faktúr v celom rozsahu odviedol peňažné plnenie v prospech správcu dane. Tá skutočnosť, že správca dane a následne aj žalovaný neuznali kontrolovanému subjektu dodávateľské faktúry sa v rovnakom postavení ponechali uznané odberateľské faktúry bez povšimnutia, svedčí preukázateľne nesprávnom postupe obidvoch orgánov daňovej správy. Aj tá skutočnosť, že daňový subjekt mal iba daňovú povinnosť, ktorú si riadne a včas splnil svedčí o tom, že neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, resp. pripustiť čo i len myšlienku, že žalobca mal konať s úmyslom vyplatiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a to vystavením faktúr na zdaniteľný obchod, ktorý podľa orgánov daňovej správy neuskutočnil. Toto tvrdenie orgánov daňovej správy o nekalých úmysloch kontrolovaného subjektu je nehorázne a poškodzujúce, pričom on zaplatil viac ako mohol zo štátneho rozpočtu dostať.

19. Zároveň žalobca poukázal na to, že riadne si splnil aj povinnosť úhradou dane z príjmov právnických osôb, ktorá vznikla aktívnym rozdielom medzi vstupnými a nadväzujúcimi výstupnými faktúrami. Dôvodil tým, že počas prieskumného konania mal výhrady k ústnemu konaniu, konkrétne ku zápisnici z ústneho konania, pričom predpokladal, že sa správca dane patrične oboznámil s platným Daňovým poriadkom a jeho obsah primerane pozná. Podobne ako to zástupca kontrolovaného subjektu uviedol v administratívnom konaní, čo dáva žalobca do pozornosti súdu, že správca dane konal v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, a to aj s prihliadnutím na jeho zákonné pravidlá a tiež na skutočnosť, že Daňový poriadok nepozná ustanovenie, v ktorom sa špecifikuje tzv. posledná zápisnica. Takýmto vyjadrením kontrolného orgánu sú nastolené výrazne obmedzujúce podmienky zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, ktoré nemajú zákonnú oporu v Daňovom poriadku, a to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že v daňovom konaní neexistuje zákonná povinnosť zodpovedajúca koncentračnej zásade predloženia dôkazov a to najmä takých, ktorých existenciu spojenú s predložením objektívne nevie kontrolovaný subjekt vlastnými silami zabezpečiť.

20. Žalobca ďalej argumentoval tým, že nie je pravdou tak, ako sa správca dane vyjadril, že žiadne ustanovenie Daňového poriadku neukladá správcovi dane spisovať zápisnicu pred kontrolovaným subjektom. V odvolaní poukázal na § 19 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku, v ktorom je uvedené, že o ústnom pojednávaní, alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kedy a kde ústne pojednávanie, alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone, alebo podstatný obsah listín predložený na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie musí mať náležitosti podania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zápisnica má preukázať všetky podstatné skutočnosti v danej veci a zároveň má obsahovať súvislé opísanie priebehu ústneho pojednávania, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania pred správcom dane, pričom vopred pripravená zápisnica je písomnou pomôckou správcu, a nie zápisnicou s ústneho pojednávania. Vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu nemôže byť písomná pomôcka správcu dane bez riadneho prerokovania veci zákonným podkladom na vydanie rozhodnutia správcu a tiež zákonného rozhodnutia žalovaného. Týmto konaním správcu dane dostáva daňový subjekt do značnej nevýhody, pričom sa bez primeraných možností a oboznámení sa s obsahom zistení vyžadujú bezprostredné reakcie ku vopred pripravenej zápisnici. Žalobca uviedol, že má za to, že neštandardným konaním správcu dane v týchto prípadoch dochádza k porušovaniu práv.

21. Zároveň poukázal žalobca na to, že konanie tak žalovaného, ako aj správcu dane bolo zamerané predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach. Toto zistenie žalovaného je nesprávne a opiera sa o povrchné a nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom jeho dôsledok pripisuje správca dane, a neskôr tiež žalovaný výlučne v neprospech žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný rovnako ako správca dane účelovo opomenul, resp. odoprel kontrolu skutkového stavu veci u odberateľov, ktorá súvisí aj s odmietnutím vykonania, dokazovania u odberateľov kontrolovaného subjektu, keďže kontrolu aj napriek

jeho tvrdeniam vykonal len po formálnej stránke. Podľa žalobcu konanie orgánov daňovej správy je poškodzujúce voči nemu a to aj napriek tomu, že niektorí z odberateľov dodatočne uznali realizáciu zdaniteľných obchodov vo vlastnej réžii, DPH dodatočne priznali a vyčíslenie dane z pridanej hodnoty dodatočne zaplatili (napríklad TOP Line Poprad spol. s r.o. a REAL invest house s.r.o.). Žalobca ďalej uviedol, že si je vedomý, že odberatelia sa nachádzajú v iných kontrolovaných obdobiach, ktoré boli pôvodne súčasťou kontroly za zdaňovacie obdobia máj až november 2014 v jednom celku a rozhodnutiami správcu dane boli rozčlenené na jednotlivé mesiace v obdobiach máj až november 2014. Napriek tomu je potrebné tieto závažnosti aj v tejto žalobe uviesť.

22. Žalobca namietal, že odvolací orgán nevzal v rozhodnutí do úvahy skutočnosť, že daňový subjekt výlučne sprostredkoval dodávané služby medzi jeho dodávateľmi a odberateľmi a tiež, že bol integrovanou súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca a riadne si plnil svoje daňové povinnosti vyplývajúce zo zdaniteľných obchodov, pričom daň, ktorá vznikla riadne uhradil. Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane vo výške 15 121,20 eur, o ktorom daňové orgány tvrdili, že je oprávnený, lebo mu chýba obsahová stránka zdaniteľného obchodu. Materiálny základ zdaniteľného obchodu je preukázaný, lebo sprostredkovanie stavebného materiálu, prenájmu a náradia existovalo, a bolo prenajaté a sprostredkovanie služby bolo žalobcom poskytnuté. Žalobca ďalej uviedol, že ak správca neuznal všetky predpoklady zdaniteľného obchodu bol postupom správcu dane žalobca prinútený, aby vykonal dobropisy ku faktúram vydaných za obdobie október 2014, nakoľko nedošlo ku dodaniu tovaru a služby a v tejto súvislosti podal žalobca aj opravné daňové priznanie súvisiace so zdaňovacím obdobím október 2014 a súčasne si uplatnil za obdobie 10/2014 v období 07/2016 a 09/2016 daň späť.

23. Žalobca v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou súdov, pričom poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. . To, že žalobca postupoval správne pri podaní daňového priznania je dôvodné potvrdiť aj na základe rozsudku NS SR sp. zn. . Žalobca ďalej tvrdil v žalobe, že za zdaniteľné obdobie 07/2014 riadne vykonal ekonomické transakcie, z ktorých mu vznikla daňová povinnosť, z ktorej všetko riadne zaplatil. O úhrade daňovej povinnosti daňovým subjektom podľa predložených daňových priznaní ani dnes niet pochýb. Žalobca ďalej tvrdil, že je nesporné a tiež táto skutočnosť vyplýva z kontrolnej činnosti správcu dane, že kontrolovaný subjekt pri činnostiach, ktoré sprostredkoval ku každej došlej faktúre bezodkladne vystavil odberateľskú faktúru na základe ktorých si splnil daňovú povinnosť a rozdiel DPH včas a v celej výške zaplatil. Chybné zistenie správcu dane nepostrehol ani odvolací orgán, chybu správcu dane zopakoval a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Napadnuté rozhodnutie má za základ nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a tým aj nesprávne rozhodnutie orgánu prvého stupňa vo veci určenia rozdielu dane. Podľa žalobcu sa žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí iba formálne stotožnil s nezákonným postupom správcu dane, pričom pri posudzovaní všetkých okolností prípadu postupoval povrchne a účelovo, tieto rozhodujúce skutočnosti správcovi dane nevytkol a nesprávne dospel k záverom, že dovtedajší postup a účelové opomenutie rozhodujúcich skutočností správcom dane sú v súlade so zákonom a zaužívanou praxou.

24. Závažný zásah do práv kontrolovaného subjektu nastal aj pri ústnom konaní, keď správca dane postavil zástupcu kontrolovaného subjektu pred hotovú vec a nepripustil vykonanie ďalších dôležitých dôkazov, ktoré doteraz majú rozhodujúci vplyv na výrok obidvoch orgánov daňovej správy, a to ako žalovaného, tak aj správcu dane. Za veľmi závažné a bez ďalšieho dokazovania za neudržateľné tvrdenie je možné považovať tvrdenie žalobcu, že dôkazná núdza bola aj na strane platiteľa, jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Dôkazné bremeno platiteľa sa týkalo výlučne tých skutočností, o ktorých musí subjekt uskutočňujúci ekonomickú činnosť ako zdaniteľná osoba vedieť. Zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby nedodali daňové subjekty N + K s.r.o., PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. a STAV - POPRAD, s.r.o. uvedené na faktúrach, nevznikla im daňová povinnosť podľa , následkom čoho je, že platiteľ dane nemá právo na odpočítanie dane, a to predovšetkým v spojení s tvrdením, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR.

25. Žalovaný bez preukázania dôležitých skutočností vo svojom napadnutom rozhodnutí určil, že žalobca konal protiprávne, pričom možné pochybenie iných subjektov v dodávateľsko - odberateľskom reťazci, podobne ako správca dane pripisuje aj v rámci odvolacieho konania žalobcovi. Žalobca ďalej argumentoval tým, že ak nebola medzi žalobcom a obchodnými partnermi (spoločnosťami N + K, s.r.o., PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. a STAV - POPRAD, s.r.o.) vylúčená možnosť subdodávateľského

dodania plnenia (sprostredkovanie prác, služieb a tovarov), potom pre kontrolovaný daňový subjekt bolo rozhodujúce len to, či práce boli uskutočnené riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok. Podľa žalobcu daňový orgán v tomto prípade porušil v priebehu konania svoje povinnosti ustanovené a Daňového poriadku. Zároveň žalobca uviedol, že si je vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti vymedzené v ustanoveniach , a v ustanovení , a túto svoju povinnosť doložením všetkých dokladov splnil. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu ako kontrolovaného subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp.zn.5Sžf/6/2012.

26. Žalobca ďalej poukázal, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu uplatňujúceho odpočet DPH je taktiež modifikované právom Európskej únie, pričom správca dane vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva EÚ, pričom citoval rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 324/11, ktorý sa vzťahuje na platnosť Smernice 2006/112/ES, ako aj na rozsudky ESD 354/03 a C - 353/03, ako aj C - 484/03. Podľa žalobcu základným pochybením žalovaného, ako aj správcu dane je to, že napriek reálnej existencii dotknutých plnení daňový orgán tvrdí, že žalobca nepreukázal, že od spoločnosti N+K, s.r.o. mu tieto boli dodané, nakoľko spoločnosť N+K, s.r.o. nemohla vykonať vo vlastnej réžii dané plnenie, ktoré vyfakturovala.

27. V daňovom konaní nebolo spochybnené, aby plnenia, ktoré boli fakturované, aby vôbec neexistovali. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že k zdaniteľnému obchodu spojené s nárokom na vrátenie DPH nedošlo tak, ako je uvedeného v účtovných dokladoch medzi žalobcom a N+K, s.r.o. nebolo preukázané, resp. že nebolo preukázané, že ho uskutočnila spoločnosť N+K, s.r.o. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Základným pochybením žalovaného aj správcu dane je ich tvrdenie, že napriek reálnej existencii dotknutých plnení žalobca nepreukázal dodanie plnení od spoločnosti STAV-POPRAD, s.r.o., pretože táto spoločnosť nemohla vykonať vo vlastnej réžii plnenie, ktoré fakturovala. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením daňových orgánov, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo, lebo súčasný konateľ spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. nepozná pána K.. Žalobca k tejto skutočnosti argumentoval, že bolo jasne preukázané, že spoločnosť PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. v čase dodania plnenia (uskutočnenia sprostredkovania) konala prostredníctvom splnomocnenca, ktorý bol pred časom konateľom spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. a preukázal, že pozná pána K., a obchod medzi žalobcom a spoločnosťou PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. sa uskutočnil tak, ako je uvedené na účtovnom doklade.

28. Otázka právneho posúdenia zdaniteľného plnenia, ak bolo preukázané, že existuje, ale dodávateľ nevie v rámci zisťovania preukázať, že ho dodal žalobcovi ako platiteľovi dane nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu a preto za ne nezodpovedá žalobca. Preto prenesenie dôkazného bremena na žalovaného (správne má byť na žalobcu) nemá oporu v V závere žalobca poukázal na rozsudok sp.zn.5Sžt/6/2012 (správne má byť ), ako aj na rozsudok sp.zn.4Sžf/20/2011. Žalobca tiež navrhol priznať odkladný účinok žalobe z dôvodu, že prípadným výkonom rozhodnutia Daňového úradu Prešov hrozí závažná ujma a je vážne ohrozená existencia žalobcu.

III.

Vyjadrenia žalovaného

29. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.06.2018 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s návrhom žalobcu na odkladný účinok rozhodnutia správcu dane.

IV.

Závery správneho súdu

30. Z ustanovenia účinného od 01.07.2016 vyplýva, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa , žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

34. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

35.Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ako aj podanej žaloby je zrejmé, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.01.2018 č: 100191460/2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 04.10.2017 č: 102106301/2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 153,54 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014.

36. Správny súd uznesením zo dňa 25.07.2018 sp. zn. - 69 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v .

37. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a dôvodoch uvedených v žalobe, oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel jednohlasne k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. S poukazom na správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, žalobca preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenia dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných právnych predpisov.

44. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový' subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

45. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

46. Podľa (prvá veta), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

47. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká žalobcovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa , žalobca môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako žalobca s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Žalobca môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže žalobca uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od žalobcu vyhotovenú podľa .

50. Podľa , žalobca, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa , každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

52. Žalobca v žalobe namietal, že vydaním nezákonných rozhodnutí správcom dane aj žalovaným došlo k porušeniu práv žalobcu, keďže boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca namietal aj postup správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením § 19 ods. 1, 2 Daňového poriadku vypracoval zápisnicu z ústneho pojednávania.

53. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2014 bola vykonaná u žalobcu správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a táto začala dňa 30.11.2015.

54. K námietke žalobcu, že správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní v rozpore s § 19 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko bola vyhotovená vopred, tzn. pred ústnym pojednávaním zameraným na prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení žalobcu, teda od vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedených v protokole, správny súd poukazuje, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly pravidelne oboznamoval žalobcu s výsledkami zistení, ku ktorým žalobca predkladal svoje vyjadrenia. Pokiaľ správca dane doručil dňa 30.09.2016 žalobcovi Protokol č. 104000352/2016 zo dňa 28.09.2016, ktorý bol prílohou písomnej výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole s určením lehoty na príslušné vyjadrenie a to 15 pracovných dní od doručenia predmetnej výzvy správca dane zistil už vo vyrubovacom konaní úplne a presne skutkový stav. Žalobca nepredložil žiadne nové doklady, ani dôkazy, ktoré by správca dane nemal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii, a o ktorých by žalobca pri oboznámení sa s protokolom, resp. s jednotlivými oboznámeniami sa počas výkonu daňovej kontroly nemal vedomosť. Na samotnom ústnom pojednávaní dňa 20.09.2017 vo veci prerokovania pripomienok

a dôkazov predložených žalobcom sa táto Zápisnica o ústnom pojednávaní týkala skutočností, s ktorými bol žalobca bezpochyby oboznámený a preto v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku správne upovedomil správca dane žalobcu, že ide o poslednú zápisnicu, pričom už ďalšie dokazovanie správca dane nemal v úmysle vykonávať a do 15 dní na základe prerokovania a spísania uvedenej zápisnice má povinnosť vydať v zmysle Daňového poriadku vo veci samej rozhodnutie. Aj správny súd je toho názoru, že žiadne z ustanovení Daňového poriadku neprikazuje resp. nezakazuje správcovi dane vopred spísať do zápisnice zistenia správcu dane, s ktorými žalobca bol už v priebehu daňovej kontroly informovaný priebežne, ak sú zistenia jednoznačne preukázané, jasné a zrozumiteľné. V danom prípade bolo preukázané aj to, že žalobca už žiadne iné dôkazy, resp. žiadne iné doklady nepredkladal. To znamená, že Daňový poriadok kladie dôraz na základné skutočnosti, ktoré musí zápisnica o ústnom pojednávaní obsahovať, t. j. vopred spísaná zápisnica musí obsahovať všetky základné a právne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci a nemá byť v rozpore s § 19 Daňového poriadku. V tomto prípade podľa názoru správneho súdu Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2017 pod č. 1020006871/2017 takouto zápisnicou v zmysle príslušného ustanovenia § 19 ods. 1 Daňového poriadku bola.

55. K žalobnej námietke žalobcu, že Daňový poriadok nepozná ustanovenie, v ktorom sa špecifikuje tzv. posledná zápisnica a upriamuje pozornosť na § 68 Daňového poriadku t. j. na vyrubovacie konanie, správny súd poukazuje, že vo vyrubovacom konaní, ktoré nasleduje po dni prevzatia výzvy na vyjadrenie sa k Protokolu, správca dane úplne a presne zisťuje skutkový stav bez stanovenia záväznej lehoty dokazovania a následne rozhodne. Preto v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku o priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 a to priebežne, opakovane, čo v tomto prípade správca dane aj vykonal a následne vydal do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom rozhodnutie vo veci samej. Správny súd dospel takisto k záveru ako správca dane a žalovaný, že v danom prípade žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, o ktorých by správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nevedel, resp. také dôkazy, s ktorými by sa správca dane počas výkonu daňovej kontroly nevysporiadal a o týchto dôkazov neupovedomil žalobcu. Preto spísaním poslednej zápisnice pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci samej upozornil žalobcu na to, že ide o poslednú zápisnicu pred vydaním rozhodnutia, ktorá je spísaná v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 Daňového poriadku. Túto žalobnú námietku preto považuje správny súd za nedôvodnú.

56. Správny súd sa následne zaoberal žalobnými námietkami, ktoré sa týkali dodávateľských faktúr od spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. Stará Turá, dodávateľa N + K s.r.o., Fraňa Kráľa 31, Žitavany, ako aj dodávateľa STAV - POPRAD s.r.o. Hraničná 13, Poprad. K tvrdeniu žalobcu, že dodržal všetky podmienky stanovené v zákone o dani z pridanej hodnoty, správny súd poukazuje, že žalobca aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok nedodržal základný princíp fungovania DPH a postupoval s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným nárokom na vrátenie DPH z obchodu, z ktorého ekonomické opodstatnenie žalobca v daných dodávateľských vzťahov nepreukázal.

57. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval dodanie služieb - stavebných prác u dodávateľskej spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o., ktorá sa na internete prezentuje ako vydavateľ spravodajského a informačného portálu v odpadovom hospodárstve. Už z vykonaného výsluchu konateľa spoločnosti bolo bezpochyby preukázané, že táto spoločnosť činnosť v stavebnom odbore nevykonávala, pretože jej základnou predmetnou činnosťou je vydavateľská činnosť. Stavebnej činnosti sa nikdy nevenovala, nemala na vykonávanie takejto činnosti žiadne predpoklady, žalobcu ako osobu nepozná, len z obchodného registra, nikdy so žalobcom nespolupracovala a neprijala od žalobcu žiaden objednávky na stavebné práce. Konateľovi predložené faktúry a ten uviedol, že spoločnosť PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. ich nikdy nevystavila, že používajú iný účtovný software a na dokladoch ani nie je uvedený správny názov spoločnosti, pričom zdôraznil, že tieto faktúry nikdy nevystavil ani nepodpisoval. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že obchodoval alebo sa stýkal s konateľom spoločnosti G.om F.om, ktorý bol oprávnený konať za spoločnosť, táto skutočnosť nebola preukázaná, lebo táto osoba bola oprávnená za spoločnosť konať do 13. marca 2014, pričom všetky faktúry boli za zdaňovacie obdobie október 2014. Na dôvažok ďalšiu osobu, ktorú označil žalobca ako osobu, s ktorou udržiaval obchodné vzťahy bol W. X., ktorého konateľ spoločnosti, ktorý bol vypočutý v danej daňovej kontrole, nepozná. Žalobca bol písomne upovedomený o vypočutí svedkov s tým, že prevzal uvedené písomné Upovedomenie Daňového úradu Trenčín dňa 16.09.2015, ústneho pojednávania o vypočutí svedkov sa nezúčastnil, ani si neuplatnil v rámci právneho úkonu svoje právo

klásť svedkom otázky. Správny súd, tak ako aj daňové orgány dospel k tomu, že tvrdenie žalobcu, že spoločnosť PROPERTY & ENVIROMENT s.r.o. konala v mesiaci október 2014 prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobcu, a teda že dodala žalobcovi stavebné práce v rozsahu uvedenom vo faktúrach preukázané nebolo. Tvrdenie žalobcu, že od spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. obdŕžal faktúru za stavebné práce, ktoré následne fakturoval svojim odberateľom je nepravdivé, nakoľko preverovaním správcu dane bolo zistené, že spoločnosti PROPERTY & ENVIROMENT, s.r.o. stavebnú činnosť nikdy nevykonávala, pričom jej hlavnou činnosťou je vydavateľská .činnosť týkajúca sa odpadového hospodárstva.

58. Ohľadom dodávateľskej spoločnosti N + K, s.r.o. z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že táto spoločnosť bola zrušená bez likvidácie ku dňu 16.04.2015, pričom vymazaná bola z obchodného registra ku dňu 23.06.2015 a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť VENON GROUP, s.r.o. so sídlom v Bratislave tak, ako tomu bolo pri ďalšej dodávateľskej spoločnosti STAV - POPRAD s.r.o. so sídlom v Poprade, ktorú označil žalobca ako spoločnosť dodávateľskú, s ktorou spolupracoval v zdaňovacom období máj 2014 a ktorá spolu so spoločnosťou N + K s.r.o. mali žalobcovi prenajať, resp. dať do nájmu stroje, ako aj zamestnancov na výkon stavebných prác. Čo sa týka uvedenej spoločnosti, tak dodávateľská spoločnosť N + K, s.r.o., ako aj dodávateľská spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. so správcom dane nespolupracovali, nekomunikovali na výzvy nereagovali. Obidve spoločnosti boli zrušené . Spoločnosť N + K, s.r.o. ku dňu 03.06.2015 bola vymazaná a ku dňu 16.062015 bola spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. zrušená. Následne nástupníckou spoločnosťou sa u obidvoch stala spoločnosť VENON GROUP, s.r.o. Bratislava, ktorá následne bola zrušená k 24.05.2016 a jej právnym nástupcom sa stala následne spoločnosť BANDREAL BRATISLAVA, s.r.o., ktorá bola takisto zrušená 24.05.2016 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť TAVAP PLUS, s.r.o. a ktorej konateľom je od 26.10.2016 občan ČR. Čo sa týka uskutočnenia zdaniteľných obchodov so žalobcom neboli uvedeným daňovým subjektom N + K, s.r.o. tento preukázaný. Žalobca tvrdil, že spoločnosť N + K s.r.o. dodala služby - stavebné práce a prenájom náradia, ktoré on ďalej fakturoval svojim odberateľom, pričom stavebné práce nevykonal, len ich sprostredkoval. Správca dane však poukázal, že uvedená spoločnosť je nekontaktná, nespolupracuje, svoje povinnosti voči správcovi dane si nespĺňala, na výzvy správcu dane nereagovala, táto bola následne zrušená, pričom z uvedených skutočností z informačného systému, ako aj z evidencie sociálnej poisťovne bolo zistené, že obidve spoločnosti tak N + K, s.r.o., ako aj STAV - POPRAD, s.r.o. v kontrolovanom období október 2014 nemali zamestnancov, ktoré by uvedené práce mohli vykonať a teda fakturované práce nemohli vo vlastnej réžii vykonať uvedené spoločnosti. Tak, ako to bolo pri spoločnosti N + K, s.r.o., tak aj spoločnosť STAV - POPRAD, s.r.o. bolo zistené, že v zdaňovacom období máj 2014 táto spoločnosť nemala materiálno- technické, ani personálne vybavenie na zabezpečenie fakturovaných prác, t. j. nevykonala práce vo vlastnej réžii, ale subdodávateľsky k uvedeným faktúram boli priradené faktúry dodávateľa spoločnosti N + K, s.r.o. a uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcom tak, ako ich deklaroval žalobca, subjekt STAV - POPRAD, s.r.o. nepotvrdil.

59. Pokiaľ žalobca tvrdí, že stavebné práce nevykonával, len bol ich sprostredkovateľom a následne ich fakturoval svojim odberateľom, nepreukázal však, kto bol ich skutočným dodávateľom zdaniteľných obchodov, nakoľko si z dodávateľských faktúr nárokuje odpočítanie dane, jeho povinnosťou bolo preukázať správcovi dane v plnom rade splnenie všetkých podmienok na vznik nároku na odpočítanie dane, nielen predložením dodávateľských faktúr, ale aj materiálnym plnením z uvedených faktúr. Správca dane preveroval dodanie stavebných prác a prenájom hnuteľných vecí u odberateľov žalobcu a pri tomto preverovaní nezistil, že by stavebné práce a prenájmy hnuteľných vecí vykonali odberatelia vo vlastnej réžii, a že by ich nedodal žalobca, predložili cenové ponuky, podpísané súpisy vykonaných prác, riadne faktúry, zaúčtovali, uhradili žalobcovi a uplatnili si právo na odpočítanie dane. Žalovaný správne poukázal na to, že tak dodávateľské faktúry, ako aj odberateľské faktúry, ktorých textácia v nich nie je o sprostredkovaní stavebných prác a prenájme stavebných mechanizmov, ale o vykonaní stavebných prác a prenájme mechanizmov, ku ktorým faktúram žalobca správcovi dane nepredložil žiadnu zmluvu uzatvorenú s dodávateľom alebo odberateľom na sprostredkovanie stavebných prác a prenájom stavebných mechanizmov, preto správne žalovaný vyhodnotil opakované tvrdenie žalobcu o sprostredkovaní prác a prenájme mechanizmov za nereálne, irelevantné, za nepreukazné, bez vplyvu na výsledok daňovej kontroly.

60. Čo sa týka žalobnej námietky preukázania prijatých zdaniteľných obchodov žalobcom, ktorý si z nich uplatnil právo na odpočítanie dane, správny súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov, že

je povinnosťou žalobcu aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, aby predovšetkým vo svojom záujme preukázal všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov žalobca v daňovom priznaní tvrdí. Povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia vyplýva žalobcovi ako platiteľovi dane z ustanovenia § 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý bol uvedený aj v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 02.11.2015. Správny súd argumentuje aj tým, že dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, čo vlastne správca dane ako aj žalovaný konštatovali v rámci vykonanej daňovej kontroly, ako aj vo svojich rozhodnutiach, ktoré boli záverom uvedenej daňovej kontroly. Dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, pričom správca dane vedie dokazovanie podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku, konkrétne § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.

61. Správny súd je toho názoru, že žalobca ako podnikateľský subjekt mal počas výkonu svojej podnikateľskej činnosti byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, t. j plnenie daňových povinností ako podmienok podnikania. Správny súd dospel k záveru, že oprávnené je požadovať od daňového subjektu vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo, ako aj preukázať kto uvedenú službu skutočne poskytol. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom zabezpečí uvedené dôkazy, ktoré by preukázali dodanie služieb osobou uvedenou na faktúre. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 až 3 Daňového poriadku správca dane v danom prípade aj postupoval. Dôkazná núdza bola a je na strane žalobcu a preto jeho povinnosťou bolo preukázať reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov tak, ako ich deklaroval na základe faktúr za zdaňovacie obdobie jún 2014, pričom zistené skutočnosti a dôkazy preukázali, že fakturované služby nedodal daňový subjekt N + K s.r.o. uvedený na faktúrach, ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa .

62.Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď za zdaňovacie obdobie júl 2014 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za deklarované služby, pretože žalobca uvedené podmienky v v až 51 nesplnil. Správny súd zastáva názor, že správca dane počas daňovej kontroly nevykonával iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na reálne vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti, preto správca dane, ako aj žalovaný vydali rozhodnutia preskúmavané v tomto konaní na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny právny záver a na základe toho rozhodli rozhodnutiami, ktoré následne aj odôvodnili. Poukaz žalobcu na to, že on si splnil povinnosť tým, že predložil doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie nepostačovalo na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácii tak, ako boli deklarované faktúrami, ktoré predložil žalobca ako daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl 2014.

63. Správny súd zároveň konštatuje, že správca dane využil všetky procesné podmienky inštitútu na zistenie skutočného stavu veci s poukazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku a vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt tak v prospech žalobcu, ako aj v prospech daňových subjektov, ktoré boli účastní na uvedených dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie jún 2014. Daňové orgány vychádzali z výsledkov zistení a zo spisového materiálu, ktorý bol zosumarizovaný správcom dane, pričom daňové orgány netvrdili, že stavebné práce a prenájom stavebného náradia odberateľom žalobcu nedodal, ale spochybnili dodávateľa týchto prác a prenájmu deklarovaného na dodávateľských faktúrach. S dôrazom na Európsku judikatúru má správny súd za to, že ani poukaz na rozsudky Európskeho súdneho dvora, ktorými argumentoval žalobca v žalobe nebolo preukázané, že správca dane, resp. žalovaný nevykonávali daňovú kontrolu v súlade s uvedenou Šiestou smernicou a jej realizáciou v rámci EÚ. V tejto súvislosti aj správny súd poukazuje v prvom rade na závery rozsudku Súdneho dvora vo veciach C - 255/02 a C - 110/99, z ktorých bezpochyby vyplýva, že Šiesta smernica DPH bráni právo platiteľa na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujú cez základ tohto práva predstavujú zneužitie. V daných obchodných transakciách aktivity daňového subjektu nesmerovali k dosiahnutiu cieľa podnikania, t. j. k dosiahnutiu zisku, ale k umelému vytvoreniu podmienok na čerpanie daňovej výhody, na zníženie daňovej povinnosti. Správny súd poukázal na uvedený rozsudok Súdneho dvora s argumentáciou, že v daňovom konaní bolo povinnosťou žalobcu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy mal právo posudzovať. Správca dane, ktorý získal oprávnene pochybnosti o tom, že bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale žalobca ako daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, a pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr je povinný uvedené skutočnosti preukázať v rámci daňovej kontroly.

64. Ak daňovník neunesie v danom zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný pri uplatnení nároku na DPH. Táto skutočnosť nie je v žiadnom prípade v rozpore s právom EÚ požadovať od žalobcu, aby prijal opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutie ESD vo veci C - 409/04). Ak daňové orgány zastávali názor, že je potrebné vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami tak skutkovými ako aj právnymi, ktoré majú význam pre posúdenie zdaniteľných obchodov, musí správny súd konštatovať, že žalovaný ako aj správca dane dodržali zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t. j. vo svojich rozhodnutiach hodnotili právne úkony podľa skutočného obsahu. Pokiaľ žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach, nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok uvedených v až 51 , ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

65. Žalobca počas daňovej kontroly, aj v žalobe tvrdil, že preukázal nárok na odpočítanie dane faktúrami, o ktorých pravdivosti však správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol počas vykonanej daňovej kontroly oprávnené pochybnosti a žalobca ďalej tvrdil, že faktúra obsahuje všetky náležitosti. Správny súd argumentuje, že aj keď faktúra obsahuje formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú materiálnu skutočnosť. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán, t.j. správca dane. Podľa zákona o daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. -17 zo dňa 23.02.2011).

66. V tomto smere správny súd poukazuje aj na najnovšiu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. V uznesení z 14. novembra 2018, sp. zn. -53 uviedol: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

67. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú nezákonné, správny súd konštatuje, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali správne a v súlade so zákonom, pričom bola správne určená daň, resp. nárok žalobcu na odpočet DPH v požadovanej výške s poukazom na príslušné ustanovenia § 3 Daňového poriadku, kde sú uvedené základné zásady správy daní tak, že

pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa uvedenej zásady daňové orgány postupovali.

68. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný sa nedostatočne vysporiadal a nesprávne vysporiadal s námietkami žalobcu. Správny súd je opačného názoru a z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí daňových orgánov mal bezpochyby preukázané, že daňové orgány postupovali v zmysle zákona, tak v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj v súlade so , pričom vydali rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a tieto boli následne aj odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku a .

69.Správny súd poznamenáva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedal v preskúmavanom prípade tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného

70. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

71. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

72. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v , preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

73. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).